Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa predstavuje zložité obdobie, počas ktorého súd rozhoduje o mnohých aspektoch týkajúcich sa života dieťaťa. V rozsudku o rozvode súd predovšetkým upraví výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode.
V zmysle ustanovenia § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.
Čo je striedavá osobná starostlivosť?
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje režim výkonu starostlivosti o dieťa, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových intervaloch. Frekvencia striedania dieťaťa môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu.
V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne, avšak nie je vylúčené ani striedanie po mesiaci či po 14 dňoch. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov, najmä pokiaľ ide o ich schopnosť spolupracovať a komunikovať.
Kedy môže súd nariadiť striedavú starostlivosť?
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine platí: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Z uvedeného je možné vyvodiť, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Vždy je však rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t. j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Kedy striedavá starostlivosť nie je vhodná?
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keď by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
Striedavá starostlivosť a výživné
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.
Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Spoločná osobná starostlivosť vs. striedavá osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov znejú pojmovo veľmi podobne, avšak majú svoje rozdiely. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, zatiaľ čo pri striedavej starostlivosti súd môže rozhodnúť aj vtedy, ak jeden z rodičov nesúhlasí.
Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec.
Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní. Striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Prípadové štúdie a právne názory
V praxi sa vyskytujú rôzne situácie týkajúce sa striedavej starostlivosti. Napríklad, ak jeden z rodičov nesúhlasí s nariadením striedavej starostlivosti, súd musí dôkladne skúmať najlepší záujem dieťaťa. Názor Ústavného súdu SR uvádza, že nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.
V prípade, ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že striedavá osobná starostlivosť vyžaduje vysokú mieru spolupráce a komunikácie medzi rodičmi. V prípade, ak rodičia nie sú schopní zabezpečiť tieto podmienky, súd môže rozhodnúť inak.
tags: #striedava #osobna #starostlivost #o #dieta