Je prekvapujúce, že Panna Mária sa vo svojich zjaveniach ukazuje deťom, väčšinou biednym a nevzdelaným. Tento fakt sa súčasných ľudí nepríjemne dotýka a zároveň v nich vyvoláva nedôveru. Keď Panna Mária prichádza, aby vyjadrila Božiu vôľu, k ľuďom, potom k takým, ktorí môžu ako spoľahliví sprostredkovatelia ďalej nefalšovane odovzdávať jej posolstvo. Veď detská duša a pamäť sú zrkadlom, ktoré nevzbudzuje podozrenie a verne odovzdáva prijatý odkaz obzvlášť ak ide o posolstvo, ktoré bolo deťom odovzdané v reči pre nich čiastočne neznámej, ako sa to udialo v La Salette. Deti nie sú poručníkmi posolstva, majú skôr pasívnu úlohu, ako jediní sprostredkovatelia v odovzdávaní posolstva, ktoré nik nepovažuje za výpoveď samotných vizionárov. Naopak, samotná Krásna Pani je autorom slov, sťažuje sa, upozorňuje, prosí a sľubuje. A zázraky potvrdzujú nie deti, ale samotné posolstvo, jeho božský pôvod.
To, že si zvolila deti, má i hlbší význam. Stať sa dieťaťom - na to si treba uvedomiť svoje slabosti, potrebu pomoci a závislosť od iných. Stať sa dieťaťom - to si vyžaduje čestne a odvážne priznať si chyby a oľutovať ich. Stať sa dieťaťom - to znamená byť vnútorne ústupčivým a ochotným prijať ponaučenie, ochotu počúvať a byť poslušným. Stať sa dieťaťom - to je schopnosť dôverovať Bohu, čudovať sa a obdivovať. Len s takýmto vnútorným postojom môžeme vojsť do Božieho kráľovstva, čiže počuť Kristovu Dobrú zvesť. Práve takýto vnútorný postoj je predpokladom pre pochopenie kresťanského učenia i pre lepšie chápanie zjavenia Panny Márie na hore v La Salette.
Nie je čudné, že keď sa nebo otvára, trasie sa zem, že ľudia sa stále desia, ak sa im chce Boh zjaviť? I dvojica pastierikov, Maximin a Melánia, sa naľakali, keď v horskej pustatine nečakane uvideli ohnivú guľu. Je pochopiteľná chlapcova spontánna reakcia, keď mával palicou vo vzduchu a hovoril dievčaťu: „Zober palicu, poď so mnou, musíme sa brániť, ak by nám to chcelo ublížiť.“
Nevera, ktorou sa často mnohí vystatujú, a náboženská necitlivosť, ktorú ochotne a s posmeškom predvádzajú, ako i vedomé zapretie Boha, vzbura a boj proti nemu pramenia z jedného zdroja - z neopodstatneného strachu pred ním. Už autorov Starého zákona zaujal tento jav a pýtali sa Adama, ktorý sa zo strachu skrýva pred Bohom: „Prečo sa bojíš?“ Strach a útek pred Bohom sú schopní zdôvodniť len hriechom. „Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ Neposlušnosť vychádza z nedôvery voči Bohu a voči jeho zákazu. Túto neľudskú nedôveru po všetkom, čo Boh dal a urobil človeku, až natoľko nemožno pochopiť, že ako príčinu je možno uznať jedine hada, diabla a luhára od samého začiatku. Znetvorený a falošný obraz Boha je aj dnes dôvodom nedôvery voči nemu a príčinou veľkého strachu pred ním. Táto obava pred Bohom sa nedá porovnať s bázňou voči Bohu, čiže hlbokou úctou, ktorá je začiatkom múdrosti. Ak skutočná bázeň vychádza z hlbokej úcty voči Bohu a napĺňa nás radostnou dôverou, potom je strach pred Bohom zrkadlom nedôvery a vzďaľovania sa od neho. Táto nedôveru bráni náboženskému rastu alebo mu prekáža. Obava, hlavne v náboženstve, je už od vekov zlým radcom. A tak je tomu i dnes - obava je výsledkom neúplného poznania Boha, ktoré spútava dušu. Je to choroba, ktorá dnes postihla viacerých kresťanov, neraz i zbožných. Duša sa ocitla v putách, uväznená, podobajúca sa na vtáka v klietke, ktorý nemôže lietať. Náboženstvo sa stáva ťarchou, prameň svätosti sa zdá byť otrávený, čo znepokojuje tých, ktorí túžia z neho čerpať. Podozrievavosť voči Bohu je najväčšou krivdou, akú mu môžeme spôsobiť. Prečo sa to deje? Lebo ľudia nepoznajú Boha. „Každá duchovná kniha, ktorá nevedie k láske k Bohu, je zlou knihou!“ napísal v roku 1857 Antoine Chevrier. Svätý František Saleský zvykol hovoriť: „Nemali by sme Boha milovať zo strachu, ale mali by sme sa ho báť z lásky.“
„Preto, lebo Boh preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili,“ ako je napísané v piesni Zachariáša. Áno, Boh urobil všetko - aj svojho Syna poslal na svet, aby nás oslobodil od strachu. Ježiš Kristus príkladom svojho života a svojim učením nám chcel ukázať pravý obraz Boha, ohlásiť Božiu lásku, potvrdiť ju svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Ježišova Dobrá zvesť o Otcovi, ktorý je v nebi a svojho jednorodeného Syna poslal na zem, mala zničiť diabolskú podozrievavosť a naplniť nás detskou láskou, pokornou dôverou a ochotnou poslušnosťou. V živej viere v Božiu lásku, akú Kristus ukázal na kríži, s vedomým obrátením sa k Bohu niet miesta na strach a nepokoj. Ak niekto skutočne verí a dúfa, nepotrebuje sa už viac znepokojovať a obávať sa, lebo jeho nádejou je Boh.
Keď Panna Mária vo svojich početných zjaveniach znova v našej dobe pripomína a varuje, tak nie preto, aby zasiala ochromujúci strach, ale aby nás poučila o opravdivej bázni a hlbokej úcte voči Bohu, ktorá prináša väčšiu dôveru a hlbšie bezpečie. Kto vysvetľuje posolstvá mariánskych zjavení inak, nepochopil ich správne. Veď posolstvo Plačúcej Matky z La Salette je Dobrou zvesťou, ktorá nám chce ukázať, že ani dnes nie sme Bohu ľahostajní, že nás berie veľmi vážne, lebo nás miluje - čo takisto ostane navždy veľkým tajomstvom. „V plnosti časov poslal svojho Syna na svet, nie aby svet odsúdil, ale aby ho spasil, a zachránil to, čo zahynulo.“ V dnešnej dobe posiela Matku svojho Syna a prikazuje, aby nám povedala: „Nebojte sa!“ Áno, neznámy obraz Plačúcej Matky nám chce znova presne ukázať milosrdnú a starostlivú Božiu lásku, naplniť nás doteraz možno neznámou detskou dôverou.
Keď dvojica pastierikov počula Matkin hlas, prestala sa báť. Jej hlas znel jemne a srdečne ako hudba. Deti chceli potešiť Krásnu Pani. Neskôr sa Maximin priznal, že najradšej by bol k nej utekal, aby sa jej opýtal, pred kým ju má brániť. Deti zbehli dole z kopca, až boli pri nej tak blízko, že „nikto by nemohol prejsť medzi nimi a ňou.“ Prekvapení a očarení sa obaja postavili do svetla gule zázračného zjavenia a teraz sa mohli dívať na Krásnu Paniu z úplnej blízkosti. Prekvapujúce je to, že deti zhodne rozprávali o výzore Krásnej Panej. Veľa detailov sa zázračným spôsobom vtlačilo do ich detských sŕdc. Môžeme a musíme zároveň vidieť v týchto obrazoch a symboloch časť dôležitého posolstva. Len musíme, ako deti, prijať pozvanie a prísť bližšie. Postaviť sa a ticho prizerať, v úžase mlčať, čakať a počúvať. Priblížte sa...
Ako je nám blízky Kristus na kríži vyvýšený, tak i Panna Mária je nám blízka, lebo bola spoluúčastníčkou jeho zmŕtvychvstania. Len vďaka viere môžeme spoznať skutočné tajomstvo. Len veriace srdce môže cítiť Matkinu blízkosť. Božie slovo a každá opravdivá viera majú i dnes hodnotu - mlčanie je sieťou, ktorou lovíme. Ticho a rozjímanie taktiež pripravujú naše srdce na stretnutie so zjavením. Priblížiť sa tu znamená: stíšiť sa, zmĺknuť a s verným srdcom počúvať to, čo deti rozprávajú o zjavení, o tom, čo videli a počuli.
Pri všetkých ostatných zjaveniach sa Panna Mária predstavila nejakým menom alebo titulom, v La Salette však nehovorí jasne, kto je. V roku 1830 sa v Paríži nazýva „Prostredníčkou všetkých milostí“. V roku 1858 v Lurdoch na otázku Bernardety Soubirusovej - kto je? V La Salette nám obsah posolstva dáva najavo, že Krásna Pani nemôže byť nik iný ako Matka Ježiša Krista. Jednoducho povie: „Som tu... Samozrejme, už veľa učencov - nielen teológov - sa zaoberalo mariánskymi zjaveniami. Cirkev podrobne skúmala toto zjavenie a uznala ho za opravdivé a dôveryhodné. A nehovorí, ako toto zjavenie vysvetľovať. Tým, že ho uznala za opravdivé, potvrdzuje, že sa jedná o úkaz, ktorý sa dá vysvetliť jedine Božím zásahom. A tak ho treba prijať ako zázračné a nadprirodzené.
Ten, kto nemôže uveriť v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a nanebovzatie Panny Márie, nebude si lámať hlavu nad mariánskymi zjaveniami a pátrať, ako sa udiali. Vtelením sa Boží Syn pokoril a prijal ľudskú prirodzenosť. Stal sa subjektom, osobou - Ježišom z Nazaretu. V úzkosti a obmedzenosti ľudskej prirodzenosti Ježiš vykonal svoje dielo spásy. Zmŕtvychvstaním bola ľudská prirodzenosť premenená na nový spôsob existencie, nezávislý od miesta a času, ktorý ešte nie sme schopní pochopiť, skrz ktorý aj Ježiš vo svojej ľudskej prirodzenosti - ktorej patrí aj telo - tajomne prelína celé stvorenie, celý vesmír. Ježiš, zjavujúc sa po Veľkej noci, dovolil svojim svedkom pozrieť sa na nový život - na skutočnosť zmŕtvychvstania. V opisoch o zjavovaní sa Ježiša po zmŕtvychvstaní sa potvrdzuje, že Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, naozaj žije nezávisle od času a miesta. Keď Panna Mária v La Salette hovorí: „Som tu...,“ je to aj potvrdenie jej premenenej existencie a materskej prítomnosti, v ktorej - tak ako jej zmŕtvychvstalý Syn - je vždy a všade okolo nás. Zázračnosť a nadprirodzenosť zjavenia spočíva v tom, že tí, ktorí ešte žijú v časnosti, čiže v pozemských podmienkach, ho môžu vidieť a počuť.
Často sa pýtajú: „Prečo sa Panna Mária zjavuje vždy v inej podobe?“ Majú na mysli Lurdy, Fatimu a ostatné zjavenia. Ale aj Ježiš sa po zmŕtvychvstaní ukazoval vždy v inej podobe, nikdy nie rovnakým spôsobom, a dokonca jeho najlepší priatelia ho nepoznali. Panna Mária vo svojich zjaveniach prijíma takú podobu, ktorá najviac zodpovedá hlásanému posolstvu. Slová: „Som tu...“ nám mimovoľne napadnú a pripomínajú zjavenie Boha na púšti, kde sa Mojžišovi dal spoznať slovami: „Ja som, ktorý som...“ Ja som, ktorý som pri vás, ktorý som pre vás! Boh je vždy známy v Ježišovi Emanuelovi. To nám chce ukázať Panna Mária. On je tým najdôležitejším posolstvom. „Som tu...“ mohla by Mária hovoriť vždy a všade. Ak sa zjavuje takým spôsobom, aby ju ľudia videli a počuli, má na to vážny dôvod, jej posolstvo nám ukazuje, že to je Matkina láska, jej starostlivosť, jej ochota prísť na pomoc - kvôli tomu sa zjavila na La Salette.
Raz som sa spýtal istého človeka, ktorý často prichádzal na La Salette, či si je istý zjavením Panny Márie. Odpovedal mi: „Či sa vtedy, 19. septembra 1846, tu zjavila Mária, neviem. Viem však jedno - že Cirkev to preskúmala a schválila. Som si istý, že Panna Mária je tu, na tejto hore, uprostred nás.“
Svätá rodina a svätá Anna s baránkom
Podľa starej tradície, ktorá má korene už v 2. storočí, rodičia Panny Márie sa volali Joachim a Anna. Sväté písmo nikde neuvádza ich mená. Prvá zmienka o nich sa nachádza v apokryfnom Protoevanjeliu sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým, no aj veľmi zbožným a dobrým mužom. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Mali však bolesť - nemohli mať deti. Až keď boli vo vyššom veku, Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme.
Meno Joachim znamená Príprava na Pána. Meno Anna znamená milosť, láska, modlitba. Presné správy o nich nemáme, ale zato sa tešia veľkej úcte medzi veriacimi kresťanmi, nielen na Slovensku, ale po celom svete.
Svätý Joachim je patrónom otcov, starých otcov, starých rodičov, manželských párov, stolárov a obchodníkov s plátnom. Svätá Anna je patrónkou slobodných žien, žien v domácnosti, rodiacich žien alebo žien, ktoré chcú otehotnieť, babičiek, matiek a vychovávateliek.
V byzantskom obrade sa 25. júla slávi „Usnutie svätej Anny“: je to deň, keď v roku 550 bol posvätený chrám na jej úctu v Carihrade. Na Západe sa úcta k svätej Anne začala šíriť od 8. storočia, liturgická od 10. do 12. storočia - 26. júla. Úcta k svätému Joachimovi je novšieho dáta.
Svätý Joachim, podľa rozprávania svätého Epifánia v Nazarete, sa zasnúbil s čnostnou pannou Annou. Ako manželia žili veľa rokov vo svornosti a láske v konaní dobra chudobným a opusteným. Zarmucovala ich neplodnosť ich manželstva, čo bolo vtedy u Židov veľkou hanbou. Neprestávali však v modlitbách prosiť Boha o požehnanie a naplnenie ich spoločného života. Svätý Joachim odišiel do hôr, kde sa 40 dní postil, a svätá Anna strávila toto obdobie v neutíchajúcich modlitbách o požehnanie. Joachimovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý mu oznámil, že jeho manželka porodí dcéru, ktorá bude Matkou Vykupiteľa a ktorej dajú meno Mária. Joachim s veľkou vďačnosťou opustil púšť, oznámil Anne Božie milosrdenstvo, ktoré bude potešením pre národ Izraela a radosťou celého sveta. Po narodení Márie ju zasľúbil z vďačnosti Bohu a v 3. alebo v 7. roku ju nechali v jeruzalemskom chráme na výchovu. Joachim sa dožil vysokého veku. Aj jemu Boh pridelil úlohu v diele vykúpenia, a preto aj jeho orodovanie za nás je u Boha veľmi mocné.
Svätá rodina so svätou Annou (tal. Sant'Anna, la Vergine e il Bambino con l'agnellino, slov. Svätá Anna, Panna Mária a Dieťa s baránkom) je olejomaľba renesančného umelca Leonarda da Vinciho zobrazujúca svätú Annu, jej dcéru Pannu Máriu a dieťa Ježiša. Skupinku postáv umelec umiestnil do skalného údolia, otvárajúceho sa do ľudoprázdnej krajiny. Panna Mária sedí na kolenách svojej matky a zúčastňuje sa na hre svojho syna. Ten s detskou hravosťou ťahá za uši baránka. Dielo, známe aj pod názvami Svätá Anna samotretia, Panna Mária a Dieťa so svätou Annou, možno chápať aj s genealogického pohľadu, kedy Leonardo zachytil na obraze dávnu tému Kristovho rodokmeňa.
Práce na tomto diele Leonardo začal v roku 1500, no často ho prepracovával v množstve výkresov a skíc. Napokon, ako i iné ďalšie jeho diela, ostalo nedokončené. Podľa všetkého ho mal pri sebe na sklonku života v čase svojho pôsobenia pri dvore kráľa Františka I. Príčina nedokončenia obrazu mohla tkvieť i v tom, že v tomto období nad jeho záujmom o umenie víťazil záujem o matematiku a vedy.
Ant. V. Blažený prečistý pár, Joachim a Anna. R. Ant. Ja som si vyvolil za ochrancu matku Matky Pána, svätú Annu; o pomoc ju vzývam, ju milujem a srdce pobožné jej darujem. V. Slávny kmeň Jesseho vyhnal nádhernú ratolesť. R. Modlime sa. Pane, Bože našich otcov, ty si svätého Joachima a Annu vyvolil za rodičov Panny Márie, matky tvojho vteleného Syna; prosíme ťa, pomáhaj nám na ich spoločné orodovanie dosiahnuť spásu, ktorú si prisľúbil svojmu ľudu. Buď pozdravená, svätá matka Anna. Blahoslavená si, lebo si porodila na naše potešenie dieťa, ktoré bolo sväté už od prvej chvíle počatia. Vypros nám u Boha milosť, aby sme horlivo nasledovali tvoju vrúcnu pobožnosť, bohabojnosť a štedrosť, aby sme si zaslúžili vidieť a velebiť Ježiša Krista, plod požehnaného života tvojej dcéry, Panny Márie. Modlitba za chorého: Milá, svätá Anna, zaslúžene menovaná matkou zarmútených, obráť svoje milosrdné oči na milého trpiaceho, ktorý ma tak zaujíma. V Tvojej materinskej dobrote, uľahči jeho trápenia choroby a vypros od Pána Boha úplné vyzdravenie, a s dobrým zdravím aj sväté predsavzatie uctievať Ježiša, Máriu a Teba samú, verným vyplnením všetkých kresťanských povinností.