Nástup do školy je významným míľnikom v živote dieťaťa a jeho rodiny. Rodičia si často kladú otázky, či je ich dieťa dostatočne pripravené na túto novú etapu. Školská zrelosť je komplexný pojem, ktorý zahŕňa telesnú, rozumovú, citovú a sociálnu pripravenosť dieťaťa. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty školskej zrelosti, metódy jej diagnostiky a úlohu učiteľov a psychológov v tomto procese.
Čo je to školská zrelosť?
Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti. Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole. Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšených 6 rokov, a to do 1. septembra. Každé dieťa, ktoré spĺňa túto podmienku, musí byť v danom roku zapísané do školy. V prípade odkladu školskej dochádzky o tento môže požiadať rodič (na podnet psychológa, lekára, učiteľky MŠ). Môže tak urobiť pri zápise dieťaťa do školy, taktiež počas jarných mesiacov (čo je optimálne). Pri žiadosti o predčasné zaškolenie (ak je dieťa narodené po 1. máji) je potrebné absolvovať vyšetrenie v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Vstup do školy je pre dieťa novou vývinovou úlohou, môžeme ho považovať za rozhodujúcu životnú zmenu. Jeho život sa radikálne zmení od obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam. Hrová činnosť, ktorá bola v predškolskom období dominantnou, ustupuje do pozadia a do popredia sa dostáva činnosť učebná. Život v škole začína byť pevne organizovaný a jednotlivé činnosti majú pravidelný a viazaný rytmus.
Faktory ovplyvňujúce školskú zrelosť
Telesný vývin
Aspekty telesného vývinu posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zúži sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby.
Motorické schopnosti sa prelínajú každý deň v živote dieťaťa. Je dôležité poskytovať mu dostatok príležitostí k prirodzenému pohybu, podporovať ho vo vekovo primeraných športových aktivitách. „Nemali by sme zbytočne namiesto dieťaťa robiť to, čo zvládne samo.“ Drobnejšia telesná konštitúcia môže, ale nemusí, spôsobovať ľahšiu unaviteľnosť, nižšiu odolnosť voči psychofyzickej záťaži. Podľa ich názoru by mal byť dôkladne zvažovaný začiatok dochádzky u detí s výraznejšími rizikovými faktormi v priebehu gravidity, pôrodu alebo v popôrodnej fáze. Napríklad u predčasne narodených detí, s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou, s následnými problémami vo vývoji motoriky a reči. „Komplikáciou sú tiež časté ochorenie,“ hovoria odborníčky. Pretože dieťaťu berú možnosť plynulej adaptácie na zmenu prostredia, sťažujú nadväzovanie nových vzťahov, kamarátstiev. Choroba prináša únavu, nepohodu.
Rozumová zrelosť
Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia, pričom je veľmi dôležité odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ale ani príliš vysoká miera podnetnosti (tzv. prestimulovanosť dieťaťa). Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky atď.
Deti s oneskoreným nedokonalým vývojom reči mávajú častejšie ťažkosti s čítaním a písaním. „Práve predškolské obdobie do šiestich až siedmich rokov je pre vývoj reči tým zásadným. V tomto čase by sme mali venovať náležitú pozornosť rozvoju aktívnej slovnej zásoby tým, že si na dieťa urobíme čas, hovoríme s ním, rozprávame mu, čítame rozprávky, spievame, učíme ho pesničky, básničky, trpezlivo odpovedáme na jeho otázky. Vplyvom oslabeného sluchového vnímania môžu po začatí školy nastať problémy s čítaním, písaním, zapamätávaním si. Predškolák by už mal pomenovať bežné farby, je vhodné učiť ho rozlišovať aj odtiene. Dieťa aktívne používa pojmy hore-dole, vpredu-vzadu, vpravo-vľavo. Aby sme podporili orientáciu v čase u dieťaťa, vedieme ho, aby si uvedomovalo základné činnosti obvyklé pre určitú dobu (ráno, dopoludnia, napoludnie, popoludní, večer, víkend). Rozprávame sa o tom, čo bude najskôr, neskôr, nakoniec, predtým, teraz, potom, nakoniec, čo bude dnes, zajtra, čo bolo včera. Učíme ho chápať nielen pojmy, ale vnímať aj časovú postupnosť a predvídať, čo sa deje. Dieťa dokáže triediť podľa dvoch a viacerých kritérií, napríklad veľké červené kruhy, malé žlté gombíky. Dieťa v predškolskom veku by malo chápať množstvo do 6, niektoré deti zvládajú aj vyšší počet.
Kognitívna zrelosť testuje zrakové vnímanie, sluchové rozlišovanie, sluchovú orientáciu, priestorovú orientáciu a podobne. To znamená, že dieťa vie rozlíšiť základné tvary ako štvorec a kruh.
Citová a sociálna zrelosť
Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byť odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Na nové prostredie a osoby by si malo zvykať bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká). Pri hre s pravidlami sa dieťa učí prijímať a rešpektovať určitú danosť, vyrovnávať sa s tým, že nie vždy sa darí, že nie vždy vyhrá, že je potrebné aj vytrvať, aj keď sa nedarí.
Diagnostika školskej zrelosti
Školskú zrelosť psychológovia diagnostikujú rôznymi spôsobmi. Vyšetrenie školskej zrelosti nie je povinné. Aby mohlo vaše dieťa postúpiť test školskej zrelosti nepotrebujete odporúčanie materskej školy ani pediatra. Toto rozhodnutie je len na rodičoch. Ak máte, čo i len najmenšie podozrenie, že váš predškolák ešte nie je pripravený na to stať sa prváčikom, určite ho nechajte otestovať. Test školskej zrelosti rozhodne nie je hanba. Každý rodič si chce byť, predsa stopercentne istý, že jeho dieťa sa v škole nebude trápiť, ale učenie zvládne s ľahkosťou. Ak máte pochybnosti, či je vaše dieťa pripravené ísť do školy, nečakajte až do zápisu. Vyšetrenie školskej zrelosti dieťa absolvuje individuálne bez prítomnosti rodiča v dopoludňajších hodinách, čiže v čase školského vyučovania. Vyšetrenie je rozdelené do dvoch dní a prebieha so psychológom. V prvý deň psychológ zisťuje informácie o priebehu pôrodu dieťaťa, jeho raný vývoj, zdravotný stav a podobne. Dieťa absolvuje 60 minútový test rozumových schopností. Pomocou tohto testu psychológ zistí, či má dieťa lepšiu sluchovú, zrakovú pamäť, logickú alebo mechanickú pamäť, aký je mentálny vek dieťaťa, určí IQ dieťaťa. Test sa tiež zameriava na zrakovo-motorickú koordináciu, pozornosť, logické myslenie, reakciu na stres z dôvodu obmedzeného času, reakciu na neúspech a podobne.
V publikácii sú rozoberané najčastejšie používané testy školskej zrelosti v praxi. Kniha je určená pedagogickým zamestnancom materských aj základných škôl, rodičom, resp. Druhé vydanie publikácie „Diagnostika pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie" s podtitulom „Z materskej školy do základnej školy" objasňuje legislatívny rámec povinného predprimárneho vzdelávania, ako aj povinnej školskej dochádzky. Autorka PaedDr. Jana Kmeťová sa zamerala na kontinuitu prepojenia predprimárneho a primárneho vzdelávania a vzájomnej spolupráce medzi pedagogickými zamestnancami na oboch stupňoch vzdelávania, ako aj so zákonnými zástupcami detí.
Medzi najčastejšie používané testy patria:
- Kresbový test školskej spôsobilosti (KTS): Kresbový test školskej spôsobilosti sleduje celkovú úroveň školskej spôsobilosti žiakov, poskytuje informácie o úrovni kognitívneho vývoja dieťaťa, o úrovni jeho vnímania, myslenia, pamäti či motoriky. Získavame z neho aj informácie o pracovnom tempe dieťaťa, jeho matematických schopnostiach či verbálnom porozumení. Test má 10 úloh. Literatúra uvádza, že priemerné 6-ročné dieťa zvládne 7/10 úloh. Úlohy 1-6 sú zamerané na poznatky, ktoré sú predpokladom pre dobrý výkon v škole (matematika, zapamätávanie, grafomotorika a pod.) Úlohy 7-10 sú zase zamerané na duševný život dieťaťa. Čo sa týka administrácie metodiky KTS, administrácia prebieha buď individuálne alebo skupinovo. V skupine je maximálne 12-15 detí, aby sa s metodikou dalo efektívne pracovať. Je totiž dôležité, aby administrátor nadviazal s deťmi kontakt a mal možnosť ich pri práci pozorovať. Psychológ by mal dávať pozor aj na to, aby sa dieťa počas testovej situácie cítilo v bezpečí, aby bolo schopné kresliť podľa jeho najlepších možností. Ako pomôcky sú používané biely papier formátu A3 alebo A4 a ceruzka. Inštrukcia k začatiu testu znie: Ideme kresliť obrázky. Budeme kresliť len to, čo vám poviem. Inštrukciu dostanete len raz, preto kreslite to, čo počujete. Keď sa psychológ pustí do interpretácie KTS, postupuje v troch etapách. Prvou je hodnotenie celkového správania dieťaťa počas kreslenia, ktoré odsledoval pozorovaním. Druhou časťou je vyhodnocovanie celkovej zrelosti dieťaťa, jeho aktivita či naopak, pasivita, koncentrácia alebo rozptýlená pozornosť. Vyjadruje sa taktiež k jeho pracovnému tempu, obratnosti, samostatnosti či naopak, opisovaniu od ostatných detí. Poslednou etapou pri vyhodnocovaní metodiky KTS je interpretácia a hodnotenie kresbových výkonov v jednotlivých úlohách KTS.
- Orientačný test školskej zrelosti: Autorom tohto testu je J. Jirásek. Test pozostáva z troch úloh a tými sú: kresba postavy, napodobnenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodiek. Pri kresbe postavy je úlohou dieťaťa nakresliť postavu tak, ako najlepšie vie. Čo sa týka napodobnenia písma, pri deťoch, ktoré ešte nevedia písať, psychológ používa alternatívny postup a tým je, že dieťa má podľa predlohy napodobniť písané písmo. Pri kreslení bodiek sa dbá na to, aby bola prekreslená štruktúra bodiek zhodná s predlohou. Administrácia je individuálna, v niektorých prípadoch je možná aj v malých skupinách. Dané úlohy sú predznačené na testovacom hárku so stručnou inštrukciou v slovenskom aj českom jazyku a vyhodnocovanie prebieha na päť bodovej škále.
- Obrázkovo-slovníková skúška: Autorom tejto skúšky školskej zrelosti je O. Kondáš. Používaná je pre deti od 5-6 rokov. V praxi sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškolákov. Pozostáva z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Psychológ deťom jednotlivé obrázky ukáže a následne deti požiada, aby uviedli, čo vidia na obrázku. Po vyhodnotení skóre sa usudzuje, nakoľko je dieťa pripravené na zaškolenie. V prípade, že je výkon dieťaťa v skúške menej ako 11 bodov, jeho zaškolenie sa neodporúča. Tento typ testu sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškoláka. Test je zložený z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Úlohou dieťaťa je pomenovať, čo vidí na obrázku.
- Obrázková skúška školskej pripravenosti: Kollárikova obrazová skúška je tvorená štyrmi subtestami. Prvým z nich je postihovanie podobnosti a rozdielov, druhým sú matematické predstavy. Ďalším subtestom je schopnosť kategorizácie a tiež aj zisťovanie jemnej motoriky dieťaťa. Týmto typom skúšky psychológovia sledujú celkovú úroveň pripravenosti dieťaťa na školu, ako aj na učenie. A všímajú si taktiež niektoré špeciálne schopnosti detí, ktoré sú potrebné pre požadovaný školský výkon. Kollárikova skúška je síce jednoduchým testom, ale zato dobrým ukazovateľom toho, čo chce psychológ zistiť, aby vedel, či je alebo nie je dieťa pripravené na proces zaškolenia.
- Vinelandská škála sociálnej zrelosti: Ako najčastejšie v praxi používanú škálu či test zameriavajúci sa na sociálnu spôsobilosť ako zložku školskej zrelosti uvádzame práve Vinelandskú škálu. Používa sa pre deti vo veku 3-9 rokov. Škála má položky v ôsmich kategóriách. Sú nimi napríklad všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedení, obliekaní, činnosti, ktoré dieťa zvládne samo, jeho spôsob komunikácie, sociálna adaptácia či úroveň motoriky. V bežnom živote sa jednotlivé oblasti prejavujú napríklad tak, že dieťa je schopné samo zapnúť si odev, zašnurovať si topánky, obsluhuje sa samé na toalete a pod. Administrácia Vinelandskej škály pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich krokov. Prvým krokom je pozorovanie dieťaťa, pričom máme na pamäti informácie o danom dieťati získané od jeho rodičov. Druhým krokom je samotné vyhodnocovanie jednotlivých položiek. Pomocou tejto metodiky zistí psychológ práve tú zložku osobnosti dieťaťa, ktorá nesúvisí s jeho dobrým či horším výkonom v kognitívnych testoch (všetky ostatné, ktoré sú v článku uvedené). Niektoré deti počas testovania školskej zrelosti síce skórujú vysoko v kognitívnych testoch, avšak ich sociálna úroveň je veľmi nízka. Tento test sa používa najčastejšie pri určení sociálnej zrelosti dieťaťa. Test je určený pre deti vo veku 3 až 9 rokov. Škála testu má kategórie ako: všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedle, obliekaní, spôsob komunikácie dieťaťa, sociálna adaptácia, motorika.
- Göppingenský test školskej zrelosti: Posledný z testov školskej zrelosti, ktoré sú v článku uvedené, je tiež jedným z komplexnejších. Zisťujeme z neho postihovanie tvarov dieťaťom, ktoré sa odráža neskôr v čítaní. Odzrkadľuje aj úroveň jemnej motoriky, ktorá sa zase počas vyučovania prejaví v písaní. Úlohy sú zamerané aj na matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu. A v neposlednom rade úlohy naznačujú všeobecný stupeň vývinu dieťaťa. Tento test určuje úroveň jemnej motoriky dieťaťa, jeho matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu.
20/21, Čo má vedieť predškolák
Úloha učiteľov a psychológov
Učitelia v materských školách hrajú kľúčovú úlohu v procese posudzovania školskej zrelosti. Majú možnosť dennodenne pozorovať deti v rôznych situáciách a aktivitách, čo im umožňuje získať komplexný prehľad o ich schopnostiach a zručnostiach.
„Ako učiteľky máme výborný prehľad o kognitívnych procesoch dieťaťa. Robíme s nimi aktivity, vedieme si z nich diagnostické hárky, výsledky produktov činnosti. Učiteľky už dávno nie sú len tie, ktoré majú strednú školu. Máme vysoké školy, niektoré aj doktoráty, ktoré sa viažu priamo na predškolskú pedagogiku.“
Jedna z hlavných podmienok pri nástupe dieťaťa na základnú školu je zvládnutie testu školskej zrelosti. Test školskej zrelosti testuje mentálnu, telesnú a emocionálnu pripravenosť dieťaťa. Školskú zrelosť diagnostikujú psychológovia viacerými typmi testov.
Kognitívna zrelosť testuje zrakové vnímanie, sluchové rozlišovanie, sluchovú orientáciu, priestorovú orientáciu a podobne. To znamená, že dieťa vie rozlíšiť základné tvary ako štvorec a kruh. Vyšetrenie školskej zrelosti nie je povinné. Aby mohlo vaše dieťa postúpiť test školskej zrelosti nepotrebujete odporúčanie materskej školy ani pediatra. Toto rozhodnutie je len na rodičoch. Ak máte, čo i len najmenšie podozrenie, že váš predškolák ešte nie je pripravený na to stať sa prváčikom, určite ho nechajte otestovať. Test školskej zrelosti rozhodne nie je hanba. Každý rodič si chce byť, predsa stopercentne istý, že jeho dieťa sa v škole nebude trápiť, ale učenie zvládne s ľahkosťou. Ak máte pochybnosti, či je vaše dieťa pripravené ísť do školy, nečakajte až do zápisu.
Vyšetrenie školskej zrelosti dieťa absolvuje individuálne bez prítomnosti rodiča v dopoludňajších hodinách, čiže v čase školského vyučovania. Vyšetrenie je rozdelené do dvoch dní a prebieha so psychológom. V prvý deň psychológ zisťuje informácie o priebehu pôrodu dieťaťa, jeho raný vývoj, zdravotný stav a podobne. Dieťa absolvuje 60 minútový test rozumových schopností. Pomocou tohto testu psychológ zistí, či má dieťa lepšiu sluchovú, zrakovú pamäť, logickú alebo mechanickú pamäť, aký je mentálny vek dieťaťa, určí IQ dieťaťa. Test sa tiež zameriava na zrakovo-motorickú koordináciu, pozornosť, logické myslenie, reakciu na stres z dôvodu obmedzeného času, reakciu na neúspech a podobne.
Kresbový test sa pri zistení školskej zrelosti používa najčastejšie. Tento typ testu skúma úroveň kognitívneho vývinu dieťaťa, jeho úroveň vnímania, myslenia, pamäti, motoriky, pracovného tempa, matematických schopností a jeho verbálne porozumenie. Kresbový test má 10 úloh, priemerné 6-ročné dieťa by malo zvládnuť 7 z 10 úloh. Tento typ testu sa využíva na zistenie slovnej zásoby a slovnej pohotovosti predškoláka. Test je zložený z 30 farebných obrázkov predmetov, zvierat a ľudských činností. Úlohou dieťaťa je pomenovať, čo vidí na obrázku. Tento typ testu sa používa najčastejšie pri určení sociálnej zrelosti dieťaťa. Test je určený pre deti vo veku 3 až 9 rokov. Škála testu má kategórie ako: všeobecná samostatnosť, samostatnosť pri jedle, obliekaní, spôsob komunikácie dieťaťa, sociálna adaptácia, motorika. Tento test určuje úroveň jemnej motoriky dieťaťa, jeho matematické schopnosti, schopnosť koncentrácie, zapamätávania, chápanie reči a obsahu.
Orientačný test školskej zrelosti pre rodičov:
- Kresba postavy: Dajte nakresliť vášmu dieťaťu postavu muža. Postava by mala mať hlavu, končatiny, trup. Pričom hlava by nemala byť väčšia ako trup. Na hlave by mali byť vlasy, uši, nos, ústa. Paža by mala byť zakončená päťprstou rukou.
- Napodobnenie písma: Napíšte slovo alebo krátku vetu písaným písmom a nechajte vaše dieťa napodobniť to.
- Obkreslenie skupiny bodiek: Nakreslite body vedľa seba a pod seba a nechajte to vaše dieťa odkresliť. Pri kresbe vášho dieťaťa sa toleruje len malé vychýlenie mimo riadku/stĺpca.
Tento krátky test školskej zrelosti je len orientačný, nenahradí test školskej zrelosti od psychológa.
Príbeh rodiča: „Môj syn narodený koncom júla, bol v škôlke veľmi hanblivý, až extrémne utiahnutý, prvé 2 roky v škôlke vôbec nerozprával, to najnutnejšie povedal pošepky, s deťmi sa nehral. V predškolskej triede sa začal osmeľovať, na konci roka už recitoval, začal sa kamošiť s deťmi. Bol však vo svojej triede najmladší. Inak bol šikovný, v 5 rokoch sa naučil sám čítať, ako 5,5 ročný čítal cca na úrovni končiaceho prváka, má veľmi dobré matematické schopnosti. Zápis spravil v pohode, ale pošepky 😉 , podľa testu školskej zrelosti, ktorý robili psychologičky hromadne v škôlke, bol zrelý na školu. Avšak mi to nedalo, keďže som vedela, že je utiahnutý, navyše najmladší a tak som sa v máji zahlásila na test osobne k psychologičke.“
„Na 1. teste - čo si pamätám - mal nakresliť postavu, potom mal kresliť podľa vopred vybodkovaných obrázkov - plot, strechu domu, okno atď... ďalej rozpoznanie obrázkov a ich zrkadlového obrazu, matematické schopnosti, najprv jednoduchšie počítanie, aj odčitovanie, sčitovanie, potom počítanie - mal pokračovať v počítaní 98,99... potom aj väčšie čísla 497,498... potom spätne 😕 mal pokračovať 103,102...504,503..., ale na tieto ťažšie povedala, že nemusí vedieť, proste len skúša, pokiaľ to vie. Tiež ho odskúšala, ako číta. Nakoľko dosiahol optimálny počet bodov, mali sme prísť opäť o mesiac. Čo bolo u neho trošku slabšie, to bolo kreslenie. Ďalšie návštevy odôvodnila tým, že sa deti veľmi menia a sama psychologička nevedela povedať jednoznačné rozhodnutie po prvom vyšetrení, tak ho testovala ešte 2x - v júli a v auguste. Ďalší krát sa zamerala viac na komunikáciu, rozprávanie podľa obrázkov, logické myslenie, napr. mal podľa obrázkov porozprávať príbeh, potom na obrázkoch zistiť, čo na nich chýba (napr. štvornohé zviera malo nakreslené len 3 nohy, alebo nemalo nakreslený chvost, napr. bola na obrázku kúpelňa - vaňa nad vaňou však chýbala batéria...) Tretíkrát, čo si pamätám, bolo tiež kreslenie, skladanie obrázkov, komunikácia. Nakoľko môj syn dosahoval výborné výsledky v testoch avšak, keď mal rozprávať, tak bol skúpy na slovo, videla u neho tú utiahnutosť a nesmelosť a zároveň, žeby bol pravdepodobne v triede najmladší, tak nám odporučila odklad. Nakoľko však on o škôlke už ani len počuť nechcel, duševne bol pripravený na školu a na našej škole otvárali 0. ročník, tak sme sa rozhodli práve preň. Hoci psychologička ho neodporúčala, lebo že môj syn nemá "diagnózu" typickú pre 0. ročník (hyperaktivita, logopedické problémy...) ale že je skôr sociálne nezrelý, ona mu odporúčala škôlku.“
„Aj ja som mala z 0. ročníka strach, lebo keď si prečítate na nete tak 0. ročník je charakterizovaný, že ho podľa zákona zriadili citujem: „pre deti zo sociálne znevýhodneného a málo podnetného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy.“ Nultý ročník je štartovací rok v škole pre deti zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia, takže by do neho nemali byť zaraďované deti s iným dôvodom na odklad.“
„V našej škole ma však presvedčili, že ho často používajú ako "odkladový ročník" a potom, keď som si prečítala stránky aj iných ZŠ, tak som videla, že hoci 0. ročník vznikol pôvodne pre deti, ako to uvádza zákon, avšak na mnohých školách a ich stránkach prezentujú ako "odkladový ročník" z rôznych dôvodov ako aj hravosť, nesmelosť atď... Na našej škole si ho veľmi pochvaľovali aj rodičia, ktorých deti tam už chodili. A zatiaľ sme veľmi spokojní, syn má síce odklad, ale chodí do školy, má školský režim, majú normálny rozvrh 2 do týždňa 5 hod., 3x 4 hod., učia sa písmenká, kreslia, majú výtvarnú, telesnú, hudobnú, precvičujú grafomotoriku, komunikáciu, sú hodnotení pečiatkami, dokonca od 1.11. budú známkovaní, takže úplne ako v "ozajstnej" škole, akurát s rozdielom, že ich tempo je pomalšie ako v 1. ročníku, nemajú domáce úlohy a myslím, že je to super pozvoľný prechod medzi hravým obdobím v škôlke a školskými povinnosťami. 🙂
Čo chvíľa je tu obdobie zápisov do 1. ročníka, čo predstavuje veľký krok v živote detí aj rodičov. Ak ste rodičom budúceho prváčika, je úplne prirodzené, ak prežívate chvíle naplnené pochybnosťami či obavami. „Je moje dieťa dostatočne pripravené na nástup do školy? Nie je jednoduché zvyknúť si na to, že bezstarostné časy sa končia a nastupujú každodenné povinnosti, z ktorých časť dopadne aj na vaše ramená. Práve preto je dôležité starostlivo zvážiť a vyhodnotiť, či je vaše dieťa skutočne pripravené na tento krok. Predškolský vek je vývinové obdobie dieťaťa od 3. roku do 6. roku po vstup do školy. V tomto období dochádza u detí k výrazným zmenám v telesnej, pohybovej oblasti, v poznávacích procesoch, ako aj v citovej a sociálnej oblasti. Z hravého dieťaťa sa za normálnych okolností v priebehu troch rokov stáva dieťa pripravené na vstup do školy, čiže malo by nadobudnúť školskú zrelosť. Je tomu ale naozaj tak aj vo vašom prípade? Je naozaj vaše dieťa pripravené zvládnuť odlúčenie od rodičov a spolupracovať s cudzou dospelou osobou? Vie sa zaradiť bez problémov medzi ostatné deti?“
Tento test pozostáva zo zopár otázok zameraných na oblasti, ktoré musí mať dieťa pred nástupom do školy dostatočne vyvinuté.
Sluchové vnímanie
Dokáže rozlíšiť rovnaké a rôzne slabiky (napríklad truf - traf, nyvl - nydl, alebo slová koza - koža, zbraň - z brán, sedí - cedí)? Vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete ako sa to robí?
TIP od nás: S rozvojom mnohých vyššie spomenutých zručností vášmu dieťaťu vedia skvele pomôcť naše edukačné hry a hračky pre predškolákov. Veríme, že vám tento test pomôže a zmierni vaše obavy z tejto novej životnej etapy.
Autor: hopla
O mne: Sme tím odborne školených ľudí, ktorý sa rozhodol po pozitívnych ohlasoch zo strany škôlok a škôl posunúť naše skúsenosti ohľadom vzdelávania a výchovy dieťaťa s cieľom rozvoja jeho zručností aj smerom k vám. K rodičom, ktorým záleží na vzdelávaní dieťaťa už od útleho veku. K deťom - bádateľom, ktoré neúnavne skúmajú tento svet a bažia po odpovediach na ich zvedavé a nikdy nekončiace otázky.
„Čo by mali rodičia urobiť preto, aby sa v tomto mimoriadnom čase "nezbláznili" a efektívne nastavili fungovanie v rodine? Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede so psychologičkou Annou Morawovou z Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Námestove. Dôležitou súčasťou vašej práce je osobný kontakt, ktorý je momentálne obmedzený. Ako to ovplyvnilo fungovanie centra? Tak ako väčšina zamestnancov, ktorých pracovnou náplňou je pomáhať ľuďom, veľkú časť práce riešime najmä telefonicky a online formou. Núti nás to byť tvorivejší, posunúť starostlivosť o našich klientov do inej dimenzie, prekročiť hranice zaužívaných postupov. Snažíme sa nájsť neobvyklé a kreatívne riešenia, aby to bolo aj v týchto mimoriadnych chvíľach efektívne, no predovšetkým, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú. Rozprávku o drakovi Koroňákovi, ktorá je napísaná tak, aby deti porozumeli tejto situácii, sme nechceli len tak zavesiť na web. Rozhodli sme sa, že vymyslíme výzvu, do ktorej by sa deti spolu s rodičmi mohli zapojiť a formou hry rozvíjať rôzne oblasti napr. slovnú zásobu, tvorivé myslenie, kreativitu, dekódovanie textu. Aktivita mala veľký úspech. Zásadnou zmenou je aj vytvorenie "pohotovostnej linky." Áno, zriadili sme ju špeciálne pre toto obdobie. Okrem toho sme kontaktovali rodičov našich klientov, aby sme ich upokojili, že hoci sú dvere poradne oficiálne zatvorené, sme tu pre nich naďalej, len forma, ktorou budeme realizovať našu pomoc, je iná.“
„Niektoré dôležité informácie na základe usmernenia Ministerstva školstva sme už zverejnili na našej stránke. Individuálne testovanie školskej spôsobilosti bude možné realizovať v období do štyroch týždňov od ukončenia mimoriadnej situácie. Určite by som v tejto veci rodičom odporučila kontaktovať príslušné centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, aby svoje pochybnosti ohľadom zaškolenia svojho dieťaťa konzultovali s odborníkom, psychológom alebo špeciálnym pedagógom. Nakoľko je každoročne veľký záujem zo strany rodičov o posudzovanie školskej zrelosti, rozhodli sme sa ich usmerniť v tomto čase aj trošku neobvyklým spôsobom, cez krátke videá, vlogy s názvom Predškolácky špeciál.“
„V jednotlivých dieloch špeciálna pedagogička približuje dôležité oblasti školskej spôsobilosti akými sú napr. slovná zásoba a rozvoj reči, jemná motorika, sluchové a zrakové vnímanie, emocionálna a sociálna zrelosť dieťaťa. Cez názorné ukážky ponúka rodičom užitočné rady a tipy, ako tieto oblasti trénovať v domácom prostredí. Takýmto spôsobom sme chceli rodičov odbremeniť od čítania ďalších textov a odbornej literatúry. Môže rodičom pomôcť posúdiť školskú zrelosť nejaký online test? Po internete už kolujú ponuky online testovania, no to nie je možné a je to zavádzanie. Pri online testovaní chýba objektívne posúdenie zrelosti dieťaťa, dochádza ku skresleniu výsledkov. Na základe komunikácie s rodičom vieme poskytnúť radu ako rozvíjať oblasti alebo zručnosti, v ktorých podľa neho dieťa zaostáva.“
„Dobrým spôsobom ako plánovať je vytvoriť si tzv. rodinnú radu. Napríklad v nedeľu podvečer si všetci spolu sadnú a rozplánujú celý týždeň ako bude približne vyzerať. Zároveň však zhodnotia aj ten predchádzajúci, v čom sa jednotlivým členom darilo, čo im nešlo, čo by mohli urobiť inak. No je dôležité, aby každý člen rodiny dostal priestor vyjadriť sa. Cieľom je dôjsť k vzájomnej spokojnosti. Rodičia majú v tejto mimoriadnej situácii jedinečnú šancu sprostredkovať deťom, že to, čo doma máme, nie je len tak. Nespadlo to z neba. Okrem vyučovania a plnenia si školských úloh, môžu deti zapojiť do nácviku praktických zručností (práca na záhradke, varenie, a pod.) potrebných k životu, ktoré mnohým dnešným deťom chýbajú. Zároveň sa takýmto spôsobom môžu deti aj dobre odreagovať od učenia. Teraz je na to ideálny čas. Je to pre nás všetkých výzva, vyťažiť z toho čo najviac.“
„Táto kríza nás môže naučiť, ako si pomáhať na diaľku, ako byť oporou niekomu, s kým nemôžem byť teraz osobne. Verím, že toto obdobie prebudí v každom z nás pocit spolupatričnosti a presmeruje nás z ľahostajnosti k opravdivému záujmu o dobro druhého i celej spoločnosti.“
