Martina Töröková je známa slovenská reportérka televízie Markíza, ktorá si získala popularitu vďaka svojej práci v spravodajstve a vášni pre prírodu. Jej život však nie je len o politických reportážach a úspešnej kariére. Je to príbeh o odhodlaní, láske k horám, materstve a občasných bojoch o prežitie.
Cesta k žurnalistike
Už od strednej školy mala Martina jasno v tom, čomu sa chce venovať. Žurnalistika ju lákala a svoje prvé reportáže nakrúcala už počas štúdia na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, kde založila aj študentský časopis. Pôsobila v Televízii Turiec (TVT), Rádiu Twist (neskôr Viva), písala pre Nový Život Turca a denník SME. Najvýznamnejšie pre ňu bolo pôsobenie v rádiu Twist, kde strávila viac ako tri roky. Do Markízy sa dostala vďaka svojej predchádzajúcej skúsenosti a odovzdaniu ukážky spravodajskej tvorby z rádia.
Už na gymnáziu mala jasno v tom, že chce študovať žurnalistiku. "Gymnázium som mala naozaj rada, a to, že mi vedenie dokonca odsúhlasilo priestor na redakciu, možnosť predávať časopis v bufete a občas ísť na pracovné stretnutia počas vyučovania, som vtedy považovala za prirodzené. Dnes to spätne hodnotím ako malý zázrak," spomína Töröková. Dodáva, že už v prvý deň na gymnáziu vedela, že pôjde študovať žurnalistiku. Okrem gymnázia pracovala aj v TVT, Rádiu Twist, písala pre Nový Život Turca aj pre denník SME. "Vždy ma bavilo to, čo bolo práve aktuálne. Dodnes používam v praxi prvé zručnosti, ktoré som sa naučila pri nakrúcaní prvej reportáže v Televízii Turiec," hovorí Töröková. Z vymenovaných bolo najvážnejšie pôsobenie v rádiu Twist, ktoré sa neskôr premenovalo na Rádio Viva. Pracovala tam intenzívne popri vysokej škole, exaktne 3 roky a 3 mesiace, naučila som sa tam veľmi veľa a moja aktuálna práca je pokračovaním toho, čo som začala robiť tam.
Politická redaktorka
V televízii Markíza sa Martina venuje najmä politike a parlamentnému dianiu. Táto oblasť ju napĺňa a umožňuje jej informovať, pomáhať a občas aj zabávať divákov. Hoci sa primárne venuje politike, občas si odskočí aj k iným témam, ako napríklad hubárska sezóna alebo levanduľové víno. Pred politikou pokrývala rezort školstva. Dohodli sme sa, že ma skúsime vyliečiť politikou, o ktorú som sa beztak usilovala a odvtedy nemám potrebu meniť. To je oblasť mimoriadne široká, v zásade sa cez ňu prelína celé spoločenské dianie. Dennodenne sa stretáva s politikmi. "Je s nimi asi taká istá ťažká práca ako s akýmikoľvek inými ľuďmi. Taký „wau“ pocit, že sa stýkam s verejne známymi osobami mi vyšumel ešte počas gymnázia vďaka tvorbe do školského časopisu. Prvé stretnutia so spevákmi, hercami, byť v zákulisí, robiť rozhovor s ministrom, predsedom parlamentu, s premiérom," hovorí Töröková.
Boj o prežitie v horách
Martina Töröková je vášnivá milovníčka prírody a horských túr. Jedna z jej skialpových túr na Chopok sa však zmenila na boj o holý život. Počasie sa v horách zmenilo veľmi rýchlo a Martina musela čeliť extrémnemu vetru a zime bez možnosti otočiť sa späť. Bola to jedna z najťažších chvíľ, aké v horách zažila. Noc prečkala na horskej chate, kde si uvedomila, ako blízko bola k nešťastiu. Vietor dosahoval v nárazoch rýchlosť 130 km/h a pocitová teplota bola -34 stupňov Celzia. Martina prešla víchricu len v dvoch tenkých vrstvách oblečenia a na rukách mala len tenké softshellové rukavice. Následkom toho utrpela omrzliny prvého stupňa.
V kritickom úseku sa sústredila len na prežitie a dostať sa do bezpečia horskej chaty. Priznala, že si chlad ani neuvedomovala a nebol čas na vyberanie teplejších vrstiev z batohu alebo volanie Horskej záchrannej služby. Musela sa držať na nohách a pomaly postupovať vpred. Martina si uvedomila, že urobila chybu, keď prehliadla výstrahu pre horu a vyrazila v nevhodnom čase. Tiež si mohla včas obliecť teplejšie oblečenie a skôr sa rozhodnúť otočiť.
Martina Töröková je známa aj ako milovníčka prírody a horských túr. Pred pár dňami sa vybrala na skialpovú túru na Chopok. Trasu veľmi dobre poznala a absolvovala ju už mnohokrát. Tentokrát sa ale zvrtla na boj o holý život. „Ráno po víchrici bolo pokojné, ale… Čo ten deň predtým?“ začala Martina svoje rozprávanie, ktoré zdieľala s priateľmi aj fanúšikmi na sociálnych sieťach. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by ju mohla postretnúť akákoľvek dráma. Situácia bola natoľko vážna, že Martina musela bojovať s extrémnym vetrom a zimou, a to bez možnosti otočiť sa späť. Ako sama priznala, išlo o jednu z najťažších chvíľ, aké v horách zažila. Noc napokon prečkala v bezpečí horskej chaty, kde mohla zhodnotiť, ako blízko bola k nešťastiu. „Už je dobre. Už je dobre". Opakovali mi na horskej chate, keď som už bola konečne vnútri. Ešte aj dvere mi museli otvoriť. Búchala som. Kľučku som nevedela stlačiť. Okamžite mi doniesli čaj a opakovali, že už je dobre. Pridali k tomu stručné informácie o mojom prechode hrebeňom. Vietor v nárazoch 130 km/h a pocitovka - 34 stupňov. Už je dobre, už si tu. Skončila s omrzlinami na tvári a rukách. Postupne si začala uvedomovať, čo všetko má za sebou. „Dve minúty na to som sa spamätala z prvotného teplotného šoku v chate a začalo ma klepať. To bolo dobré, telo sa triaškou vracalo naspäť do vhodnej teploty. Víchricu som prešla v 2 tenkých vrstvách oblečenia, merino plus vrchný nezateplený hardshell. Vhodné na aktívny výšľap, nie až tak vhodné na pomalý sústredený postup v pekelnej víchrici. Na rukách len softshellové tenké rukavice, keď som ich dala dole, našla som na prstoch omrzliny 1. stupňa,“ priznala najhorší pohľad.
Martina vo svojom rozprávaní podrobne opisovala, že počas výstupu sa v kritickej situácii sústredila iba na to najdôležitejšie, prežiť a dostať sa do bezpečia horskej chaty. „Chlad som si v kritickom úseku až tak neuvedomovala. Nebol priestor na vyberanie teplejších vrstiev z batohu. Nebolo možné vybrať smartfón a vytáčať Horskú záchrannú službu. V tých úderoch vetra bolo možné len držať sa na nohách a vytrvalo pomaly postupovať do bezpečia. Čiže v sekundových dierach pomimo hlavné nárazy krok sun krok. Nárazy trebalo prečkať v stabilnej trochu učupenej polohe, aby telo nekládlo živlu priveľký odpor. Raz ma zhodilo na zem. Postaviť sa naspäť na skialpových lyžiach nebolo úplne najľahšie, len čo je pravda, ale nebola možnosť ostať ležať. Na to som bola naozaj príliš málo oblečená,“ poznamenala skúsená turistka.
Martina Töröková sama priznala, že tentokrát vo svojom plánovaní urobila obrovskú chybu. „Ako je možné, že taká detailistka, skúsená horská osoba, vášnivá hobby meteorologička prehliadne výstrahu pre horu, na ktorú sa chystá vyjsť? To je na dlhšie. Už sa mi to nikdy nestane. Okrem toho, že som spravila základnú chybu a rozhodla sa vyraziť v nevhodný čas, vykonala som niekoľko chýb aj na samotnej trase. Kebyže sa včas oblečiem do teplejšieho oblečenia, ktoré som niesla v batohu, nemusela som mať omrzliny,“ napísala ďalej. Sama si pritom uvedomuje svoje viaceré pochybenia. „Presne viem, kde som to prešvihla. Takisto som sa mohla skôr rozhodnúť to otočiť a opatrne zlyžovať. Na hrebeni to už nebolo možné. Tam som sa rozhodla prísť do chaty aj keby som mala ísť po štvornožky. Čo nie je žart. Tak som šla raz na treku Laugavegur na Islande. V silnom vetre som pozorovala spokojné ovečky a ja neschopná spraviť krok. Tak šup na štyri a exponovaný veterný úsek som zdolala takto. No ale tentoraz som šla na lyžiach a tie som neplánovala odopnúť. Kľúčové bolo nestratiť paličky. Takže som ich pevne prevliekla o zápästia, čo bežne nerobím. Víchor mi v jednom momente strhol okuliare. To ma naštartovalo aj vyplašilo, nutne som ich potrebovala, aby som v tej ničote videla aspoň tyčové značenie. Našťastie neuleteli ďaleko a dokázala som sa za nimi dostať a zodvihnúť ich,“ opísala ďalšie neuveriteľné momenty.
Martina čelila mimoriadne silnému vetru, no spočiatku neuvažovala nad tým, žeby to nezvládla. „Prečo som vôbec pokračovala až hore? Mimoriadne silný vietor bol približne od polovice kopca. Priatelia, toto sa ťažko vysvetľuje. Bol to nádherný výstup. Lúče slnka prešľahávali cez kúdoly zvíreného prašanu. Sama na majestátnom kopci. Trúfala som si. Cítila som sa silná. Poznala som trasu. Skontrolovala som si ju v mape.“ Skúsenosť, ktorú opisuje, je síce duši lahodiaca, no čím vyššie stúpala, tým viac si príroda začala vyberať svoju daň. „Keď som dosiahla hrebeň, nad hlavou som mala modrú oblohu. Tá hora sa so mnou náramne hrala. Úplne som nadobudla pocit, že nebo sa bude so mnou postupne otvárať až po chatu…. Trt makový. Po pár metroch silný náraz, aký som nikdy predtým nezažila. Vyplavený adrenalín ma udržal pri zmysloch. Všetka sila koncentrovaná. Jediný cieľ. Chata. Žiadna alternatíva nebola prípustná,“ opísala svoju situáciu ďalej.
Redaktorka upozornila na fakt, aké môže byť počasie na horách nevyspytateľné. Po víchrici ani stopy. Z tepla chaty vyčerpaná napokon už iba sledovala obrovskú silu prírody: „Do noci fučalo. Sledovať to z bezpečia chaty bolo veľmi terapeutické…“ Ráno sa počasie umúdrilo a na horách bolo čisté nebo. „Na druhý deň dokonalosť, slnko, idylka,“ spomína.
Následky nezodpovedného výstupu Martinu sprevádzali aj niekoľko dní potom. Jej tvár niesla stopy omrzlín a prsty si vyžadovali dôkladnú starostlivosť. „Tvár sa zošúpala ako po spálení slnkom po pár dňoch. Fľaky zmizli. Po tomto výlete som trošku skrotla, ale ani teplota, ani soplík. Som si istá, že za dobré zvládnutie podchladenia vďačím dlhodobému otužovaniu. Takže keď som sa už ocitla v šlamastike, aspoň celkom dobre trénovaná,“ uviedla. Svoje omrzliny zdokumentovala aj v knihe návštev v horskej chate. „Naozaj som sa zľakla vlastných prstov a nemám ani fotku, len tento náčrt. Tvár Martiny Törökovej niesla stopy omrzlín a prsty si vyžadovali dôkladnú starostlivosť. Svoje omrzliny zdokumentovala aj v knihe návštev v horskej chate.
Martina svoj príbeh zdieľala najmä preto, aby upozornila na dôležitosť zodpovednosti pri pohybe v prírode. Aj keď človek pozná trasu, je v dobrej kondícii a má skúsenosti, príroda vie prekvapiť. Martinin príbeh je silným pripomenutím, že krása hôr a prírody nesie v sebe aj riziká. Jej skúsenosť by nemala odradiť od pobytu v prírode, no môže byť cenným varovaním, že zodpovednosť a opatrnosť sú vždy na mieste. Najmä, keď ste na vrchole sami, alebo s tými, ktorých milujete najviac. Martina si zo svojej chyby zobrala ponaučenie. Bola sama, dobre vybavená a fyzicky pripravená. A aj tak to skoro nedopadlo dobre…
Martina Töröková, reportérka TV Markíza
Materstvo a rodina
Martina je mamina dvoch detí a materstvo ju napĺňa. Hovorí, že nie je problém skĺbiť prácu a rodinu, pretože má skvelého manžela, s ktorým denne fungujú na krízových logistických poradách. Od narodenia detí nepracuje na plný úväzok, ale aj čiastočný úväzok ju vnútorne napĺňa. Hovorí, že sú aj ťažšie, aj ľahšie obdobia, ale ani jednu materskú nebola doma tri roky. Martina sa snaží viesť k aktívnemu životu aj svoje deti. Robí minimálne rozdiely v tom, kam chodí sama alebo s deťmi. S deťmi len uberá kilometre, stlmí náročnosť a myslí viac na to, kde sa najedia.
Martina Töröková je matkou dvoch detí. "Nie je problém to skĺbiť, lebo mám aj manžela a to vcelku skvelého. Denne fungujeme na krízových logistických poradách a vo výsledku nám to ide relatívne hladko," hovorí o zosúladení práce a rodiny. Odkedy som mamou, nerobím na plný úväzok, aj keď ten čiastočný robím vnútorne naplno, lebo ma to aj po rokoch skutočne baví. Sú aj ťažšie obdobia, aj ľahšie, ani jednu materskú som nebola doma 3 roky, nastupovala som skôr, ale naozaj na menej dní v týždni.
Turiec - srdcovka a tipy na výlety
Martina vyrastala v Turci a na tento región nedá dopustiť. Odporúča ho všetkým, ktorí hľadajú únik do prírody. Turiec ponúka množstvo možností, od menej náročných chodníčkov nad dedinami až po náročnejšie výstupy na Tlstú, Ploskú alebo chatu pod Magurou. Medzi jej obľúbené miesta patrí zrúcanina hradu v Sklabinskom Podzámku, Ferrata HZS na Martinské hole a doliny ako Valčianska a Gaderská dolina.
Do Martina sa vracia, aj keď nie často. Rodičia bývajú v byte, nás už je dosť veľa, takže väčšinou nechodíme celá tlupa. Pri tejto otázke som sa zasekla. Že jedno… To som fakt v keli, keď jedno. Naposledy najintenzívnejšie som precítila ferratu na Martinské hole. Aj celá dolina, ktorá predchádza zaistenej etape bola pre mňa novinkou, netušila som, že máme cestičky porovnateľné so Slovenským rajom. Ale veľmi mám rada celý pás dedín, polí, lesov aj kopcov od Turčianskeho Jasena po Blatnicu. A naopak chýba Vám v Bratislave, resp. Chýbajú mi o čosi vyššie kopce, ale Malé Karpaty sú tiež úžasné. Chýba mi občas Národný cintorín, považujem ho za krásny. V Bratislave sú tiež niektoré krásne, ale v Stupave, kde žijem sa nikdy len tak nejdem prejsť a zapáliť sviečku nejakému dejateľovi z minulosti. V Turčianskej záhradke na jar rastú hojne prvosienky, u nás sú veľmi zriedkavé, máme skôr záľahy snežienok, ale tie sa nezbierajú do čaju a nie sú ani tak voňavé. Prvosienky alias kašky sú z hľadiska vône moje najobľúbenejšie kvety. Aj podbeľu je napríklad u nás menej, ako som bola zvyknutá v Martine a okolí.
Život v Stupave a inšpirácie na výlety v Malých Karpatoch
Po rokoch strávených v Martine a Bratislave sa Martina usadila v Stupave, na úpätí Malých Karpát. Hoci jej chýbajú vyššie kopce, život v Stupave si užíva. Pre tých, ktorí trpia pandemickou únavou a hľadajú inšpiráciu na výlety, odporúča objaviť mapu a hranice prírodných rezervácií v Malých Karpatoch. Karpaty sa dajú objavovať rôznymi spôsobmi, napríklad výstupmi na 700-vky alebo prechádzkami po dolinách. Od minulého roka je obľúbená výzva OTO 24, ktorá vás prevedie 24 menej známymi vrcholmi Malých Karpát.
Chýbajú mi o čosi vyššie kopce, ale Malé Karpaty sú tiež úžasné. V Stupave, kde žijem sa nikdy len tak nejdem prejsť a zapáliť sviečku nejakému dejateľovi z minulosti.
Cestovanie a obľúbené destinácie
Okrem slovenských hôr rada cestuje aj do zahraničia. Medzi jej obľúbené destinácie patria Faerské ostrovy, ostrov Skye a ostrov Rujana. Z nesplnených snov má Nórsko, Dolomity a viac Álp. Tiež by chcela navštíviť dedinu Martina vo Švajčiarsku. More má radšej to studené na severe, ale v rámci rodinného načerpávania síl a resetu bežnej rutiny chodí aj do Grado v Taliansku.
Rady pre rodiny s deťmi
Martina má pre rodiny s deťmi niekoľko rád. Najdôležitejšie je, aby neboli stále spolu. V pandémii je ponorka reálny problém. Čím viac členov rodiny vypadne niekam mimo, tým má viac priestoru ten, ktorý musí byť doma. Deťom vymýšľa úlohy, dáva im mapu alebo im sľúbi dezert na špeciálnom mieste. Ale vždy sa ide vonku.
Ak sa ocitnete v prírode s deťmi a nečakane sa zhorší počasie, najdôležitejšie je zachovať pokoj a čo najskôr vyhodnotiť situáciu. Deti treba okamžite teplo obliecť, chrániť ich pred vetrom a dažďom, ideálne pomocou nepremokavého oblečenia či núdzovej fólie. Ak je to možné, vyhľadajte úkryt - skalný výčnelok, les, prístrešok alebo sa vráťte k najbližšej chate či autu. V žiadnom prípade nepokračujte ďalej do neznáma. Informujte niekoho o svojej polohe a pripravte sa na možnosť núdzového čakania - deky, teplý čaj a jednoduché jedlo v batohu môžu rozhodnúť. V prírode s deťmi je vždy lepšie preventívne zvoliť kratšiu trasu a sledovať vývoj počasia už od začiatku.
Deň otcov a útoky na novinárov
Martina Töröková sa pri príležitosti Dňa otcov rozhodla na Instagrame poukázať aj na inú vec. Zverejnila fotografiu zo spisu, ktorý bol súčasťou lustrácie novinárov v roku 2017. Na fotografii sú detailné informácie týkajúce sa jej najbližších. Martina poukázala na to, že byť otcom jej detí nie je vôbec jednoduché, pretože jej práca novinárky prináša neraz nepríjemné životné situácie.
„Byť ,otcom mojich detí‘ nie je vôbec ,pohodinda‘. Môj manžel si ma vzal, samozrejme, s plným vedomím, že som novinárka a nikdy som nesľubovala, že to bude inak. Ale že to bude prinášať neraz naozaj nepríjemné životné situácie, to som netušila ani ja sama,“ začala v statuse, ku ktorému pridala fotografiu „pavučiny“ zo známej nezákonnej lustrácie novinárov z roku 2017. „Odfotila som to zo spisu počas výsluchu, kde ma predvolali ako poškodenú. Už sa tam stihla zmestiť aj vtedy čerstvo narodená Anna. Keď nie sú lustrácie, zjavujú sa rôzne útoky. Vždy, keď sa pýtam čosi háklivé mocných,“ dodala.
„Deň otcov sa dá poňať aj ľahko ako milý novodobý sviatok, ale ja som vo svojej podstate veľmi konzervatívna(!), takže mi pomalšie preniká pod kožu. O to viac súvislostí mi naskočí pri tak bazálnom slove ,otec‘,“ pokračovala Töröková. „Všetko najlepšie tomu môjmu, ktorý nie je na Instagrame a volám ho celý život Bubo. A špeciálne všetko najlepšie tatovi mojich detí, buď silný, zdravo hrdý a trpezlivý ako doteraz,“ zakončila známa tvár TV Markíza.
