Šestonedelie je obdobie prvých šiestich týždňov po pôrode dieťaťa. Toto obdobie je charakteristické veľkými zmenami v organizme a živote ženy aj dieťaťa, súčasne aj zmenami v štruktúre a chode celej rodiny. Organizmus ženy sa postupne vracia do takmer rovnakého stavu ako pred tehotenstvom, musíme však počítať s tým, že žena nikdy už nebude rovnaká ako pred pôrodom. Tehotenstvo a pôrod každú ženu osobitým spôsobom premení. V rámci zmien dochádza k postupnej adaptácii na novú životnú rodičovskú úlohu, k premene partnerského vzťahu a k novému usporiadaniu celej rodiny.
Fyziologické zmeny po pôrode
Po pôrode placenty začne v organizme ženy rýchla významná hormonálna prestavba. Dochádza k prudkému poklesu hladín všetkých placentárnych hormónov. Choriový gonadotropín vymizne zhruba do týždňa po pôrode. Hladina ďalších hormónov je závislá od toho, či a v akej kvantite žena dojčí. V skorom popôrodnom období v súvislosti s prirodzeným rozvojom laktácie sa významne zvyšuje hladina prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka a oxytocínu, ktorý podporuje uvoľňovanie mlieka. Pokiaľ žena intenzívne dojčí, ich hladina je vysoká.
Do 6 týždňov po pôrode dochádza aj k normalizácii sekrécie hormónov štítnej žľazy a nadobličiek. Pokiaľ žena výlučne a intenzívne dojčí, nastupuje ovulácia (teda aj menštruácia) iba zriedkavo skôr ako pred desiatym týždňom po pôrode. Pokiaľ žena nedojčí intenzívne, ovulácia sa u 30% žien objaví asi do 3 mesiacov po pôrode.
Relatívne rýchlo po pôrode prebehnú významné srdcovo-cievne zmeny. Srdce sa vďaka poklesu bránice vracia do svojej pôvodnej polohy, dôjde k poklesu srdcového výdaja, zníži sa systolický výtlak. Vďaka väčšiemu priestoru pre rozťažnosť pľúc, môže šestonedieľka hlbšie dýchať, čím klesá počet dychov aj tepov. Postupne dochádza k redukcii tehotensky zväčšeného objemu krvi. Objem krvi závisí aj na krvnej strate počas pôrodu. Stúpa koncentrácia zrážacích faktorov, ktorá má brániť stratám krvi. Ide o prirodzenú ochranu organizmu ženy proti nadmerným krvným stratám v súvislosti s pôrodom.
Po ťažkom pôrode môže byť pomliaždená a opuchnutá sliznica močovej rúry. Močový mechúr má znížený tonus a tým aj sklon k ťažšiemu vyprázdňovaniu, často so zvyškom nevyprázdneného moču. Zväčšené obličky pomaly v priebehu niekoľkých týždňov normalizujú svoj objem.
Pošva sa po vaginálnom pôrode vracia do pôvodného stavu zhruba za tri týždne, kedy sa postupne vracia aj jej pružnosť a ustupuje opuch. Z dôvodu poklesu hladín estrogénov ženy po pôrode niekedy trápia pocit suchosti v pošve. V oblasti vonkajších rodidiel môžeme pozorovať zníženie ich presiaknutia a pigmentácie. Prípadné varixy (kŕčové žily) sa zatiahnu alebo úplne vymiznú väčšinou do niekoľkých dní po pôrode.
Počas pôrodu býva niekedy, vplyvom extrémneho roztiahnutia tkaniva či prípadného poranenia pri pôrode (natrhnutie či epiziotómia - nástrih), narušená celistvosť tkaniva hrádze. Je potrebné správne hojenie podporiť a včas odhaliť prípadné známky začínajúcej infekcie či známky už šíriacej sa infekcie. Pôrodné poranenia predstavujú pre ženu aj psychickú záťaž.
Svalstvo panvového dna sa postupne tiež vracia do svojej pôvodnej pozície a napätia, aj keď zmena často trvá aj niekoľko mesiacov. Svalový tonus panvového dna je významne ovplyvnený záťažou a hormonálnymi zmenami už v priebehu tehotenstva a tiež spôsobom a šetrnosťou prebehnutého pôrodu. Odhaduje sa, že zhruba jednu štvrtinu žien po vaginálnom pôrode trápi stresová inkontinencia moču. Problémy s inkontinenciou majú obvykle príčinu v nešetrnom a zbytočne intervenovanom vedení pôrodu. Dôvodom môže byť plný močový mechúr, kedy nie je venovaná dostatočná pozornosť jeho pravidelnému vyprázdňovaniu najmä v prvej pôrodnej dobe. Ďalšou častou chybou je tlačenie s plným močovým mechúrom alebo predčasné a dlhé tlačenie v druhej dobe pôrodnej. S inkontinenciou sa môžeme stretnúť aj po pôrode cisárskym rezom, v dôsledku napríklad nešetrného zaobchádzania s maternicou pri šití, kedy je maternica vytiahnutá z brušnej dutiny kvôli lepšiemu prístupu k operačnej rane.
Brušná stena je po pôrode povolená v dôsledku nadmerného rozpätia brušných svalov v tehotenstve, ktoré po pôrode plodu pretrváva. Trvá niekoľko týždňov, kým sa svaly dostanú znova do pôvodnej kondície. Znížený tonus a ochabnutosť brušných svalov má súvislosť aj so stavom svalov panvového dna a väziva, čo vo svojom dôsledku má vplyv aj na riziko vzniku inkontinencie moču, prípadne stolice. Tu má veľký význam vhodná a pravidelná pohybová aktivita. Pôvodné napätie svalov a návrat do ich fyziologickej pozície je vhodné podporiť špecifickými cvikmi pre ženy v šestonedelí. V priebehu šestonedelia je dobré telo nezaťažovať nadmernou pohybovou aktivitou, pretože všetky väzy a svaly sú ešte presiaknuté a krehké. Najmä panvovému pletencu trvá dlhší čas, než sa spevní a vráti do stavu pred otehotnením.
Ženy po pôrode pomerne často trápia hemoroidy - guľovité, zdurené cievky okolo análneho otvoru (vonkajšie a vnútorné). K tvorbe hemoroidov dochádza obvykle už v tehotenstve (zvýšený vnútrobrušný tlak, zmeny kvality väziva a pevnosti ciev, zápcha) a k zhoršeniu dochádza najmä pri pôrode (v dôsledku tlačenia počas druhej doby pôrodnej). Prejavujú sa bolesťou pri sedení a pri stolici, pálením či svrbením v oblasti okolo konečníka, niekedy môžu aj krvácať. Odporúčané je upraviť stravovanie - zvýšiť množstvo vlákniny v strave, prijímať dostatok tekutín, do stravy zaraďovať potraviny s vitamínom C a rutínom (podporuje pružnosť ciev), zaraďovať pravidelný pohyb a vyhýbať sa dlhému sedeniu. Z prírodnej lekárne možno odporučiť na vonkajšie použitie dubovú kôru (gél, odvar), ktorá má dobré dezinfikujúce a sťahujúce účinky. Ďalej je dobré lokálne aplikovať ľad či studenú vodu, čo tiež pomáha cievy kontrahovať. Hemoroidy vo väčšine prípadov odznievajú pozvoľna, môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov. V prípade neúspechu lokálnej terapie, a neúčinnosti liekov s obsahom diosmínu a hesperidínu, prípadne u hemoroidov s pretrvávajúcim krvácaním, je možné vykonať chirurgické riešenie.
Hyperpigmentácia kože (chloazma gravidarum, linea fusca) mizne s postupným znížením tehotenských hladín hormónov. U každej ženy to však môže byť rôzne dlhé obdobie. U niektorých žien vymiznutie tehotenskej pigmentácie aj o týždne presahuje šestonedelie. Strie, ktoré vznikli počas tehotenstva, už nikdy nezmiznú.
Laktácia a dojčenie
Na kojenie sa telo ženy vďaka placentárnym hormónom pripravuje už v priebehu tehotenstva, kedy estrogény pôsobia na rozvoj mliekovodov a progesterón pôsobí na výstelku alveolov. Popôrodný pokles estrogénov a progesterónu spolu so skorým prisatím sa dieťaťa k prsníku stimuluje popôrodnú produkciu prolaktínu a tým je podporený aj skorý nástup laktácie. Ďalším dôležitým hormónom pre laktáciu a dojčenie je oxytocín, ktorý sa podieľa na vylučovaní materského mlieka, čím je podporená súčasne zavinovanie maternice. Oxytocín a prolaktín sa podieľajú aj na podpore väzby matky s dieťaťom.
Prvé dni po pôrode, obvykle dva až tri dni, sa tvorí husté prvotné mlieko, nazývané mledzivo alebo kolostrum. Toto mlieko je cenné pre svoj vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov, protilátok a nenasýtených mastných kyselín. Je pre novorodencov výborne stráviteľné a tiež kaloricky bohaté. Čerstvo narodenému dieťaťu poskytuje všetko, čo vo výžive a adaptácii na vonkajšie prostredie aktuálne potrebuje. V ďalších dňoch po pôrode, optimálne od druhého či tretieho dňa, sa rozvíja vlastné zrelé materské mlieko. Je pre novonarodené dieťa najprirodzenejšou a najdokonalejšou stravou.
Tvorba materského mlieka je závislá od dopytu. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť. Čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky. Lieky na rozbehnutie laktácie neexistujú. Tekutiny - môže sa stať, že pri rozbiehaní laktácie máte zvýšenú potrebu piť. Všetko však treba robiť s mierou. Stačí dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín.
Bylinky - traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne.
Príčinou problémov s dojčením môžu byť nesprávne prisatie, nedostatočné pitie dieťaťa, alebo aj problémy s produkciou mlieka. V prípade akýchkoľvek obáv a neistoty sa neváhajte obrátiť na skúsenú laktačnú poradkyňu.
Praktické rady pri dojčení
- Správne prisatie: Skontrolujte, či sú ústa a telo dieťaťa v správnej polohe. Nesprávne prisatie k prsníku je najpravdepodobnejšou príčinou bolesti pri dojčení.
- Rôzne polohy: Vyskúšajte pri dojčení rôzne polohy, aby ste našli tú najpohodlnejšiu pre vás aj pre dieťa.
- Starostlivosť o bradavky: Bradavky nechajte voľne uschnúť alebo ich jemne osušte bavlnou či flanelom. Na zmiernenie bolesti a suchej pokožky použite 100% lanolínový krém alebo si jemne naneste niekoľko kvapiek vlastného materského mlieka.
- Dojčenie podľa potrieb dieťaťa: Dojčite aspoň 8 až 12-krát za 24 hodín. V prvom týždni po narodení bude dieťa vyžadovať mlieko aspoň každé dve až tri hodiny.
- Hromadenie mlieka: Ak máte prsia veľmi tvrdé alebo citlivé až bolestivé, ide o hromadenie mlieka v prsníku. Dojčite často.
- Únik mlieka: Ak vám mlieko vyteká, použite misky na zachytenie mlieka do podprsenky.
- Nadbytok mlieka: Prvých niekoľko týždňov môžete mať nadbytok mlieka, čo sa môže prejaviť aj problémami dieťaťa s trávením.
- Pochopenie pitia dieťaťa: Naučte sa rozlišovať medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka. Viditeľný rozdiel je v tzv. „pauze v brade“.
Psychické a emocionálne zmeny po pôrode
Niekoľko hodín po pôrode sa žena obvykle prirodzene v myšlienkach vracia k pôrodu a jeho priebehu. Porovnáva reálny zážitok náročnej situácie so svojím pôvodným očakávaním. Pôrodný zážitok sa vždy premietne do jej sebahodnotenia. Vyrovnáva sa s ukončeným tehotenstvom a s prijatím novorodenca ako samostatnej bytosti. Žena je zvyčajne v zajatí myšlienok na starostlivosť o dieťa a otázok ohľadom kompetencií s tým spojených.
V prvých hodinách a popôrodných dňoch je možné sledovať pri veľkej časti čerstvých šestonedieľok radostnú až euforickú náladu. Žena cíti úľavu, že má pôrod za sebou a konečne má v náručí svoje dlho očakávané dieťa. Euforický stav však väčšinou nemá dlhé trvanie a býva vystriedaný zvýšenou citlivosťou a úzkostnejším pohľadom na svet. Žena si začína uvedomovať realitu „všedných“ dní. Môže byť zaskočená faktom, že fantázia, ktorá sa zmenila na skutočnosť, vyžaduje zodpovednosť, odriekanie, stálu pohotovosť a plné nasadenie. Pocity po pôrode sú umocnené nielen objektívnym priebehom pôrodu, ale významne viac subjektívnym zážitkom ženy. V dôsledku napríklad nenaplnených predstáv o priebehu pôrodu či pôrodnej traumy môže žena prežívať posttraumatickú stresovú reakciu. Negatívny vplyv na pocity a prežívanie ženy má aj spánkový deficit a únava. Vplyv tu môže mať aj to, či žena a dieťa spí spolu a vo vzájomnej blízkosti a či je/nie je spánok prerušovaný neistotou o stav dieťaťa spiaceho v inej miestnosti.
Tzv. popôrodný blues sa vyznačuje emocionálnou nestabilitou, náladovosťou, podráždenosťou, úzkostnými epizódami, plačlivosťou, zmätenosťou, nepokojom a niekedy aj pocitmi zníženej sebaúcty a sebahodnoty. Tiež sa môžu objaviť telesné prejavy, medzi ktoré môžeme zaradiť bolesť hlavy, nechutenstvo, malátnosť, palpitácie a poruchy spánku. Popôrodný blues väčšinou rýchlo odznieva, a to obvykle do desiateho dňa po pôrode. Možnými príčinami vzniku popôrodného blues je súvislosť so spomínanými zmenami tela, s partnerskou disharmóniou, možné sú aj príčiny psychosexuálne, nespracované neplánované materstvo, predošlá depresia, či traumatizujúci pôrod. Výskyt je častejší u prvorodičiek.
Popôrodná depresia sa môže objaviť kedykoľvek v priebehu prvých šiestich mesiacov po pôrode. Výskyt vrcholí obvykle cca 4 týždne po pôrode, pričom u 25-50 % žien trvá 6 mesiacov. Za najrizikovejšie obdobie pre rozvoj popôrodnej depresie je považovaný príchod domov z pôrodnice, kedy je žena zaťažená starostlivosťou o dieťa a domácnosť bez podpory a pomoci svojho najbližšieho okolia a bez dostupnej možnosti konzultácie s odborníkom. Ďalšie rizikové obdobia sú dva až tri týždne po pôrode, keď už klesá euforický záujem bližšej rodiny a klesá miera pomoci a podpory novej rodine.
Popôrodná depresia sa vyznačuje úzkostnými pocitmi, strachom zo samoty, pocitmi bezmocnosti a beznádeje, ďalej katastrofickými obavami z budúcnosti. Pocity smútku a úzkosť môžu byť také silné, že dokážu narušiť schopnosť plniť bežné denné úlohy a postarať sa o dieťa aj o seba samotnú. Práve pocit neschopnosti milovať svoje dieťa, problémy sa dieťaťa dotýkať a starať sa oň býva jedným z jej významných ukazovateľov. Z ďalších symptómov je možné menovať extrémne zmeny v chuti na jedlo a problémy so spánkom. Neopomenuteľným faktorom, ktorý pravdepodobne tiež prispieva k rozvoju popôrodnej depresie, je kvalita výživy tehotnej a dojčiacej ženy. Mnohé štúdie ju dávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom najmä omega 3 mastných kyselín, vitamínu D, ďalej potom kyseliny listovej, B vitamínov všeobecne, železa a vápnika. Preto kvalitná výživa ženy už v tehotenstve by mohla zohrať preventívnu úlohu, najmä ak má žena depresiu v anamnéze. Popôrodnou depresiou sú viac ohrozené ženy s popôrodnou anémiou, čo zase spätne vedie k podčiarknutiu preventívneho významu výživy, ale aj k spozorneniu u žien s veľkou krvnou stratou počas pôrodu. Popôrodná depresia môže byť spojená aj s dysfunkciou štítnej žľazy. Na posúdenie popôrodnej depresie sa odporúča využívať špeciálny štandardizovaný dotazník.
Popôrodná psychóza je v šestonedelí pomerne častá a predstavuje záťaž pre ženu, dieťa, partnera aj celú blízku rodinu. Niekedy zostáva zvonka skrytá. Typickými príznakmi sú halucinácie, chorobné predstavy (bludy), plačlivosť, úzkosť, poruchy spánku, paranoja, poškodzovanie seba i dieťaťa, samovražedné sklony. Jej liečba prebieha rovnakým spôsobom ako pri iných psychotických ochoreniach. Zástava laktácie je nutná len v prípade, že látky liečivá prestupujú do materského mlieka a ohrozujú tak zdravie dieťaťa.
Transformácia ženy v matku
Narodením dieťaťa sa zo ženy stáva matka. Byť matkou predstavuje prejsť významným transformačným procesom, ktorý zahŕňa aj duchovnú/spirituálnu zložku osobnosti ženy. U väčšiny žien sa jedná o absolútnu transformáciu doterajšieho spôsobu života, a to nielen v hmotnej, ale aj v nehmotnej úrovni bytia. Žena spracováva otázky svojej existencie a života v širších súvislostiach. Častým je téma zmyslu života a ďalšieho smeru cesty, po ktorej žena kráča. Ďalej sú to otázky hodnôt a orientácie v živote a v novej situácii.
So zmenami v sebahodnotení a sebapoňatí, ktoré sa mení v reakcii na pôrod a obdobie materstva ženy, súvisia aj zmeny v sexualite a v partnerskom živote. V tehotenstve a následne po pôrode sa často sexualita presúva do ženskejšej kvality prežívania, ktorá zahŕňa jemné, ošetrujúce a citlivé milovanie, ktoré nezahŕňa také intenzívne telesné výboje, ale naopak preferuje nežnosti, objatie, masáže, dotyky, hladenie, bozky, plynutie. Tehotenstvo je pre niektoré ženy obdobím, kedy prvýkrát zažijú orgazmus vďaka väčšiemu prekrveniu malej panvy a schopnosti sa uvoľniť. Sexualita a jej prežívanie po pôrode, rovnako ako sebahodnotenie ženy, tesne súvisí s priebehom pôrodu a zážitkom, ktorý si z neho žena odnáša.
Sexualita doznáva niekedy významnejšie zmeny aj zo strany partnera, keď žena môže byť mužom vnímaná skôr ako matka ako milenka. Jedná sa o tzv. Madonin komplex. Sám partnerský vzťah je po pôrode plný zmien s potrebou sa na ne adaptovať. Mení sa nielen žena na matku, ale aj muž na otca. Často práve muž potrebuje zhruba rok na adaptáciu na svoju novú otcovskú úlohu.
