Vianočné obdobie je považované za jedno z najkrajších v roku. Toto obdobie spája rodiny, kolektívy, ľudia sa stávajú empatickejšími. Zdobíme si stromčeky, pečieme koláče, pripravujeme lahodné jedlá, stretávame si pri slávnostne prestretom stole, obdarúvame svojich najbližších, hodnotíme ubehnutý rok. Vianoce pre niektorých predstavujú oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista. Na Vianoce u našich predkov sa z pokolenia na pokolenie dodržiavali niektoré zvyky, tradície, povery. Ich život bol ovplyvnený kresťanstvom. Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia.
Narodenie Ježiša Krista - sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce 24. - 25. decembra oslávia na celom svete vyše 2,2 miliardy kresťanov. Presný dátum narodenia Pána asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára.
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae, Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.
Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.
Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.
Predvianočné zvyky
Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čeršňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá.
Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.
Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty.
Štedrý deň - 24. december
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami.
Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva. Na stole nesmel chýbať med, oplátky, "bobaľky" s makom.
Regionálne špeciality štedrovečerných polievok
| Región | Polievka |
|---|---|
| Turiec | Kapustová s kvakou, fazuľou a sušenými slivkami; Kapustová s fazuľou |
| Orava | Kapustová s údenou rybou |
| Liptov | Kapustnica so šiflíkmi a údeným mäsom |
| Východ | Mačanka (kyslá hubová polievka bez mäsa) |
Na Východe gazdine zvykli piecť na Štedrý deň v peci koláč "kračun", zo zvyšku cesta urobila koláč v tvare kríža pre dobytok. Gazda ho pred večerou podal dobytku polámaný na kúsky a do každého z nich vložil šípku, med, oplátku a cesnak. Pred večerou sa mal najskôr nakŕmiť dobytok.
Na začiatku večere si gazda namočil palec do medu a urobil krížik na čelo všetkým členom domácnosti. Pri večeri sa zapálili sviečky v orechových škrupinkách a položili do lavóra s vodou, koho škrupinka odplávala najviac, tak ten člen rodiny sa mal dostať cez rok ďaleko od domu. Dievky súce na vydaj hádzali topánky ku dverám, a ak špička topánky smerovala k dverám, tak to znamenalo, že sa skoro vydá. Na stôl gazdiná poprinášala viac mís s jedlom a všetci konzulovali so společných mís z každej misy, aspoň trošku. Od stola sa nesmelo odchádzať, aby sa každý dožil nasledujúcich Vianoc. Po večeri sa znovu spoločne modlili a deťom rozdali jablká a orechy.
Božie narodenie - 25. december
Na Božie narodenie chodili vinšovať betlehemci, a tak oznamovali narodenie Ježiška. Spomeniem jednu koledu z Turian: „Nad obzorom Betlehema zavládla noc tichá nemá, a do tej tmy hviezda jasá samá radost, sama krása. Aj spevavý zbor anjelov prespevuje s veľkou chválou: „Sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom v domácnostiach. Narodil sa nám dnes spasiteľ, všetkým ľuďom vykupiteľ. Prináša nám dary svoje, hojnosť, radost, lásky zdroje. A preto aj vám moji milí, dnes v slávnostnej chvíli, prajem vám tých darov hojnosť, čo nesie vianočný hosť.“
Božie narodenie je najdôležitejší deň Vianoc. Väčšina ľudí má Vianoce pravdepodobne najviac spojené so Štedrým dňom, no sviatky sa fakticky začínajú až na Božie narodenie. Prvý sviatok vianočný je pre mnohých dňom pokoja a oddychu po hektickom adventnom zhone a často ho využívajú na rodinné návštevy a oslavy. Prvý sviatok vianočný nie je len o dobrom jedle a stretnutiach, ale aj o tradíciách, ktoré spájajú celé generácie. Spolu s 25. decembrom prichádza skutočná duchovná oslava, ktorá má na Slovensku hlboký význam. Kresťania považujú za najdôležitejší deň Vianoc práve 25. december, ktorý je v západnej cirkvi považovaný za dátum narodenia Ježiša Krista. Mária ho porodila v Betleheme, kam sa s Jozefom vydali, aby sa zúčastnili sčítania ľudu.
Nie len veriaci v tomto období často navštevujú kostoly, v ktorých si významný dátum pripomínajú betlehemami, koncertmi či vianočnými predstaveniami. Oddych od všetkých bežných povinností je spojený aj so starou tradíciou, ktorá hovorí, že na Božie narodenie je zakázaná práca. Zvyky na Prvý sviatok vianočný totiž vyžadujú, aby mali kresťania ticho a pokoj na rozjímanie nad duchovným rozmerom sviatkov. Ľudia by nemali ani upratovať či sa príliš prejedať. Existujú však aj ďalšie veci, ktoré sa na Božie narodenie nesmeli robiť. Podľa ľudovej kultúry by sa nemal vynášať odpad, zametať, a najmä by sa nemalo prať prádlo. Niekde sa kvôli týmto poverám údajne ani nestlali postele a nesmelo sa ani znovu zakladať vyhasnutý oheň.
Povesti hovoria, že aký je deň Božieho narodenia, taký bude aj celý nasledujúci rok. Práve preto je najlepšie zostať v teple domova, bez hádok a stresu, a načerpať silu po náročných niekoľkotýždňových adventných prípravách. Hoci väčšina ľudí dnes berie tieto zvyky s nadhľadom, stále predstavujú určitý spôsob, ako možno 25. Kľúčovú úlohu tak, aj napriek niekdajším zvyklostiam, zohrávajú návštevy. Medzi ďalšími poverami sa objavujú aj čerstvo znesené vajíčka.
Správne gazdinky majú pre rodinu a priateľov pripravené chutné jedlo, ktoré k Vianociam neodmysliteľne patrí. Práve na Božie narodenie totiž rodiny údajne kládli na stôl to najlepšie, čo si mohli dovoliť. Na slávnostný obed si ľudia často šetrili mäso, najčastejšie hydinové. Túto tradíciu si dodnes zachováva veľká časť spoločnosti, ktorá si zvyčajne dopraje pečenú hus alebo kačicu s kapustou a knedľou. Niektorí varia napríklad sviečkovú, silný vývar, iní si pochutnajú na bravčovej pečeni. V minulosti sa verilo, že chlieb upečený 25. decembra má čarovnú a liečivú moc.
Prvý vianočný sviatok (25. decembra), nazývaný aj Božie narodenie, bol vždy vyslovene rodinný. V tento deň v domoch zavládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia si vychutnávali vzájomnú blízkosť a súdržnosť. Iba zavčas rána chodievali chlapci po rodinách vinšovať šťastlivé sviatky. Vinšovníci dostali za vinšovanie peniaze, (mladší mince zapichnuté do jablka), koláče a ovocie. Medzi veľmi staré zvyky patrilo ísť skoro ráno na Božie narodenie na potok po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby sa nový deň začínal rezko. Takto sa zabezpečovalo zdravie pre celú rodinu. Voda sa nosila aj pri návrate z polnočnej omše. Pri nesení vody do domácnosti sa vinšovalo: „Daj Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“ Do vody sa namočila chvojinka a pokropili sa ňou ľudia, dobytok, celá domácnosť aj hospodárske budovy.
Na súvislosť Božieho narodenia so slnovratom poukazuje zvykový príkaz, podľa ktorého v tento deň museli v každom dome založiť nový oheň. Gazdine na Božie narodenie roznietili v peci oheň, ktorý podkúrili drevenými trieskami, ale mohli ho rozložiť až vtedy, keď bola v dome čerstvá voda. V minulých storočiach, keď oheň roznecovali kresadlom alebo trením dreva, totiž v priebehu roka museli večer žeravé uhlie zakryť a ráno ho len rozdúchať - ak do rána oheň vyhasol, priniesli uhlíky od susedov. Drevo na nový oheň si pripravili na Štedrý deň. Na rozkúrenie sa nesmela použiť štedrovečerná slama, pretože y najbližšiu úrodu zničil ľadovec.
Oheň v tento deň slúžil výhradne na vykúrenie obydlia, jedlo sa len zohrievalo, nevarilo sa. Na Božie narodenie bolo na slávnostnom stole v podstate to, čo na štedrý večer, ale pribudlo bravčové mäso a jaternice. V niektorých oblastiach však nejedli opekance ani iné jedlá s makom, lebo by sa v dome držal hmyz. Niekde sa netĺkli orechy, aby sa cez rok netĺkol riad, a ani sa orechy nejedli, aby ich cez rok neboleli zuby. V tento deň sa všetci zdržiavali doma, nemalo sa chodiť po domoch na návštevy. Netýkalo sa to ale koledníkov, väčšinou bližších príbuzných a vinšovníkov. V nijakom prípade sa nepatrilo, aby ako prvá prišla do domu nejaká cudzia ženy, pretože by priniesla do domu nešťastie.
Cirkev však nesúhlasila s vinšovaním po domoch, ale čo by človek neurobil, aby splnil, čo treba, dodržal tradície a zabezpečil sebe, rodine i gazdovstvu lepšiu budúcnosť? Preto v domoch zaránky vďačne prijímali vinšovníkov a potom doobeda vychádzali z domov starí a mladí a smerovali do kostola. Nazad sa ponáhľali najmä gazdovia, pretože ktorý z nich prišiel domov prvý, ten mal byť najšikovnejší vo všetkých prácach , pri orbe, siatí, žatve i mlatbe. Všetky vianočné vinše mali pôvodne úlohu zariekania a spolu s osobou, ktorá ich predniesla, mali zabezpečiť splnenie prednesených želaní. Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše tri vývojové vrstvy. Do staršej patria tie, ktorých účelom je privolať do života ľudí pozitívne momenty v nastávajúcom roku. Druhá skupina vinšov má náboženský charakter a je odrazom náboženskej interpretácie Vianoc. Tretia, vývojovo najmladšia skupina, má už charakter zábavných riekaniek.
VIANOCE na Slovensku!
Sviatok svätého Štefana - 26. december
Sviatok svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka, mal na Slovensku tiež svoje špecifické tradície. V niektorých regiónoch sa dodržiaval zvyk chodiť na tzv. "Štefanskú vodu" alebo k potoku. Verilo sa, že voda v tento deň má zvláštnu moc. Ďalším zvykom bolo kŕmenie hydiny z odložených štedrovečerných jedál, aby sliepky dobre niesli vajcia. Taktiež sa rozkrájal a zjedol "ščedrákový" koláč. Gazdovia, ktorí mali kone, s nimi "rajtuvali" po potoku, aby boli bystré a pekné. Ak bol potok zamrznutý, kone sa prehnali v snehu po dvore.
Mládenci aj dievčence vstávali včas ráno a šli sa umyť do snehu alebo do potoka. Na tento deň sa nevzťahovali také prísne obmedzenia ako deň pred ním. Atmosféra v rodinách bola veselšia, uvoľnenejšia. Rodiny sa navštevovali, vinšovali si. Doobeda sa chodilo do kostola a popoludní sa konali zábavy v domoch, kam sa chodievalo na priadky. Zabávalo sa pri heligónke, muzike do samého rána.
Sviatok svätého Jána Evanjelistu - 27. december
Na tento deň sa zvykli viazať slamené povriesla na ovocné stromčeky, aby bola úroda ovocia bohatá. Gazda narobil zo slamy povriesla a obväzoval nimi ovocné stromy, aby dobre rodili a mali veľa mladých výhonkov. Izba sa pokropila vodou, ktorá stála za stolom od Štedrého dňa. Z domu sa vynieslo "posviatočné" smetie a vysypalo sa k ovocným stromom, aby mali ovocia ako smetí.
Silvester - 31. december
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam. V minulosti sa oslavy prichádzajúceho roku považovali za pohanský zvyk. V niektorých regiónoch sa však zachovali tradície ako "mládenská kolada - chodenie s koláčom". V tomto dni sa často konali spoločenské stretnutia, ale tanečné zábavy nebývali. Mládenci sa schádzali v krčme, kde po polnoci spievali koledy a odovzdávali si symbolické dary.
Nový rok - 1. január
Tmavá noc predáva moc svetlému dňu, s čím sa spája porekadlo: „Na Nový rok o slepačí krok“. Hovorilo sa: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“. Traja králi - 6. januára.
V cirkvi sa tento sviatok slávi oddávna. V niektorých oblastiach chodili dievčence spievať popod okná domov, najmä tam, kde bývali mládenci. Bol to akýsi druh koledy. Spievali sa trojkráľové a vianočné piesne. Za zaspievanie dostávali malé darčeky.
