Oplodnenie vajíčka bez spermie: Vedecké míľniky a budúcnosť reprodukcie

Oplodnenie vajíčka je komplexný proces, ktorý je predmetom rozsiahleho vedeckého výskumu. Hoci sa tradične spája so spojením spermie a vajíčka, veda neustále posúva hranice poznania a odhaľuje nové možnosti v oblasti reprodukcie. Tento článok sa zameriava na vedecké aspekty oplodnenia vajíčka, kvalitu spermií, faktory ovplyvňujúce plodnosť a alternatívne metódy asistovanej reprodukcie.

Vývoj pohľadu na mužskú plodnosť

V roku 1992 svet obletela alarmujúca správa, že muži prichádzajú o svoje spermie. Je to inak. Muži na tom sú s počtom spermií a s plodnosťou rovnako, ako to bolo pred tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi. Tím dánskych odborníkov vedených Elisabeth Carlsenovou vydal v roku 1992 štúdiu, ktorá uvádzala, že počas posledných päťdesiatich rokov došlo k veľkému poklesu kvality ejakulátu. Dokonca bolo vypočítané, že ak bude počet spermií naďalej klesať týmto tempom, muži sa do konca storočia stanú úplne neplodnými. Následné štúdie ukázali, že dánski vedci pracovali so zlou metodikou. Práca mala veľa nedostatkov a medzier a nemohla sledovať dlhodobý vývoj v tomto smere. Vedci nemali potrebné dáta ani zodpovedajúcu technickú vybavenosť.

Prvú zmenu v pohľade na mužskú plodnosť priniesla štúdia zverejnená v roku 1995. Táto práca spracovávala dáta z rokov 1969 -1990 a zaoberala sa koncentráciou spermií. „Štúdiu vykonal Olsen a výsledky ukázali, že navzdory prognóze Carlsenovej, ejakulát vykazuje vo vzorkách stále rovnaký počet spermií, a nie ich pokles, ako bolo predpovedané Carlsenovou,“ doplňuje MUDr. V roku 2012, teda po 20 rokoch od prvej štúdie, prichádza vedecký kolektív s účasťou Carlsenovej s novou vedeckou prácou, v ktorej ukazujú, že u dánskych mužov počet spermií v ich ejakuláte za danú dobu nielen že neklesol, ale dokonca mierne narástol. „Výsledky pracovísk, ktoré sa vyšetrením spermiogramu vážne zaoberajú, svedčia o tom, že sa počet spermií neznižuje ani u našich mužov,“ doplňuje prof.

Kvalita spermií a jej vplyv na plodnosť

Ejakulát obsahuje spermie, mužské pohlavné bunky, a tekutinu produkovanú semennými vačkami, prostatou a Cowperovými žľazami. Pre plodnosť je dôležitá nielen prítomnosť spermií, ale aj ich kvalita. Hodnotí sa podľa koncentrácie (koľko ich je v 1 ml ejakulátu), pohyblivosti (schopnosť dostať sa k vajíčku) a tvaru (morfológie). Kvalitu spermií nie je možné posúdiť voľným okom.

Mikroskopický obraz spermií rôznej kvality

Faktory ovplyvňujúce kvalitu spermií

Na kvalitu spermií má podstatný vplyv životný štýl. Fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, stres, nedostatok spánku alebo obezita môžu výrazne znížiť ich počet a pohyblivosť. Rovnako tak dlhodobé vystavovanie semenníkov vyššej teplote - napríklad časté saunovanie, nosenie tesného prádla alebo práca s notebookom v lone - môže negatívne ovplyvniť tvorbu spermií. Rovnako rad doplnkov na podporu “mužnosti” (teda rastu svalov, sexuálnej výkonnosti alebo libida) môže mať veľmi negatívny vplyv na spermatogenéziu a hodnoty spermiogramu.

Zlepšenie kvality spermií

Kvalita spermií sa dá prirodzene zlepšiť zmenou životosprávy. Z potravín sa odporúčajú napr. ryby, orechy, celozrnné obilniny, strukoviny, špenát, brokolica, vajcia a ovocie s vysokým obsahom vitamínu C.

Riešenia pre mužov s problémami s plodnosťou

Neplodnosť neznamená, že nikdy nebudete otcom. V Repromede vždy volíme individuálny prístup podľa výsledkov vyšetrenia. Ak sa spermie nepodarí získať z ejakulátu, pristupujeme k chirurgickému odberu priamo zo semenníkov metódou TESE.

Nové poznatky o procese oplodnenia

Došlo taktiež k zmene názoru na proces preniknutia spermie do vajíčka. V minulosti sa uvádzalo, že počas procesu prenikania do vajíčka, spermia stráca svoj bičík. Tieto teórie vychádzali z predpokladu, že bičík je pre spermiu v momente spojenia sa s vajíčkom nadbytočný. Aj v tomto prípade je ale všetko inak. „Už v roku 1996 bola zverejnená štúdia, ktorá uvádza, že takmer u všetkých živočíšnych druhov pri procese oplodnenia vstupuje do vajíčka celá spermia. Človek je samozrejme súčasťou spomenutej väčšiny živočíšnych druhov. Spermia nedáva embryu len genetickú informáciu, ale aj schopnosť bunkového delenia, ktorá sa prenáša pomocou bunkovej štruktúry zvanej centriol, ktorá sa nachádza v krčku spermie.

Schéma prieniku spermie do vajíčka

Faktory ovplyvňujúce ženskú plodnosť

Odborníci upozorňujú, že neplodnosť sa týka stále väčšieho počtu párov. Veľký, dokonca Svetová zdravotnícka organizácia označila neplodnosť za populačné ochorenie. Čo býva najčastejšími príčinami, že pár nemôže počať dieťa? Keď poviem, že robím výskum v súvislosti s neplodnosťou, tak sa ma ľudia často pýtajú, kto je „na vine“. Na to odpovedám, že je to vždy problém, ktorý rieši pár ako celok. Čo sa týka čísiel, tak približne v 40 % sa nájde problém na strane ženy, v 40 % na strane muža a približne v 20 % nevieme súčasnými klinickými metódami zistiť jednoznačnú príčinu problému.

Nie som odborníčka z odboru reprodukčnej medicíny, ale myslím, že nárast neplodnosti je spôsobený jednak zhoršením reprodukčných ukazovateľov, ale hlavne demografickými zmenami ako odkladanie tehotenstva na vyšší vek a, samozrejme, aj životným štýlom. Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov vydalo vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na to, že k poklesu plodnosti u ženy prichádza približne v 32 rokoch a po 37. roku života sa pokles rapídne zrýchľuje. Pred takými päťdesiatimi rokmi bolo štandardom, že už 20-ročná žena mala dieťa. Dnes sa ten štandard posunul na 30 až 35 rokov. Ale po 35. roku života u ženy klesá kvalita vajíčok. Pokles kvality vajíčok znamená, že pri ich dozrievaní dochádza k vážnym zmenám genetickej informácie. Ich výsledkom je, že vo vajíčku nie je správny počet chromozómov. Ak vajíčko nemá správny počet chromozómov, nemôže z neho vzniknúť zdravé tehotenstvo. Je známe, že so stúpajúcim vekom ženy stúpa riziko Downovho syndrómu u dieťaťa. No to je len jedna z množstva podobných genetických zmien vajíčka. Pri dôvodoch neplodnosti spomínate nadváhu alebo životný štýl. Stres, fajčenie, obezita, užívanie návykových látok či nedostatok pohybu, to všetko zle vplýva na plodnosť, pretože to v tele spúšťa patologické procesy. Samozrejme, nie sú to jediné faktory, ktoré spôsobujú problémy s otehotnením, mnoho z nich stále nepoznáme.

Metódy asistovanej reprodukcie

Ak má pár dlhší čas problém otehotnieť, zvyčajne navštívi centrum reprodukčnej medicíny, kde im poradia čo ďalej. Najkomplikovanejšou, ale aj najúčinnejšou metódou liečby je momentálne in vitro fertilizácia (IVF), respektíve umelé oplodnenie. Znamená to odobratie vajíčok z tela ženy a ich následné oplodnenie v laboratóriu. Pri klasickom IVF sa k získaným vajíčkam len pridajú spermie partnera a samotné oplodnenie vajíčok prebieha rovnako ako vo vajcovode ženy. Pri IVF spojenom s ICSI, ktoré sa využíva pri ťažších typoch neplodnosti, sa priamo do vnútra vajíčka vpraví jedna spermia. Nie každé oplodnené vajíčko sa následne aj vyvíja a delí, ale ak je delenie embrya správne, o niekoľko dní je ho možné vrátiť do maternice. V súčasnosti sa úspešnosť jedného takéhoto prenosu celosvetovo pohybuje na úrovni 33 až 35 %. Jeden cyklus umelého oplodnenia znamená jednu hormonálnu stimuláciu vaječníkov v dĺžke priemerne 8 až 10 dní, na konci ktorej sa získavajú chirurgickou cestou vajíčka z vaječníkov.

Výber spermií a kultivácia oplodnených vajíčok

Výber spermií na oplodnenie a samotné oplodnenie v laboratóriu je závislé od kvality pohlavných buniek oboch partnerov. Oplodnené vajíčka sa v laboratórnych podmienkach kultivujú niekoľko dní a tie, ktoré sú tvarovo vhodné, je možné preniesť do maternice. Z jedného cyklu tak môže mať pacientka niekoľko, ale aj žiadne embryo vhodné na prenos do maternice. Len približne tretina prenosov embrya do maternice je úspešná. Je to pre nich veľká psychická, ekonomická aj časová záťaž. Musí byť veľmi frustrujúce čakať na výsledok transferu, a ak je neúspešný, rozhodovať sa čo ďalej. Treba však povedať, že aj keď sa nám to môže zdať málo, stále je to vyššie percento ako reálna šanca na spontánne otehotnenie. Túto úspešnosť je možné ešte navýšiť napríklad genetickým vyšetrením embrya.

Proces IVF v laboratóriu

Výskum v oblasti reprodukcie a plodnosti

Veľa vedeckých skupín sa samostatne venuje množstvu faktorov, ktoré ovplyvňujú oplodnenie. Napríklad kvalite spermií, úprave životného štýlu neplodného páru a tak ďalej. Výdobytky techník asistovanej reprodukcie sú, samozrejme, obrovské a otvárajú nám mnoho možností, no zdá sa, že sme narazili na svoj mantinel. Nejde tam však len o hranicu poznania, ale aj o jednoduchú biologickú bariéru. Môžeme zvýšiť úspešnosť transferu embrya, ale sme len veľmi málo schopní hýbať úspešnosťou IVF cyklu. Cieľom týchto našich vedeckých výskumov je selekcia správneho embrya, ktoré má šancu, aby z neho bolo zdravé dieťa, a sledovanie vnímavosti maternice ženy. Tým sa vieme vyhnúť transferom, ktoré sú neúspešné, čo je pre pár veľmi frustrujúce.

Patent pre výber embryí s lepším predpokladom na prenos do maternice

Na začiatku treba povedať, že na Slovensku je zakázaný akýkoľvek vedecký výskum s embryami. Takže pracujeme iba s odpadovým materiálom. Vajíčko oplodnené spermiou sa totiž musí päť dní kultivovať. Odohráva sa to v maličkých miskách, kde si oplodnené vajíčko „berie“ z kultivačných médií výživu, kým z neho vznikne takzvaná blastocysta, ktorá sa môže preniesť do maternice. Práve nekódujúce RNA molekuly boli v minulosti zatracované a nazývané ako odpadové „junk“ molekuly. Vládlo totiž presvedčenie, že nemajú žiadnu funkciu. No postupom času sa zistilo, že môžu ovplyvniť nielen procesy spojené s plodnosťou, ale aj mnohé ďalšie procesy v organizme. Áno, embryo do nej vypúšťa informáciu vo forme nukleových kyselín. My sme tieto informácie začali spracovávať pomocou sekvenačnej analýzy, umelej inteligencie a nástrojov strojového učenia. Pri spracovaní dát sme narazili na svoje mantinely v bioinformatickom spracovaní dát. Našťastie sme natrafili na zanieteného bioinformatika, ktorý nám s tým pomohol, a tak vznikol model, ktorý identifikoval skupinu molekúl. Tie nám môžu dať informáciu o biologickej „kondícií“ embrya. Biomarker je akýkoľvek ukazovateľ, ktorý vieme analyzovať. Využitie umelej inteligencie pri výskume embryí. Už dnes sa v centrách asistovanej reprodukcie bežne používajú inkubátory, ktoré v určitých časových intervaloch robia fotografiu každého jedného embrya. Náš výskum sa takisto týkal umelej inteligencie, ale z iného uhla. Vyhodnocovali sme molekuly, ktoré embryo uvoľňovalo do svojho kultivačného média.

Štatistiky a trendy v oblasti neplodnosti

„Problém s počatím momentálne rieši približne každý siedmy pár, týka sa to teda viac ako 48 až 50 miliónov ľudí celosvetovo,“ hovorí odborníčka. Cesta od toho, keď na niečo prídete, vyviniete, inovujete, overíte a patentujete, až k páru, ktorý prechádza IVF cyklom, je dlhá. Patentové riešenie, ktoré bolo odpredané univerzitami, v súčasnosti už rozvíja investor, ktorý ho môže využiť v praxi. Zostávame pri výskume charakterizácií embryí s najvyšším implantačným potenciálom. Nie vždy sú to totiž tie s najlepšou biologickou kondíciou. Prečo to tak je, bude predmetom nasledujúceho bádania.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť IVF

Tri piliere úspešného IVF sú kvalitné vajíčko, kvalitná spermia a laboratórne postupy, ktoré vedia určiť embryo s najvyšším implantačným potenciálom. Embryo má najväčšie šance uhniezdiť sa pri implantácii vo vnímavej výstelke, sliznici maternice. V čase, keď sa blastocysta prenáša do maternice, je tam veľa premenných. Načasovanie tohto transferu, čiže „implantačné okno“ musí byť správne a musí nastať sled biochemických interakcií medzi blastocystou a výstelkou maternice. To, že sa bunky embrya v maternici implantujú, znamená, že budúca placenta a plodové obaly musia vrásť do buniek sliznice maternice. Hormonálne protokoly na prípravu vnímavej maternice sú štandardne známe a používané v klinickej praxi. Problémom sú však špecifické pacientky, u ktorých odpoveď maternice na hormonálnu liečbu nie je štandardná. U týchto pacientiek potom početné vedecké skupiny vo svete pátrajú po možnostiach ovplyvnenia sliznice tak, aby bola voči embryu vnímavejšia.

Etické aspekty výskumu embryí a metódy IVF

Akýkoľvek výskum, ktorý sa dotýka embryí, aj samotná metóda IVF je pre časť spoločnosti stále eticky problematická. Podľa mňa je akákoľvek snaha doviesť neplodný pár do štádia úspešného oplodnenia v poriadku. Čiže akékoľvek legislatívne okliešťovanie IVF alebo odrádzanie ľudí od toho, aby ho podstúpili, podľa mňa nie je namieste. Samozrejme, ak sa s embryami pracuje v rámci štandardného diagnostického alebo terapeutického protokolu a nezneužije sa to, ako napríklad v Číne (vedec He Jiankui tam v roku 2018 potajme upravil trom embryám genóm - pozn. red.).

Trendy v asistovanej reprodukcii

Ak sa nemýlim, tak na Slovensku je 11 reprodukčných centier. V Čechách je ich 28, čiže trh je tam o polovicu väčší. Najviac IVF cyklov sa realizuje v štátoch, ktoré túto liečbu podporujú zákonmi a kde je aj finančne dostupná. To sú štáty ako Izrael, Nemecko či Švédsko. Celkovo trend vyhľadávania centier asistovanej reprodukcie a dopyt po ich službách narastá a bude každoročne stúpať. Prvé „IVF dieťa“ Louise Joy Brown sa narodilo v roku 1978 a odvtedy prišlo na svet pomocou metód asistovanej reprodukcie viac ako 10 miliónov detí. Vo výskume plodnosti sa každým rokom posúvame, ale zároveň sa zvyšuje aj počet párov, ktorým sa dieťa počať nedarí. Trendy sú také, že každé väčšie centrum asistovanej reprodukcie už má svoje vlastné genetické laboratórium a snaží sa predimplantačnú diagnostiku robiť vo svojej réžii. Postupne bude možno diagnostické laboratórium v každom centre asistovanej reprodukcie. Takisto si myslím, že laboratóriá začnú vo väčšej miere spolupracovať s výskumníkmi.

Veda na Slovensku a medzinárodná spolupráca

Keď som tam bola, tak som naozaj uvažovala, či sa na Slovensko vrátim. No mnohé, aj osobné faktory k tomu smerovali. Som však presvedčená, že dobrá a kvalitná veda sa dá robiť aj u nás na Slovensku. Len by sa nemala robiť lokálnym spôsobom. Ak sa človek snaží, vie si vytvoriť sieť s partnermi zo zahraničia a ukázať im, že aj my máme čo ponúknuť. Keď sme podávali veľký medzinárodný projekt, tak sme sa nebáli ukázať časť hypotéz a prvotné výsledky partnerom, aby sme ich tým oslovili. Vo vede je niekedy aj taká paranoja, že „čo ak im pošlem naše hypotézy, oni sa tým inšpirujú a celé to prevezmú“. Keď toto hodíme za hlavu a povieme si, že nie všetko je o mne a výskume uskutočňovanom na národnej úrovni, tak podľa mňa dokážeme oveľa viac.

Hoaxy a dezinformácie o plodnosti

Počas pandémie covidu bol jedným z najznámejších hoax, že očkovanie spôsobí neplodnosť. Dodnes som nezaregistrovala žiadnu štúdiu, ktorá by na dátach ukázala, že očkovanie ovplyvňuje plodnosť. Či už pozitívnym, alebo negatívnym smerom. Ja sa snažím takéto hoaxy vnímať čo najmenej. Keď za mnou niekto príde s otázkou „A toto si videla?!“, tak sa vždy pýtam na to, aké sú k tomu dáta a odkiaľ pochádzajú. Formovať si názory je v súčasnosti hlavne pre mladú generáciu veľmi ťažké. Obrovský nárast inform...

Prelomové objavy: Syntetické embryo a oplodnenie bez spermie

HOLANDSKO - Je tu ďalší vedecký úspech. Holandským vedcom sa podarilo vytvoriť syntetické embryo bez spermie a vajíčka. Ako prvý o tom informoval odborný časopis Nature, ktorý ho označil za prelomový experiment. Magazín však zdôrazňuje, že výskum sa nepokúša o žiadne klonovanie ľudí či zvierat, ale má riešiť otázku, prečo v súčasnosti toľko žien zažíva spontánny potrat. Vedci vyrobili embryá v laboratóriu a následne ich vložili do materníc živých myší, kde ich nechali určitý čas dozrieť. V súčasnosti sa mnohé tehotenstvá spontánne prerušujú ešte predtým, než si žena vôbec uvedomí, že je tehotná. Dôvod je ten, že oplodnené vajíčko sa neusadí v maternici. Vedci avizovali, že túto problematiku by radi skúmali, no ide o veľmi zložitý proces, ktorý je komplikovaný aj z etického hľadiska. Tím vedcov pod vedením Nicolasa Rivrona z Maastrichtskej univerzity využil k výskumu vlastnosti kmeňových buniek, ktoré sú schopné zameniť sa v mnohých ďalších bunkách v tele. "Teraz sme schopní vytvárať extrémne množstvo týchto embryí a študovať ich. Mohlo by nám to pomôcť pochopiť, prečo sa v ženskom tele niektoré embryá neujmú. Rivronov tím tak skombinoval dva typy kmeňových buniek z myší a vytvoril štruktúry, ktoré pod mikroskopom vyzerali rovnako ako mladé embryá a ktoré následne implantovali do materníc živých myší. Vedec vysvetlil, že napriek obrovskému úspechu s jeho tímom neplánujú žiaden experiment, v ktorom by namiesto myších buniek použili ľudské. Dodal, že tento druh výskumu nie je povolený.

Ilustrácia syntetického embrya

Japonskí vedci sa pochválili, že dokázali oplodniť ženské vajíčko bez použitia spermie. Je to vôbec možné? Ako sa im to vlastne podarilo? Na prvý pohľad bombastická informácia značne spľasne, keď sa pozrieme bližšie na to, ako to s tým oplodnením bolo. Výskumníci pri oplodnení totiž použili jedno zo štádií vývoja mužských pohlavných buniek - vzdialený predstupeň spermie - spermatídu. Je to malá guľatá bunka, ktorá nemá hlavičku ani chvostík. Teda mužský element predsa len potrebovali. Prečo sa potom s týmto výskumom namáhali? Po svete chodia muži nielen s nízkym počtom spermií, ale aj takí, ktorí spermie vôbec nemajú. Tí nemajú najmenšiu šancu počať dieťa. Spermatídy - predstupeň budúcej spermie, sa však u týchto mužov tvoria. Teraz je tu teda reálna šanca, že aj táto skupina chlapov bude môcť mať vlastné deti. Čo na túto metódu oplodnenia hovoria naši lekári? Vzali by ju do praxe, do reprodukčných centier? „Gratulujem vedcom. Už pred nimi to skúšali iní, no nevyšlo im to. No tu ešte bude treba urobiť následné genetické testy, či sa po takomto oplodnení preniesli aj všetky genetické informácie do embrya,“ myslí si gynekológ Miroslav Herman z GynCare Košice. Ako dodáva, spermatída ešte nemá ukončený vývoj. „Tento predstupeň spermie nemá kompletnú genetickú informáciu. Oplodnenie a vnútromaternicový vývin = ontogenetický vývin Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom, Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite. PRIEBEH OPLODNENIA: spermia prenikne cez povrch vajíčka.

Proces oplodnenia a vývoj embrya

Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom. Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite. PRIEBEH OPLODNENIA: spermia prenikne cez povrch vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Po oplodnení ostatné spermie hynú. Oplodnené vajíčko (zygota) sa začína deliť asi 30 hodí po oplodnení - dve blastoméry - delenie - 16 blastomér (morula), ktorá sa posúva do maternice (75 - 80 hodín). Presakovaním tekutiny do moruly vzniká blastocysta (guľovitý útvar s dutinou), ktorá má vonkajšiu stenu, vo vnútri vyplnený tekutinou a na okraji dutiny je bunkový uzlík - embryoblast. V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu (medzi 6. a 7. dňom) vo výstelke maternice (celkom trvá 5 dní). Fetálny vývin - vývin plodu - féta (9. - 40. týždeň) - embryo nadobúda ľudské črty. Vonkajšími znakmi sa podobá na dospelého človeka. Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t.j. zárodočné obaly a placenta. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára plodový koláč - placentu. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky. Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu.

Vývoj embrya od zygoty po blastocystu

Od oplodnenia k pôrodu: Fázy tehotenstva a pôrodu

Pôrod - signál k pôrodu nepochádza z vyvíjajúceho sa plodu, ale z materského organizmu. Prvá pôrodná doba (otváracia) - začína rytmickými pravidelnými sťahmi maternice (hormón oxytocín) a končí úplným otvorením maternicovej bránky. Odtečie plodová voda. Druhá pôrodná doba (vypudzovacia) - vlastný pôrod plodu; pri prvom vdychu začnú fungovať pľúca a pupočná šnúra sa odstrihne na 2 miestach. končí 28 dňom po narodení (hmotnosť asi 3500 a 51 cm). Je vybavený dôležitými nepodmienenými reflexmi: cicavý, dýchací, uchopovací a prehĺtací. do konca 1. roka. Dĺžka tela na konci je 75 cm a hmotnosť 10 kg. Potravou je najmä materské mlieko (obsahuje množstvo enzýmov, vitamínov a protilátok, ktoré chránia dojča pred infekciami). Dojčením sa vytvára citový vzťah medzi matkou a dieťaťom. Nastáva telesný rozvoj a rozvoj NS + pohybové schopností - prevaľovať sa, sedieť, liezť, chodiť s pomocou, ..). Rozvíja sa aj zmyslové vnímanie - reč. do konca 3. roka života. Intenzívny motorický a neuropsychický vývin. Zdokonaľuje sa reč a na lebke sa uzatvára fontanela (veľký lupienok). do 6. roka. Nastáva prvá premena postavy má štíhly trup a dlhé ruky a nohy. 11. - 15. rok. 16. - 21. rok. Končí sa rozvoj telesných a duševných síl, rast človeka sa výrazne spomaľuje až zastavuje. končí 60. rokom života. Je ukončený rast človeka aj NS. po 60. roku.

Krok číslo jeden: Oplodnenie ešte nie je zárukou úspechu

Oplodnenie vajíčka ešte neznamená, že si môžete gratulovať k tehotenstvu. K tehotenstvu vedie ešte jeden dôležitý krok: úspešné uhniezdenie oplodneného vajíčka do maternice. Pre vysvetlenie procesu uhniezdenia vajíčka potrebujeme spraviť pár krokov vzad. Dostaneme sa k menštruačnému cyklu, ktorý má podľa gynekológov a gynekologičiek 4 fázy. Pre nás je podstatná folikulárna fáza vo vaječníku, kde dochádza k dozrievaniu vajíčok a selektovaniu toho najvhodnejšieho, ktoré vaječník vypustí - a žena ovuluje.

Bunky vôkol vajíčka produkujú estrogény, ktoré spôsobia, že sliznica v maternici začne rásť, hrubnúť. Dominantný folikul, dostatočne veľký a zrelý, praská a vajíčko sa uvoľňuje. Začína sa jeho putovanie vajcovodom. Má 12-24 hodín na to, aby sa tu stretlo s dominantnou spermiou, teda došlo k jeho oplodneniu. (Šanca na otehotnenie je vysoká, ak ste mali sex cca 3 dni pred ovuláciou alebo do 24 hodín po nej.)

Krok číslo dva: VEĽMI dôležité hormóny

Po ovulácii nasleduje vo vaječníku fáza luteálna - miesto na vaječníku, kde bol predtým folikul, sa premieňa na žlté teliesko (corpus luteum) a začne produkovať hormón progesterón (gestagén). Práve gestagény spôsobujú, že sa výstelka maternice premení tak, aby mohla prijať a živiť oplodnené vajíčko. Ide o sekrečnú fázu menštruačného cyklu. A tu sa dostávame k jednej z najdramatickejších biologických udalostí tehotenstva - správnemu uhniezdeniu, ktoré je podmienkou jeho úspešnosti.

Krok číslo tri: Kľúčové uhniezdenie

Uhniezdenie vajíčka je doslova jeho implantácia do tehotenskej sliznice v dutine maternice. Najskôr si nájde vhodné miesto na maternici, putuje a „okukáva“ ju a keď si miesto vyberie, vajíčko sa implantuje-pripevní-vniká na miesto, ktoré sa stane jeho „domovom“ na nasledujúcich 9 mesiacov. To je moment, kedy otehotniete - teda o pár dní sa bude dať na základe pozitívneho tehotenského testu potvrdiť vaše tehotenstvo a o ďalších pár týždňov vám ho lekár či lekárka v ambulancii klinicky potvrdia ultrazvukom.

Kedy sa udeje uhniezdenie vajíčka?

Termín uhniezdenia sa dá odhadnúť na základe príznakov, ktoré ho môžu sprevádzať. O tých si povieme nižšie. Časovo sa to dá predpokladať v závislosti na menštruačnom cykle ženy - ak máte pravidelnú menštruáciu a 28-dňový cyklus, k uhniezdeniu dochádza približne medzi 5.-11. dňom po oplodnení (2-8 dní pred očakávanou menštruáciou alebo 20-26 dní od prvého dňa poslednej menštruácie). Oficiálne sa však za začiatok vášho tehotenstva bude považovať prvý deň vašej poslednej menštruácie, hoci tieto dva týždne, počas ktorých sa rozhoduje, či sa vajíčko oplodní a úspešne zahniezdi, ešte prakticky tehotná nie ste.

Prečo sa vajíčko musí uhniezdiť?

Tesne po oplodnení vajíčka, teda splynutia mužskej a ženskej pohlavnej bunky - spermie a vajíčka (v priebehu 10-30 hodín) a kombinácii genetického materiálu matky a otca, totiž dochádza k jeho rapídnemu deleniu. Stáva sa najskôr dvojbunkovou zygotou, ďalším delením a množením buniek po cca 3 dňoch morulou a po cca 5-dňovom putovaní vajcovodom sa dostáva ako blastocysta (s dvomi unikátnymi typmi buniek - z jedného sa vyvinie placenta, z druhého typu embryo) k maternici, do ktorej sa potrebuje implantovať. Prečo? Pretože bez kyslíka, výživy, teda živín a vitamínov a spolupráce tela matky, s ktorým sa vďaka produkcii tak potrebných hormónov udejú veľké zmeny, by vajíčko odumrelo - neprežilo. Tehotenstvo je obdobie veľkých zmien v imunitnom fungovaní ženy. Aby jej organizmus nevnímal oplodnené vajíčko ako nepriateľa a nesnažil sa ho zlikvidovať, za to vďačíme práve spomínaným hormónom.

Ako môžem spoznať, že uhniezdenie vajíčka práve prebieha?

Podľa MUDr. Ladislava Balíka „neexistujú žiadne jasné príznaky úspešného uhniezdenia oplodneného vajíčka pre rannú graviditu“. Niektoré ženy ani nezistia, že sú tehotné, pretože ich tehotenstvo nesprevádzajú žiadne výrazné príznaky. Iné prisahajú, že presne vedeli, kedy k uhniezdeniu došlo - jednoducho to cítia - možno poznajú svoje telo tak dobre, že vedia postrehnúť akékoľvek zmeny či náznaky.

Mnoho žien si zamieňa kŕče a slabé krvácanie ako dva najtypickejšie príznaky implantácie vajíčka s menštruačnými kŕčmi a krvácaním. Verili, že mali menštruáciu, tak ich neskorší pozitívny výsledok tehotenského testu a ultrazvukové potvrdenie tehotenstva šokuje. Menštruačné kŕče a krvácanie je však odlišné od toho implantačného:

1) Krvácanie

Slabé krvácanie alebo špinenie na začiatku tehotenstva je úplne bežné. „Tehotenská sliznica je bohatá na mikrocievy a pri uhniezďovaní blastocysty môže porušiť steny ciev a nastáva slabé špinenie, tzv. implantačné krvácanie. Objavuje sa približne týždeň po ovulácii a väčšinou býva prvým príznakom oplodnenia. Zažíva ho asi 25% tehotných žien,“ vysvetlil MUDr. Balík. „Takéto krvácanie, resp. špinenie sa ukazuje o 2-4 dni skôr ako predpokladaný termín menštruácie, je kratšie a slabšie než menštruačné krvácanie. Ženy sa ho nemusia báť. Nepotrebujú na to žiadne lieky ani výživové doplnky. Krvácanie po niekoľkých dňoch prestáva.“

Rozdiel medzi implantačným a menštruačným krvácaním

2) Cítite kŕče

Niektoré ženy počas implantácie len krvácajú bez kŕčov, iné majú kŕče bez krvácania, ďalšie zažijú aj krvácanie sprevádzané kŕčmi. Predpokladá sa, že za kŕčmi stojí práve hormón progesterón. Na rozdiel od menštruačných kŕčov tieto popisovali ženy ako „pichanie, ťahanie, brnenie“, sú miernejšie a nie tak intenzívne a netrvajú dlho. Kŕče cítia v podbrušku, bolesti aj v spodnej časti chrbta alebo panve. Často si ich aj napriek tomu ženy pomýlia. No krvácanie aj kŕče počas uhniezdenia sú individuálne - sú odlišné od ženy k žene. Podľa štúdie z r. 2010 28% žien z tých, ktoré zažili krvácanie počas zahniezdenia, zažili aj bolesti a kŕče, 8% žien krvácalo silno a z nich viac ako polovica zažívala aj bolesť. Väčšina krvácania trvala menej ako 3 dni.

Aké sú ďalšie príznaky, že sa zahniezdenie podarilo?

Faktom je, že ak sa vajíčko úspešne uhniezdi, začne sa produkovať hormón hCG, známy to tehotenský hormón, ľudský choriový gonadotropín, ktorému spolu s ďalšími hormónmi vďačíte za príznaky tehotenstva. Stúpajúca hladina progesterónu znemožní vaječníkom produkovať ďalšie vajíčka a endometriu znemožní rozpad, teda sa stará, aby nedošlo k potratu.

Spôsobuje tiež nárast telesnej teploty (v čase oplodnenia sa zvýši približne o 1 stupeň a zostane zvýšená počas celého tehotenstva - ak opäť klesne, znamená to, že je na ceste menštruácia, implantácia sa neuskutočnila a nie ste teda tehotná). Ďalšie príznaky tehotenstva: citlivosť prsníkov (sú navretejšie, stmavnuté bradavky), citlivejší čuch, bolesti hlavy, spomalenie trávenia teda nadúvanie, plyny, zápcha alebo hnačky, podráždenosť alebo náhle zmeny nálad, extrémna únava (vďaka progesterónu, ale aj zvýšenému prietoku krvi). Ďalej zmenené chute až nechutenstvo, nevoľnosť, nutkanie na močenie, upchatý nos, pálenie záhy, insomnia, kovová pachuť v ústach (raritnejší príznak tehotenstva, ďakujte aj estrogénu).

Aj tieto príznaky tehotenstva si však ženy môžu zameniť za menštruačné - podobné si všimnete aj pri PMS. Alebo naopak má žena PMS a zamení si príznaky s tehotenskými, najmä ak sa snaží otehotnieť a čaká na akýkoľvek dôkaz.

Čo robiť, ak žiadne z týchto príznakov nemám? Ako zistiť, že uhniezdenie bolo úspešné?

Najlepším a neklamným príznakom tehotenstva je meškajúca menštruácia. Je možné, že životná situácia spôsobí, že menštruácia mešká - napr. pre veľký stres, branie liekov, ochorenie - no pokiaľ nieto problémov a menštruácia vám vymešká, je čas spraviť si tehotenský test. Ten jediný vám aj napriek absentujúcim príznakom, vie naisto povedať, či ste tehotná alebo nie. Pozor však - hodnoty hCG hormónu sú na začiatku tehotenstva nižšie a ak si kúpite menej citlivý tehotenský test, alebo si ho spravíte z riedeného moču, môže vám vyjsť falošne negatívny výsledok. Pritom ste tehotná. Pripomíname, že hodnoty hCG sa každé 2-3 dni zdvojnásobujú, preto odporúčame počkať niekoľko dní a test zopakovať. Dovtedy nepoužívajte tampóny (zvýšené riziko zanesenia infekcie) či lieky na bolesť, kým sa nepotvrdí, či vám menštruácia len mešká, alebo máte pozitívny tehotenský test.

S čím si uhniezdenie nepomýliť?

Vyššie sme spomínali, že si mnohé ženy zamieňajú uhniezdenie vajíčka aj s jeho prípadnými kŕčmi a špinením alebo nasledujúcimi príznakmi skorého tehotenstva s PMS. Je možné, že to je aj naopak - máte PMS, no myslíte si, že ide o príznaky tehotenstva. Nezameňte si s tehotenstvom ani ďalšie veci ako napr. plyny a nafukovanie kvôli rôznym potravinám, ktoré to môžu spôsobovať (strukoviny, niektoré druhy zeleniny ako kapusta, karfiol…), digestívne problémy, žalúdočnú chrípku. Niektoré ženy cítia vypustenie vajíčka z vaječníka ako bolesť na tej strane bruška, kde vaječník leží - ide pritom len o ovuláciu a nie implantačné kŕče. Táto bolesť má aj svoj názov - z nemčiny Mittelschmerz, čo znamená stredná bolesť. Udeje sa zvyčajne 14 dní pred menštruáciou, resp. 14 dní od prvého dňa poslednej menštruácie, ak máte pravidelný 28-dňový menštruačný cyklus.

Krvácanie môže niekedy spôsobiť aj pohlavný styk alebo nastane po vaginálnom vyšetrení. V týchto dvoch prípadoch môžete byť tehotná, no krvácanie nie je dôsledkom implantácie vajíčka, ale môže nastať v súvislosti s citlivosťou krčka maternice.

Kedy spozornieť a navštíviť lekára/lekárku?

Ak nejde o vyššie spomínané prípady, vo vašom cykle sa nachádzate v okolí menštruácie, no bolesti a kŕče sú príliš veľké a netypické pre menštruáciu, alebo sa pridruží aj silné krvácanie, je namieste navštíviť lekára či lekárku, pretože to môže súvisieť aj s inými problémami. Intenzívne krvácanie v prvom trimestri môže signalizovať potrat - 10% všetkých tehotenstiev (klinicky rozpoznaných) sa končí potratom. Na vložke nájdete aj krvné zrazeniny a bolesti cítite aj v podbrušku aj krížoch. Ďalšou možnosťou je tzv. molárne tehotenstvo, mimomaternicové tehotenstvo, endometrióza (typická medzimenštruačným krvácaním a špinením), polypy, infekcie a zápaly, sexuálne prenosné ochorenia ako herpes, chlamýdie, gonorrhea. Ďalej ochorenia štítnej žľazy, polycystický ovariálny syndróm, infekcie močového mechúra. Lekára či lekárku určite kontaktujte, ak krvácanie a kŕče v brušku sprevádzajú aj horúčka, zimnica či nevoľnosť až zvracanie.

Vizualizácia maternice a vajíčkovodu

Graf porovnávajúci úspešnosť IVF metód

tags: #oplodnenie #vajcia #bez #spermie