Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil. Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista. Ale z analýzy historických prameňov, svedectiev a rôznych indícií súčasní historici odhadujú, že sa „syn Boží“ mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu.
Predstavme si, že by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr. To by sa museli prepísať všetky dejepisy a preprogramovať všetko možné. V slovenčine sa roky pred narodením Ježiša označujú aj ako roky pred Kristom (skrátene pred Kr., prípadne po Kr.).
Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Donysius Exiguus (Dionýz Malý), ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.
Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rok pred n. l. (čas preletu Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou) a rok 6 n. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l. (keď zomrel). Je však spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n. Pred desiatimi rokmi zisťoval dátum narodenia Ježiša taliansky cirkevný historik Giorgio Fedalta, pričom využil výsledky pozorovaní Námorného observatória USA (U. S Naval Observator) vo Washingtone.
Pre mnohých bádateľov je naďalej otázny aj deň narodenia - 25. december. Robert D. Myers z Kalifornskej univerzity si lepšie posvietil na pasáž Lukášovho evanjelia, ktorá by mala dátum podporiť. Podľa nej boli v tom čase „na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda“. Ibaže december v Judsku býva chladný a daždivý.
Je až nepochopiteľne, že deň narodenia Ježiša neuvádzajú evanjelisti, najbližší jeho učeníci, vo svojich správach. Pritom dobre poznal mnohé chronologické údaje, napríklad že Ježiš bol na ôsmy deň po narodení obrezaný a po splnení dní očisťovania ho uviedli do chrámu. Pre súčasníka je ešte menej pochopiteľná iná otázka: Prečo sa „Deň narodenia Spasiteľa“ - Vianoce - začal sláviť až v 3., resp. 4. storočí?
Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší). Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia.
Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. december.
Cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné.
Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
Pre súčasníka je ešte menej pochopiteľná iná otázka: Prečo sa „Deň narodenia Spasiteľa“ - Vianoce - začal sláviť až v 3., resp. 4. storočí? Pohania a Židia mali k narodeninám odlišný postoj. Pohania oslavovali svoje narodeniny bohatým jedlom, rôznymi radovánkami a veselosťou. Na druhej strane, Židia narodeniny neslávili. V Biblii sú zmienky o oslavách narodenín, ale samých tyranov a mizantropov vrátane Herodesa. Navyše Židia mali viac ako iné národy rozvinuté vedomie vrodenej hriešnosti človeka, a preto mnohí videli v plodení detí začiatok všetkých bolestí a utrpení človeka. Veď čo hovoril spravodlivý Jób? „Kto sa narodí čistý z nečistého?“ Pohľad starozákonného judaizmu na narodenie sa nemohol neprejaviť v názoroch prvých kresťanov. Podľa zvyku svojich predkov narodeniny neslávili. Je príznačné, že ešte v treťom storočí nabádal Órigenes, cirkevný učiteľ a teológ kresťanov, aby neoslavovali narodeniny. Už aj preto kresťania v prvých dvoch storočiach nemali sviatok Narodenia Krista, na tento deň sa akoby zabudlo a nepociťovala sa potreba ho sláviť. Najväčším sviatkom v roku bola pre nich Veľká noc. Až v treťom storočí sa postupne menilo prostredie, v ktorom sa uskutočňovalo hlásanie evanjelia.
Vráťme sa ešte na chvíľu k 25. decembru. Prečo si kresťania zvolili za sviatok narodenia Ježiša práve tento deň? Veď grécky píšuci cirkevný spisovateľ Klement Alexandrijský zo začiatku 3. storočia určil dátum Kristovho narodenia na 17. alebo 18. novembra.
Rozptyl v rokoch, kedy sa podľa bádateľov narodil Ježiš, je 18 rokov. Ateisti to nepovažujú za náhodu. Na rovnaký deň predsa pripadal pohanský sviatok Narodenia večného slnka, ktorý zaviedol rímsky cisár Aurelián o niekoľko desaťročí skôr, roku 274. Ale oveľa dlhšie sa v tom období konali aj saturnálie, zimné oslavy starorímskeho boha Saturna. Trvali od 17. do 23., resp. 24. decembra. Kritici katolíckej cirkvi dodnes tvrdia, že Vianoce mali potlačiť pohanské sviatky. Kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam - to je názor radikálnych ateistov. Otázka však nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá, a dodnes vyvoláva ostré spory.
Podľa jednej verzie - zo Životopisov svätých - práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa.
Dosť na tom, že cisár Konštantín dal krátko po prvom nicejskom koncile roku 325 postaviť v Betleheme chrám s oltárom pod jaskyňou, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. Odvtedy sa podľa Usenera rozšírilo vo východných cirkvách slávenie sviatku Narodenia Krista. Z opisu pútničky Sylvie Akvitanskej, ktorá navštívila Svätú zem niekedy v druhej polovici 4. storočia, vyplýva, že v predvečer sviatku prišiel do Betlehema z Jeruzalema patriarcha s jeho duchovenstvom. Od večera až do neskorej noci sa konala bohoslužba. Potom sa patriarcha s mnohými veriacimi a pustovníkmi vrátil do Jeruzalema. Patriarcha, ktorý prišiel do Jeruzalema, na úsvite pokračoval v bohoslužbe v Chráme sv. Vzkriesenia. Potom sa po krátkom odpočinku slávila liturgia na Golgote, mieste, kde bol ukrižovaný Ježiš. Na druhý deň sa konala procesia do vidieckeho Kostola sv. Lazára, 30. decembra sa zopakovala bohoslužba v Chráme sv. Vzkriesenia a 31. decembra na Golgote. V samotnom Betleheme sa konala slávnostná bohoslužba osem dní, čiže vrátane 1. januára.
Narodenie Ježiša Krista | Vianočný príbeh pre deti | Animované biblické príbehy pre deti, sväté rozprávky
Pretože sa pôvodné pohanské sviatky začala cirkev nahrádzať slávením nedele a sviatkov svojich svätých. Slovania verili, že v tento deň - podľa juliánskeho kalendára okolo 13. decembra - slnko umiera a zároveň sa rodí v novom živote. Ako prebiehal na Veľkej Morave rituál zimného slnovratu a nasledujúce slávnosti, nie je celkom jasné.
Dnes už ťažko zistíme, kde na našom území sa prvýkrát slávili Vianoce a ako. Napodobnili slávnosti v Jeruzaleme a Betleheme koncom 4. storočia? Asi nie celkom, lebo oslava hlavných sviatkov už ani tam netrvala osem dní, ale iba tri dni. Prečo?
K tradíciám Vianoc na celom svete, od Južnej Ameriky cez Východnú Európu až po Áziu, patrí betlehem - zobrazenie novonarodeného Ježiša s tromi kráľmi alebo mudrcmi, ktorí mu priniesli vzácne dary. Je tento príbeh pravdivý? Je v súlade s faktami? O Ježišovom narodení podávajú správu dve evanjeliá - Matúšovo a Lukášovo. Podľa týchto správ sa prišli na Ježiša ihneď po jeho narodení pozrieť len prostí pastieri z neďalekých pastvín. Tí takzvaní králi alebo mudrci boli v skutočnosti astrológovia a ich počet Biblia neuvádza. Keď títo astrológovia našli Ježiša, nebol už novorodeniatkom v jasličkách - bol už trochu väčší a býval v dome.
Keď sa pozriete bližšie na správu o Ježišovom narodení, ako ju zapísal biblický pisateľ Lukáš, dočítate sa: „Boli v tej krajine pastieri, ktorí žili vonku a v noci strážili svoje stáda. A zrazu stál pri nich Jehovov anjel a... povedal [im]: ‚...Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a ležiace v jasliach‘... Pri jasliach, do ktorých po narodení Ježiša uložili, boli len Jozef, Mária a pastieri.
Teraz preskúmajme správu z Matúša 2:1-11, tak ako ju podáva Katolícky preklad: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu... Všimnite si, že v tejto správe sa hovorí iba o „mudrcoch“, nie o „troch mudrcoch“, a že cestovali z východu najprv do Jeruzalema, nie do Betlehema, kde sa Ježiš narodil. Okrem toho kým pri opise tejto návštevy Katolícky preklad používa slovo „mudrci“, iné preklady používajú výrazy „mágovia“ alebo „astrológovia“. Podľa diela A Handbook on the Gospel of Matthew je výraz „mudrci“ prekladom „gréckeho podstatného mena, ktoré pôvodne označovalo perzských kňazov, ktorí boli odborníkmi na astrológiu“. Hoci astrológia a mágia je populárna aj dnes, Biblia nás pred takýmito praktikami varuje. (Izaiáš 47:13-15) Sú to formy špiritizmu a Jehovovi Bohu sú odporné. (5. Mojžišova 18:10-12) To je dôvod, prečo o Ježišovom narodení neinformoval astrológov žiaden Boží anjel. Astrológovia však boli vo sne od Boha varovaní, aby nešli späť so správou k zlému kráľovi Herodesovi, lebo on chcel Ježiša zabiť. Preto „odišli do svojej krajiny inou cestou“. Teda mali by praví kresťania zachovávať túto starú vianočnú tradíciu, ktorá prekrúca fakty o Ježišovom narodení?
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
V tej chvíli sa na oblohe objavilo mnoho anjelov a hovorili: „Sláva Bohu v nebi a pokoj na zemi.“ Potom anjeli zmizli. Všetci sa divili, čo anjel povedal pastierom. Mária o anjelových slovách veľa premýšľala a nikdy na ne nezabudla.
