U detí sa často stretávame s rôznymi odchýlkami v postavení dolných končatín. Jednou z nich je aj tzv. nohy do X (odborne genu valgum), čo je stav, kedy sa kolená vytáčajú smerom dovnútra a dotýkajú sa seba navzájom, keď dieťa stojí s chodidlami vedľa seba. Tento stav je u detí v určitom veku pomerne bežný a vo väčšine prípadov sa upraví samovoľne. Je však dôležité vedieť, kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Diagnóza genu valgum je známa ako nohy do X, teda kolená vbočené dovnútra. Ide o stav, keď kolená vo vzpriamenom postoji sú takmer pri sebe, ale medzi členkami je výrazná medzera. Tento jav je bežný u malých detí (3 - 5 rokov) a spravidla sa prirodzene v priebehu rastu upraví. Ak má človek nohy do X aj po skončení obdobia detstva, okrem nesprávne tvarovaných kolien môže mať takýto nesprávny postoj nôh iné príznaky.
Genu valgum je takmer vždy benígna variácia v raste dieťaťa. Mnoho výskumov poukazuje na pravdepodobnosť, že príčinou je dedičnosť. Pri diagnostike je dôležitá rodinná anamnéza a upresnenie, kde sa bolesti najčastejšie u pacienta objavujú.
Vývoj nôh u detí
Klenba nohy sa formuje v období od 3. do 6. roka života. Okolo troch rokov majú deti ľahko vbočené kolená, nohy teda smerujú do X a vďaka tomu sú aj päty ľahko vbočené. Čím viac dieťa zapája svaly a väzy na nohách, tým sa vbočené kolená a päty postupne upravujú. Klenba nohy sa zvykne definitívne vyvinúť až koncom predškolského veku.
Nohy do X sú u detí do určitého veku súčasťou štandardnej vývojovej fázy. K náprave obvykle dochádza samovoľne s rastom dieťaťa. Avšak, existujú aj prípady, kedy sú nohy do X spôsobené inými faktormi.
Možné príčiny nôh do X
- Ochabnuté svaly a uvoľnené väzy: Pokiaľ sú svaly ochabnuté a väzy uvoľnené, nedokážu držať klenbu chodidla, čo vedie k vzniku plochej nohy a následne aj k nohám do X.
- Zlé držanie tela: Ploché nohy nám dávajú informáciu o celkovom držaní tela dieťaťa. Často sa stáva, že základný problém býva úplne inde ako u nôh. Mnohé deti majú zlé držania tela, odstávajúce lopatky, oslabenú brušnú stenu, posun panvy či deformitu nôh do X alebo O.
- Obezita: Nadmerná hmotnosť zaťažuje kĺby a väzy, čo môže viesť k deformáciám dolných končatín.
- Nedostatok vitamínu D: Vitamín D je dôležitý pre správny vývoj kostí. Jeho nedostatok môže spôsobiť rôzne deformity, vrátane nôh do X.
- Niektoré ochorenia: Nohy do X môžu byť príznakom niektorých ochorení, ako napríklad rachitída, Detská mozgová obrna, Downov syndróm alebo Marfanov syndróm.
Diagnostika
Pri podozrení na nohy do X je dôležité navštíviť pediatra alebo detského ortopéda. Lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie a zhodnotí postavenie dolných končatín. Rodičia môžu vykonať veľmi jednoduchý test aj v domácom prostredí.
Dieťaťu namočia nohu do vody a potom urobia chodidlom pečiatku na papier. To isté môžu urobiť aj s farbou, výsledok bude viditeľnejší. Ak nemá plochú nohu, objaví sa typický oblúk spôsobený klenbou. No pokiaľ už tento problém má, objaví sa celé chodidlo v obryse.
Domáce testy na identifikáciu plochých nôh
- Test v kúpeľni: Cieľom tohto testu je získať odtlačok chodidla dieťaťa. Ak má teda vaše dieťa nožičku ešte mokrú, postavte ho na suchú dlažbu, prejdite sa spolu a sledujte odtlačok jeho nohy. Ak budete chcieť presnejšie odtlačky chodidla, natrite nožičku dieťaťa farbou. Ako vhodné sú vodové farby, temperové farby, či iné farby určené pre prácu detí, ktoré nie sú zdraviu škodlivé. Potom, s dobre natretými chodidlami, postavte dieťa na veľký hárok papiera, popr. nechajte dieťa prejsť cez papier.
- Test so zrkadlom: Potrebujete väčšie zrkadlo a akúkoľvek presklenú plochu, ktorá je uložená v horizontálnej rovine aspoň 10 cm nad zemou. Dieťa postavte na sklenenú plochu stolíku a pod sklo na zem vložte zrkadlo. V zrkadle uvidíte presný odtlačok chodidla a jeho oporné body.
Prehliadka zahŕňa kontrolu chôdze, prípadne kontrolu nerovnosti v dĺžke nôh a uhol kolena. Pomôcť môže aj nerovnomerné opotrebovanie podrážok topánok.
Liečba
Liečba nôh do X závisí od príčiny a závažnosti stavu. Vo väčšine prípadov nie je potrebná žiadna špecifická liečba, pretože sa nohy upravia samovoľne s rastom dieťaťa. Avšak, v niektorých prípadoch môže byť potrebná konzervatívna alebo chirurgická liečba.
Konzervatívna liečba
- Fyzioterapia: Cvičenia na posilnenie svalov a väzov dolných končatín, zlepšenie držania tela a koordinácie. Fyzioterapeutické metódy sú vhodné na nápravu plochej nohy len vtedy, ak vaše dieťa, ktoré má plochú nohu, je vo veku, kedy je schopné spolupracovať a vedome dokáže ovládať jemné pohyby svojho tela.
- Ortopedické vložky: Vložky do topánok, ktoré podporujú klenbu chodidla a pomáhajú správne postaviť nohu.
- Správna obuv: Dôležitá je najmä obuv. Jedná sa nie len o obuv voľnočasovú, ale aj pracovnú. Z tohto dôvodu je dôležité investovať do kvalitnej obuvi, ktorá podporuje všetky fyziologické krivky chodidla. Fixácia chodidla je vykonávaná aj špeciálnymi vložkami do topánok, ktoré sú vyrábané na mieru.
- Zmena životného štýlu: Redukcia hmotnosti pri obezite, dostatočný príjem vitamínu D a zdravá strava.
- Proprioceptívna stimulácia: Chôdza bosou nohou (popr. v tenkých ponožkách) po rôznych materiáloch. V lete dbajte na to, aby deti chodili bosou nohou po trávniku, kamienkoch, v piesku, pohybovali sa vo vode, chodili po klzkom či hrubom povrchu.
Pre mladších ľudí môže byť prínosom malá kovová doska vložená do kolena, ktorá urýchli budúci rast kostí. Tento postup sa nazýva chirurgia rastu s riadením. Doska sa odstráni, keď sa rast kostí skoriguje.
Nenútiť dieťa k predčasnému stavaniu sa, lezenie totiž podporuje vývoj svalstva dolných končatín a chrbátika.
V prípade prvých krôčikov a následného rozvoja samostatnej chôdze môžu deti so zdravými chodidlami chodiť doma bosé, alebo v protišmykových ponožkách. Ak majú deti ploché nohy, chodia v sandálkach s vyvýšeným a pevným opätkom s ortopedickými vložkami.
V lete dbajte na to, aby deti chodili bosé po trávniku, kamienkoch, piesku, po klzkom, či hrubom povrchu - noha tak reaguje na kontakt s podložkou dynamickou kontrakciou všetkých svalov. Nohy večne uzatvorené v topánkach totiž nedostávajú dostatočné impulzy na to, aby sa klenby vytvárali.
Dieťa by malo mať svoje vlastné topánky na von i na doma, neodporúčajú sa topánky zdedené po niekom, pretože majú tvar už nosenej nohy. Nosenie ortopedických topánok alebo papúč s klenbou nemá u zdravej nohy opodstatnenie.
Pozor aj na malé číslo pančušiek, či ponožiek, alebo ich nekvalitný materiál (po praní sa sperú).
Prvé topánočky
V súvislosti s kúpou prvých topánočiek názor odborníkov nie je ujednotený. Každopádne, s prvými krokmi a hlavne vonku, by iste dieťa malo byť obuté. Vhodná obuv by mala mať nadmierku, ideálne 12 mm na začiatku sezóny. Polovica tohto rozmeru je na to, aby sa pri chôdzi prsty vpredu vôbec nedotýkali topánky a ďalších 6 mm sa ponecháva na rast nohy dieťaťa. Topánočka by nemala byť ťažká, mala by byť z prírodných materiálov, pružná, aby nebránila v pohybe. Dôležitá je päta topánky - táto by mala byť pevná, poskytuje oporu členku. Ten má držať v správnom postavení. Nemenej dôležité je i mäkké došľapovanie.
Pre dieťa je jednoznačne vhodná voľná noha. Ak je nožička ortopedicky zdravá, nie je nutné v domácom prostredí fixovať pätu a členok akoukoľvek obuvou. Naopak! Pre vývoj zdravej nohy je dôležitá voľnosť s čo možno najväčšou variabilitou povrchov, po ktorom dieťa chodí - teplo, chlad, tvrdosť, mäkkosť, klzkosť, drsnosť … Ak máte doma dlažbu alebo iný studený povrch, môžete kúpiť zateplené ponožky s protišmykovou úpravou na chodidle. Papučky na doma dieťa veľmi obmedzujú v pohybe.
Vpadnute členky👣ploché nohy. Princípy na opravu. Cviky. Tipy. Časté otázky rodičov
Chirurgická liečba
Chirurgická liečba je potrebná len v zriedkavých prípadoch, kedy konzervatívna liečba nie je účinná a deformity sú závažné. Existujú rôzne chirurgické postupy, ktoré sa používajú na korekciu nôh do X.
Dospelým sa odporúča osteotómia. Táto operácia používa trvalé kovové platne na udržanie narovnaných kostí. Možnosťou je tiež chirurgická náhrada kolena.
Problémy detských nôh
V prvom rade je podstatné podotknúť, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané.
„U starších detí ako 3 roky sú najčastejšími problémami plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achilových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu. Tiež pozorujeme vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla,“ hovorí fyzioterapeutka.
Všetkým týmto chybám sa deti budú vyhýbať vhodnou prevenciou spomínanou vyššie, ako aj chôdzou vo vhodnej obuvi.
Ideálna obuv pre dieťa
„Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Barefoot sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima,“ vysvetľuje Fyziomama.
Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky?
- Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľata, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky: Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
- Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú.
- Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv.
„Podľa môjho názoru trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidím až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka.
Často sa stretávam s názorom že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.
Netreba robiť paniku
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej.
S vbočenými alebo vybočenými kolenami sa stretávame najčastejšie u detí. Ani u dospelých však nie sú výnimkou. Dolné končatiny do tvaru X môžu postihnúť ľudí všetkých vekových kategórií. Ide o situáciu, keď sa kolená vytáčajú smerom dovnútra a dotýkajú sa seba navzájom, keď človek stojí s chodidlami vedľa seba. Obvykle sa tento stav vyskytuje u oboch kolien, môžu však nastať prípady, keď je týmto problémom postihnutá iba noha jedna.
Nohy do tvaru O predstavujú stav, kedy sa nohy jedinca zdajú byť pokrčené a vytočené smerom von, aj keď sú členky pri sebe. Tvar dolných končatín do tvaru O je do dvoch rokov veku normálny. Dochádza k nemu vzhľadom na polohu dieťaťa v maternici. Vo väčšine prípadov sa nohy začnú rovnať, akonáhle sa na ne začne prenášať váha pri státí alebo chôdzi, spravidla je to vo veku 12 alebo 18 mesiacov.
Tvar dolných končatín výrazne závisí od postavenia celého tela. Príčin, prečo nemajú ľudia úplne rovné nohy, môže byť hneď niekoľko. Mierne prípady by mal najskôr v priebehu času sledovať detský ortopéd. Problémy je možné liečiť aj pomocou ortézy, ktorá postupne koriguje uhly nôh. Pokiaľ ortéza nestačí, môže byť odporučená operácia a následná fyzioterapia.