Oneskorený vývin reči u detí: Kedy začať riešiť a ako podporiť rozvoj komunikačných schopností?

Vývoj reči u detí je individuálna záležitosť. Niektoré už v dvoch rokoch kladú zvedavé otázky, iným stačí svet mlčky pozorovať ešte aj ako trojročným. Markov prípad patrí do tých krajnejších, aspoň podľa všeobecne zaužívaných pediatrických tabuliek o nervovom vývoji.

Vývinové míľniky reči

Podľa tabuliek už sedemmesačné dieťa rozumie niektorým slovám a dokáže zopakovať slabiky ako „pa-pa, me-me“ a podobne. Keď má rok a pol, malo by poznať 20 až 70 slov a mať svoj detský žargón, mnoho rodín určite má dodnes pamätné slová svojho dieťaťa v tomto veku, napríklad „pončonky“ (ponožky), „pankuče“ (pančuchy) a podobne. V troch rokoch tabuľky od dieťaťa očakávajú, že vie krátku riekanku, opakuje a dopĺňa slová. Jeho slovná zásoba by mala byť od 300 do 500 slov.

Okolo tretích narodenín by vaše dieťa malo mať približne takéto zručnosti a schopnosti. Po treťom roku sa už vaše dieťa poriadne rozrozpráva. Slovná zásoba je čoraz väčšia a veľmi rýchlo sa učia všetky nové slovíčka. Podľa vedcov vedia v tomto veku povedať od 250 do 500 slov. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?).

Tabuľka vývinových míľnikov reči

Vek dieťaťa Očakávané schopnosti
12 mesiacov Chápe význam prvých slov, reaguje na meno, používa prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ s gestami.
18 mesiacov Slovná zásoba 10-20 slov, vie pomenovať známe predmety/osoby, používa vlastné výrazy.
2 roky Rozumie jednoduchým otázkam, kombinuje 2-3 slová (prvé vety), slovná zásoba cca 50 slov.
3 roky Tvorí jednoduché súvetia, používa zámená, predložky, základné časy, vie vyjadriť pocity a zážitky. Slovná zásoba 300-500 slov.

V troch rokoch by malo dieťa ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Ich vety sú dlhšie, skladajú sa aj zo šiestich slov. Zároveň už majú lepší logický sled. Nestane sa, že iba lepia dokopy nejaké bezvýznamné slová, ktoré spolu nedávajú zmysel. Vety sú jednoduché, nehovoria ešte v súvetiach. Ak by k tomu malo dôjsť, urobia za prvou časťou bodku a potom začnú hovoriť v ďalšej časti. Spojky dokážu v správnej forme používať až neskôr.

Mlčanie ako prejav oneskoreného vývinu reči

A čo ak dieťa v troch rokoch mlčí? Pravdepodobne ide o oneskorený vývoj reči a odborné príručky radia rodičom vyhľadať odbornú pomoc - logopéda, foniatra, psychológa. Je však možné, že sa žiadna z týchto diagnóz nepotvrdí, ako v Markovom prípade, ktorý sa napokon rozrozprával postupne sám. Dnes je z neho šiestak, ktorý normálne komunikuje, číta knihy, má kamarátov a obľubuje montovať v otcovej dielni. „On rozumel všetkému, čo mu hovoríme a postupne začal rozprávať, išlo to nejako samo, len neskôr“ spomína jeho mama.

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne. Medzi ne patria:

  • Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
  • Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
  • Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
  • ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
  • Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny problémy s rečou.
  • Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.

Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc?

  • V 2. roku dieťaťa: Ak má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov), rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, nedostatočne reaguje na pokyny rodičov, netvorí dvojslovné vety, má problémy s príjmom potravy, hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
  • V 3. roku dieťaťa: Ak má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč, reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, má nesprávnu výslovnosť hlások, dýcha ústami, má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
  • V 4. roku dieťaťa: Ak komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má problémy s výslovnosťou sykaviek a iných hlások, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
  • Po 5. roku: Ak má dieťa problém s porozumením, nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie, jeho rečové a jazykové schopnosti nie sú plne rozvinuté, nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou, slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.

TIP: Prečítajte si na našom blogu, aké sú najčastejšie poruchy rečí u detí predškolského veku.

Práve tieto signály vám napovedia, či môže ísť o širší vývinový problém. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo. Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.

Ako podporiť rozvoj reči dieťaťa

Hovorte s dieťaťom rečou dospelých. Vo všeobecnosti začínajú skôr rozprávať deti, s ktorými sa rodičia rozprávajú od príchodu na svet, dokonca ešte v maternici. Odborníci odporúčajú s deťmi hovoriť o všetkom okolo a normálnou rečou dospelých. Teda žiadne zdrobneniny, zbytočné eufemizmy ani citoslovcia. Už bábätká dokážu chápať, čo im vravíme, i keď zopakovať, to pochopiteľne nedokážu.

„Súhlasím, synovi som veľa rozprávala, už keď bol bábätko. Dnes má tri roky a až sa čudujem, ako napríklad dokáže opísať svoje pocity, aj želania. ´Poď so mnou. Je mi zima. Nechcem tu byť. Som hladný. Chcem toto a tamto. Teším sa na babku. Mám frajerské tričko,´ a podobne.“

Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať. S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.

💡 TIP: Zistite, ako rozvíjať slovnú zásobu u detí.

Podľa logopedičky pomáha, ak rodič používa menej slov a opakuje ich. Výborné je klásť radšej menej otázok, no dávať pozor na to, aby boli otvorené alebo výberové. Lepšie než spýtať sa „Bolo ti dnes u babky dobre?“ je opýtať sa „Čo ste robili s babkou doobeda?“

„Komunikačných stratégií je niekoľko. Niektorí rodičia ich používajú intuitívne, iní sa ich musia naučiť. Jednou zo stratégií je byť pri rozprávaní sa s dieťaťom o krôčik vpredu. Napríklad ak dieťa zatiaľ nerozpráva, rodič by s ním mal hovoriť jednoslovne. Ak už dieťa hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede atď. Predstavte si situáciu, keď malý škôlkar stále používa najmä jedno- či dvojslovné vety. Zbadá loptu, povie lopta. Zbadá psíka, povie pes spí. Zbadá auto, povie auto. Je smädné, povie mama, piť. A tak to ide deň čo deň. Čo môžete urobiť? Rozšírte jeho vetu a postupne ho vťahujte do širšej konverzácie. Princípom je potvrdiť jeho výpoveď a pridať niečo navyše: Áno, máš loptu. Čo s ňou spravíme? Áno, náš psík spí v peliešku. Asi je unavený? Alebo má len odtiaľ lepší výhľad na nás? Áno, veľké modré auto a ide dosť rýchlo. Alebo si myslel to zelené? Mama ti dá piť. Chceš vodu alebo čaj?“

U starších detí sa osvedčuje, ak spájame veci, ktoré majú rady, s tými, ktoré sú pre ne výzvou. Napríklad ak má dieťa trénovať výslovnosť, čo ho nebaví, ale zároveň miluje dinosaury, tak spojíme tréning výslovnosti s dinosaurami. Druhým spôsobom je učiť sa za odmenu, na ktorej sa vopred dohodneme. Staršie deti môže neustále opakovanie či tréning výslovnosti hnevať, preto je potrebná silnejšia motivácia. Aká? Podľa logopedičky Anny Majdanovej záleží na kreativite logopéda či rodiča, ale aj na temperamente dieťaťa.

Práca za stolíkom, vizualizácia slov a využívanie toho, čo sme mali doma na učenie. Učenie nie len za stolom, ale aj pri činnosti - pri skladaní bielizne sme si hovorili, koho je - cvičili sme privlastňovanie, pri návšteve farmy sme si hovorili, čo zvieratká papajú a čo nám dávajú, pri prechádzke lesom sme sa učili, ktoré zvieratká sú lesné a aké farby majú listy, ako sa volajú kvietky… Celkovo som sa snažila splniť jej požiadavky až vtedy, keď ich nejakým spôsobom vokalizovala - hoc aj nie presne, ale skrátka niečo povedala. Až sa sama začala pýtať “učiť sa” hneď, ako mladšia dcérka doobeda zaspala. To bol náš stály čas, kedy sme cvičili a postupne sa jej to úplne vžilo a vtedy spravila naozaj obrovský krok vpred.

Samozrejme, aj zaradenie do kolektívu prinieslo svoj úžitok, ale nemyslím, že by to bol nejaký extra krok vpred. Pochytila nejaké slová, ale zas že by to bolo také, že sa rozkecala do mesiaca navštevovania škôlky, to vôbec nie.

„Súhlas s danjelca, nestačím sa čudovať, na čo všetko sa už dnes predpisujú lieky, skús sa na chvíľu sama zamyslieť, či veríš tomu, že existuje liek, ktorý naučí dieťa rozprávať? účinkoch, toto tu:Přestaňte užívat ENCEPHABOL a okamžitě vyhledejte lékaře nebo jděte do nemocnicejestliže se u Vás vyskytly poruchy chuťového vnímání alebo poruchy činnosti jater (např. žloutenka).Informujte ihned svého lékaře, jestliže se u Vás vyskytne některý z následujícíchnežádoucích účinků:Velmi časté (vyskytují se u více než 1 z10 léčených osob)reakce z přecitlivělosti ( zčervenání kůže, vyrážky, kopřivka, svědění), nevolnost, zvracení,průjem, zvýšení teploty.Časté (vyskytují se u méně než 1 z10 léčených osob)poruchy spánkuporuchy krvetvorby a ledvin zvláště u pacientů s revmatickým kloubním onemocněnímMéně časté (vyskytují se u méně než 1 ze100 léčených osob)zvýšená dráždivost, ztráta chuti k jídlu, bolest hlavy, závrať, únava.bolesti svalů a kloubů, změny krevního obrazu, puchýřovité onemocnění kůže a jiné kožnízměny, vypadávání vlasů.A potom si povedz, ak je čo i len 1% pravdepodobnosť, že by tvoje dieťa kvôli tomuto lieku mohlo mať niektoré z hore uvedených problémov, oplatí sa ho užívať?Ona len nerozpráva, má 3,5 roka, no a čo? Rozrozpráva sa, daj jej čas, kým pôjde do školy, bude kecať o 106.Nesústreďuj sa na to, nestresuj sa, nenúť ju do toho.. dieťa sa vie strašne zablokovať, ak cíti, že niečo musí, pričom na to ešte nie je pripravené. Upokoj sa ty, nemysli na to, buď k nej láskavá a uvidíš, ona ťa prekvapí.“

Skôr by som začala cvičiť pravidelne oromotoriku. Tú očividne potrebuje ako soľ, lebo má problém s tým umiestniť jazyk tam, kam má. Ako každý sval, aj jazyk potrebuje pravidelné cvičenie a to prináša veľmi pekné výsledky. No, a mať väčšiu trpezlivosť. Aj keď ono je to niekedy takmer nemožné. Keď stokrát niečo zopakujete a cvičíte a na stoprvýkrát to stále nevie.

Dôležitosť včasnej intervencie a podpory

Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Motorika je celková pohybová činnosť človeka. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna - tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou.

Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly. Využíva sa pritom sací a hltací reflex. Aby sa dieťa najedlo, namáha sa. Ak je dieťa kŕmené fľaškou, zaujíma nás, či nemá veľmi veľký otvor na cumlíku, pretože takto môže iba pasívne prehĺtať, mlieko mu stečie do tráviacich ciest. Ďalšou kategóriou sú najmä predčasne narodené deti, ktoré neprijímajú stravu normálne cez ústa, ale sondou. V neskoršom veku sa u nich môže vyvinúť až fóbia prijímať potravu ústami. Dieťa môže byť hypersenzitívne, preferuje prijímať potravu iba hladkej konzistencie, odmieta žuť a inú štruktúru jedla. Nenamáha si jazyk a svalstvo dôležité na príjem potravy. Väčšina detí zrejme všetko dobehne sama, aj keď pili z fľaše a neboli dojčené. V súčasnosti sa síce preferuje dojčenie, ale za bývalého režimu bolo bežnejšie dávať mlieko z fľaše a tí ľudia nemajú rečové problémy. Samozrejme, môžu to dobehnúť. Problém nastáva, ak sa fľaška podáva pridlho. Dieťa neprijíma nemliečnu potravu od šiestich mesiacov.

Netreba sa zľaknúť toho, ak dieťa bude stravu vypľúvať. Aj pri zavádzaní nových potravín treba byť trpezlivý, deti si skutočne privyknú po ôsmich - desiatich pokusoch. Existuje metodika „baby-led weaning“, keď sa dieťaťu podáva v celku parený zemiak, mrkva či petržlen. Dieťa si rúčkou na ne siaha a snaží sa hryzacími pohybmi, hýbaním sánky hore-dole potravu spracovať. Je to najlepší prirodzený tréning.

Je veľmi veľa detí, ktoré sa javia, že sú mentálne postihnuté. Áno. Tým, že dieťa má narušené svaly, hlavové nervy, ktoré súvisia s pohybom jazyka, mäkkého podnebia. To nesúvisí s kogníciou. Deti môžu škúliť, nedokážu ovládať svoje mimické svaly. Nepozrú na vás, lebo jedno očko ide tam a druhé inde, sú vykrútené a majú slinotok. Mnohí ľudia si automaticky myslia, že takéto dieťa vám nerozumie. Ale to je chyba.

„V prvom rade zisťujeme, či dieťa dostatočne rozumie, zaujíma sa o svoje okolie, udrží očný kontakt, používa gestá, zvuky. Neskôr posudzujeme, akú má slovnú zásobu. V troch rokoch by jeho reči mali rozumieť i cudzí ľudia, nielen tí najbližší.“

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálne. Ak máte však obavy ohľadom vývinu vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo iným odborníkom.

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte:

  • Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
  • Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
  • Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

TIP: Prečítajte si na našom blogu, aké sú najčastejšie poruchy rečí u detí predškolského veku.

Ak by ste mali dať rodičom detičiek s podobnými ťažkosťami len jednu radu, bola by to: Nečakajte! Ak sa vám čokoľvek nezdá, poraďte sa s lekárom, vypýtajte si žiadanku k logopédovi. Najhoršie, čo sa môže stať, že tam prídete zbytočne a reč príde sama. Nečakajte, že sa rozhovorí v škôlke, kolektíve, keď bude mať 4 či 5 rokov, lebo susedovie vnúča tiež nehovorilo a zo dňa na deň začalo recitovať básničky.

Oneskorenie reči u detí: Tipy od Dr. Alda Londina z Mount Sinai

Ilustrácia dieťaťa, ktoré sa snaží obliecť si papuče

tags: #trojrocne #dieta #si #nevie #obut #papuce