Starostlivosť o dieťa je komplexná a rozsiahla téma, ktorá zahŕňa nielen zabezpečenie základných potrieb, ale aj emocionálnu podporu a výchovu. Zanedbanie starostlivosti o dieťa môže mať vážne dôsledky na jeho vývoj a budúcnosť. Tento článok sa zameriava na definíciu zanedbania starostlivosti, povinnosti rodičov voči deťom, právne aspekty a možné dôsledky zanedbania týchto povinností.
Úvod
Problematika starostlivosti o dieťa je v súčasnosti pomerne rozsiahla a ľahko dostupná pre laickú verejnosť. Informácie možno nájsť nielen v odborných publikáciách, ale aj v rôznych diskusných fórach, ktoré často reflektujú praktické poznatky a skúsenosti dotknutých. Bez ohľadu na dôveryhodnosť týchto informácií, predstavujú pre neprávnika často jediný odrazový mostík, keď právne predpisy neposkytujú potrebné odpovede.
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect)
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Najzávažnejšou podobou týchto príznakov je usmrtenie dieťaťa. Pod pojmom CAN sa rozumie telesné týranie, sexuálne týranie, zanedbávanie, psychické a emocionálne týranie.
Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sa považuje akékoľvek náhodné, vedomé, prípadne nevedomé konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré poškodzuje telesný a duševný vývoj dieťaťa. Za trestuhodné zaobchádzanie s potomkami sa považujú verbálne útoky, sadistické a dehonestujúce správanie, citový chlad, resp. syndróm zavrhnutého rodiča, ktorý je jednou z foriem psychického týrania dieťaťa spadajúceho pod syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Zmena vyživovacej povinnosti
Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Ak má rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti, musí podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak súd nerozhodol o zániku vyživovacej povinnosti, rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemá stálu prácu, resp. bez ohľadu na to, že zarába minimálnu mzdu.
Skutočnosť, že osoba so zákonnou vyživovacou alebo zaopatrovacou povinnosťou má podmienečný odklad výkonu trestu, resp. bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody nemá žiadny vplyv na to, že by za týchto okolností bol trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. Skutočnosť, že si ale otec dieťaťa neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť môže zohľadniť súd pri rozhodovaní o tom, či sa páchateľ v skúšobnej dobe (ktorá mu bola uložená pri podmienečnom odklade výkonu trestu alebo pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu uložená) osvedčil alebo nie, pričom ak sa páchateľ neosvedčil, súd nariadi výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, resp.
Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Vyživovacia povinnosť po dosiahnutí plnoletosti
Koniec vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezávisí primárne od veku dieťaťa ani od dosiahnutia plnoletosti. Pre posúdenie situácie je dôležité najmä to, či dieťa pokračuje v štúdiu alebo či už pracuje, resp. je pripravené na výkon svojho povolania. Ak dieťa pokračuje v štúdiu, vyživovacia povinnosť trvá. Ak dosiahlo plnoletosť, vyštudovalo strednú školu, v štúdiu nepokračuje a je pripravené na výkon svojho povolania, potom by sa dalo uvažovať aj nad zánikom vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Ak bolo výživné určené súdom, tak je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za takýchto okolností by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.
Ak plnoleté dieťa, na ktoré otec platí výživné a aktuálne študuje, prestane študovať a začne pracovať, má povinnosť informovať rodiča, že prestalo študovať a začalo pracovať, a preto už nemá nárok na výživné. Ak sa chce vyhnúť tomu, že by rodič požadoval od neho späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemá, mal by podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Týranie blízkej a zverenej osoby
Trestný zákon chráni život, zdravie, slobodu, ľudskú dôstojnosť a iné práva. Často sa však stretávame so situáciami zlého zaobchádzania s deťmi či inými osobami v domácnosti. Aj napriek tomu je problematika násilia vnímaná ako súkromná záležitosť rodiny, ktorá zostáva zahalená mlčaním a na povrch sa dostáva až v štádiu, kedy je pre obeť neznesiteľná. Novelizácia Trestného zákona z roku 2016 priniesla podstatnú reformu, na základe ktorej bola pozmenená základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je zahrnutá v § 208 zák. č. 397/2015 Z. z. Trestný zákon. Z predchádzajúceho znenia spomínaného trestného činu vypadlo slovo ,,týra“, čo je charakteristický spôsob konania páchateľa, ktoré bolo podrobnejšie popísané v jednotlivých písmenách v uvedenom paragrafovom znení. Týranie predstavuje rozsiahlu škálu emocionálneho, fyzického a sexuálneho zaobchádzania jedného člena rodiny proti inému členovi.
Formy týrania
V skratke to teda znamená bezprostredné použitie fyzickej sily, fyzické ubližovanie, taktiež aj psychické ubližovanie, kam zahŕňame verbálne útoky na sebavedomie dieťaťa, ponižovanie, zahanbovanie, zavrhovanie, obmedzovanie, odopieranie emocionálnej podpory, vyvolávanie situácii neustáleho strachu, či ohrozenia a mnohé iné. Nevyžaduje sa, aby týranej osobe vznikli zranenia alebo iné podobné ujmy, ale musí ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pri spáchaní tohto trestného činu je jednou z požiadaviek vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti, ktorá sa týka celkového konania páchateľa, čo následne vedie k fyzickej alebo duševnej bolesti poškodenej (týranej) osoby, ktorá sťažuje a ovplyvňuje jej obvyklý život.
Domáce násilie má rôzne formy - fyzické, sexuálne, psychické a často aj ekonomické. Fyzické násilie je spravidla sprevádzané ťažkou psychickým nátlakom a verbálnou agresiou. Trestný zákon osobitne definuje násilie na blízkej a zverenej osobe v § 208 ako „týrania blízkej osoby a zverenej osoby“ a preto je vhodné využívať pri trestnom stíhaní páve tento paragraf Trestného zákona. Osobitnú ochranu Trestný zákon poskytuje chránenej osobe, čo je okrem blízkej osoby i každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou.
Zanedbanie zdravotnej starostlivosti
V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo.
Právna zodpovednosť v zdravotníctve
Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Právna náuka rozoznáva niekoľko druhov zodpovednosti:
- Trestnoprávna zodpovednosť: Najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod.
- Občianskoprávna zodpovednosť: Aplikujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník upravuje však aj prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je možné zbaviť. Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti v zdravotníctve je zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ).
- Pracovnoprávna zodpovednosť: Vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca. Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec. Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ.
- Správna zodpovednosť: Zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu. Orgánom oprávneným konať vo veci je vždy príslušný orgán verejnej správy.
- Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám: Zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory. Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, upravuje v § 65 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
- Zmluvná zodpovednosť: Zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa.
Trestné oznámenie
Trestné konanie sa spravidla začína podaním trestného oznámenia. Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, na ktorejkoľvek polícii, prokuratúre, príp. súde. Môžete ho podať v prípade, ak ste obeťou trestného činu ako aj v prípade, ak sa dozviete, že niekto vo Vašom okolí sa stal obeťou trestného činu, utrpel škodu alebo spáchal trestný čin. Trestné oznámenie je možné podať písomne, ústne do zápisnice alebo aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Malo by obsahovať najmä opis skutku, ktorý sa stal, Vaše kontaktné údaje a v prípade, ak ste obeťou trestného činu, tak aj opis škody, ktorá Vám bola spôsobená spolu s informáciou, či si uplatňujete nárok na náhradu škody.
Podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa je možné anonymne nahlásiť na bezplatnú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 0800 191 222.
Oznámiť zanedbávanie, týranie či zneužívanie dieťaťa nie je len dobrým skutkom, ale povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Kam sa teda môžu oznamovatelia obrátiť, ak majú podozrenie, že sa v rodine, ktorú sami poznajú alebo o ktorej sa dopočuli, deje niečo nepekného?
Polícia či prokuratúra
Obrátiť sa na políciu treba najmä v prípadoch, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa. Alebo sa o tomto skutku dopočul. „Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice,” upozorňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný.
Odbor sociálnoprávnej ochrany detí
Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza na každom regionálnom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najskôr pracuje s problémovou rodinou, no ak neprichádza zlepšenie, hľadá pomoc u členov rodiny či v okolí. Vyňatie dieťaťa z rodiny je až poslednou možnosťou, ako situáciu riešiť, to samozrejme neplatí v prípadoch zneužívania či týrania, kde nastupuje polícia.
Užitočné linky
Bezplatná telefonická linka na nahlásenie zanedbávania starostlivosti, ktorú prevádzkuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je 0800 191 222. Samotným deťom, ale i tým, ktorí si všimli ich zanedbávanie či týranie, dokáže poskytnúť pomoc, poradenstvo alebo podporu aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození, ktorú pod názvom Viac ako ni(c)k len pred dvomi rokmi zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne sedem dní v týždni. „Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Č. 116 111 funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.
Priebeh trestného konania
Po podaní trestného oznámenia polícia prešetrí oznámenie a zisťuje, aký skutok sa stal, jeho priebeh a okolnosti. Začne zabezpečovať dôkazy týkajúce sa skutku. Nemáte povinnosť predkladať dôkazy, je to však Vaše právo. Ak máte nejaké dôkazy k dispozícii (napr. doklady, účtenky, SMS komunikáciu, fotografie, nahrávky) je vhodné, aby ste ich predložili, príp. oznámili mená svedkov, ktorí videli alebo počuli, čo sa stalo (príp. ich kontaktné údaje). Pre podanie trestného oznámenia nie je vyžadované zastúpenie advokátom. Právnu pomoc Vám môžu poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam alebo za určitých podmienok Centrum právnej pomoci. Máte právo, aby Vás sprevádzal dôverník, a to na každý úkon. Môže ním byť ktokoľvek, priateľ/ka, rodinný príbuzný alebo známy. Dôležité je, aby ste sa so svojím dôverníkom cítili bezpečne a bol pre Vás oporou. Jeho úlohou je najmä morálna podpora a nemôže zasahovať do priebehu úkonu.
Trestné oznámenie nie je možné vziať späť. Polícia je povinná prešetriť oznámenie a zistiť, čo sa stalo. Pri niektorých trestných činoch sa však vyžaduje Váš súhlas, aby bolo možné pokračovať v trestnom konaní. V niektorých prípadoch (najmä pri obzvlášť zraniteľných obetiach) je policajt povinný nahrávať Váš výsluch na kameru a to z toho dôvodu, aby ste sa k udalostiam nemuseli opakovane vyjadrovať.
Rozhodnutie po prešetrení
Po prešetrení trestného oznámenia môže polícia:
- odmietnuť trestné oznámenie a ukončiť trestné konanie.
- odovzdať podanie príslušnému orgánu.
V prípade, že otec dieťaťa neplatil výživné počas niekoľkých rokov, mala by matka dieťaťa navštíviť ktoréhokoľvek súdneho exekútora, aby spísal návrh na vykonanie exekúcie. Návrh musí byť podaný elektronicky. Zoznam súdny exekútorov nájdete na stránke Slov.
Ak otec dieťaťa neplati výživné počas niekoľkých rokov, čo by mala matka dieťaťa urobiť? V prípade, že ste v zlej finančnej situácii a bez výživného len tak tak vyžijete odporúčam Vám podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia do čas kým súd rozhodne vo veci samej. Súd o predbežnom opatrení musí rozhodnúť urýchlene a do času kým súd rozhodne o Vašom návrhu (môže trvať aj rok, rok a pol) Vám bude musieť povinný platiť výživné aspoň v nevyhnutnej miere. Dôležité je v návrhu poukázať na Vašu zlú finančnú situáciu, že bez výživného neviete zabezpečiť starostlivosť o domácnosť a o dieťa. Súdu aspoň v skratke uveďte aj Vaše náklady na domácnosť a starostlivosť o dieťa. Súdu musí byť z návrhu zrejmé, že z Vášho príjmu deklarované náklady nie je možné uhrádzať, a preto rozhodne o nariadení predbežného opatrenia týkajúceho sa plnenia vyživovacej povinnosti. Podanie trestného oznámenia bez právoplatného rozsudku alebo súdom schválenej rodičovskej dohody je málo efektívne.
Rodičovské práva a povinnosti
Takisto ste zákonným zástupom svojich detí. Vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, vykonávajú tieto práva a povinnosti spoločne. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy. Všetky členské štáty EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Aj keď bolo dieťa zverené do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu. Vy ako otec máte právo obrátiť sa na súd, ak sa s matkou dieťaťa neviete dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, medzi ktoré je možné zahrnúť aj výživu dieťaťa.
Výlučná osobná starostlivosť rodiča
„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov? Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Výlučná osobná starostlivosť a rozhodovanie o dieťati
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, al...
Ako postupovať pri zanedbávaní starostlivosti
Ako sme vás už informovali na tomto mieste, sused, ktorému nebol osud detí ľahostajný, zavolal políciu a tá v skalickej bytovke našla tri malé deti vo veku osem mesiacov, jeden a pol roka a tri roky. Traja dospelí, ktorí sa v byte nachádzali, boli pod silným vplyvom alkoholu, kvôli čomu sa s nimi vôbec nedarilo komunikovať. Najmenšia obeť zanedbávania mala skrvavenú tvár a viditeľný opuch nad okom. Vzhľadom na stav detí, chlad a neporiadok v byte a zranenie dievčatka policajti vyrozumeli záchranku a aj pracovníkov sociálnej kurately.
Prípad z praxe: Neznesiteľné následky nezáujmu
Najvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí o dovolaní obvinenej K. Č. proti uzneseniu Vrchného súdu v Prahe. Rozsudkom Krajského súdu v Plzni, ktorým bola obvinená uznaná vinnou zo zločinu ťažkého ublíženia na zdraví voči svojej dcére. Za tento trestný čin súd ju prvého stupňa obvinenú odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne.
Podľa skutkových zistení sa obvinená trestného činu dopustila tým, že potom, ako si jej neplnoletá dcéra presne nezisteným spôsobom privodila prenikajúce (perforačné) poranenie pravého oka s poranením dúhovky, navštívila s dcérou očnú ambulanciu, odkiaľ bola ošetrujúcou lekárkou s maloletou odoslaná na špecializované pracovisko Očnej kliniky Fakultnej nemocnice. Lekárka ju upozornila, že poranené oko bude potrebné operovať a poskytnutie liečebného zákroku je urgentné, aby maloletá neprišla o oko.
Neskôr s maloletou vyhľadala lekárske ošetrenie na očnej ambulancii inej nemocnice a aby zakryla zanedbanie starostlivosti o zdravie maloletej dcéry, uviedla ošetrujúcim lekárom nepravdivý údaj o tom, že k poraneniu oka maloletej došlo v priebehu predchádzajúceho dňa. Potom jej bolo ošetrujúcimi lekármi vysvetlené, že postihnutie oka maloletej je vážne a je nevyhnutné podrobiť sa lekárskemu zákroku na spomínanej Očnej klinike, a súčasne jej bolo vyjednané okamžité prijatie na tomto špecializovanom pracovisku.
K ošetreniu pravého oka poškodenej na špecializovanom pracovisku Očnej klinike Fakultnej nemocnice došlo až po zásahu Polície Českej republiky, a pri tomto ošetrení bolo zistené, že poškodenie pravého oka maloletej je nezvratné a neriešiteľné. Obvinená teda nekonala v súlade s povinnosťou starať sa o zdravie maloletej dcéry, uloženou jej ako zákonnému zástupcovi maloletej zákonom, a v dôsledku nezabezpečenia špecializovanej lekárskej pomoci pre poškodenú spôsobila, že pri neliečenom poranení oka došlo u poškodenej k vzniku poúrazovému šedému zákalu pravého oka, poúrazovému úplnému odlúčeniu sietnice pravého oka a k úplnej slepote pravého oka, čo je stav konzervatívne ani operačne už neriešiteľný. V prípade včasnej liečby ihneď po vzniku poranenia by bolo oko zachované a bol by zachovaný aj jej zrak.
Právne kroky a námietky obvinenej
Obvinená predovšetkým vo svojom dovolaní namietla, že súdy nedôvodne nevykonali navrhovaný dôkaz znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie a psychológie. V dôsledku toho nebol zistený jej intelekt a osobnostné vlastnosti, a teda neboli objasnené jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, ktoré obhajkyňa pri právnej porade pred odvolacím konaním vyhodnotila ako obmedzené.
Obvinená ďalej tvrdila, že súdy nedôvodne nevykonali dôkaz výsluchom svedka Š. Podľa obvinenej tiež súdy dospeli k záveru o opätovnom nerešpektovaní pokynov lekárov a o poškodení zdravia a záujmu poškodenej dcéry chybne, a tento záver mal byť v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi.
Obvinená vo svojom dovolaní následne namietla, že súdy nesprávne posúdili jej zavinenie, pretože nebol daný úmysel vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Obvinená vo svojom dovolaní odkázala na dovolacie dôvody ku vzťahu ku skutkovým zisteniam, respektíve k procesnému postupu súdov v dôkaznom konaní.
Stanovisko Najvyššieho súdu
O námietke intelektu Najvyšší súd ČR najskôr uvádza, že povinnosť orgánov činných v trestnom konaní skúmať príčetnosť páchateľa sa posudzuje podľa objektívnych okolností, ktoré vyšli najavo v trestnom konaní, pri čom treba prihliadať na všetky skutočnosti prichádzajúce v tomto smere do úvahy, nie len na tvrdenie páchateľa.
V tejto veci je však potrebné vyzdvihnúť reakciu odvolacieho súdu, ktorý sa s návrhom na zabezpečenie znaleckého posudku riadne vysporiadal. Ako totiž uviedol, v predchádzajúcom konaní nevyplynuli žiadne indície o tom, že by bolo nutné posúdiť intelekt obvinenej, naopak z konania vyplynulo, že obvinená svojej situácii a situácii svojej dcéry rozumela, o čom svedčili ako svedecké výpovede lekárov a zdravotných sestier, tak aj svedecká reprodukcia jej vlastného vyjadrenia, podľa ktorého nechcela, aby jej dcéra prišla o oko. Súd dodal, že samotná obhajoba nemala o príčetnosti obvinenej žiadne pochybnosti, a to ani v prípravnom konaní, keď tento dôkaz nikdy pred odvolacím konaním nenavrhla.
O námietke nevykonania výsluchu svedka Najvyšší súd ČR uvádza, že vo všeobecnosti platí, že dokazovanie nie je bezbrehé, ale je limitované zistením skutkového stavu, o ktorom neexistujú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je pre rozhodnutie nevyhnutný. Súd preto nemusí realizovať všetky dôkazné návrhy, ktoré strany urobia.
Ako potom vyvodil Ústavný súd (nález Ústavného súdu zo dňa 24. 2. 2004, sp. zn. I. ÚS 733/01), na neakceptovanie dôkazného návrhu obvineného možno prikročiť z nasledujúcich dôvodov. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, na ktorej overenie alebo vyvrátenie je navrhovaný dôkaz, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz nie je schopný ani overiť ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Napokon tretím je potom nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, na ktorého overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, bolo už v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností (s praktickou istotou) overené alebo vyvrátené.
Odvolací súd pritom vysvetlil, a to úplne riadne a logicky, že výsluch Š. R. by bol úplne nadbytočný, pretože súd prvého stupňa mal k dispozícii výpovede ďalších lekárov. Pokiaľ potom malo z jeho výsluchu zvlášť vyplynúť, či by on poškodenú operoval alebo nie, k tejto otázke mal súd prvého stupňa vypracovaný znalecký posudok z príslušného odboru a odvetvia. Ďalšie objasňovanie potom nebolo potrebné, s čím sa Najvyšší súd úplne stotožňuje.
Obvinená uplatnila aj dovolací dôvod, že rozhodnutie spočívalo na nesprávnom hmotnoprávnom posúdení skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Predmetom právneho posúdenia je však skutok, tak ako ho zistili súdy, a nie ako ho prezentuje alebo ako sa jeho zistenie dožaduje obvinená v dovolacom konaní. Pod tento dovolací dôvod možno podradiť námietku subjektívnej stránky trestného činu, podľa ktorej obvinená nekonala úmyselne.
Problematike zavinenia obvinenej v jej konkrétnej forme sa venoval súd prvého stupňa, ktorý sa zaoberal omisívnou povahou konania obvinenej a vo veci vyvodil nepriamy úmysel. Obvinená naozaj nielenže nemohla počítať so žiadnou okolnosťou, ktorá by mohla slepote pravého oka jej dcéry, teda poškodeniu dôležitého orgánu zabrániť, ale v podstate tieto okolnosti svojou nečinnosťou, nekonaním sama vylúčila, keď po dobu niekoľkých týždňov, resp. mesiacov zostala úplne pasívna a na hroziace nebezpečenstvo neupozornila ani nikoho iného, kto by mohol nejakým spôsobom konať.
Vzhľadom na všetky z vyššie opísané závery Najvyšší súd ČR považuje argumentáciu dovolania obvinenej K. Č. za sčasti nepodraditeľnú pod akýkoľvek zákonný dovolací dôvod, a vo zvyšku potom za zjavne nedôvodnú.
Čo robiť v prípade zanedbania starostlivosti
V prípade, že máte podozrenie na zanedbanie starostlivosti o dieťa, je dôležité konať rýchlo a zodpovedne. V prvom rade je potrebné obrátiť sa na príslušné orgány, ktoré majú povinnosť chrániť práva detí.
tags: #trstne #oznamenie #zanedbanie #starostlivosti #o #dieta