Milí čitatelia, aj v tomto čísle nášho časopisu sa dozviete niečo zo života zvierat! Na svete sa nachádza asi 18 druhov tučniakov. Obývajú južnú pologuľu od Antarktídy až po južnú Afriku, Južnú Ameriku a Galapágy.
Tučniaky sú najlepšie prispôsobené vtáky vodnému prostrediu. Majú husté šupinové perie, ktoré chráni pred mrazom a svojou hladkosťou pred trením pri plávaní pod vodou. Na tele majú silnú vrstvu tuku, perie premastené olejom, ktoré im pomáha vydržať aj - 60°C. Zakrpatené krídla sa im premenili na plutvy a používajú ich na akési lietanie vo vode.
Na súši chodia tučniaky vzpriamene a nemotorne, lebo nohy majú posunuté pod telom, ktoré slúžia vo vode ako kormidlo. Z vody dokážu vyskočiť na rovné nohy. Vo vode sa pohybujú veľmi obratne. Aj napriek nemotornej chôdzi však vydržia veľmi dlho putovať mnoho kilometrov na svoje hniezdiská. Tučniaky pri love rýb plávajú rýchlosťou až 40 km za hodinu. Ich nepriateľmi sú tulene a kosatky dravé. Tučniaky žijú vo veľkých skupinách - kolóniách.
Tučniak cisársky (Aptenodytes forsteri)
Tučniak cisársky (forsterov): Je to najväčší druh tučniaka, váži do 40 kg a meria do 1,5 metra. Žije na pobreží Antarktídy a na ostrovoch v jej blízkosti. Súčasný stav sa odhaduje na 240 000 hniezdiacich vtákov.
Tučniaci cisárski patria k vtákom prispôsobeným k najtvrdším životným podmienkam na našej planéte. V dobe hniezdenia musia odolávať teplotám až - 40°C. Tučniak cisársky sa dokáže ponoriť do hĺbky 265 metrov a pod vodou vydrží až 18 minút, čo je najdlhšie spomedzi všetkých vtákov.
JE TO najväčší zo všetkých tučniakov, vzpriamený má výšku vyše metra a váži až 40 kilogramov. Keď ostatné tučniaky smerujú na sever, aby unikli pred krutou, temnou antarktickou zimou, tučniaky cisárske smerujú na juh - k Antarktíde!
Tučniak obrovský (iné názvy: tučniak cisársky, tučniak veľký, lat. Aptenodytes forsteri) je najväčší a najťažší zo všetkých žijúcich druhov tučniakov, výskytovo obmedzený na Antarktídu, kde ako jediný vták prezimuje. Samec a samica sú si podobní operením a veľkosťou. V dospelosti dosahujú 110 - 122 cm výškovo a hmotnosťou 22 - 45 kg, pričom samci vážia viac než samice. Hmotnosť závisí od toho, ako ďaleko sa dostali v reprodukčnom cykle. Obaja, samci aj samice, strácajú značnú hmotnosť počas vychovávania mláďat a inkubácie vajec.
Tak, ako všetky druhy tučniakov, aj tučniak cisársky má telo prispôsobené na minimalizovanie odporu pri plávaní a krídla, z ktorých sa stali tuhé, ploché plutvy. Jazyk je vybavený drobnými ostňami smerujúcimi do zadnej časti, slúžiacimi na zamedzenie úniku koristi po ulovení. Dospelý jedinec má tmavočierne chrbtové perie pokrývajúce hlavu, bradu, hrdlo, chrbát, chrbtovú časť krídel a chvost. Spodná časť krídel a brucha sú biele, prechádzajúce do bledožltej na vrchu pŕs, zatiaľ čo ušné škvrny sú svetložlté. Mláďatá majú ušné škvrny, bradu a hrdlo biele, zatiaľ čo zobák je čierny. Zvyčajne sú pokryté strieborno-sivým perím a majú čiernu hlavu a bielu masku. Čisto biely jedinec bol nájdený v roku 2001, ale keďže nemal ružové oči, nebol považovaný za albína.
Tmavé operenie tučniaka cisárskeho bledne a ustupuje do hnedej počas zimných mesiacov, od novembra do februára, pred každoročným pĺznutím v januári a prvej polovici februára. Pĺznutie je v porovnaní s ostatnými druhmi vtákov rýchle, trvá len približne 34 dní. Perie tučniakov sa objavuje na pokožke potom, čo dosiahne tretinu celkovej dĺžky a pred tým, než sa staré perie stratí, aby sa znížili tepelné straty.
Tučniak cisársky je schopný termoregulácie (udržiavania si svojej základnej telesnej teploty) bez toho, aby upravil svoj metabolizmus, cez širokú škálu teplôt. Pri teplotách presahujúcich 20 °C, sa môže tučniak cisársky rozrušiť, keďže jeho telesná teplota a rýchlosť metabolizmu stúpnu, aby sa zvýšila tepelná strata.
Prevažnú časť jeho potravy tvoria ryby, kryl, kôrovce a hlavonožce, napríklad sépia. Potravu si zaobstaráva v antarktických moriach, mimo ktorých sa zvyčajne nevyskytuje. Pri love dokáže zostať ponorený až 20 minút a potopiť sa do hĺbky 530 metrov. Počas lovu prepláva aj 1 000 km. Disponuje niekoľkými prispôsobeniami pre uľahčenie ponárania, vrátane pevných kostí na zníženie barotraumy a schopnosti redukovať metabolizmus a tak pozastaviť nepodstatné funkcie orgánov.
Tučniak cisársky je snáď najznámejší pre sled púti, ktoré dospelí vykonajú každý rok kvôli páreniu a kŕmeniu svojich potomkov. Jediný druh tučniaka, ktorý sa rozmnožuje počas antarktickej zimy putuje 50 až 120 km po ľade ku chovným kolóniám. Tieto kolónie môžu zahŕňať tisíce jedincov.
Hniezdenie a výchova mláďat
Každý rok niekedy v marci sa tučniaky zhromaždia v hniezdisku ďaleko od mora a niekedy v máji samička znesie 1 vajíčko, ktoré má asi pol kila. Úplne vyčerpaná samička odíde k moru hľadať potravu a vajce prenechá samčekovi.
Keď samica tučniaka cisárskeho znesie vajce, samec ho rýchlo naberie zobákom z ľadu hore na svoje nohy. Potom si ho vsunie pod inkubačný vak - čo je kožný záhyb na spodnej časti brucha. Nato samica odchádza na otvorené more za potravou.
Samčekovia si vajíčko schovajú pod kožný záhyb na nohách a primknú si ho k sebe. Takto musia čakať a zohrievať vajíčko zhruba 2 mesiace aj viac. Držia vtedy pôst a schudnú okolo 11 kíl než sa mláďa vyliahne.
Samec sedí na vajci šesťdesiatpäť dní v tom najkrutejšom počasí a žije zo svojho telového tuku. Počas pobytu v hniezdnej kolónii neprijímajú žiadnu potravu a žijú iba z tuku, nahromadeného počas leta. Začiatkom zimy znesie samica jedno vajce, ktoré od nej prevezme samec a inkubuje ho 62 - 67 dní. Samce sa zomknú k sebe a v antarktickej noci zohrievajú vajcia. Každý samec má vajce položené na nohách a prekryté kožným záhybom. Počas toho, ako samec zahrieva vajce, sa samica vykrmuje v mori. Počas dva mesiace trvajúcej inkubácie neprijímajú samce vôbec potravu a schudnú na polovicu pôvodnej váhy.
S úžasným načasovaním sa mláďa vyliahne z vajca práve vtedy, keď sa samica vracia. Ale ako nájde svojho partnera medzi tisíckami rovnako vyzerajúcich tučniakov? Pomocou piesne. Pri svojom počiatočnom dvorení si párik navzájom spieval a každý partner si zapamätal skladbu toho druhého. Keď sa samica vracia, obaja z celého srdca spievajú. Ľudia by boli úplne popletení touto kakofóniou, ale tučniaky cisárske si zakrátko nájdu svojich partnerov.
To sa už ale vráti samička, aby nakŕmila malého tučniaka. Občas sa stane, že samička sa nevráti včas nakŕmiť mláďa. Vtedy je znova na rade otec, nakŕmi mláďa tekutinou, ktorú zvráti zo žalúdka a ktorá obsahuje napoly strávenú potravu.
Po vyliahnutí mláďaťa ho samec kŕmi mliekovitým výlučkom, bohatým na tuk. Keď sa nakrmená samica vráti z mora, preberie výchovu o mláďa a samec odchádza na more, aby sa prvý raz po takmer 4 mesiacoch nakŕmil.
Škôlky pre mláďatá
Po mesiaci mláďa matku opustí a ide do škôlky. Mláďatá sa združujú do škôlok, kde ich tesný kontakt zmenšuje výdaj tepla. V tomto období ich rodičia kŕmia iba každý druhý až tretí týždeň. Mláďatá preto schudnú na približne 2/3 pôvodnej hmotnosti.
V októbri dochádza k opätovnému zvýšeniu množstva potravy a rodičia preto prichádzajú podstatne častejšie. V priebehu decembra je prachové perie mláďat nahradené normálnym a mláďatá sa vydávajú samostatne loviť na more.
Adaptácie na drsné prostredie
Tučniak cisársky sa rozmnožuje v najchladnejšom prostredí zo všetkých vtákov; teplota vzduchu môže dosiahnuť −40 °C, rýchlosť vetra 144 km/hod. Teplota vody je mrazivých −1,8 °C, čo je oveľa nižšie ako priemerná telesná teplota tučniaka cisárskeho (39 °C).
Perie poskytuje 80 - 90% izolácie a tučniaky taktiež majú vrstvu podkožného tuku o hrúbke 3 cm pred rozmnožovaním. Jeho tvrdé pierka sú krátke, kopijovité (tvaru kopije) a husto zapĺňajú celý povrch kože. S približne 100 pierkami na 6,5 cm² má najvyššiu hustotu operenia zo všetkých druhov vtákov. Svaly umožňujú, aby mohlo byť na súši perie držané vzpriamene, čím sa znížia tepelné straty zachytávaním vrstvy vzduchu tesne nad pokožkou. Naopak, operenie je vo vode ploché, takže udržuje pokožku a spodnú páperovú vrstvu nepremokavou.
Vzhľadom na to, že druh nemá pevne stanovenú lokalitu hniezdenia, ktorú by jedinci mohli využiť na lokalizovanie vlastného partnera alebo mláďaťa, sa musí tučniak cisársky kvôli identifikácii spoliehať na hlasové signály. Používa komplexný súbor zvukových prejavov, ktoré sú veľmi dôležité pre individuálne rozpoznanie sa medzi rodičmi, potomkami a priateľmi, zobrazujúc najrozšírenejšie variácie jednotlivých zvukov spomedzi všetkých druhov tučniakov. Dorozumievajúce sa tučniaky cisárske využívajú dve frekvenčné pásma súčasne.
Dĺžka života a prežitie
Priemerná ročná miera prežitia tučniaka cisárskeho je 95,1%, s priemernou dĺžkou života 19,9 rokov. Tí istí výskumníci, ktorí to vypozorovali odhadujú, že 1% narodených mláďat by reálne mohlo dosiahnuť vek 50 rokov. Naopak, len 19% mláďat prežije svoj prvý rok života.
tags: #tucniak #cisarsky #uhniezdenie