V období socializmu, konkrétne v 70. rokoch, mali jasle v Československu špecifické postavenie a fungovanie, ktoré sa výrazne líšilo od dnešných pomerov. Aj keď dnes už neexistujú, ich história a spôsob prevádzky nám môžu poskytnúť zaujímavý pohľad na vývoj starostlivosti o najmenšie deti a sociálnu politiku tej doby. Mnohé mestské časti si zachovali svoje jasličky aj v neskoršom období, pričom niektoré z nich fungujú dodnes.
Štátna podpora a jej limity
V období 70. rokov sa štát snažil podporovať populačný rast a vytvárať priaznivejšie podmienky pre rodiny. Jedným z kľúčových opatrení boli mladomanželské pôžičky so štátnym príspevkom, zavedené v roku 1973. Tieto pôžičky boli určené pre mladých manželov do 30 rokov s nízkym príjmom a tiež pre samoživiteľky. V prípade narodenia dieťaťa do jedného roka života, štát poskytoval príspevok formou odpisu z pôžičky. Odpisy boli vo výške 2 000 korún na prvé dieťa a 4 000 korún na druhé a každé ďalšie dieťa. Mesačné splátky boli 300 korún s úrokmi okolo dvoch percent, pričom po narodení druhého dieťaťa sa pôžička už neúročila.
Štát tiež zaviedol cenové zvýhodnenie detského oblečenia a obuvi. V roku 1973 sa v Československu narodilo 194 215 živých detí, najviac od druhej svetovej vojny. Podobne dopadol aj rok 1975. Na Slovensku baby boom trval takmer do konca 70. rokov, pričom každoročne sa narodilo okolo 100 000 detí. V roku 1974 sa tu zaznamenala najvyššia úhrnná plodnosť - 2,6.
Napriek snahám štátu však existovali aj obmedzenia. Napríklad v Bratislave, ktorá v tom období čelila bytovej kríze, bolo pridelenie bytu pre mladé rodiny často zdĺhavé, čo mohlo brzdiť zakladanie rodín. V roku 1970 bolo v bratislavskom obvode Vinohrady evidovaných 1 556 žiadateľov o pridelenie bytu, z nich mnohí žili v nevyhovujúcich podmienkach.
V porovnaní s dnešnou situáciou, kedy sa štátne jasle v Bratislave nachádzajú len v štyroch mestských častiach (Rača, Nové Mesto, Ružinov a Staré Mesto), je zrejmé, že sieť štátnych zariadení bola v minulosti rozsiahlejšia. V súčasnosti je však situácia iná, pričom mestské časti čelia nedostatku priestorov a financií na prevádzku a platy personálu.
Každodenný život v jasliach
Jasle sa otvárali skoro ráno, zvyčajne o 07:00 hodine. Strava sa deťom pripravovala najmä doma z domácich surovín. V minulosti sa používali tradičné plienky, ktoré bolo potrebné namáčať, prať, vyvárať a žehliť. Bolo to náročné, najmä ak ženy nestíhali kvôli domácim prácam a starostlivosti o deti.
Očkovanie bolo v tom čase štandardnou súčasťou starostlivosti o novorodencov. Proti tuberkulóze sa očkovalo najskôr 4 dni od narodenia a najneskôr v 6. týždni. Proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu sa dieťa očkovalo od začiatku 9. týždňa.
Sociálna politika sa menila aj v oblasti materskej dovolenky. V roku 1968 bol prijatý zákon o predĺžení platenej materskej dovolenky na 26 týždňov (pre osamelé a viacdetné matky až na 35 týždňov). V roku 1969 sa predĺžila neplatená materská dovolenka na dva roky, pričom žene zostával nárok na prácu uvedenú v jej pracovnej zmluve. V roku 1970 sa začal vyplácať materský príspevok vo výške 500 korún mesačne pre matky s najmenej dvoma deťmi, pričom staršie dieťa muselo byť školopovinné a mladšie malo do jedného roka. Stanovená bola jednotne vo výške dvetisíc korún. V roku 1973 došlo k ďalšiemu zvýšeniu prídavkov na deti.
V Šali existujú zariadenia, ktoré oslávili polstoročnicu a sú pripravené starať sa o najmenších. Tieto zariadenia prešli rôznymi obdobiami, pričom pôvodne patrili pod zdravotníctvo, neskôr sa stali súčasťou samospráv. V súčasnosti prijímajú deti od 6 mesiacov do 3 rokov.
Súkromné jasle a súčasná situácia
V súčasnosti na Slovensku existuje aj množstvo súkromných zariadení jasieľ, ktoré reagujú na potreby mladých rodičov flexibilnejšie, často s dlhšou otváracou dobou. Pobyt detí v súkromných jasliach však býva drahší ako v obecných. V niektorých mestských častiach, ako napríklad v Rači, sú ceny pre domácich nižšie ako pre ostatných.
V Bratislave je situácia s obecnými jasľami napätá. V Rači je 20 miest, v Novom Meste 50, v Ružinove 58 a v Starom Meste 70. Petržalka, najväčšia mestská časť, s podobnými zariadeniami nepočíta kvôli nedostatku vhodných priestorov a financií.
Starostovia Rače a Starého Mesta sú presvedčení, že štát by mal prispievať na prevádzku jaslí a podporovať vznik nových. Ako dobrý nástroj vidia 230-eurový príspevok na starostlivosť o dieťa pre zamestnané matky a tiež zvýšenie mesačných prídavkov.
Je zaujímavé, že aj keď sa v 70. rokoch baby boom postupne končil, na Slovensku takmer do konca 70. rokov každoročne pribúdalo okolo 100 000 detí. Po nežnej revolúcii však nastal zásadný zlom a úhrnná plodnosť klesla z 1,9 na 1,1, čo je bezprecedentný pokles. Tento pokles sa nezastavil ani okolo roku 2000, kedy svoje potomkov privádzali na svet aj silné ročníky Husákových detí.
V roku 2001 zaznamenalo Slovensko prvýkrát vo svojej novodobej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva. Určitá zmena k lepšiemu nastala až o tri roky, keď sa začalo rodiť viac detí, ale potom nastala stagnácia.
Súčasná situácia v oblasti jaslí na Slovensku je komplexná a vyžaduje si systémové riešenia. Zatiaľ čo v minulosti štát aktívne podporoval rodiny a starostlivosť o deti, dnes je situácia iná. Sotva 200 Bratislavčiat vo veku od šesť mesiacov do troch rokov má to šťastie, že ich rodičia môžu nosiť do obecných jasieľ. V Rači pre nich majú 20 miest, v Novom Meste 50, v Ružinove 58 a v Starom Meste 70.
Rovnako zrejme zmýšľa Alžbeta Ožvaldová, starostka Podunajských Biskupíc. So súkromnými jasľami fungujúcimi v priestoroch mestskej časti má uzavreté výhodné nájomné zmluvy, no okrem toho plánuje i vlastné. „Na programovacie obdobie rokov 2014 - 2020 sa dajú čerpať peniaze z eurofondov aj na jasle a my sme pripravení uchádzať sa o ne,“ povedala A. Najväčšia mestská časť Petržalka, ktorá donedávna mala pri takmer každej škôlke aj jasle, s ničím podobným neráta. Ako oficiálne uviedli zástupcovia mestskej časti, nie sú na to vhodné priestory, ani peniaze na prevádzku a platy personálu. Finančne tu nepodporujú žiadne súkromné jasle. Pobyt detí v nich vychádza pritom drahšie. V obecných jasliach zvolili dve ceny - nižšiu pre domácich a vyššiu pre ostatných. V Rači teda Račania zaplatia 160, „cudzí“ 190 eur. V Ružinove je pomer 190 k 260 a v Starom Meste 272 k 340 eur. Vo všetkých mestských častiach uprednostňujú „svojich“, v Novom Meste okrem toho aj osamelé matky a prihliadajú i na sociálnu situáciu v rodine. V Starom Meste zohľadňujú aj termín podania žiadosti o jasle. „Prihlášku treba podať čo najskôr, hoci aj mesiac po narodení dieťaťa,“ odporučil starosta Radoslav Števčík. Rozdielna je aj výška dennej stravnej jednotky.
Všetky jasle sú beznádejne obsadené. V Starom Meste dokonca spomínajú takmer 103-percentnú naplnenosť jasieľ v roku 2013. V súčasnosti je údajne ešte predčasné hovoriť o počte detí, ktoré budú môcť prijať po odchode najstarších do materských škôl v septembri 2015. Odhady však naznačujú, že v jasliach na Čajkovského by to mohlo byť 15 miest a na Hollého 13. V Rači môže mať šancu 12 nováčikov. V Novom Meste si počkajú na vývoj situácie. „Deti, ktoré sa nedostanú do materskej školy, totiž ostávajú veľmi často v jasliach. Maximálne však do štyroch rokov,“ informoval starosta Rudolf Kusý. V Ružinove jasličkárov prijímajú vždy k 1. septembru, informoval starosta Dušan Pekár. Ružinov ročne dotuje prevádzku jaslí sumou takmer 34-tisíc eur, Rača vyše 54-tisíc eur. Nové Meste 90-tisíc a Staré Mesto 242-tisíc eur.
Starostovia Rače a Starého Mesto sú presvedčení, že štát by mal prispievať na prevádzku jaslí a podporovať vznik nových. „Musí byť zainteresovaný na pomoci mladým rodinám. Dobrým nástrojom je 230-eurový príspevok na starostlivosť o dieťa pre zamestnané matky. Rodiny by určite privítali aj zvýšenie mesačných prídavkov,“ doplnil R.
Prečo je v Bratislave tak málo „štátnych“ jaslí? Aj o tom na internete diskutujú mamy, ktoré sú momentálne na materskej dovolenke s deťmi do troch rokov. Niektoré z nich už zistili, že na rozdiel od materských škôl podporovaných štátom náklady spojené so zriadením a prevádzkou jasieľ dotujú zo svojich rozpočtov výlučne mestské časti. Preto musia rodičia, ak v nich chcú umiestniť svojho šesťmesačného až trojročného potomka, siahnuť hlbšie do vrecka. Zväčša sú to tí, ktorým na pokrytie rodinného rozpočtu vrátane splácania hypotéky na byt nestačí iba jeden plat, a preto mama musí ísť do roboty, či sa jej to páči alebo nie. Zo 17 bratislavských mestských častí si zachovali svoje jasličky iba štyri. Rača, Nové Mesto a Ružinov majú po jedných, Staré Mesto našlo silu dokonca dvoje! Či bolo dostatočne prezieravé ich rušenie počas uplynulých dvadsiatich rokov v rámci celej Bratislavy, ukáže čas. Čiastočnú odpoveď na túto otázku dal vznik desiatok súkromných zariadení jasieľ. Tie navyše reagujú na potreby mladých rodičov skutočne flexibilne vo všetkých smeroch. Sú im k dispozícii v každú dennú i nočnú hodinu, vo sviatok i piatok, na ako dlho chcú. Slovensko momentálne patrí k mizivému počtu krajín s (niekoľko)ročnou platenou materskou dovolenkou. Tá sa inde meria iba na mesiace... Pre ekonomiku väčšiny (nielen) európskych štátov je zrejme prijateľnejšia finančná podpora sociálnych zariadení, v ktorých sa o deti pracujúcich žien starajú profesionáli.
V súkromných jasliach by mali byť na jednu učiteľku len štyri deti, v jednej miestnosti iba 12 detí. Sprísnia sa aj požiadavky na odbornosť opatrovateľov.
Lucia Gomez viedla škôlku päť rokov v Británii. To, že sa podmienky fungovania jaslí zmenia, síce privítala, aj pri prípravách návrhov bola radami nápomocná. Novela totiž dosť zásadne mení podmienky fungovania zariadení starostlivosti o najmenšie deti. K novele sa práve skončilo pripomienkové konanie. Ten, kto chce dnes prevádzkovať súkromné jasle, musí si vybaviť živnostenské oprávnenie či voľnú živnosť. Štát však chce získať väčší prehľad o tom, kto sa opatrovaniu detí reálne venuje, a mať aj právo zasiahnuť do toho, komu opatrovanie nepovolí. Na to, aby sa do registra dostali, by mali preukázať, že spĺňajú všetky priestorové, hygienické, personálne aj iné požiadavky, ktoré určuje zákon. No nie je jasné, či a do akej miery sa novela bude týkať zariadení pre deti od 1 či 2 rokov do 6 rokov. „Čo s nimi? Ich sa tento zákon netýka? Alebo budú vylúčené z možnosti uchádzať sa o zaradenie do registra? Podľa ministerstva sa novela netýka škôlok, ktoré patria pod ministerstvo školstva. „Zaradiť sa však do siete nie je vôbec jednoduché ani pre tých, čo splnia všetky normy všetkých možných ministerstiev. Mestské či obecné zastupiteľstvo im totiž ani tak nemusí súhlas udeliť. Päť detí by u jednej učiteľky nemalo ostať. To sa premietne do nákladov jaslí a napokon aj do mesačného poplatku, ktorý za dieťa v jasliach platia rodičia. „Ak by jedna učiteľka mala na starosti len 4 deti vo veku 2 až 3 roky, musím rodičom účtovať minimálne 500 až 600 eur mesačne,“ vraví Lucia Gomez. Podľa Lucie Gomez sa pri takom výdavku, na aký by musela cenu upraviť, už niektorým rodičom, ktorí nezarobia oveľa vyššiu sumu, už nemusí oplatiť ísť do práce. Štátne materské škôlky, ktoré patria pod rezort školstva, pritom môžu mať až 10 detí vo veku od dvoch rokov na jedného učiteľa. S tým, že by mali byť len štyri deti na jedného učiteľa, nesúhlasí ani Marianna Mitterová, ktorá sa venuje starostlivosti o deti viac ako 10 rokov. „Som presvedčená, že na jednu pani učiteľku je úplne v pohode 5 detí. Treba myslieť na to, čo bude dôsledkom - ak budem musieť zamestnať ďalšiu učiteľku, automaticky musí zriaďovateľ zvýšiť poplatok pre rodiča. Ďalšia zriaďovateľka súkromných jaslí spochybňuje podmienku prepočet štyroch detí na jednu učiteľku aj v súvislosti s regulami pre iné zariadenia. Novela zákona plánuje určiť nielen to, koľko detí môže mať v starostlivosti jedna opatrovateľka, ale aj to, koľko detí môže byť v jednej miestnosti. Jedna miestnosť má byť maximálne pre 12 detí. Ak totiž nebudú môcť mať v jednej miestnosti viac ako 12 detí, v prípade, že majú viac detí a majú sa priestorovo kam rozšíriť, budú musieť zriadiť ďalšiu miestnosť, no na to budú tiež potrebovať ďalšiu učiteľku. Veľký problém môže už fungujúcim jasliam spôsobiť podmienka, že musia zabezpečiť bezbariérový prístup. Na to by mali mať existujúce zariadenia čas 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti, realitou by tak mal byť najneskôr od 1. „Prerobiť schody v mojej škôlke by bolo veľmi nákladné. Na kritiku narazila aj podmienka, ktorú chce rezort práce a sociálnych vecí do novely dostať a ktorou sa má zakotviť vekový limit pre dieťa v jasliach. „Ak sa dieťa narodilo napríklad v decembri, od januára do augusta tak bude musieť nastúpiť do inej nezaregistrovanej škôlky. Rodičom môže spôsobiť problém aj to, že do súkromných jaslí by mali vziať len deti rodičov, ktorí pracujú, prípadne ešte študujú. Jasle síce budú môcť zamestnávať toľko ľudí, koľko uznajú za vhodné, no novela neurčí len to, koľko detí má byť maximálne na jednu učiteľku. Podľa návrhu novely budú musieť tvoriť štyri pätiny všetkých zamestnancov jaslí odborní zamestnanci, ktorými sa myslia najmä opatrovatelia detí. Tí musia byť bezúhonní, mať úplné stredné vzdelanie v odbore vzdelávania so zameraním na výchovu a vzdelávanie či na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, napríklad učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, sociálno-výchovný pracovník a vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť, alebo v odbore vzdelávania so zameraním na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, napr. Táto podmienka môže byť tiež podľa ľudí, ktorí sa starostlivosti o malé deti profesionálne venujú, problém.
Slovenský jazyk a jeho historický vývoj
Detské jasle na ulici Trieda SNP 15, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, poskytujú starostlivosť pre jeden až trojročné deti už šesť desaťročí. Pri tejto príležitosti sa symbolicky, počas Medzinárodného dňa detí, uskutočnil slávnostný program pre dospelých, ale na svoje si prišli predovšetkým najmenší jasličkári. Súčasťou osláv bolo vystúpenie Divadla TUŠ, pesničky pre deti zaspievala skupina NOBBO a k dispozícii boli atrakcie ako skákací hrad či bublinková show. Projekt na výstavbu mestských jaslí bol vypracovaný v máji 1959. S výstavbou sa začalo o rok neskôr a do prevádzky boli uvedené 1. júna 1962 s kapacitou 75 detí do piatich rokov veku. Až v roku 1993 sa zrealizovala prístavba prednej časti, v ktorej vznikla kuchyňa, miesto pre stravovanie zamestnancov a kancelária. Výrazná zmena nastala v 90 - tych rokoch, keď jasle prešli z Okresného ústavu národného zdravia do správy Odboru sociálnych vecí mesta Banská Bystrica. Zásadnejšia rekonštrukcia bola zrealizovaná v roku 2018, keď došlo ku kompletnej výmene okien, zatepleniu budovy a novej fasády. „Poďakovanie a úcta patrí všetkým zamestnancom, ktorí tu zanechali a nechávajú kus dobre vykonanej práce. Ďakujem mojim kolegyniam, ktoré sa každý deň s láskou starajú o tie najzraniteľnejšie stvorenia a všetkým deťom plnohodnotne vypĺňajú chvíle bez rodičov. Zároveň mi dovoľte s úctou a uznaním venovať spomienku aj všetkým zamestnancom, ktorí už nie sú medzi nami a veľmi nám chýbajú. Ochotný personál sa snaží u detí denne cibriť schopnosti, pri ktorých si rozvíjajú myslenie, pamäť a pozornosť, rozširujú si slovnú zásobu, zdokonaľujú reč, tvorivosť či predstavivosť. Dôležitou súčasťou zariadenia, ktoré slúži na rozvoj pohybových zručností detí a motoriky, je záhrada s mnohými hernými prvkami. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa v uplynulých rokoch podieľali na vzniku, príkladnom fungovaní Rozprávkových jasličiek a pre naše ratolesti vytvorili bezpečné a láskavé miesto. Vážim si, že vedenie, ale aj zamestnanci stále neúnavne pracujú na jeho zveľaďovaní. Momentálne je starostlivosť v detských jasliach poskytovaná pre 73 jasličkárov od jedného do troch rokov.
