Zvieratá v aktívach účtovnej jednotky sú majetkom živej povahy. V účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky sú dva rôznorodé účty na účtovanie zvierat.
Základné stádo a iné chovné zvieratá
Podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p., sa pri charakteristike základného stáda vychádza zo zootechnickej zásady. Podľa tejto zásady za základné stádo sa považujú dospelé plemenné a chovné zvieratá, ktoré popri úžitkových vlastnostiach (t. j. produkcia mäsa, mlieka, vlny, vajec, kože, kožušín) zabezpečujú hlavne reprodukciu vlastného rodu (tzn. rozmnožovanie).
Na účte 026 - Základné stádo a ťažné zvieratá sa účtuje o zvieratách, ktoré spĺňajú obe podmienky, a síce reprodukčný účel (resp. zachovanie rodu) a zároveň sú zvieratá chované na úžitok.
Zvieratá ako zásoby
Zvieratá patriace do zásob sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na výkrm a psy. Zvieratá sa účtujú na účte 124 - Zvieratá. Účtuje sa tu stav a pohyb zvierat pri spôsobe A účtovania zásob.
Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách. Príchovky a prírastky zvierat z vlastného chovu sa najskôr ocenia vlastnými nákladmi (§ 25 ods. 1 písm. b) Zákona 431/2002 Z.z.). V prípade, že nie je možné určiť alebo zistiť vlastné náklady, prírastky sa ocenia reálnou hodnotou (§ 25 ods. 1 písm. b) Zákona 431/2002 Z.z.).
Postupy účtovania a ani Zákon o účtovníctve presne neurčujú, čo sa zaraďuje do priamych a nepriamych nákladov. Nakoľko ide o chovné zvieratá, môže byť dosť obtiažne určiť priame a nepriame náklady a z nich vlastné náklady. Pritom treba brať do úvahy, že časť nepriamych nákladov na výrobu alebo inú činnosť sú také, ktoré sa nedajú priamo priradiť na konkrétny výrobok alebo činnosť (kalkulačná jednotka), pretože sa dotýkajú viacerých výrobkov alebo činností.
Pri kŕdli sliepok určených na znášanie konzumných vajec sa účtuje tvorba opravnej položky počas reprodukčného cyklu do času jeho vyradenia podľa § 23 ods. 2.
Oceňovanie zvierat
Základnou zásadou pre oceňovanie majetku v účtovníctve je zásada historických cien, podľa ktorej majetok, ktorý je ocenený cenou v čase obstarania alebo získania pri uskutočnení účtovného prípadu, je počas celej doby jeho účtovania ocenený v tejto cene. Preto preceňovanie zásob na sklade v zásade nie je dovolené.
Príchovky a prírastky zvierat sa oceňujú vo vlastných nákladoch, prípadne v reprodukčných obstarávacích cenách, ak nemožno zistiť vlastné náklady alebo sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena.
Účtovné metódy a evidencia
Zásoby možno účtovať dvoma spôsobmi: A a B. Spôsobom A povinne účtujú účtovné jednotky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zákona o účtovníctve. Podstatou spôsobu A je účtovanie na majetkové účty zásob počas účtovného obdobia. Pri spôsobe B sa počas účtovného obdobia neúčtuje na majetkové účty zásob a stav zásob sa vyúčtuje na majetkové účty zásob na základe inventarizácie pri uzatváraní účtovných kníh.
Pre poľnohospodárov je dôležitá systematizácia údajov. Poľnohospodársky účtovný denník, či už v papierovej alebo elektronickej forme, umožňuje evidovať údaje o zvieratách, ako je počet potomkov, úhyny a predaj. Systém umožňuje vytvárať registre pre hospodárske zvieratá: hovädzí dobytok, ošípané, hydinu a iné.
Účtovanie dobytka v poľnohospodárstve je spojené s podrobnou identifikáciou zvierat. Systém dokáže každému zvieraťu prideliť jedinečné číslo a zaznamenávať údaje o plemene, dátume narodenia, pôvode a ďalších vlastnostiach. Pozornosť možno venovať aj monitorovaniu zdravotného stavu a veterinárnej kontrole. Záznamy o zvieratách môžu slúžiť na vedenie pravidelných záznamov o zdravotnom stave, očkovaní, liečbe a preventívnych opatreniach.
Opravné položky a úbytky zásob
Podľa § 26 ZÚ účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadniť predpokladané riziká a straty týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré sú známe k predmetnému dňu. Ak sa pri inventarizácii zásob zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky sú predmetom analýzy.
Ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Opravná položka k zásobám vlastnej výroby sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že vlastné náklady zásob sú vyššie ako budúce ekonomické úžitky z týchto zásob, z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Opravné položky podliehajú inventarizácii, pri ktorej sa posudzuje ich výška a opodstatnenosť.
Prirodzené úbytky zásob vznikajú objektívne. Vyplýva to z prirodzených vlastností zásob, výrobného alebo obchodného procesu. V praxi je často problematické stanoviť normy prirodzených úbytkov najmä preto, že mnohé účtovné jednotky nemajú dostatok skúseností a poznatkov.
Úbytok zásob pri vyskladňovaní je účtovaný v rovnakej cene, v akej sú zásoby oceňované na sklade. Pri predaji je úbytok zásob zo skladu účtovaný v nadväznosti na použitý spôsob A alebo B účtovania zásob.
Zvieratká z farmy - učíme sa s deťmi zvuky zvierat (ako robia zvieratka pre deti po slovensky)
