Splodenie dieťaťa v dnešnej dobe nie je vždy jednoduché. Rastúci trend zmrazovania vajíčok a následného umelého oplodnenia, známeho ako In vitro fertilization (IVF), odráža zložité životné situácie a meniace sa spoločenské normy. Tento článok sa zameriava na možnosti umelého oplodnenia pre ženy bez partnera, pričom analyzuje legislatívu v rôznych krajinách a súvisiace etické a právne aspekty.
Rastúci trend zmrazovania vajíčok a jeho dôvody
Možnosť zmrazenia vajíčok ponúka ženám väčšiu kontrolu nad rozhodnutím, kedy a či vôbec mať dieťa. Pomáha im to vyvažovať kariérne a osobné ciele. Demografická krivka sa celosvetovo posúva, ľudia majú deti neskôr a rodí sa ich menej. Zmrazenie vajíčok v mladšom veku môže zvýšiť šance na zdravšie tehotenstvo v budúcnosti. Štatisticky platí, že čím je spoločnosť väčšia, tým je pravdepodobnejšie, že bude financovať aspoň časť procesu zmrazenia vajíčok. Náklady na zmrazenie vajíčok sú však vysoké. Na Slovensku sa tento proces vyčísľuje v priemere okolo 1500 eur za jeden cyklus, pričom je potrebné rátať aj s ďalšími poplatkami za uskladnenie.
Vaše biologické hodiny už bijú na poplach, ale stále ste nenašli muža, s ktorým by ste si sen o materstve splnili? Nie ste v tom sama, no čaká vás dlhá cesta. Keby som dostala euro vždy, keď sa debata pri víne s mojimi single kamoškami zvrtne na tému „chcela by som už dieťa, no nemám s kým“, už by som mala našetrené aj na novú Prada kabelku. Určite nie som jediná, kto má vo svojom okolí krásne a úspešné ženy okolo tridsiatky, však? Aj vy také poznáte? Majú skvelú prácu, byt, auto, zaujímavé koníčky, no stále im chýba partner, s ktorým by si budovali perspektívny vzťah. Keby som takéto baby v mojom okolí začala počítať, nestačili by mi ani obe ruky, takže si občas kladiem otázku, čím to je? A je to len môj pocit alebo takýchto žien v poslednom čase stále pribúda? Bez ohľadu na to, či partnera máme alebo nie, biologické hodiny začínajú tikať a každým rokom sa ozýva ich tikot hlasnejšie. Nepýtajú sa, či je po vašom boku pán Božský. Tie hodiny sa skrátka ozvú a keď začnú, nie je ľahké ich zastaviť. Lenže čo sa s tým dá robiť? Aké šance má na Slovensku žena, ktorá by sa čo najskôr chcela stať mamou, lenže pre svoje budúce dieťa stále nenašla otca?
Umelé oplodnenie pre single ženy: Legislatíva a realita
Túžba po dieťati existuje aj bez ohľadu na to, či má žena partnera. Mnohé ženy stoja pred dilemou: mať dieťa skôr, ako sú naň pripravené, alebo riskovať komplikácie spojené s tehotenstvom vo vyššom veku. Na Slovensku a v Česku nemôže single žena podstúpiť umelé oplodnenie. Slovenská legislatíva vyžaduje, aby malo dieťa v rodnom liste zapísaných oboch rodičov.
Platný právny predpis, ktorým sa na Slovensku v tomto smere riadime, vznikol v čase, keď u nás ešte neexistovalo ani jedno špecializované pracovisko asistovanej reprodukcie. Platný právny predpis, ktorým sa na Slovensku v tomto smere riadime, vznikol v čase, keď u nás ešte neexistovalo ani jedno špecializované pracovisko asistovanej reprodukcie. „Je to vôbec najstarší a doteraz platný právny predpis, ktorý vznikol v čase, keď u nás ešte neexistovalo ani jedno špecializované pracovisko asistovanej reprodukcie,“ vysvetľuje doc. MUDr. Stanislav Tomáš, PhD., vedúci lekár kliniky reprodukčnej medicíny ISCARE v Martine. Podľa vyhlášky nie je možné, aby liečbu umelým oplodnením podstúpila na požiadanie žena, ktorá nemá partnera. „V tomto dokumente je okrem iného presne špecifikované, že o liečbu pomocou umelého oplodnenia môže požiadať len manželský pár. Samozrejme, pri potvrdenej medicínskej indikácii. Pracoviská asistovanej reprodukcie vykonávajú liečbu aj u heterosexuálnych párov, ktoré nemusia byť manželmi, ale žijú v partnerskom vzťahu. Podľa uvedenej vyhlášky však nie je možné, aby liečbu umelým oplodnením prípadne aj oplodnenie jednoduchším spôsobom, ktorým je vnútromaternicová inseminácia, podstúpila na požiadanie žena, ktorá nemá partnera.“ Tento takmer štyridsať rokov starý, no stále platný zákon tak doslova ničí šance slobodných a nezadaných žien, ktoré by rady kočíkovali vlastné bábätko. Spomínate si na romantický film Záložný plán s Jennifer Lopez? Scenár, kde sa Jennifer v túžbe po dieťati dala oplodniť na klinike spermiami od neznámeho darcu, u nás jednoducho nehrozí.
„Ak žena nechce len darcu spermií, mala by sa snažiť vytvoriť si kvalitný, silný, láskyplný partnerský vzťah, do ktorého môžu prísť deti a z ktorého raz môže vzniknúť rodina. Niektoré procesy sa nedajú urýchliť,“ dopĺňa odborníčka. Lenže Silvia už nemá dvadsať. Jej maternica nemá čas na to, aby s niekým rok len randila, chodila do kina, potom dva roky spolu bývali a o dieťati za začali baviť, keď bude mať po štyridsiatke. Jej biologické hodiny nie že tikajú, ony doslova bijú na poplach. „Nie raz som už premýšľala, že by som sa nechala oplodniť pri náhodnom sexe a ak by som otehotnela, ani by som to tomu mužovi nepovedala. Alebo skúsim umelé oplodnenie niekde na reprodukčnej klinike,“ premýšľa nad extrémnymi možnosťami.
S pomocou reprodukčnej kliniky tak single ženy u nás rátať nemôžu. Ak však nechcete žiadať o výpomoc kamaráta či spoliehať sa na náhodný genetický materiál od muža, ktorého ste predvčerom spoznali na párty či na Tindri, jedna možnosť predsa len existuje. Treba však za ňou vycestovať za hranice. „Samozrejme, aj s mojimi kolegami v špecializovaných centrách asistovanej reprodukcie veľmi citlivo vnímame skutočnosť, že single žena nemôže pre platnú legislatívu u nás absolvovať liečbu pomocou umelého oplodnenia a splniť si sen stať sa matkou. V tomto prípade odporúčame pacientkam možnosť vyskúšať liečbu v zahraničí. Pokiaľ ide o krajiny EÚ, umelé oplodnenie slobodných žien je aktuálne možné v desiatich členských štátoch, ktorými sú Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Švédsko a Fínsko,“ radí lekár. Aj štáty ako Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko či Chorvátsko umožňujú slobodným ženám umelé oplodnenie, no platí to u výlučne heterosexuálnych žien. No v takom Rakúsku či na Malte takýto spôsob počatia umožnia práve lesbičkám, nie však slobodným ženám.
Ak nechcete žiadať o výpomoc kamaráta či spoliehať sa na náhodný genetický materiál od muža, ktorého ste spoznali na Tindri, jedna možnosť predsa len existuje. Preto ak skutočne veľmi silno túžite po dieťati a jeho potenciálny otec je stále v nedohľadne, asi je lepšie sa poobzerať po liberálnejších krajinách, než je tá naša. Našťastie, takáto možnosť existuje.
Krajiny, kde je umelé oplodnenie pre single ženy povolené
V súčasnosti existuje niekoľko krajín, ktoré umožňujú slobodným ženám podstúpiť umelé oplodnenie:
- Dánsko: Dánsko je jednou z popredných krajín v oblasti asistovanej reprodukcie. Odhaduje sa, že 8 až 10 percent dánskych detí sa narodí vďaka technikám IVF. Krajina má jeden z najliberálnejších právnych predpisov v oblasti liečby neplodnosti a je atraktívnou destináciou pre ženy z iných krajín. Väčšina klientov dánskych súkromných kliník pochádza zo zahraničia, najmä zo Švédska, Nórska, Nemecka, Švajčiarska a Francúzska.
- Švédsko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Španielsko: Patrí medzi krajiny, kde je prístup k umelému oplodneniu pre single ženy bežný. V roku 2013 tam konzervatívna vláda zakázala štátnym klinikám poskytovať umelé oplodnenie single ženám a lesbickým párom, v súkromných klinikách ich zasa nemali uhrádzané. Liberálnejšia španielska vláda tento zákaz v roku 2018 zrušila a ženy bez partnera a lesbické páry tak opäť získali možnosť bezplatne podstúpiť umelé oplodnenie.
- Spojené kráľovstvo: Tiež povoľuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Holandsko: Patrí medzi krajiny, kde je umelé oplodnenie pre single ženy legálne.
- Belgicko: Rovnako ako Holandsko, aj Belgicko umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Luxembursko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Írsko: Patrí medzi krajiny, kde je umelé oplodnenie pre single ženy povolené.
- Fínsko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
- Francúzsko: Po prijatí nového zákona o bioetike majú slobodné ženy a lesbické páry prístup k asistovanej reprodukcii. Francúzsko uvoľnilo niektoré z najprísnejších zákonov v západnej Európe, ktoré sa týkajú asistovanej reprodukcie. V januári 2020 francúzsky Senát schválil zákon umožňujúci slobodným ženám a lesbickým párom prístup k umelému oplodneniu (IVF). Ide o prvú veľkú spoločenskú reformu počas funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona. Týmto krokom sa Francúzsko pripojilo ku krajinám ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Malta.
- Portugalsko: Umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám.
Niektoré ďalšie krajiny EÚ, ako Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus, umožňujú umelé oplodnenie slobodným ženám, ale nie lesbičkám. Naopak, Rakúsko a Malta dovoľujú tento zákrok lesbičkám, ale nie slobodným ženám.
Spermoturizmus a Dánsko ako populárna destinácia
Eva, respondentka anonymného príbehu, sa rozhodla podstúpiť umelé oplodnenie v Dánsku. V Dánsku sídli jedna z najväčších svetových spermobánk a viac ako 90 percent dánskych spermií sa vyváža do iných krajín EÚ. Eva si vybrala otca z katalógu a dnes vie, že biologický otec jej dieťaťa pochádza z dvojičiek, je milovník suchého humoru so zelenými očami, že jeho matka je zdravotná sestra a otec policajt a on je fanúšik skupiny Imagine Dragons. Dnes Eva napríklad vie, že biologický otec jej dieťaťa pochádza z dvojičiek, je milovník suchého humoru so zelenými očami, že jeho matka je zdravotná sestra a otec policajt a on je fanúšik skupiny Imagine Dragons. Nemá potravinové intolerancie, jeho rodina sa teší dobrému zdraviu a dlhovekosti, dáva prednosť vegetariánskej strave, morským plodom a meria 186 centimetrov. „V podstate viem o ňom viac, než by som vedela o cudzom chlapovi, s ktorým by som s cieľom oplodnenia strávila jednu noc, tak ako by to bolo legálne u nás. Nepoznám len jeho meno a neviem, ako vyzerá, no počula som nahrávku jeho charizmatického hlasu.“ Čas ukáže, čo všetko z anonymného otca podedila aj Evina vytúžená dcéra. Ak však v budúcnosti bude mať chuť biologického otca spoznať, nik jej v tom nebude brániť. Tento konkrétny darca spermií sa zaregistroval ako „otvorený“, čo znamená, že dieťa môže vo veku 18 rokov kontaktovať kliniku alebo spermobanku a byť informované o jeho totožnosti. Otec s tým vopred súhlasil.
Dánsko sa stalo atraktívnou destináciou vďaka liberálnym zákonom a menej úzkoprsým náladám v spoločnosti. Čakacie lehoty nie sú časovo náročné a 90 percent klientov súkromných kliník pochádza zo zahraničia. Dánske kliniky ponúkajú psychologické poradenstvo, aktivity a stretnutia pre rodičov a deti, ktoré sa vďaka ich práci narodili. Podľa Evy nebyť žien v bielych lekárskych plášťoch, súkromná klinika v centre Kodane by pripomínala skôr butikový hotel než zdravotnícke zariadenie. Štýlový škandinávsky nábytok, mäkké osvetlenie a všade zelené listnaté rastliny. „V miestnostiach, kde prebiehajú zákroky, sú široké, takmer manželské postele, ktoré aj počas inseminačného zákroku umožňujú, aby boli páry, či už homosexuálne, alebo heterosexuálne, neustále spolu, pri sebe alebo dokonca v objatí. Naozaj som sa tam necítila zle, vôbec nie ako v nemocnici, skôr ako v štvorhviezdičkových kúpeľoch,“ opisuje Eva.
Eva sa rozhodla konať tak, ako konajú bezmála ďalšie dve tisícky Európaniek každý rok, zvolila si umelé oplodnenie v Dánsku. Táto severská krajina s 5,7 milióna obyvateľmi má dnes najväčší podiel detí narodených pomocou technológií asistovanej reprodukcie. Odhaduje sa, že 8 až 10 percent dánskych detí sa narodí práve vďaka technikám IVF - ale z možností liečby profitujú nielen jej obyvatelia, no najmä prosperujúci spermobiznis. Vďaka jednému z najliberálnejších právnych predpisov na svete v oblasti liečby neplodnosti, ako aj menej úzkoprsým náladám v spoločnosti, sa Dánsko stalo atraktívnou destináciou aj pre ženy z iných krajín. Podľa štatistík je 90 percent klientov dánskych súkromných kliník, ktoré poskytujú zákroky in vitro fertilizácie (IVF) a intrauterinne inseminácie (IUI), zo zahraničia, najmä zo Švédska, z Nórska, Nemecka, zo Švajčiarska či z Francúzska. Ani čakacie lehoty nie sú časovo náročné, práve, naopak. Môže za to aj fakt, že v Dánsku sídli jedna z najväčších svetových spermobánk, a viac ako 90 percent dánskych spermií sa vyváža do iných krajín EÚ.
Náklady na umelé oplodnenie v Dánsku
Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Darcovia dostávajú za svoj "výťažok" v priemere od 50 do 100 eur. Náklady spojené s cestovaním, ubytovaním a doplnkovou liečbou môžu zvýšiť celkovú sumu na približne 17-tisíc eur. Pri otázke koľko stojí dieťa z Dánska, Eva hneď na úvod zdôraznila, že to boli najlepšie minuté - alebo ak chcete -, investované peniaze v jej živote. „Mám zdravé dieťa, som matka. Lásku môjho života som si porodila. Pre mnohé ženy to naďalej zostáva nesplnený sen a nemôžu si ho kúpiť. To sa nedá merať peniazmi.“ Hoci väčšina európskych krajín vrátane Slovenska plne financuje alebo dotuje umelé oplodnenie pre tých, ktorí spĺňajú určité kritériá (týkajúce sa zdravotného stavu), náklady na pomoc pri počatí dieťaťa sú stále významnou prekážkou pre tie, ktoré naň podľa zákona nemajú nárok. Teda najčastejšie tie, ktoré prekročili vekovú hranicu, alebo sú oficiálne slobodné. Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Mimochodom, darca dostáva za svoj „výťažok“ v priemere od 50 do 100 eur. Ceny samotných zákrokov sú v Európe zhruba rovnaké, ale v tomto kontexte naozaj len orientačné, a sú kliniky, ktoré ponúkajú čosi ako množstevné zľavové balíčky. No tak, ako je každá žena a jej telo individuálne, má aj individuálne potreby a, samozrejme, stávajú sa aj prípady, že sa zákrok nepodarí ani opakovane či napokon nikdy. Niekedy na to jednoducho nestačia ani všetky peniaze sveta. Eve sa podarilo otehotnieť až na tretíkrát, čo však ona považuje za mimoriadny úspech. Nie je to totiž ani zďaleka také ružové. „Mohlo to byť aj horšie, no našťastie, ja som s plodnosťou vo svojej prapodstate problém nemala. No keď sa k tomu pridajú náklady spojené s cestovaním a ubytovaním, doplnkovou podpornou gynekologickou liečbou a dňami neplateného voľna, môžem povedať, že ma to vyšlo zhruba 17-tisíc eur,“ dodáva napokon Eva.
Etické a právne aspekty umelého oplodnenia
Umelé oplodnenie slobodných žien vyvoláva rôzne etické otázky. Jednou z nich je právo dieťaťa na oboch rodičov. Na Slovensku legislatíva háji práva dieťaťa na oboch rodičov, preto umelé oplodnenie môžu podstúpiť iba páry. Avšak, mnohé single ženy sú presvedčené, že môžu poskytnúť dieťaťu rovnako milujúce a stabilné prostredie ako tradičná rodina.
Ďalšou otázkou je výber darcu spermií. V Dánsku majú ženy možnosť vybrať si darcu na základe informácií o jeho vzhľade, záujmoch a rodinnej anamnéze. Kontroverzie okolo umelého oplodnenia slobodných žien pramenia aj z obavy, že to vysiela ženám odkaz, že by mali uprednostniť kariéru pred rodinou. Objavujú sa aj názory, že ponuka zmrazenia vajíčok nerieši väčší problém rodovej nerovnosti na pracovisku.
Argumenty pre sprístupnenie umelého oplodnenia pre slobodné ženy a lesbické páry:
- Právo na sebaurčenie: Každá žena má právo rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce mať dieťa.
- Rovnosť: Všetky ženy by mali mať rovnaký prístup k možnostiam, ako si splniť sen o materstve, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodinný stav.
- Pluralita rodinných modelov: Spoločnosť sa mení a existuje mnoho rôznych typov rodín. Štát by mal rešpektovať túto rozmanitosť a umožniť ženám vytvárať rodiny, ktoré im vyhovujú.
Argumenty proti sprístupneniu umelého oplodnenia pre slobodné ženy a lesbické páry:
- Právo dieťaťa na otca: Dieťa má právo na otca a na kompletnú rodinu s oboma rodičmi.
- Etické otázky: Umelé oplodnenie vyvoláva mnohé etické otázky, napríklad otázku anonymity darcu spermií a otázku komercializácie reprodukcie.
- Finančná náročnosť: Sprístupnenie umelého oplodnenia pre širšiu skupinu žien by mohlo zaťažiť systém zdravotného poistenia.
Budúcnosť umelého oplodnenia pre single ženy
Možnosť umelého oplodnenia pre single ženy je výsada, ku ktorej nemusí mať každý prístup. Mrazenie vajíčok ako pracovný benefit je zatiaľ ponúkaný iba ženám v západnom svete. Štátna rada, najvyššia inštancia správneho súdnictva vo Francúzsku, došla k záveru, že neexistujú právne dôvody na to, aby ženy bez partnera a lesbické páry nemohli mať prístup k metódam umelého oplodnenia. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na miestny denník Le Figaro. Vláda francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona už vlani uviedla, že chce zmeniť v súčasnosti platný zákon, ktorý nedovoľuje heterosexuálnym párom, ktoré trápi neplodnosť, podstúpiť umelé oplodnenie. K tejto metóde majú prístup ženy v krajinách ako Británia, Belgicko či Španielsko. Štátna rada, poradný orgán francúzskej vlády, svoj posudok o plánovanom preskúmaní príslušného zákona predloží premiérovi v piatok. V posudku sa neuvádzajú nijaké dôvody, prečo by rozšírenie tohto práva - povoliť všetkým ženám podstúpiť umelé oplodnenie - bolo v rozpore s ústavou alebo právnym systémom, uviedli noviny. Hovorca Štátnej rady sa k prípadu zatiaľ nevyjadril. Ak sa to potvrdí, Štátna rada by otvorila dvere významnému rozšíreniu práv homosexuálov vo Francúzsku, píše Reuters. Francúzsko legalizovalo manželstvo ľudí rovnakého pohlavia v roku 2013.
Aj single ženy majú možnosť dať si zamraziť vlastné vajíčka a uchovať si ich v kryobanke konkrétneho pracoviska asistovanej reprodukcie. Pokojne až do obdobia, keď si nájdu partnera, ktorého spermie môžu byť v budúcnosti použité na oplodnenie,“ pokračuje docent Stanislav Tomáš z martinskej kliniky ISCARE. Ani s takýmto preventívnym krokom sa však neoplatí príliš dlho váhať. „Každá žena sa narodí s určitým počtom vajíčok, ktorý v priebehu života klesá. Pokles plodnosti je spôsobený starnutím vaječníkov. Ovariálna rezerva začína u žien po 25. roku života klesať a po 30. roku sa už výrazne znižuje,“ upozorňuje psychoterapeutka Zuzana Navrátilová. Kvalita vajíčok je teda ideálna práve do tohto veku, a teda aj šanca na úspešné rozmrazenie vajíčok a ich použitie na oplodnenie najvyššia.
Online vo svete - Faustia - denníček sestry Faustíny
Fyziologicky má žena vajíčka vo vaječníkoch už od narodenia a ďalšie v priebehu života nevznikajú. Zásoba a kvalita vajíčok počas života ženy postupne klesá. Sme naprogramovaní na tehotenstvo a pôrod v mladom veku, ja odporúčam prvé dieťa vo veku okolo 25 až 27 rokov. Ženy nie sú fyziologicky stvorené na tehotenstvo v štyridsiatke alebo v päťdesiatke.