Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie a snaží sa mu poskytnúť prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. Avšak, čo robiť, keď je vaše 14-mesačné dieťa nervózne a podráždené? Existuje mnoho dôvodov, prečo sa dieťa v tomto veku môže cítiť nepríjemne. Je dôležité pochopiť možné príčiny a vedieť, ako na ne reagovať.
Bežné príčiny plaču a nepokoja u batoliat
Deti plačú často a rodičia veľakrát nepoznajú dôvody ich náreku. V prípade, že sa rodičom podarí odhaliť príčinu nepohody bábätka - hlad, smäd, mokrá alebo plná plienka, nepokoj a únava či veľa podnetov naraz, problémy sú zvyčajne rýchlo zažehnané. Čo však v prípade, že neviete odhaliť dôvod plaču vášho drobčeka? Ako ho účinne upokojiť?
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Ak tomu nie je tak, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke. Všetko je v poriadku a plač nepoľavil?
Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.
Plynatosť môže potrápiť najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Zvýšená teplota: Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Rastúci zúbok: U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.
Prietrž alebo zlomenina: Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Duševné problémy: Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú.
Iné príčiny: Stále tam môže byť kopec iných príčin, ktoré proste niesú viditeľné na prvý pohľad a tak ľahko odstrániteľné ako prebalenie či nakŕmenie. Napríklad reflux - existuje aj skrytý reflux, kedy dieťa vyslovene negrcká, ale sa mu len to mliečko vracia v pažeráku späť po hrdielko a zas naspäť do bruška a tak. To je veľmi dráždivý pocit, niečo ako pálenie záhy. Dieťa je potom nepokojné, nervózne, je síce unavené ale pre ten nepríjemný pocit nemôže zaspať. A tak sa časom dostavuje ešte aj nervozita z nevyspatosti a vzniká začarovaný kruh, a nič z toho čo si vymenovala vyššie na upokojenie nemá šancu zabrať, kým sa neodstráni príčina. Mne osobne sa vždy potvrdilo, že malá na plač mala dôvod, aj keď som to zistila až o pár hodín. Napríklad aj choroba jej vždy začína tak, že si večer ľahne spať zdravá, zobudí sa za hodinu s plačom a potom reve každú chvíľku, spí len pri nosení na rukách, akonáhle ju položíme je hore a plače. No ešte nemá ani teplotu ani sopeľ, ani kašeľ, proste žiadny príznak choroby. Až na druhý deň dopoludnia jej začne tiecť z nosa, poobede sa dostaví teplota. Prvých 2-3x kým som si na tento nástup choroby u nej zvykla, som si vždy celú tú noc hovorila, že čo jej je, veď je prebalená, najedená, jej jej pohodlne, bruško voľné…no nakoniec sa príčina po pár hodinách ukázala. Inak malé bábatká majú aj takú príčinu na plač, čo tebe ako dospelému človeku síce príde divné, ale u bábatiek to je dôvod, napríklad keď je veľa ľudí v miestnosti, môžu sa rýchlejšie z toho hluku unaviť, znervóznieť, alebo naopak, keď je príliš ticho, nič sa nedeje, doslova sa nudia, tak plačom volajú po niečiej pozornosti. Môže ich niečo tlačiť, omínať, sťahovať, zavadzať - všetko dôvod na plač. Sú deti, ktoré potrebujú byť pre upokojenie poriadne zabalené, priam až zviazané, a naopak deti, ktoré od narodenia neznesú ani zavinovačku, potrebujú voľnosť. Všetko to môže vyzerať, že plačú bez príčiny, ale ja myslím, že tam tá príčina naozaj vždy je. Nehovoriac, že skutočne môže byť aj nejaké ochorenie, ktoré ty ako matka proste nevidíš, nejakého neurologického charakteru.
Vývojové míľniky a ich vplyv na správanie
V 14. mesiaci života sa dieťa stáva čoraz mobilnejším a aktívnejším. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, pravdepodobne sa dokáže veľmi rýchlo premiestniť z jednej miestnosti do druhej. Vie sa postaviť bez pomoci a možno sa už naučilo chodiť. Okrem toho si aktívne rozširuje slovnú zásobu a precvičuje nové slová. Práve v tomto období sa môže zdať, že vývoj reči trochu zaostáva za motorickým vývojom. Niektoré deti sa sústredia výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť a až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu.
Obdobie vzdoru: Okolo 13. mesiaca života začína u detí obdobie vzdoru, tiež známe ako fáza autonómie. Dieťa objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť. Zrazu sa môže zdať, že milé a poslušné dieťa sa zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie.
Ako si poradiť so vzdorom batoľaťa:
- Nezúfajte a neberte vzdor dieťaťa osobne.
- Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí.
- Zistite, v čom je problém.
- Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
- V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
- V dostatočnom časovom predstihu oznámte dieťaťu, čo sa chystá.
- Aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, robte pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu.
Agresívne prejavy: Okolo 17. mesiaca veku sa môžu objaviť prvé prejavy fyzickej agresivity. U malých detí do 2. roku života ide skôr o neuvedomované správanie. Dieťa v tomto veku ešte nevie rozlíšiť správne a nesprávne a nemá empatiu voči inému dieťaťu. Agresiu používa ako spôsob na ochranu vlastných vecí, teritória alebo na nadviazanie kontaktu s inými deťmi.
Ako reagovať na agresívne prejavy:
- Neodplácajte dieťaťu fyzický útok fyzickým útokom.
- Zabezpečte, aby dieťa nevidelo používanie fyzickej agresie v najbližšom okolí.
- Trpezlivo vysvetľujte dieťaťu, že ubližovať iným sa nesmie.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť?
Príznaky hypertonu:
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Nespokojnosť pri ležaní na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
- Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- Celkový dojem, akoby bolo dieťa v kŕči
Prečo k tomuto dochádza? Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológom a následne fyzioterapeutom.
Ako riešiť hypertonus:
- Správne nosenie a manipulácia s bábätkom.
- Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu.
- Často sa dotýkať bábätka jemným, plošným dotykom.
- Dopriať dieťaťu baby masáž.
- Využiť vrelú náruč a pokojný hlas.
- V prípade pretrvávajúcich príznakov navštíviť detského fyzioterapeuta.
Ako utíšiť uplakané dieťa: 7 tipov pre rodičov
Deti plačú často a rodičia veľakrát nepoznajú dôvody ich náreku. V prípade, že sa rodičom podarí odhaliť príčinu nepohody bábätka - hlad, smäd, mokrá alebo plná plienka, nepokoj a únava či veľa podnetov naraz, problémy sú zvyčajne rýchlo zažehnané. Čo však v prípade, že neviete odhaliť dôvod plaču vášho drobčeka? Ako ho účinne upokojiť? Ponúkame vám 7 tipov, ako utíšiť uplakané dieťa.
1. Pohyb a blízkosť
Dojčiace mamy nedajú dopustiť na najrýchlejší a neraz najefektívnejší spôsob, ako upokojiť uplakané dieťa - priložia si ho k prsníku. Deti milujú pohyb doslova od narodenia. A keďže sú spočiatku v tomto smere dosť nesamostatné, využívajú všetky prostriedky na to, aby ich do pohybu uvádzali rodičia. Možností je hneď niekoľko - dieťatko si môžete dať do praktického nosiča, povoziť ho v kočíku, jemne ho hojdať v náručí, prípadne siahnuť po klasickej kolíske či Mojžišovom košíku. Platí, že obzvlášť nosené deti menej plačú, čo pramení z bezprostrednej blízkosti mamy - detičky cítia teplo blízkeho človeka, jeho vôňu a zároveň sú v ohraničenom a pevnom priestore, čo im pripomína pobyt v maternici.
2. Upokojujúce zvuky
Kolísanie a nosenie bábätka ide ruka v ruke s uspávankou - najmä pomalšie rytmy dieťa upokojujú. Dôležité však je, aby bola pokojná aj mama, prípadne otecko, ktorý sa snažia utíšiť dieťatko, v čom môže pomôcť relaxačná hudba - od šumenia listov po zvuky mora. V neposlednom rade zaberá aj tzv. biely šum - zvuk domácich spotrebičov ako práčka, sušička či vysávač. Obľúbenosť týchto zvukov u detí súvisí s prenatálnym vývojom, počas ktorého bolo dieťatko zvyknuté práve na rôzne zvuky z domácnosti. Preto je pre mnoho bábätiek neprirodzené zaspávať v úplnom tichu a omnoho ľahšie sa im to podarí s tlmeným šumom v pozadí.
3. Dotyk a masáže
Pokožka bábätiek je veľmi citlivá - práve dotyk blízkeho človeka má pre nich veľký význam a značný podiel na ich upokojení. Detičky milujú masírovanie. Na masáž možno použiť jemné prírodné oleje či telové maslá a mlieka pre bábätká. Môžete to skúsiť na sucho, prípadne v príjemne teplej vode vo vani. Voda by mala mať teplotu okolo 37 stupňov. Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa viete naučiť vy, ako rodičia.
4. Menej je viac - obmedzenie stimulov
Menej je viac, to platí aj pri upokojovaní dieťatka. Dôvodom nespokojnosti detí býva často prehnané množstvo podnetov, ktoré dieťa nestíha spracovať, čoho následkom je jeho podráždenosť pretavená do plaču. Prekvapivo efektívne sa ukazuje nerobiť nič - jednoducho buďte pri plačúcom dieťati, nech cíti vašu blízkosť. Faktom totiž je, že deti skrátka plačú, plačú veľa a príčin je mnoho. Už novorodenec všetko vníma a cíti - predovšetkým pocity najbližších osôb, ktoré sú v jeho bezprostrednej blízkosti. Ak je nervózna mama, bábätko to vycíti a je nervózne tiež. Dieťa sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.
Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Príznaky nadmernej stimulácie:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Dieťatko je rozrušené
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
5. Režim a predvídateľnosť
Uistite sa, že dieťa nie je hladné alebo unavené. Pravidelný režim spánku a stravovania je pre dieťa veľmi dôležitý. Skúste zistiť, čo dieťa trápi. Možno má len zlý deň alebo ho niečo bolí. Vytvorte pokojné a bezpečné prostredie. Znížte množstvo stimulov a zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a milované. V prípade pretrvávajúcich problémov vyhľadajte odbornú pomoc.
6. Spánok a jeho vplyv na nervozitu
Aj vaše dieťatko v noci horšie spí? Možno sa aj vy práve trápíte s týmto problémom, buď, že horšie spí, nechce zaspať alebo sa budí oveľa častejšie, než obyčajne. Ako si pomôcť, a prečo to môže mať aj svoju výhodu? Niekedy stačí počúvať jednoducho len materinský inštinkt. O spánku detí sa popísali celé traktáty a venovali sa mu mnohé štúdie. Napriek tomu sa zdá, že najviac vieme vďaka sedliackemu rozumu. Spánok je pre nás nevyhnutný. V tom sa všetci zhodneme. Je dôležitý aj pre dospelých, o to viac pre dynamicky sa rozvíjajúci mozog a telo dojčaťa. Preto sme ako rodičia často v strese, ak sa nám zdá, že dieťa nespalo dosť. Koľko je to vlastne dosť? Treba z nedostatku spánku a častého nočného budenia robiť drámu, alebo je skrátka každé dieťa iné? Je zrejmé, že potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to podľa všetkého nielen u dospelých, ale aj u bábätiek. Je pravda, že spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, niekedy si však ako rodičia “nepomôžeme” a skrátka máme dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali. Všetci pritom vieme, ako vyzerá nevyspaté, nervózne, unavené dieťa a vieme si porovnať kvalitu času s dieťaťom, ktoré je v takomto stave a s tým istým dieťaťom, ktoré sa doružova vyspí, spokojne sa hrá a o všetko sa vzorne zaujíma. Aj štúdie potvrdili, že dostatok spánku sa spája s lepšími pamäťovými výkonmi detí, ako aj s lepším zvládaním záťažových situácií.
Viaceré štúdie poukazujú na súvislosť nedostatku spánku a niektorých psychických porúch - nielen u dospelých, ale aj u detí. Je však otázka, či je nedostatok spánku príčinou (napr. ADHD) alebo len prejavom týchto porúch. Podobne je to aj s depresiou a nedostatkom spánku u dospelých. V skutočnosti sa ale ani vedci nezhodnú na tom, koľko spánku je pre deti v určitom veku dosť. Existujú rozdiely v odporúčaniach rádovo až niekoľko hodín. To znamená, že “norma” nie je až taká úzka. A nielen norma, ale ani skutočnosť.
7. Vlastná pohoda rodiča
Buďte trpezliví a chápaví. Pamätajte, že nervozita je u detí bežná a zvyčajne prejde sama od seba. Dôležité však je, aby bola pokojná aj mama, prípadne otecko, ktorý sa snažia utíšiť dieťatko. Myslite na to a snažte sa byť pri dieťatku čo najpokojnejší. Ak je nervózna mama, bábätko to vycíti a je nervózne tiež.
Plač bábätka
Skúšajte hľadať aj rôzne spôsoby ako ju uspať, nosenie je síce väčšinou zaručená metóda, no niekedy zaberie aj niečo nečakané.
