V živote človeka však nastanú situácie, či už sú vyvolané zdravotnými, sociálnymi alebo ekonomickými problémami, keď rodičia dieťa nechcú, príp. Utajené pôrody na Slovensku nie sú ešte celkom známym a zaužívaným pojmom pre verejnosť, zatiaľ čo tzv. baby box (hniezdo záchrany) je čoraz viac využívaný a populárny spôsob „odkladania“ dieťaťa matkou.
Utajený pôrod môžeme chápať ako utajenie matky dieťaťa po pôrode. Ako sme už naznačili, čoraz častejšie sa v spoločnosti stretávame so situáciami, kedy napríklad matka vie, že nezvládne výchovu svojho novonarodeného dieťaťa, nemá na to dostatočné finančné prostriedky, alebo ide o tzv. „nechcené dieťa“ napríklad z dôvodu znásilnenia a pod. Eventualita utajeného pôrodu poskytuje ženám určité riešenie tohto problému, namiesto toho, aby podstúpili interrupciu. Výhodou tejto možnosti je utajenie identity matky a maximálna možná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytnutá ako matke, tak aj jej dieťaťu.
Právnym základom utajeného pôrodu je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZZS”). Zákonodarca v § 11 ods. 11 umožňuje žene, ktorá z určitých subjektívnych alebo objektívnych dôvodov nechce byť s jej dieťaťom nijako spájaná, uplatnenie práva na osobitnú ochranu svojich osobných údajov. Takúto formu pôrodu upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktorý spomína problematiku utajovaného pôrodu v ust. § 11 ods. 10.
Otázka teda znie, či môže o takýto utajený pôrod požiadať každá žena bez obmedzenia, alebo je to len pre vybrané kategórie žien? V slovenských právnych predpisoch odpoveď na túto otázku nenachádzame. Pri kategorizácii týchto žien by sa nemala opomenúť ani existencia otcovských rodičovských práv k dieťaťu, o čom sa zmieňujeme v ďalšej časti textu.
Postup pri vedení utajeného pôrodu
Postup pri vedení osobitnej zdravotnej dokumentácie (pôrodná kniha, operačná kniha, dokumentácia počas hospitalizácie v gravidite) ženy, ktorá požiadala o utajenie gravidity a pôrodu, vrátane vedenia takéhoto pôrodu cisárskym rezom sa uvádza v § 11 ods. 10, § 19 ods. 4 a 5 zákona a v § 23 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 11 ods. 10 zákona žena, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, má právo na osobitnú ochranu osobných údajov. Následne podľa § 19 ods. 4 zákona v prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom (§ 11 ods. 10), sa vedie osobitná zdravotná dokumentácia v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, ktorej súčasťou sú osobné údaje tejto ženy, nevyhnutné na zistenie anamnézy a údaje uvedené v odseku 2 písm. b) až i). Osobné údaje nevyhnutné na jej identifikáciu sa vedú oddelene od osobitnej zdravotnej dokumentácie spolu s písomnou žiadosťou podľa § 11 ods. 10. Osobitná zdravotná dokumentácia sa o tieto údaje doplní a zapečatí ako celok.
Podľa § 19 ods. 5 zákona, poskytovateľ je povinný osobitnú zdravotnú dokumentáciu vrátane osobných údajov nevyhnutných na identifikáciu viesť oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb. Na osobitnú zdravotnú dokumentáciu sa nevzťahuje § 24 ods. 4 a § 25.
Potom podľa § 23 ods. 5 zákona osobitnú zdravotnú dokumentáciu (§ 19 ods. 4) je poskytovateľ povinný po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu odovzdať bez zbytočného odkladu na ministerstvo zdravotníctva [§ 45 písm. p)] , ak žena v tejto lehote písomne neodvolala svoju žiadosť o utajenie svojej osoby. Vedenie zdravotnej dokumentácie narodeného dieťaťa pri hospitalizácii, prípadne pitvy zomrelého novorodenca je súčasťou osobitnej zdravotnej dokumentácie pri utajenom pôrode a postup sa určuje v už citovaných paragrafoch zákona.
Ochrana osobných údajov a financovanie
Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), pri ochrane osobných údajov v zdravotníckych informačných systémoch postupujú ich prevádzkovatelia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
V prípade ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa neuvádzajú jej identifikačné údaje. Aplikácia zákona a konkrétny spôsob vykazovania údajov na vstupných formulároch pre citované štatistické zisťovania sa špecifikuje v metodických pokynoch na vypĺňanie príslušných vstupných formulárov, ktoré vydáva prevádzkovateľ informačných systémov v súčinnosti s vecne príslušným útvarom zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Zdravotná starostlivosť súvisiaca s ťarchavosťou a pôrodom dieťaťa, ktorého matka požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom sa uhrádza zdravotnou poisťovňou, ktorej je rodička klientkou (tzv. spárovanie údajov je možné napr. na základe čísla preukazu a údaji, o ktorú zdravotnú poisťovňu ide). Povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s výkonom zdravotnej starostlivosti a ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá podľa § 49 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Jednou z možností je však i informovaný súhlas, ktorý podpisuje rodička v súvislosti s utajeným pôrodom, že príslušné zdravotné zariadenie môže vykazovať pre zdravotnú poisťovňu odvedené výkony pod kódom napr. čísla preukazu zdravotnej poisťovne. Povinnosti, ktoré sú uložené zdravotníckemu pracovníkovi oznamovať týmto nie sú dotknuté, pretože ten, komu sa skutočnosti oznamujú, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť. Vždy je však potrebná úzka spolupráca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s príslušnou zdravotnou poisťovňou.
Právne aspekty a práva dieťaťa
V živote človeka však nastanú situácie, či už sú vyvolané zdravotnými, sociálnymi alebo ekonomickými problémami, keď rodičia dieťa nechcú, príp. Utajené pôrody na Slovensku nie sú ešte celkom známym a zaužívaným pojmom pre verejnosť, zatiaľ čo tzv. baby box (hniezdo záchrany) je čoraz viac využívaný a populárny spôsob „odkladania“ dieťaťa matkou. Utajený pôrod môžeme chápať ako utajenie matky dieťaťa po pôrode. Ako sme už naznačili, čoraz častejšie sa v spoločnosti stretávame so situáciami, kedy napríklad matka vie, že nezvládne výchovu svojho novonarodeného dieťaťa, nemá na to dostatočné finančné prostriedky, alebo ide o tzv. „nechcené dieťa“ napríklad z dôvodu znásilnenia a pod. Eventualita utajeného pôrodu poskytuje ženám určité riešenie tohto problému, namiesto toho, aby podstúpili interrupciu. Výhodou tejto možnosti je utajenie identity matky a maximálna možná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytnutá ako matke, tak aj jej dieťaťu.
Mater semper certa est. Táto rímskoprávna zásada tradične vyjadruje elementárnu skutočnosť pre vytvorenie statusového pomeru medzi matkou a dieťaťom. Pre určenie materstva je v zmysle predmetnej zásady relevantná len jediná skutočnosť a síce, pôrod. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Kogentný charakter tohto ustanovenia je pritom precizovaný v § 82 ods. 2 ZR. Na to, aby tento dôležitý statusový pomer matka - dieťa vznikol v úplnosti, v zmysle medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky je potrebné, aby dieťa bolo po narodení ihneď registrované resp. zapísané v matrike so všetkými relevantnými údajmi o jeho osobe a rodičoch (minimálne matke). Neplatí to však absolútne, keďže slovenský právny poriadok umožňuje, aby v rodnom liste nebola uvedená matka a tým pádom ani otec dieťaťa, keďže otcovstvo je podmienené určením materstva.
Podľa § 23 ods. 7 môže v lehote 6 týždňov po pôrode písomne odvolať žiadosť o utajenie svojej osoby. Ak sa tak nestane, po uplynutí tejto lehoty sa osobitná zdravotná dokumentácia odovzdáva ministerstvu zdravotníctva, ktoré ju uchováva a vedie o nej evidenciu. Vzhľadom na osobitnú ochranu osobných údajov nie je v zmysle § 19 ods. 5 možné údaje z osobitnej zdravotnej dokumentácie sprístupniť ani poskytnúť, a to ani súdu. In abstracto je zdravotnícky pracovník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania (§ 80 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z.) ZZS v § 49 zaviedol špeciálny režim zbavenia mlčanlivosti (na rozdiel od generálnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 578/2004 Z. z.) osôb, ktoré zabezpečujú evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie, a osôb, ktoré sa dozvedeli údaje z osobitnej zdravotnej dokumentácie. Povinnosti mlčanlivosti môže tieto osoby zbaviť výlučne súd.
Právna úprava utajeného pôrodu je vo viacerých aspektoch problematická a práva dieťaťa (a nie len dieťaťa) môžu byť takouto úpravou neprimerane obmedzované čo vo svojich dôsledkoch môže viesť k porušeniu tak Dohovoru o právach dieťaťa ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP”), na ktoré sa uplatňuje režim prednosti pred zákonom podľa čl. 154c ods. ESĽP opakovane konštatuje, že právo na osobný rozvoj chránený článkom 8 EDĽP v sebe zahŕňa okrem podrobností o totožnosti osoby aj životne dôležitý záujem pri získavaní informácií potrebných na zistenie pravdy o dôležitých aspektoch osobnej identity osoby, akými sú aj údaje o totožnosti rodičov[2]. Keďže otázka prístupu k informáciám o pôvode sa týka podstaty identity osoby, predstavuje základný prvok súkromného života chráneného článkom 8.
Medzinárodné skúsenosti a judikatúra ESĽP
Judikatúra ESĽP nie je v otázke utajeného pôrodu príliš bohatá. Azda najznámejším je prípad Odièvre proti Francúzsku (pozn. č. 2) Sťažovateľka Pascale Odièvre bola opustená svojou biologickou matkou pri narodení z dôvodu, že jej matka požiadala o utajenie svojej totožnosti. Následne bola sťažovateľka umiestnená do štátnej starostlivosti a neskôr na základe rozhodnutia osvojená. Sťažovateľka sa následne snažila zistiť totožnosť svojich biologických rodičov a súrodencov. Jej žiadosť bola zamietnutá, pretože sa narodila v rámci osobitného postupu, ktorý umožňoval matkám zostať v anonymite. Sťažovateľka namietala, že nebola schopná získať údaje, ktoré by identifikovali jej prirodzenú rodinu, nakoľko tieto údaje bolo podľa vtedajšej legislatívy možné získať výlučne so súhlasom biologickej matky. Namietala preto okrem iného porušenie článku 8 EDĽP.
Súd konštatoval, že medzi členskými štátmi neexistuje konsenzus, akými prostriedkami má byť realizované právo dieťaťa poznať svoj pôvod, teda členské štáty majú pomerne široký priestor pre voľnú úvahu. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že ten priestor nie je absolútny. Z hľadiska princípu proporcionality je potrebné zabezpečiť, aby navzájom konkurujúce si práva a záujmy (v predmetnom prípade oproti sebe stoji právo dieťaťa poznať svoj pôvod a právo matky na ochranu súkromia) boli spravodlivo vyvážené. Je pravdou že konsenzus absentuje, na druhej strane však nemožno prehliadnuť rôzne medzinárodnoprávne nástroje ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní konsenzu a harmonizácie právnych úprav, a ktorých cieľom je zabezpečiť rovnováhu medzi konkurenčnými právami v konkrétnom prípade.
Dohovor OSN o právach dieťaťa zakotvuje v článku 7 právo dieťaťa, pokiaľ je to možné, poznať svojích rodičov. Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (Haagsky dohovor) v článku 30 hovorí, že príslušné orgány zmluvného štátu zaručia, že informácie, ktoré majú o pôvode dieťaťa, najmä informácie týkajúce sa identity jeho rodičov, sa uchovávajú. Dieťa alebo jeho zástupca má mať za primeraného usmernenia prístup k týmto informáciám v rozsahu, v akom to povoľuje právny poriadok tohto štátu.
Podľa judikatúry súdu sa EDĽP musí uplatňovať v súlade so zásadami medzinárodného práva, najmä s tými, ktoré sa týkajú medzinárodnej ochrany ľudských práv.[3] Pokiaľ ide o pozitívne záväzky štátu vyplývajúce mu z článku 8 tie sa musia vykladať okrem iného aj vo svetle Dohovoru o právach dieťaťa.[4]
V Prípade Godelli proti Taliansku[6] šlo o prípad skutkovo obdobný ako vo veci Odièvre. Sťažovateľka, pani Anita Godelli, ktorá sa narodila ešte v roku 1943, bola po pôrode matkou opustená z dôvodu uplatnenia práva na utajenie svojej osoby. Do svojích šiestich rokov bola umiestnená v detskom domove odkiaľ následne putovala do novej rodiny na základe osvojenia. V desiatich rokoch požiadala svojích adoptívnych rodičov, aby jej oznámili, kto je v skutočnosti jej biologická matka, odpoveď nedostala, v dôsledku čoho mala podľa jej tvrdení veľmi ťažké detstvo. Ochrana duševnej stability je pritom nevyhnutným predpokladom účinného uplatňovania práva na rešpektovanie súkromného života.[7]
Súd poukázal tiež na novovytvorenú inštitúciu ktorá má zabezpečiť na základe žiadosti prístup k informáciám o sťažovateľkinej biologickej matke, avšak len so súhlasom tejto osoby. Podľa súdu Francúzsko neprekročilo mieru voľnej úvahy a zabezpečilo rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami, k porušeniu článku 8 preto nedošlo. Toto rozhodnutie bolo disentujúcimi sudcami a odbornou verejnosťou kritizované najmä kvôli tomu, že súd uprednostnil absolútnu prednosť práva matky pred záujmami dieťaťa ktoré nijak zvlášť neposudzoval. Rozhodnutie matky predstavuje absolútnu obranu proti všetkým žiadostiam o informácie zo strany sťažovateľky bez ohľadu na dôvody alebo legitimitu tohto rozhodnutia. Rozhodnutie matky je za každých okolností pre dieťa definitívne záväzné, a nemá viac k dispozícii žiadne právne prostriedky na napadnutie tohto rozhodnutia matky. Koniec koncov v samom rozhodnutí súd uvádza, že nová právna úprava síce umožňuje získať informácie o biologickej matke, sám však považuje získanie takýchto informácii za nepravdepodobné, vzhľadom na potrebný súhlas matky. Napriek tomu však v konečnom dôsledku dospel k záveru uvedenému vyššie. Podľa disentujúcich sudcov nejde v tomto prípade o systém, ktorý by bol spôsobilý zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si právami. Menšinový kritický názor disentujúcich sudcov bol však v neskoršom období zrejme príčinou pre dôslednejšiu aplikáciu princípu proporcionality v rozhodnutiach ESĽP, ktorý o pár rokov neskôr v prípade Jäggi proti Švajčiarsku[5] konštatoval, že právo na identitu, ktoré zahŕňa právo poznať svojích (biologických) rodičov, tvorí neoddeliteľnú súčasť pojmu súkromný život, a obzvlášť v takýchto prípadoch kolízii sa vyžaduje prísna kontrola pri vyvažovaní konkurujúcich si záujmov.
Súčasná situácia na Slovensku a problematické aspekty
De lege lata je teda právo matky utajiť svoju identitu absolutizované a jej rozhodnutie pre dieťa neznamená nič iné ako odsúdenie na doživotnú neistotu a nevedomosť o svojom pôvode. Právo matky, ktoré spadá pod pojem súkromný život chránený článkom 8 EDĽP, je absolutizované aj napriek tomu, že právo na ochranu súkromného života je právom relatívnym, je ho možné obmedziť a obmedziť by sa v takomto prípade rozhodne malo. Nemožno opomenúť ani to, že judikatúra ESĽP chráni primárne biologickú rodinu. Právo a sloboda matky končí tam, kde začína právo dieťaťa. V demokratickom a právnom štáte nesmie dochádzať k absolutizácii niektorého z práv chránených či už ústavou alebo ľudskoprávnymi dohovormi na úkor úplného vylúčenia iného práva, ktoré je s ním v konflikte.
Ústavný súd SR v tejto súvislosti konštantne tvrdí, že všetky základné práva a slobody sa chránia len vtakej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (PL. ÚS 7/96, III. ÚS 254/06, IV. ÚS 362/09, III. ÚS 104/2017). Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07).
Orgán aplikácie práva je však viazaný princípom legality. Koná len spôsobom a v rozsahu, aký mu predpíše zákonodarný orgán. Pokiaľ ten nevytvorí podmienky pre aplikáciu princípu proporcionality v konkrétnom prípade, nemôže byť zabezpečená spravodlivá rovnováha konkurujúcich si záujmov. Tak je tomu aj v prípade utajeného pôrodu v SR. Zákonodarca vytvoril stav, kedy právo matky utajiť svoju identitu popiera právo dieťaťa poznať svoj biologický pôvod. Samotná skutočnosť, že súd môže zbaviť povinnosti mlčanlivosti osoby ktoré zabezpečujú evidenciu a uchovávanie osobitnej zdravotnej dokumentácie, a ktoré sa dozvedeli údaje z nej, tento problém nerieši. Na margo uvedeného sa domnievame, že pokiaľ by sa dieťa narodené v režime utajeného pôrodu obrátilo na ESĽP s tvrdením porušenia článku 8 EDĽP, mohlo by byť jej sťažnosti vyhovené.
Nehovoriac navyše o tom, že právo matky je absolútne preferované aj pred právom otca dieťaťa. Otec aj matka majú vo vzťahu k svojim deťom rovnaké práva a povinnosti. Pri utajenom pôrode je rozhodnutie ponechávané výlučne na žene. Samozrejme, otcovstvo sa odvodzuje od určenia materstva a pre to, ako už bolo uvedené, je relevantné výlučne skutočnosť pôrodu. De iure teda vzťah matka - dieťa vzniká, inštitút utajeného pôrodu na tom nemôže nič zmeniť. Preto ak o utajenie pôrodu požiada vydatá žena, v súlade s prvou domnienkou otcovstva, narodením ex lege vzniká status otec - dieťa. Otcovi však právny poriadok neposkytuje žiaden prostriedok ochrany jeho práv.
Môj pôrodný príbeh | Pôrod bez epidurálu, bez nástrihu | Ako sa pripraviť na pôrod ?
V Českej republike je utajený pôrod umožnený iba žene, ktorej manželovi nesvedčí domnienka otcovstva. Tam však problém spočíva v tom, že kým manželským deťom je umožnené realizovať právo poznať svoj pôvod, nemanželským deťom to v zásade umožnené nie je. Podrobnejší rozbor všetkých problematických aspektov by však presiahol účel tohto článku.
Utajeným pôrodom sa na Slovensku ročne narodí až 40 detí. Rodičky s utajeným pôrodom majú zvyčajne okolo 20 rokov. Hniezdo záchrany je verejný inkubátor, do ktorého môžu ženy po pôrode odložiť novorodenca anonymne a beztrestne bez toho, aby niekto pátral po jeho pôvode. Dieťa, ktoré v inkubátore skončí, je anonymné a právne voľné, čo znamená, že po zápise do matriky môže začať adopčný proces.
| Aspekt | Utajený pôrod | Hniezdo záchrany |
|---|---|---|
| Anonymita matky | Áno, identita matky je utajená. | Áno, matka môže zostať anonymná. |
| Zdravotná starostlivosť | Poskytnutá matke aj dieťaťu v zdravotníckom zariadení. | Dieťa je umiestnené v inkubátore, matka nemusí dostať priamu starostlivosť. |
| Právny štatút dieťaťa | Dieťa je registrované, ale identita matky je oddelená. | Dieťa je právne voľné a pripravené na adopciu. |
| Možnosť zmeny rozhodnutia | Matka má 6 týždňov na odvolanie žiadosti o utajenie. | Matka sa môže vrátiť k dieťaťu do právoplatného rozhodnutia o adopcii. |
Dobrý deň. Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pri riešení môjho náročného problému, ktorý ma doviedol k totálnej zúfalosti a psychickej vyčerpanosti. Problém spočíva v nasledujúcom: Minulý rok, konkrétne v júni 2015, asi tri týždne pred termínom pôrodu, moja vtedajšia priateľka a družka, s ktorou som žil v spoločnej domácnosti spolu aj s jej dvoma deťmi z predchádzajúceho manželstva, odo mňa bez udania dôvodu odchádza na mne neznáme miesto. Neskôr tu porodila naše spoločné dieťa (synčeka), no ihneď po pôrode sa ho vzdala tým, že ho poskytla na anonymnú adopciu. Mňa pri tomto pôrode vôbec neuviedla v jeho rodnom liste ako jeho biologického otca a z tohoto dôvodu, podľa zákona o ochrane osobných údajov, nemám bez právnej pomoci najmenšiu šancu nájsť svoje dieťa a následne požiadať o jeho zverenie do mojej osobnej starostlivosti. Z mojej strany mám o neho vážny záujem. Dúfam, že Vám tieto stručné údaje budú postačovať, aby ste mi vedeli poradiť, čo ďalej. Na Okresnom i Krajskom súde v Bratislave - I, som už podal spolu 28 žiadostí s prosbou o riešenie tohto môjho problému.
Ked chcem dat dieta na utajeny porod potrebujem k tomu súhlas manžela? Nebol veľmi, veľmi medializovaný... Kvôli dievčatku 🙂Baby.... Zjavne je autorke tejto diskusie už suma fuk co tu píšete... Buď sa zabáva... Do pár dní príde do nemocnice domnelý otec s tým, že tu mala porodiť jeho žena, malo by ísť o jeho dieťa, chce testy DNA.
NAČO odtajňovat matku, veď jej údaje sú vedené bokom. Otca zaujíma dieťa, on nepotrebuje vedieť KTO je matka, on chce vedieť či to dieťa čo majú z utajeného pôrodu je JEHO ... inak však on aj tak vie, ako sa volá jeho žena, čo šla na utajený pôrod, takže pred ním nič tajiť netreba. Výššie lienka správne poznamenala, že sa tu bijú viaceré práva, právo otca na dieťa, právo dieťaťa poznať rodicov a právo matky zostať v anonymite. Je to veľmi naozaj veľmi náročná právna otázka,a niet na ňu dokonalej odpovede ani vo svete práva, veď si k tomu prečítaj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. A mas pravdu aj s tým neodtajnovanim.. Čiže otec môže iniciovať konanie, čo je beh na dlhú trať, ale keďže už jedno rozhodnutie máme, ani to už tak nemusí byť a môže to byť celkom rýchle, nakoľko sa dá predpokladať, že súdy budú vychádzať z pôvodného rozhodnutia.
Forma utajeného pôrodu bola zrejme založená kvôli tomu, aby tak mohla urobiť žena ktorá otehotnela po znásilnení, alebo slobodná matka, či v situácii, kde mala nejaké ťažké problémy (bezdomovkyna napríklad)a aby bolo o dieťatko primerane postarané s možnosťou nájsť mu neskôr adoptívnych rodičov. Tento zákon zrejme nebral do uvahy, že by sa pre to rozhodla aj žena žijúca v klasickom vzťahu, v manželstve a podobne. Myslím si že matku netreba odtajňovať, keďže otec má podstatné informácie k identifikácii dieťaťa (termín, mesto, DNA) a tým že ho netreba hľadať medzi všetkými novorodencami narodenými v danom termíne, ale len medzi zopár, ktoré sú z utajeného pôrodu a ostali na "starosť" štátu.
