Pomaly nastáva čas leta a krásneho počasia a určite sa chystáme s deťmi k vode. Niekto pôjde na prírodné kúpalisko alebo verejný bazén, niekto si dopraje kúpanie doma v súkromí. Bohužiaľ, aj v týchto príjemných chvíľach sa môže stať niečo, čo nám navždy zmení život. Utopenie je druhá najčastejšia príčina náhodného úmrtia detí do 15 rokov. Polovica z týchto detí sa utopí zhruba 23 metrov od rodiča alebo iného dospelého. Najohrozenejšie sú deti do piatich rokov. Každé druhé topenie končí smrťou dieťaťa. Utopiť sa môže dieťa počas niekoľkých sekúnd, trebárs aj len v 2 cm vody.
Utopenie je treťou najčastejšou príčinou neúmyselne zavinenej smrti dieťaťa. Hoci je kúpanie vo vode jednou z najobľúbenejších činností detí, a dvojnásobne to platí v lete, ide o aktivitu s vysokou mierou nebezpečenstva. Najčastejším miestom pre utopenie detí je more alebo prírodná vodná plocha ako potok, rieka či jazero. Utopenie je stav, kedy sa do dýchacích ciest dostane voda, ktorá znemožňuje dýchanie a dôsledky môžu byť smrteľné. Bohužiaľ, aj pri prežití topenia bývajú následky veľmi vážne. Ľudia, ktorí prežijú topenie, majú často rozsiahle poškodenia mozgu spojené s mnohými neurologickými problémami. Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia, dôsledky topenia vyžadujú priemerne najvyššie náklady na celoživotnú zdravotnú starostlivosť. Najčastejšie dochádza k utopeniu detičiek vo veku 0 - 5 rokov a mladých ľudí v pubertálnom veku medzi 15. - 19. rokom. Malé deti sú obeťami utopenia kvôli svojej disproporcii.
Teplé počasie nás ešte stále tieto dni vyháňa k vode, kde by sme najmä v prípade, že tam vyrazíme s deťmi, mali dávať veľký pozor. Utopenie je to najhoršie. A desivé, že dieťa sa môže utopiť aj niekoľko hodín po tom, čo trávilo čas vo vode. Ako je to možné? Čo všetko sa pri tom deje? Prinášame informácie o tzv. suchom a sekundárnom utopení.
Tichí zabijaci: Suché a sekundárne utopenie
Sekundárne utopenie nastáva vtedy, keď sa voda dostane do pľúc a spôsobí, že sa v nich tekutina vytvorí v priebehu 24 hodín. Medzi ním a suchým utopením je rozdiel. Suché utopenie totiž nastáva vtedy, ak sa voda dostane do hlasiviek, to začne spôsobovať kŕče a „odrezanie“ od dýchacích ciest - dusenie. Suché utopenie si môžete všimnúť krátko po vdýchnutí vody, sekundárne aj po niekoľkých hodinách a obe sú veľmi zriedkavé. Podľa pediatra Jamesa Orlowskiho z Floridy tvoria 1-2% všetkých utopení.
Ako sekundárne, tak aj suché utopenie nastáva vtedy, keď dieťa vdýchne vodu cez ústa alebo nos. Morska voda je rizikovejšia, ale stále platí, že sa dieťa musí topiť alebo teda vdychnúť väčšie množstvo vody. No to je tzv. sekundárne utopenie - dieťa sa topí, vdýchne vodu, potom ju vykašle, ale nevykašle všetku, zdá sa byť úplne ok, no po pár hodinách začne kašľať, sípať, v pľúcach vzniká zápal, edém, saturácia klesá - vtedy okamžite volať záchranku alebo ísť na pohotovosť. Spomínané “suché” utopenie vzniká tak, že sa prúd vody dostane do hrdla, nedostane sa do pľúc - preto suché, ale v hrdle spôsobí laryngospazmus, hrdlo sa kŕčovite zovrie a tým sa dieťa (u)dusi. Je to reflex a takéto utopenie môže naozaj vzniknúť aj pri hre, skákaní do vody, náhodnom ponorení, ale teda buď sa to stane hneď - vtedy nasleduje KPR, alebo je to ok a netreba sa viac stresovať.
Pri suchom utopení dochádza k zaduseniu sa, a to buď vniknutím vody do pľúc, alebo kŕčom v hrdle, ktoré zúžia dýchacie cesty. Vtedy ide o takzvané suché utopenie, pretože k úmrtiu nedochádza v dôsledku priameho topenia sa. Pri suchom utopení sa do organizmu síce dostane len málo vody, tá však môže dopadnúť na hlasivky a vyvolať reflexné kŕče takzvanej hrtanovej záklopky. Kŕče zúžia alebo celkom uzatvoria dýchacie cesty a postihnutý sa začne dusiť. A to bez toho, aby sa voda dostala do pľúc. V tých najtragickejších prípadoch postihnutý zomiera, jeho smrť však nenastáva v dôsledku vody v dýchacích cestách, ale kvôli nedostatku kyslíka. K nešťastiu je v tomto prípade blízko, ani nemusíte dieťa hádzať do vody, stačí, ak si na celkom malú chvíľu ponorí hlavu do vody. K takej tragédii môže typicky prísť, ak rodičia nechajú malé dieťa na minútu samé v bazéniku, kde je len minimum vody, zo desať pätnásť centimetrov. Nebezpečná môže byť aj taká zábava ako špliechanie sa vodou v bazéne. Rodičia často ani len netušia, že niečo také ako suché utopenie existuje. Po každom podozrivom naloganí sa či vdýchnutí vody by mala nasledovať návšteva lekára, hoci len preventívna. Vo väčšine prípadov dôjde po strate vedomia k povoleniu kŕčov a obnove dýchacích funkcií, avšak ak dieťa vdýchlo viac vody, tá môže začať prenikať do pľúc, pretože má už voľnú cestu a hrozí klasické mokré utopenie.
Čo sa deje pri suchom a sekundárnom utopení? Ak ste boli toho vy svedkom a videli ste, že vdýchlo veľké množstvo vody, sledujte dieťa v najbližších minútach a hodinách. Môžu sa totiž objaviť príznaky, ktoré naznačia, že niečo nie je v poriadku a musíte vyhľadať okamžite lekársku pomoc.
Príznaky suchého a sekundárneho utopenia
Ak vaše dieťa vdýchlo vodu, pozorujte ako sa správa. Pri týchto symptómoch navštívte lekára:
- Ťažkosti s dýchaním alebo rozprávaním
- Nezvyčajné správanie
- Kašeľ
- Bolesť na hrudníku
- Pokles energetickej hladiny po kontakte s vodou
Dôležité je, aby ste mali vaše dieťa na očiach aj niekoľko hodín po tom, čo došlo do kontaktu s vodou, napilo sa jej alebo ju vdýchlo. Ak sa vám čokoľvek nezdá, vyhľadajte pomoc. „Mnohí rodičia nepoznajú príznaky oneskoreného utopenia, myslia si, že ich dieťa je unavené z plávania alebo vyčerpané z vody,“ hovorí odborník Dr. Mark A. Mitchel. V prípade, že dieťa dostane skorú lekársku pomoc, poskytnú mu príjem kyslíka a zmiernia príznaky. Ak nie, žiaľ, suché aj sekundárne utopenie môže byť smrteľné.
Po každom podozrivom naloganí sa či vdýchnutí vody by mala nasledovať návšteva lekára, hoci len preventívna. V tých najtragickejších prípadoch postihnutý zomiera, jeho smrť však nenastáva v dôsledku vody v dýchacích cestách, ale kvôli nedostatku kyslíka.
Prvá pomoc pri akomkoľvek utopení
Ak sa dieťa začne topiť, je potrebné konať okamžite a bez váhania. Nasledujte tieto kroky:
- Okamžite dieťa vytiahnite na breh.
- Skontrolujte, či dýcha. Pokiaľ dieťa nedýcha, volajte ihneď číslo 155 a začnite s resuscitáciou.
Postup resuscitácie:
- Dieťa uložíme na chrbát a zisťujeme, či dýcha. Pokiaľ to tak nie je, zistíme, či má dieťa priechodné dýchacie cesty, tie uvoľníme záklonom hlavy a predsunutím dolnej čeľuste, čím dôjde k otvoreniu úst. Skontrolujeme tiež prípadný zapadnutý jazyk.
- Pokiaľ dieťa nedýcha, skúsime nahmatať pulz (najvhodnejšie miesta sú na tepnách krku alebo paže). Pokiaľ je všetko negatívne, zahájime resuscitáciu.
- U dojčiat vdychujeme vzduch súčasne do úst aj nosu dieťaťa a sledujeme zdvíhanie hrudníka. U väčších detí palcom a ukazovákom stlačíme dieťaťu nos a pozvoľna vdychujeme vzduch do úst dieťaťa. Hlava musí byť dobre zaklonená, aby vzduch mohol prúdiť do hrudníka.
- U novorodencov platí jedno vdýchnutie a tri stlačenia. Pri deťoch do ôsmych rokov vykonáme 1 nádych a 5 stlačení hrudníka. Pri väčších deťoch musí byť tlak silnejší, buďte však opatrní, aby ste dieťaťu nezlomili rebrá. Dojčatám masírujeme srdiečko len veľmi jemne špičkami prstov. Svaly ani kosti nie sú u nich príliš pevné, a preto sa srdce dostáva do pohybu aj pri jemnej kompresii. Srdce masírujeme len v prípade, že nenahmatáme pulz, aby sme dieťaťu neublížili nepotrebnou masážou.
- Pokračujte nepretržite až do príchodu záchrannej služby. Nevzdávajte to - každá minúta sa počíta. „Ľudia sa často obávajú, že pri masáži môžu dieťaťu poškodiť rebrá. Zlomené rebro ale nikdy nie je fatálne, na rozdiel od zastaveného srdca,“ vysvetľuje skúsený záchranár.
Ak sa len nahltalo vody, nechajte ho poriadne vykašľať v predklone, aby sa dýchacie cesty vyčistili. Položte dieťa na rovnú plochu, hlavu mu dajte do záklonu, otvorte ústa a zistite či dýcha.
Prevencia - najlepšia ochrana
Najlepším spôsobom, ako tomu zabrániť, je predísť tomu, aby sa dieťa dostalo takýmto spôsobom do kontaktu s vodou. Výučba detí je mimoriadne dôležitá už od útleho veku. Plávanie, dýchanie pod vodou a samotná prítomnosť dospelého pri vode, v ktorej dieťa je. Na tieto 3 dôležité veci by mal myslieť každý jeden rodič. Toto všetko môže pomôcť utopeniu vo vode, ale aj raritnejším formám utopenia - sekundárnej a suchej.
Nikdy nenechávajte deti kúpať sa samé, v mori ani v bazéne. Krycia či solárna plachta na bazéne nemá ochrannú funkciu.
Domáce bazény sú klamlivé miesto bezpečia. Hoci vlastná záhrada a domáci bazén môžu vyvolávať pocit bezpečia, práve tam často dochádza k tragédiám. Rodičia môžu na chvíľu stratiť pozornosť, odskočiť do kuchyne, zdvihnúť telefón či jednoducho prejsť pár metrov ďalej - a práve v tom momente sa stane nešťastie. Preto záchranár odporúča dôrazné preventívne opatrenia: „Dieťa nikdy nenechávajte pri bazéne samé, ani keby bolo naozaj len pár metrov od vás. Ak musíte odísť, vezmite dieťa so sebou, alebo ho nechajte pod dohľadom iného dospelého.“
Nafukovacie kruhy a rukávniky - falošný pocit bezpečia. Nafukovacie pomôcky ako rukávniky či kruhy pôsobia nevinne a rodičia sa na ne často spoliehajú. V skutočnosti však nedokážu garantovať bezpečnosť, pretože dieťa z nich dokáže ľahko vykĺznuť. „Oveľa spoľahlivejšie sú plávacie vesty určené priamo pre malé deti. Tie zabezpečia, že aj keď dieťa stratí rovnováhu, zľakne sa alebo prestane plávať, zostane na hladine,“ hovorí. Ani plávacie vesty však nenahradia pozornosť rodičov - tá musí byť vždy aktívna a nepretržitá.
Topenie prebieha potichu a nenápadne. Na rozdiel od filmových scén, kde topiaci sa ľudia dramaticky mávajú rukami a hlasno volajú o pomoc, reálne topenie býva veľmi tiché. Dieťa sa jednoducho potopí a nemá možnosť volať o pomoc. Často ide o úplne bezhlučný proces. Preto je dôležité byť k dieťaťu čo najbližšie - dohľad z lehátka či vzdialenej lavičky nestačí.
Pozor, rodičia, buďte ostražití úplne všade, kde je voda, aj doma! Predvídajte a majte oči na stopkách. Dieťa sa nemusí napiť vody iba v mori či bazéne, ale aj vo vani alebo pri pití z pohára. Navyše, deti sú veľmi vynaliezavé a ostražitosti nikdy nie je dosť. Nedávno len dvojročný chlapček dokázal, aké sú deti už odmala vynaliezavé - aj keď jeho rodičia zabezpečili schody vedúce do bazéna, dostal sa doň.
Bezpečnosť detí na vode! | Pravidlá bezpečnosti na vode | Tipy pre bezpečnosť na vode
Zabezpečenie bazéna
Je veľmi individuálne, ako sa kto rozhodne svoj bazén zabezpečiť. Možností je niekoľko:
- Zakrývacia plachta či lamelová roleta - oboje chráni pred náhodným pádom detí do bazéna. Lamelová roleta sa rozvinie cez hladinu, či iné posuvné systémy.
- Ochranná ohrádka - zábradlie či ohrádka, ktorá fyzicky znemožní dieťaťu sa dostať k bazénu. Otázkou je pevnosť konštrukcie a materiál, treba byť opatrní, aby si napr. dieťa pri lomcovaní s ohrádkou v zápale túžby dostať sa do vody, túto ohrádku nestrhlo na seba.
- Zastrešenie - znamená značnú investíciu, no zároveň predlžuje možnosť kúpania sa až na 4 (i viac) mesiacov v roku.
- Bazénový alarm - dokáže strážiť akýkoľvek bazén a upozorniť hlasitým poplachom na pád osoby, dieťaťa alebo domáceho maznáčika do bazéna alebo inej vodnej plochy. Vyhlásený poplach sa prenáša bezdrôtovo na externú sirénu, ktorú možno umiestniť v blízkosti bazéna. Je prispôsobený tak, aby ho deti nedokázali vyradiť z prevádzky. Pred kúpaním sa bazénový alarm prepne do režimu kúpania. Po upokojení vodnej hladiny dôjde automaticky k prepnutiu do režimu stráženia. Bazénový alarm sa montuje na hranu bazéna dvoma vrutmi. Pri inštalácii nie sú potrebné žiadne káble, funguje na batérie. Dokáže „sledovať“ vodnú plochu o rozmere cca 50-70 m2 a sledovať pád do vody osoby/zvieraťa/predmetu ťažšieho než 6kg. Dosah sirény je 100 m.
- Náramok - ak má dieťatko na rúčke náramok a spadlo by do vody, základňa, s ktorou je náramok prepojený, upozorní zvukovým signálom, že niečo nie je v poriadku.
Nie bez dozoru. Je však potrebné mať na pamäti, že akékoľvek ochranné prvky nenahradia dôslednú kontrolu dospelými osobami. Voda deti láka, sú v nej obvykle radi. No v okolí bazéna ich nikdy nenechávajte bez dozoru.
Pri tých tropických teplotách, čo práve panujú nás to láka k vode. Snáď na každom dvore stojí bazén. A (väčšina) detí miluje vodu. Nebezpečie tkvie v tom, že utopenie prebieha POTICHU. Deti majú kvôli svojej proporčne väčšej hlave iné ťažisko tela ako dospelí. Ak padne dieťa tvárou do vody, nie je schopné pritiahnuť si nohy k telu a postaviť sa, nie je na to ešte motoricky vyzrelé.
Deti sú veľmi šikovné a niekedy tá ich šikovnosť je, žiaľ, zdrojom úrazov alebo horúcich chvíľok pre nás rodičov. Niekedy môžu byť následky fatálne, ako v prípade trojročného dieťaťa, ktoré v júli tohto roka našli bez známok života v bazéne jedného z rodinných domov v okrese Senec. Napriek snahe privolaných záchranárov sa dieťa oživiť nepodarilo.
Päť dôležitých faktov o topení, ktoré by mal poznať každý rodič:
- Topenie je rýchle a tiché - Väčšinou sa dieťa jednoducho potichu potopí. Ak je dieťa vo vode nezvyčajne tiché a pokojné, môže byť v problémoch.
- Tragédia nastane v priebehu pár sekúnd nepozornosti - Najmä u najmenších detí často stačí aj veľmi krátka chvíľka nepozornosti, napríklad keď odbehnete pre telefón či uterák. Rizikom sú aj neuzamknuté bazény a malé nádoby s vodou (vedrá, vane).
- Studená voda môže paradoxne pomôcť - Chladná voda môže dieťaťu predĺžiť šancu na prežitie spomalením metabolizmu. Ani v tomto prípade však nemožno otáľať s resuscitáciou.
- Mozog bez kyslíka vydrží len pár minút - Po dvoch minútach bez kyslíka dieťa stráca vedomie, po šiestich minútach dochádza k nezvratnému poškodeniu mozgu.
- Topenie poškodzuje celé telo - Okrem pľúc býva poškodené aj srdce a mozog. Môže dôjsť k edému mozgu, srdcovým arytmiám a dlhodobému poškodeniu nervového systému.
Nikdy nepodceňujte riziká spojené s vodou. Vedeli ste, že utopenie môže nastať rovnako vo vode, ako aj mimo nej? Počuli ste už niekedy pojem suché utopenie? Prečítajte si, o čo ide a aké môžu byť varovné príznaky.