Úzkostná porucha a tehotenstvo: Sprievodca pre budúce matky

Úzkostné poruchy sú čoraz častejším problémom a tehotenstvo, hoci by malo byť radostným obdobím, môže byť pre mnohé ženy spojené s úzkosťou a stresom. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na úzkostné poruchy, ich príznaky, možnosti liečby a špecifické aspekty spojené s tehotenstvom.

Úvod do úzkosti

Úzkosť je prirodzená emócia, ktorú zažíva každý človek. Avšak, ak sa stane nadmernou, chronickou a iracionálnou, môže prerásť do úzkostnej poruchy. S úzkostnou poruchou sa stretáva čoraz viac ľudí a ide o najčastejší duševný problém. Západný spôsob života s tlakom na výkon, časovým zhon a množstvom problémov, ktoré musíme riešiť, úzkostiam dosť napomáha.

Čo je to úzkosť?

Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv a strachu. Je to bežná a prirodzená reakcia na nebezpečné situácie. V tomto zmysle je teda prospešná, lebo nás upozorňuje na čosi, čo nám uškodí. Skúseností, ktoré vyvolávajú úzkosť, je nekonečné množstvo. Patria sem všetky udalosti, ktoré absolvujeme po prvýkrát - prvé rande, prvý školský deň, prvýkrát mimo domova.

Úzkosť môže spôsobiť nahromadený stres, dlhodobá únava s nedostatkom odpočinku. To spustí v mozgu proces, kedy je umelo vyvolaný strach, hoci nemusí ísť o nič konkrétne. Ľudia sa od nepamäti stretávali s akútnou úzkosťou, keď prevažoval stres a obavy o holý život. Úzkosti neprídu zo dňa na deň. Vždy tomu niečo predchádza. Väčšinou je to kombinácia dlhodobého stresu, nedostatočného odpočinku a obavy najrôznejšieho typu.

Pokiaľ Vás prepadne úzkosť, zaručene to spoznáte. Ide o pocit nešpecifikovateľného strachu. Emócie, ktoré úzkosť sprevádzajú, by sa dali prirovnať k strachu a zmätenosti. V tej chvíli príliš nechápeme, čo sa s našim telom deje. Pre úzkosť sú charakteristické pocity napätia, negatívne myšlienky spolu s fyzickými prejavmi ako je zvýšený krvný tlak. Je to reakcia reakcie tela, ktoré sa cítia ohrozené. Pritom rozumovo môžeme chápať, že je strach neopodstatnený. Avšak to je práve to, čo robí z úzkosti nepríjemného spoločníka. Fyzicky sa úzkosti môžu prejavovať ťažkosťami s dýchaním a pocit, že sa nemôžete dostatočne nadýchnuť. To je sprevádzané tlakom na hrudi a napätím svalov.

Akútny stres vs. chronický stres

Stres je pocit, ktorý je s nami spojený evolučne. Hovoríme tu o akútnom strese, ktorý je spôsobený reálnou hrozbou, s ktorou sa v tej chvíli stretávame a v podstate je dobrá. Vďaka tejto reakcii sme opatrnejší a obozretní. Telo je navrhnuté tak, aby mohlo ihneď reagovať na vonkajší stres - napríklad pri príprave na boj s predátorom ("boj alebo útek" z anglického "fight or flight"). Keď sa aktivuje sympatický nervový systém, zmobilizuje nadobličky, ktoré začnú produkovať adrenalín či kortizol. Vďaka kortizolu sa zrýchli tep, svaly sú v napätí a je spustený obranný mechanizmus tela. Akútny stres v reálnom svete vnímame ako strach o život. V tejto chvíli začne amygdala mobilizovať ostatné centrá v mozgu, aby došlo k adekvátnej reakcii tela. Už vieme, že akútny stres má v evolučnom vývoji svoje dôležité miesto. Je to nenahraditeľný a veľmi dômyselný systém, ktorý nám pomáha prežiť.

Avšak potom je chronický stres. Nejedná sa o akútne nebezpečenstvo, ale je to nahromadený stres, ktorý v dlhodobom horizonte urobí v tele nepríjemný koktail pocitov. Nasleduje úzkosť, ktorá je sprevádzaná vyššie spomínanými nepríjemnými príznakmi. Pokiaľ sa úzkosť dlhodobo nerieši, môžu tiež vyústiť do panického ataku. Čo je veľmi nepríjemný stav, keď má dotyčný pocit, že umiera. Cíti bolesť na hrudi a je presvedčený o tom, že má infarkt.

Mozog a úzkosť

Mozog je obrovský súbor informácií, ktoré si medzi sebou odovzdávajú neurotransmitéry (molekuly prenášajúce informácie medzi bunkami, predovšetkým vzruch medzi neurónmi). Mozog sa skladá z dvoch hemisfér, pravej a ľavej. Obe strany sú spojené zväzkom vlákien, pozdĺž ktorých dochádza ku komunikácii medzi oboma hemisférami. Pri úzkosti dochádza k tomu, že jednotlivé správy a signály neplynú tak hladko, ako by mali. Niektoré časti mozgu sú dokonca kľúčovými aktérmi pri produkcii strachu a úzkosti. Pomocou technológie zobrazovania mozgu a neurochemických techník vedci zistili, že amygdala hrá významnú úlohu vo väčšine úzkostných porúch. Pri úzkostnej poruche amygdala mylne zadáva pokyn, aby zmobilizovala reakciu tela. Akútny stres bol pre človeka chvíľou, kedy stretol napríklad mamuta. Cítil sa ohrozený na živote a telo bolo schopné zmobilizovať všetky sily, aby prežil.

Serotonín je neurotransmitér najčastejšie spájaný s prežívaním príjemných pocitov, pohody a šťastia. Existuje niekoľko teórií o vývoji úzkostí v spojitosti s nízkou hladinou serotonínu. Jedným z možných dôvodov je, že vo chvíli, keď sa stretávame s úzkosťou, mozog začne produkovať nadbytok neurotransmitérov súvisiacich so strachom. Zároveň znižuje produkciu neurotransmitérov spojených so šťastím a relaxáciou, ako je dopamín a serotonín. Serotonín je hormón, ktorý má v tele na starosť niekoľko pochodov. Vďaka serotonínu sa môžeme cítiť uvoľnenie a tiež nám pomáha regulovať spánok, telesnú teplotu, pamäť a chuť do jedla. V dôsledku nedostatku serotonínu môžeme byť náchylnejší k úzkostiam alebo podliehať pocitom smútku. Treba však poznamenať, že niektorí ľudia sa jednoducho narodia s menším množstvom hladiny serotonínu.

Typy úzkostných porúch

Existuje niekoľko druhov úzkostných porúch, ktoré sa líšia svojimi špecifickými príznakmi a prejavmi.

• Generalizovaná úzkostná porucha (GAD): Prejavuje sa nadmernou úzkosťou a obavami, ktoré sa týkajú každodenných aktivít a situácií.
• Sociálna úzkostná porucha: Strach z hodnotenia a zahanbenia v spoločenských situáciách.
• Panická porucha: Opakované a nečakané záchvaty paniky, ktoré zahŕňajú intenzívny strach alebo nepohodlie.
• Fóbie: Neovládateľný a neadekvátny strach z konkrétneho objektu alebo situácie.
• Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Nežiaduce myšlienky a impulzy (obsesie), spôsobujúce opakované, rutinné správanie (kompulzie).
• Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Môže sa vyvinúť po prežití alebo svedectve traumatickej udalosti.

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) je duševná porucha, ktorá sa prejavuje chronickým a nadmerným strachom alebo obavami, ktoré nie sú vždy spojené s konkrétnymi udalosťami. Príčiny GAD sú často multifaktoriálne a môžu zahŕňať kombináciu genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov.

Príznaky GAD:

• Neustále napätie a úzkosť
• Nespavosť
• Fyzické symptómy ako závraty alebo rýchle búšenie srdca
• Ťažkosti so sústredením
• Podráždenosť
• Svalové napätie
• Únava

Diagnostika GAD:

Diagnostika GAD zahŕňa dôkladnú lekársku a psychiatrickú evaluáciu, ktorá zahŕňa diskusiu o symptómoch, anamnéze pacienta a vyšetrení na vylúčenie iných možných príčin symptómov. Podľa Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-5) musí pacient spĺňať určité kritériá na stanovenie diagnózy GAD.

Úzkosť v tehotenstve

Aj keď sa tehotenstvo vo filmoch zobrazuje ako to najkrajšie obdobie života ženy, pre mnohé budúce maminky to tak vôbec nemusí byť. Okrem viacerých možných zdravotných ťažkostí, ktoré sa s tehotenstvom zrazu objavia, môže byť aj zaťažkávacou skúškou pre vaše psychické zdravie. Nejedna žena zistila, že je tehotná, vďaka náhlym zmenám nálad. Môžu za to hormonálne zmeny v tehotenstve, ktoré sú najmä v prvom trimestri veľmi intenzívne. Náhle sa zvyšujúca hladina estrogénov a progesterónov totiž vplýva na špeciálne molekuly v mozgu, známe ako neurotransmitery. To vedie k emočným zmenám u tehotných žien, ako sú zmeny nálad, pocity úzkosti, strachu, poruchy spánku, či dokonca vo výnimočných prípadoch až depresívne príznaky. Pokiaľ podobnými symptómami trpíte bežne počas premenštruačného syndrómu, je tu väčšia šanca, že vás to postretne aj počas tehotenstva.

Aj keď za zmenami nálad počas tehotenstva vždy stoja zmeny v hladinách hormónov, predsa len sú isté faktory, ktoré to môžu ešte zintenzívniť.

Faktory ovplyvňujúce úzkosť v tehotenstve:

• Fakt, či je tehotenstvo želané alebo nie.
• Otehotnenie pomocou IVF či predchádzajúce ťažkosti s otehotnením.
• Predchádzajúce potraty.

Podľa odborníkov, môže až 10 - 25 % tehotných žien pociťovať počas tehotenstva úzkosť alebo depresiu. Situáciu komplikuje aj fakt, že máloktorá z nás to prizná okoliu, veď predsa to má byť šťastné obdobie. Príznaky úzkosti a depresie, ktoré už zasahujú do vášho bežného fungovania, už patria do rúk odborníka.

Liečba úzkosti

KBT sa zameriava na pochopenie vzťahu medzi myšlienkami, pocitmi a správaním a na rozvoj zdravších spôsobov reagovania na stresové situácie.

Farmakoterapia

V niektorých prípadoch môže byť potrebná farmakoterapia na zmiernenie symptómov úzkosti. Antidepresíva a anxiolytiká sú lieky, ktoré môžu pomôcť stabilizovať chemickú rovnováhu v mozgu a znížiť intenzitu úzkostných prejavov. Lieky však nie sú univerzálnym riešením a najlepšie fungujú v kombinácii s terapiou.

Zmeny životného štýlu

Úprava životného štýlu môže byť jedným z najúčinnejších spôsobov, čo pomáha pri úzkosti. Malé kroky v každodennom režime môžu priniesť veľké zmeny a zmierniť stavy úzkosti a ich prejavy.

• Zdravá strava: Jedálniček bohatý na omega-3 mastné kyseliny, horčík a vitamíny skupiny B môže podporiť rovnováhu nervovej sústavy a pozitívne ovplyvniť stavy úzkosti.
• Pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb vo forme krátkych prechádzok vie zmierniť pocit úzkosti a navodiť väčšiu pohodu.
• Dostatok spánku: Kvalitný spánok je základným stavebným kameňom psychickej pohody.
• Relaxačné techniky: Meditácia, hlboké dýchanie alebo mindfulness techniky sú účinnými nástrojmi psychohygieny, ako na úzkosť v každodennom živote.

Prírodné prostriedky

Prírodné prostriedky sa už po stáročia používajú v mnohých kultúrach na zmiernenie úzkosti a jej symptómov s prekvapivou účinnosťou.

• Kurkuma: Konkrétne jej aktívna zložka kurkumín, má množstvo potenciálnych zdravotných výhod, vrátane možného vplyvu na duševné zdravie a úzkosť.
• Vitamín D: Nedostatok vitamínu D bol spojený so zvýšenou úzkosťou.
• Koreň valeriány: Pomáha znížiť symptómy úzkosti a depresie.
• Levanduľa, ľubovník: Pomáhajú pri stavoch úzkosti, hystérii a problémoch nervového pôvodu.

Ako zvládať úzkosť počas tehotenstva?

Ak sú pocity úzkosti len nepríjemné, ale dokážete normálne žiť, môžete ich skúsiť zvládnuť svojimi silami a úpravami životného štýlu.

• Dbajte na pravidelný a dostatočne dlhý spánok.
• Stravujte sa zdravo, výživne a pravidelne.
• Vyhýbajte sa prílišnému množstvu kofeínu, či iných stimulačných látok.
• Pravidelne cvičte.
• Ak sa obávate priebehu tehotenstva, zapíšte sa na vhodný prípravný kurz a na všetko sa tam spýtajte.

Z pohľadu vstrebávania je vhodné podávať organické soli magnézia, ktoré vykazujú vyššiu mieru vstrebávania. Denná dávka by mala byť u tehotných na úrovni 350 až 400 mg. V prípade potreby môže lekár krátkodobo zvážiť aj použitie úzkeho spektra rastlinných prípravkov (fytofarmák).

Z pohľadu suplementácie je dôležitá predovšetkým dostatočná suplementácia magnéziom samostatne, alebo doplnená o vitamíny skupiny B.

Pre správnu tvorbu neurónov, ich regeneráciu a pre vytváranie nových nervových spojení je vhodné zabezpečiť dostatok látky uridín fosfát.

Pre správnu činnosť mozgu, hlavne s ohľadom na kognitívne schopnosti, je potrebný dostatočný prísun omega-3 nenasýtených mastných kyselín.

Pri problematickom zaspávaní v bežnom večernom čase je vhodné podávanie melatonínu, ktorý navodzuje fyziologický pocit únavy a podporuje zaspávanie. Vhodný je aj pri odchýlkach spánku spôsobených časovými posunmi.

Základom ochrany organizmu a buniek pred oxidačným stresom je vyhýbanie sa rizikovým faktorom a zároveň, keďže nie vždy sa rizikové faktory dajú odstrániť, používanie prípravkov s antioxidačným pôsobením - tzv. antioxidantov.

V prípade hraničných alebo iba mierne poklesnutých hodnôt hemoglobínu je možné riešiť chudokrvnosť dietárnymi opatreniami, kam spadá aj doplnenie stravy o suplementy obsahujúce železo.

Popôrodná úzkosť a depresia

Narodenie dieťaťa je jednou z najradostnejších udalostí v živote ženy a celej rodiny. Očakávanie, príchod nového života a starostlivosť oň prináša obrovské množstvo lásky, ale zároveň aj výziev a zmien. Často sa hovorí o "baby blues", teda prechodnom období smútku a precitlivenosti, ktoré postihuje mnoho novopečených matiek. Avšak, pre niektoré ženy sa pocity smútku, úzkosti a beznádeje prehlbujú a prerastajú do vážnejšieho stavu, známeho ako popôrodná depresia.

Baby blues vs. popôrodná depresia

Je dôležité rozlišovať medzi dočasným a miernym stavom, ktorý poznáme ako baby blues, a závažnejšou popôrodnou depresiou. Baby blues, alebo "popôrodný smútok", postihuje až 80% žien po pôrode. Zvyčajne sa objavuje 3-5 dní po pôrode a trvá len niekoľko dní, maximálne dva týždne. Charakterizujú ho náhle zmeny nálad, plačlivosť, úzkosť, podráždenosť a pocit preťaženia. Tieto pocity sú spôsobené najmä prudkými hormonálnymi zmenami, nedostatkom spánku a fyzickým vyčerpaním po pôrode.

Naopak, depresia po pôrode (klinicky známa ako popôrodná depresívna porucha) je oveľa závažnejší stav. Postihuje približne 10-15% novopečených matiek a môže sa objaviť kedykoľvek v priebehu prvého roka po pôrode, najčastejšie v prvých týždňoch alebo mesiacoch. Príznaky sú intenzívnejšie a pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, čo značne ovplyvňuje schopnosť matky fungovať a starať sa o seba aj o dieťa.

Príznaky popôrodnej depresie

Rozpoznať popôrodnú depresiu príznaky je kľúčové pre včasnú intervenciu. Hoci sa môžu líšiť u každej ženy, existuje súbor typických prejavov, na ktoré by si mali dať pozor nielen matky, ale aj ich blízki. Je dôležité poznamenať, že príznaky nemusia byť prítomné všetky a ich intenzita sa môže meniť.

• Pretrvávajúci smútok a plačlivosť
• Strata záujmu o aktivity, ktoré matku predtým tešili
• Pocity beznádeje a viny
• Úzkosť a panické ataky
• Poruchy spánku (nespavosť alebo nadmerná spavosť)
• Zmeny v chuti do jedla (strata chuti alebo prejedanie sa)
• Extrémna únava a nedostatok energie
• Ťažkosti so sústredením a rozhodovaním
• Podráždenosť a hnev
• Pocity odcudzenia od dieťaťa alebo obavy o jeho zdravie
• Myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu

Príčiny popôrodnej depresie

Popôrodná depresia nie je znakom slabosti charakteru alebo zlého rodičovstva. Je to komplexný zdravotný stav, ktorý je ovplyvnený kombináciou viacerých faktorov.

• Hormonálne zmeny: Po pôrode dochádza k prudkému poklesu hladín estrogénu a progesterónu, hormónov, ktoré boli počas tehotenstva extrémne vysoké. Tento prudký pokles môže ovplyvniť náladu a viesť k depresii.
• Fyzické vyčerpanie a nedostatok spánku: Pôrod je fyzicky náročný a starostlivosť o novorodenca znamená časté prebúdzanie v noci.
• Emocionálne faktory a životné zmeny: Príchod dieťaťa prináša obrovské zmeny do života ženy a partnerského vzťahu.

Liečba popôrodnej depresie

Dobrou správou je, že depresia po pôrode je liečiteľná a existuje mnoho efektívnych spôsobov, ako ženám pomôcť. Kľúčom k úspešnej liečbe je včasné rozpoznanie a vyhľadanie odbornej pomoci.

Možnosti liečby popôrodnej depresie:

• Psychoterapia: Rozhovorová terapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) alebo interpersonálna terapia, je veľmi účinná.
• Medikamentózna liečba: V niektorých prípadoch môže lekár predpísať antidepresíva.
• Podporné skupiny: Pripojenie sa k podpornej skupine pre matky s popôrodnou depresiou môže byť nesmierne prospešné.
• Zmeny životného štýlu: Hoci samotné zmeny životného štýlu nestačia na liečbu klinickej depresie, môžu výrazne podporiť proces uzdravenia.
• Sociálna podpora: Zapojenie partnera, rodiny a priateľov do starostlivosti o dieťa a domácnosť je kľúčové.

Prevencia a podpora

Kým liečba popôrodnej depresie je nevyhnutná, rovnako dôležitá je aj prevencia a neustála podpora matiek, či už od profesionálov, alebo od najbližších.

Pre matky je kľúčové:

• Prijať pomoc a nebáť sa o ňu požiadať.
• Naučiť sa delegovať úlohy.
• Nájsť si čas pre seba.
• Komunikovať s partnerom.

Úloha partnera:

• Byť informovaný a empatický.
• Ponúknuť praktickú pomoc.
• Podporiť vyhľadanie pomoci.
• Komunikovať a počúvať.
• Dbať aj na svoje vlastné zdravie.

Podpora od rodiny a priateľov:

Ponúknuť konkrétnu pomoc namiesto všeobecných fráz.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Rozhodnutie vyhľadať pomoc je prvým a najdôležitejším krokom k uzdraveniu. Mnoho žien váha, pretože sa cítia hanbiť, myslia si, že by to mali zvládnuť samy, alebo sa obávajú, že im niekto vezme dieťa.

Kde hľadať pomoc:

• Gynekológ alebo všeobecný lekár
• Psychiater
• Psychológ alebo psychoterapeut
• Podporné skupiny

V príbalovom letáku pribudli upozornenia na vedľajšie účinky lieku. Pri užívaní lieku sa môžu vyskytnúť poruchy pohybu, ako sú tras a svalové kŕče, najmä počas prvých dní po začatí liečby (veľmi časté, môžu postihovať viac ako 1 z 10 osôb).

Tehotenstvo je veľmi významnou etapou v živote ženy. Je to obdobie mnohých zmien - mení sa telo, rodinná dynamika, denný rytmus a hladiny hormónov, nálady a emócie. Všetky tieto zmeny môžu spôsobiť aj zvýšený stres a plač v tehotenstve, čo môže mať vplyv na matku aj jej nenarodené dieťa. Prečo vzniká stres v tehotenstve? Niekedy sa, bohužiaľ, stanú udalosti, ktoré ovplyvnia ženu bez ohľadu na to, či je tehotná alebo nie. Patrí k nim partnerská kríza, rozvod, úmrtie blízkeho človeka, strata zamestnania, dlhodobé zdravotné problémy alebo finančné ťažkosti. Do akej miery je zlý psychický stav v tehotenstve normálny? Je normálne, že ženy počas tehotenstva zažívajú určitú mieru stresu. Tehotenstvo je však pre každého obrovskou životnou zmenou a transformáciou. Mierna úzkosť, výkyvy nálad a rozrušenie počas tehotenstva sú jeho normálnou súčasťou. Je však dôležité sledovať intenzitu a trvanie týchto príznakov. Áno, dlhodobý a intenzívny stres a plač v tehotenstve môžu mať svoje následky. Nervozita v tehotenstve môže mať negatívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie v tehotenstve môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Takisto stres a hádky v tehotenstve sú rizikové pre vznik preeklampsie, eklampsie alebo rastovej retardácie plodu. Táto štúdia z roku 2019 naznačuje, že zvýšená hladina kortizolu počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode. Tento stav môže potencovať riziko vývojových chýb. Zistilo sa tiež, že vysoké hladiny stresu počas tehotenstva môžu ovplyvniť biochemické procesy v mozgu dieťaťa, konkrétne v oblastiach čelného laloku a hipokampu. To môže spôsobiť abnormality v kognitívnom vývoji dieťaťa, ťažkosti s pozornosťou, problémy so správaním alebo emocionálnu nestabilitu [1]. S pocitmi depresie a plaču v tehotenstve sa stretne väčšina žien. Zamerajte sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa. Ak je to možné, buďte aktívna, chodievajte na prechádzky, plávajte alebo možno navštevujte kurzy tehotenskej jogy. Nezabúdajte na dostatok spánku. Do svojho denného režimu môžete zaradiť aj doplnky stravy. Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje. Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu. Myslite teraz hlavne na seba. Do svojho denného programu zaraďte relaxačné cvičenia, pokojnejšiu tehotenskú jogu alebo meditáciu. Plánujte si čas tak, aby vás žiadna činnosť nezaväzovala, a delegujte úlohy. Ak vaše obavy pramenia z toho, že neviete, čo tehotenstvo a pôrod obnáša alebo ako sa starať o novorodenca, môže byť pre vás prospešný predpôrodný kurz. Príliš veľa je príliš veľa. Keď pomyselný pohár stresu pretečie, zverte sa svojim blízkym. V komunite tehotných môžete nájsť istú mieru podpory. Iné ženy môžu prežívať podobné problémy ako vy a zdieľanie terapie môže mať účinok. Ďalšie tipy na tehotenské nervy, ako zahnať stres a zlepšiť si náladu, nájdete v tomto článku. Každá žena prežíva tehotenstvo inak a to, čo funguje na jednu, nemusí nutne fungovať na druhú. Dôležité je nájsť metódy a spôsoby, ktoré najlepšie vyhovujú individuálnym potrebám tehotnej ženy a pomáhajú jej udržať si psychickú pohodu.

Tokofóbia je panický strach z tehotenstva a pôrodu a môže sa vyskytovať aj u žien, ktoré túžia po deťoch. Existujú ženy, ktoré túžia po deťoch, avšak z pôrodu a tiež z tehotenstva majú priam panický strach. V roku 2000 uskutočnila Kristina Hofberg vo Veľkej Británii štúdiu o bezdetných ženách, výsledky hovorili jasnou rečou. V medicíne sa hovorí o primárnej tokofóbii, kedy sa žena bez zjavného dôvodu obáva zmien, ktoré tehotenstvo so sebou prináša. Sekundárna tokofóbia je spôsobená traumatickou skúsenosťou z predchádzajúceho tehotenstva alebo nejakou traumou z detstva. V oboch prípadoch je tokofóbia závažnou chorobou.

Ahojte tie čo sa liečite na úzkosti ako znášate tehotenstvo s mužom sa ideme snažiť o ďalšie bábo no bojím sa trochu čo sa týka tej úzkosti či sa nezhorší atď . hrozne túžim pomalom bábätku len ako bojovať s pocitom strachu keďže viem že určite ma bude prenasledovať celé tehu prosím poraďte 🙂 Mne sa to zhorsovalo len vtedy, ked bol vyrazny narast alebo pokles hormonov. Cize hlavne v prvych tyzdnoch tehotenstva a po porode. Vzdy sa to samo zastabilizovalo, ked si telo na novu hladinu hormonov zvyklo. Len ja nemam vyslovene strachy, len uzkost alebo panicky stav v podstate bez priciny. Ak mas strachy z niecoho konkretneho, tak to by sa malo dat podchytit terapiou.No treba ratat s tym, ze hormony s tym zamavaju, ale ako hovorin, netreba sa toho zlaknut, malo by sa to upravit, ked sa telo adapruje. Som v 1. trimestri (10tt). Dávno pred otehotnením sa u mňa objavili úzkostné prejavy, ktoré som krátkodobo liečila Lexaurinom. Navštevujem psychoterapiu a učím sa s atakmi úzkosti pracovať. Som riziková, po dvoch potratoch, s nasadenou liečbou... Zatiaľ som bola v pohode, ale zrazu sa bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov, či racionálneho dôvodu objavilo búšenie srdca, nočné prebúdzanie a bojím sa, že som zase tam, kde som nechcela byť. Chcem sa liekom vyhnúť, ale viem, že takéto stavy bábätku tiež neprospievajú. Budem rada ak napíšete, ak s tým máte skúsenosť. Prosím nepíšte ak zažívate tzv. tahotenskú úzkosť (ako to dopadne, ako zvládnem bábo...). Píšte, ak ste úzkostnú poruchu, alebo paniku riešili už pred tehu, s psychológom, psychiatrom.

Skôr ako začnete s doplnkami výživy, poraďte sa so svojím lekárom. Všetky informácie uvedené v tomto článku slúžia len na vzdelávacie účely a nenahrádzajú lekársku diagnózu.

tags: #uzkostna #porucha #a #tehotenstvo