Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov. Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu.

Kľúčová úloha placenty počas tehotenstva
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.

Placenta a viacplodové tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Možné komplikácie s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Placenta Previa, známa aj ako nízko položená placenta, sa vyskytuje, ak placenta pokrýva časť alebo celý krčok maternice počas niekoľkých posledných mesiacov tehotenstva. Vo všeobecnosti, ako tehotenstvo postupuje, placenta sa presúva do hornej časti maternice, čo umožňuje krčku maternice, aby bola voľná cesta pre pôrod. Ženy, u ktorých sa vyvinula placenta previa, podstupujú krvácanie pred pôrodom aj počas neho. Stáva sa to preto, že počas pôrodu môže otvorenie krčka maternice spôsobiť roztrhnutie krvných ciev, ktoré spájajú placentu a maternicu. To je riskantné pre matku aj pre dieťa.
Existujú štyri hlavné typy placenty previa, ktoré sa líšia od malých po veľké. Každá z nich má svoj vlastný typ plánu liečby a určuje, či matka môže mať normálny pôrod alebo bude potrebovať cisársky rez:
- Čiastočné: V tomto prípade placenta čiastočne zakrýva otvor krčka maternice.
- Nízka poloha: Tento typ sa vyskytuje na začiatku až v polovici tehotenstva. Tu má placenta polohu na okraji krčka maternice.
- Okrajová: Tu začína rásť placenta na dne maternice. Placenta zvyčajne tlačí na krčok maternice, ale nie presne ho zakrýva.
- Veľká alebo úplná: Toto je najzávažnejší typ placenty previa.
Je celkom možné, že by ste ani nevedeli, že máte placentu previa, kým to váš lekár nezistí počas rutinného ultrazvuku. Hlavným príznakom tohto stavu je jasne červené vaginálne krvácanie bez bolesti v druhej polovici tehotenstva. Tok môže byť ľahký alebo ťažký, sprevádzaný kontrakciami. Hoci presná príčina placenty previa nie je známa, existujú určité faktory, ktoré údajne zvyšujú riziko alebo spúšťajú tento stav.
Lekári rozhodnú o pláne liečby vašej placenty previa v závislosti od množstva krvácania, zdravotného stavu dieťaťa, pokročilého tehotenstva a polohy placenty a dieťaťa. Hlavným problémom lekára je však krvácanie:
- Minimálne až žiadne krvácanie: V prípadoch placenty previa, keď matka pociťuje minimálne alebo žiadne krvácanie, lekár odporučí dostatočný odpočinok na lôžku. To znamená čo najviac odpočívať a stáť alebo sedieť len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné. Lekári tiež odporúčajú zdržať sa cvičenia a sexu počas tohto obdobia.
- Silné krvácanie: V prípadoch placenty previa, ktoré zahŕňa silné krvácanie, potrebuje matka odpočinok v nemocnici. V závislosti od množstva straty krvi môže vyžadovať krvné transfúzie. Podávajú sa aj lieky, ktoré zabraňujú predčasnému pôrodu. V prípadoch takého silného krvácania bude chcieť lekár urobiť cisársky rez hneď, ako bude bezpečné dieťa donosiť - s najväčšou pravdepodobnosťou po 36. týždni tehotenstva.
Placenta previa sa nesmie ignorovať kvôli nebezpečenstvám, ktoré môže predstavovať. Ak sa stanete matkou vy alebo niekto z vašich blízkych, uistite sa, že je o ňu veľa postarané. Ak sa v ktoromkoľvek priebehu tehotenstva vyskytne nezvyčajné krvácanie, treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Nenechajte si ujsť rutinné kontroly u svojho pôrodníka.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Pôrod PLACENTY v tretej dobe pôrodnej
Diskusia a skúsenosti žien
Niektoré ženy zdieľajú svoje skúsenosti s nízko položenou placentou. Mnohé uvádzajú, že placenta sa v priebehu tehotenstva postupne posunula vyššie. Napríklad jedna žena uviedla: "Ja som ju mala tesne pri krčku a skutočne sa posunula vyššie. Ak sa neposunie, bude treba cisársky rez." Iná žena sa podelila o svoju skúsenosť: "Aj ja som mala nízko nasadajúcu placentu a pekne sa vytiahla hore. Veľa oddychuj a ona sa da na správne miesto."
Existujú však aj prípady, kedy sa placenta neposunula a vyžadoval sa cisársky rez. Jedna z žien napísala: "Zistili mi to v 16 tt a nepohla sa ani o milimeter. Snažila som sa nedvíhať ťažké veci a nevyčerpávať sa. Od 34 tt som bola pre istotu v nemocnici a v 38 tt sekcia."
Ďalšia žena, ktorá bola v 11. týždni tehotenstva, uviedla: "Mal niekto skúsenosť s nízko uloženou placentou? ... ak sa to cca do 20 tt nezmení, tak pravdepodobne to bude viac-menej jasné, že príde na rad jedine cisársky rez neskôr pri pôrode."
V 23. týždni tehotenstva sa jedna z žien pýtala: "Vcera na poradni mi bolo povedane ze mam nizko placentu. Bola som oboznamena co sa moze diat, ze sa to moze este upravit alebo v horsom pripade krvacat. Chcem sa spytat nakolko mozem normalne fungovat, len nesportovat, obmedzit styk, dvihat tazke veci. Inak aj do prace mozem chodit. Ze ci to teda znamena, ze sa nemusim az tak znepokojovat a ci je to pravdepodobne 1.stupen?"
Diskutuje sa aj o tom, či nízko položená placenta môže spôsobovať tlaky. Jedna z žien sa pýtala: "Nizko polozena placenta sa prejavuje obcasnymi tlakmi? To mavam uz asi mesiac, no nie su bolestive, netrvaju dlho ani nie casto."
Využitie placenty po pôrode
Hoci placenta je dočasným orgánom, jej potenciál po pôrode nie je zanedbateľný. Na Slovensku však nie je možné si placentu zo zdravotníckeho zariadenia odniesť a musí byť zlikvidovaná. V iných krajinách je však bežné si placentu odniesť domov, spracovať ju rôznymi spôsobmi, alebo ju zasadiť ako symbol nového života.
História využitia placenty v medicíne siaha do minulosti. Membrány placenty sa využívali ako účinné obväzy na rany už začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia a placenta sa používa na očné chirurgické zákroky už od roku 1940. V súčasnosti sa skúma využitie kmeňových buniek z placenty v oblasti bunkových terapií, regeneratívnej liečbe poškodených tkanív a orgánov či v bioinžinierstve tkanív. Tieto bunky majú potenciál pri liečbe ochorení ako Crohnova choroba, mozgová príhoda či diabetes 2. typu.
Hoci si mamička svoju placentu domov odniesť nemôže, môže ju nechať odobrať a uskladniť na budúce využitie. Odber si však musí vopred objednať. Uskladnením placenty spolu s pupočníkovou krvou a tkanivom pupočníka rodičia dieťaťu zabezpečia najširšie spektrum buniek, ktoré je možné pri pôrode získať.
Odber placenty prebieha bezprostredne po jej pôrode. Je bezpečný a nie je bolestivý pre matku ani pre novorodenca. Bábätko je v čase odberu už porodené, položené na brušku mamičky, prípadne v starostlivosti novorodeneckého lekára. Placenta sa odoberá ako celok. Následne sa v špecializovanom laboratóriu spracuje a rozdelí do viacerých vakov a skúmaviek. Uchováva sa pri teplote -180 °C.
Už dnes sa pupočníková krv využíva pri liečbe mnohých závažných ochorení. Navyše vo svete prebiehajú stovky klinických štúdií, ktoré overujú účinnosť perinatálnych tkanív (pupočníková krv, placenta a tkanivo pupočníka) pri ďalších ochoreniach. Veľký potenciál sa skrýva hlavne v regeneratívnej medicíne a v bunkových terapiách.

Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas "chce" maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná. Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky. Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati.
Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatuje sa retencia placenty (používa sa aj termín placenta adherens). Lekár rukou v maternici odlučuje placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime.