Práva dieťaťa po narodení: Nie majetok, ale osoba s právami

Otázka, či je dieťa po narodení majetkom rodičov, je komplexná a v rôznych právnych systémoch sa s ňou zaobchádza odlišne.

V slovenskom kontexte, podobne ako vo väčšine moderných právnych štátov, dieťa nie je považované za majetok rodičov. Rodičia majú voči dieťaťu práva a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť jeho blaho a rozvoj.

Rodina ako základný kameň spoločnosti

Rodina predstavuje pre dieťa najdôležitejšie výchovné prostredie. Práve v rodine dieťa trávi najviac času a nadobúda skúsenosti, ktoré ho formujú do dospelosti. Pedagógovia a psychológovia zdôrazňujú, že najmä v prvých piatich rokoch života dieťa získava obrovské množstvo vedomostí, návykov, záujmov a postojov, ktoré majú zásadný vplyv na jeho ďalší život. Väčšina rodín sa snaží vytvárať pre svoje deti čo najlepšie podmienky pre ich duševný, telesný a sociálny rozvoj, vštepuje im hodnoty a poskytuje im vedomosti o svete.

Vhodné a podnetné rodinné prostredie je základom pre rozvoj racionálnych motívov a aktivít dieťaťa pri dosahovaní osobných a spoločenských cieľov. Avšak, nie všetky rodiny sú schopné plniť si svoje rodičovské povinnosti. V spoločnosti existujú rodiny, ktoré sa o svoje deti nestarajú dostatočne, a práve z týchto rodín pochádza väčšina detí, ktorým sa poskytuje náhradná rodinná výchova formou ústavnej starostlivosti.

História ústavnej starostlivosti o opustené deti

Starostlivosť o opustené deti má hlboké korene v histórii ľudstva. Postoj spoločnosti k týmto deťom sa vyvíjal a nebol vždy zameraný na ich ochranu. V staroveku a stredoveku bolo usmrcovanie novonarodených detí pomerne bežným javom, najmä ak ohrozovalo existenciu rodiny. Život dospelého mal prednosť pred životom dieťaťa. Choré alebo postihnuté deti boli často odložené alebo usmrtené.

V Sparte deti patrili štátu a po narodení boli prehliadnuté. Na základe tohto posúdenia sa rozhodovalo o ich osude. V Aténach mal otec právo rozhodnúť o opustení, predaji alebo obetovaní dieťaťa. Až v 4. storočí sa začalo usmrcovanie detí považovať za vraždu.

Cirkev sa od svojho vzniku snažila zabezpečiť starostlivosť o nechcené deti, najmä tie narodené mimo manželstva. Pri kostoloch sa zriaďovali útulky pre odložené deti. Prvý útulok pre opustené deti bol zriadený v roku 335 v Carihrade. V roku 1198 pápež Inocent III. zriadil v Ríme sirotinec, ktorý bol vybavený otáčavou schránkou (tornom), do ktorej bolo možné vložiť nechcené dieťa.

Významnú úlohu v starostlivosti o opustené deti zohrali aj kláštory, ktoré im zabezpečovali živobytie a vzdelanie. Až postupne sa vyčlenili samostatné zariadenia pre deti. V 18. storočí Pestalozzi a Vierthaler vytvárali pedagogické idey v oblasti starostlivosti o opustené deti. Pestalozzi zdôrazňoval význam citovej, mravnej a pracovnej výchovy a poukazoval na dôležitosť rodinného prostredia pre rozvoj dieťaťa.

V 19. storočí, v období manufaktúrneho kapitalizmu, boli opustené deti často zneužívané ako lacná pracovná sila. Umiestňovali sa v ústavoch zriaďovaných dobročinnými spolkami a jednotlivcami. Róbert Owen sa pokúsil riešiť sociálne a pedagogické problémy detí z výchovného domova obmedzením zamestnávania detí a zriadením materskej školy a školy.

Koncom 19. storočia začali ústavy pre opustené deti zriaďovať štátne orgány. V tomto období sa začali formovať novodobé základy pre ďalší vývoj ústavnej starostlivosti, v ktorom deti nebudú odkázané na milodary a dobročinnosť, ale zodpovednosť za ich osudy ponesie celá spoločnosť.

Detský domov vo Valaskej: Príbeh starostlivosti

Obec Valaská: Miesto s bohatou históriou

Obec Valaská sa nachádza na západ od Breznianskej kotliny. Prvá zmienka o obci pochádza z 1. polovice 15. storočia. Obyvatelia sa v minulosti venovali pastierstvu, chovu dobytka a práci na pílach a v železiarskych závodoch.

Vznik dojčenského ústavu vo Valaskej

Dojčenský ústav, predchodca dnešného Detského domova vo Valaskej, bol založený 1. augusta 1956 v Novej Valaskej. V roku 1966 mal ústav 21 pracovníc a 43 postelí. Prijímal deti z rôznych okresov a prispieval k znižovaniu dojčenskej úmrtnosti. Do roku 1960 bol ústav krajský, potom prešiel pod správu Okresného ústavu národného zdravia v Banskej Bystrici. Riaditeľkou ústavu bola MUDr. Ružena Ďurišová.

Detský domov vo Valaskej vznikol ako dojčenský ústav v spoločnej budove s obecnými jaslami. Budova bola majetkom obce, no priamym nadriadeným orgánom ústavu bol Okresný ústav národného zdravia v Banskej Bystrici. Organizačne ústav spadal pod Ministerstvo zdravotníctva SSR.

V roku 1956 bol za riaditeľa a lekára dojčenského ústavu menovaný MUDr. M. Lukáš. O deti sa staral kolektív detských sestier a sanitárok. Pracovníčky sa okrem uspokojovania základných potrieb, zdravotnej a výchovnej starostlivosti podieľali aj na nahrádzaní rodinného prostredia.

Dôvodom na umiestnenie dieťaťa do ústavu bola zdravotná alebo sociálna indikácia. Uprednostňované boli deti, pri ktorých bolo ohrozené zdravie alebo život. Veková skladba detí bola od 0 do 1 roku. Po dovŕšení prvého roku deti odchádzali do vlastných rodín, náhradných rodín, detských domovov alebo do zdravotných sociálnych zariadení.

Od 1. novembra 1961 bola riaditeľkou dojčenského ústavu MUDr. Ružena Ďurišová.

Súčasnosť Detského domova vo Valaskej

Transformácia dojčenských ústavov na detské domovy priniesla so sebou pozitívne aj negatívne prvky v starostlivosti o opustené deti. Detský domov vo Valaskej prešiel touto transformáciou a neustále sa snaží zlepšovať kvalitu starostlivosti o deti, ktoré sú v ňom umiestnené.

Projekt rozvoja Detského domova vo Valaskej

Detský domov vo Valaskej vypracoval projekt rozvoja, ktorý sa zameriava na zlepšenie podmienok pre deti a na skvalitnenie starostlivosti o ne. Cieľom projektu je vytvoriť pre deti prostredie, ktoré sa čo najviac približuje rodinnému prostrediu.

Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti

Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti sa zameriava na individuálny prístup ku každému dieťaťu, na podporu jeho rozvoja a na prípravu na samostatný život. Dôležitou súčasťou projektu je aj spolupráca s rodinami detí a s komunitou.

Model Detského domova rodinného typu

Detský domov vo Valaskej sa snaží o vytvorenie modelu detského domova rodinného typu. Tento model sa zameriava na vytvorenie malých skupín detí, o ktoré sa starajú vychovávatelia, ktorí im nahrádzajú rodinu. Cieľom je vytvoriť pre deti stabilné a bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu cítiť ako doma.

Právne náležitosti a občianstvo po narodení dieťaťa na Slovensku

Potomok slovenského štátneho občana automaticky narodením nadobúda slovenské štátne občianstvo. Za účelom získania slovenského rodného listu je ako prvý krok potrebné vybaviť osvedčenie o slovenskom štátnom občianstve dieťaťa. To sa vydáva v niektorých prípadoch aj na počkanie, avšak zákonná lehota je 30 dní. Následne je potrebné sa obrátiť na matriku príslušnú podľa (posledného) pobytu rodiča za účelom vydania rodného listu.

Na matrike sa spíše zápis o narodení, ktorý obsahuje údaje o rodičoch aj dieťati a to v čase narodenia dieťaťa. Okrem vyššie uvedených dokladov je potrebné predložiť aj rodný list dieťaťa vydaný v štáte narodenia. Z veľa krajín je potrebná aj apostilla rodného listu, prípadne jeho superlegalizácia. Či potrebujete apostillu alebo superlegalizáciu si overte na príslušnej matrike.

To, že dieťa nadobudlo slovenské štátne občianstvo narodením (tzn. že jeden z rodičov bol v čase narodenia Slovákom) sa preukazuje občiansky preukazom alebo pasom tohto rodiča. Ten však musel byť platným aj v čase narodenia dieťaťa. Ak by rodič nemal doklad totožnosti z obdobia narodenia jeho dcéry alebo syna (napríklad si ho medzičasom vymenil za nový), bude potrebné predložiť aj osvedčenie o slovenskom štátnom občianstve dieťaťa.

Podľa najnovšej informácie z našich úradov, ak sa dieťa narodilo vo VB je potrebne doložiť listinu o nadobudnutí jeho štátneho občianstva, potvrdenie úradu, resp. Ak v prípade dcéry sa nebude používať priezvisko s koncovkou slovenského prechyľovania (tzn. bez „ová“), obaja rodičia podpíšu vyhlásenie o tomto priezvisku. V tomto prípade je potrebné, aby sa na matrike zúčastnili zápisu obaja rodičia. Okresný úrad zašle kompletnú dokumentáciu na osobitnú matrika, ktorá následne vydá dieťaťu slovenský rodný list.

Proces získania slovenského rodného listu je možné vybaviť aj na základe plnej moci. Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania, a) ak o to požiadajú rodičia pri zápise priezviska ich dieťaťa ženského pohlavia do knihy narodení podľa § 13 ods. 1 alebo osvojitelia pri zápise priezviska osvojeného dieťaťa, ak ide o osvojenie podľa osobitného predpisu, b) ak o to požiada žena pri zápise uzavretia manželstva do knihy manželstiev podľa § 14, c) ak o to požiada žena v súvislosti so zápisom rozhodnutia o zmene priezviska podľa osobitného zákona. (6) V rodnom liste alebo sobášnom liste ženy, ktorej sa tento úradný výpis týka, sa jej priezvisko uvedie bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí záznam. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike sa vyhotovia s takýmto tvarom priezviska.

Ak dieťaťu bol vydaný slovenský rodný list, je možné požiadať o slovenský pas pre potomka. O cestovný pas je potrebné požiadať osobne na oddelení dokladov a evidencií Policajného zboru. Potrebovať budete rodný list bábätká a váš občiansky preukaz alebo cestovný pas. Pozor však na to, že nie všade je občiansky preukaz akceptovaný ako cestovný doklad. Preto, ak chcete mať istotu, je dobré vopred sa informovať na danom úrade, pod ktorý spadáte.

Praktické kroky po narodení dieťaťa na Slovensku

Pokiaľ máte doma staršie dieťa, možno že ešte máte v čerstvej pamäti, ako ste krátko po jeho narodení museli absolvovať doslova byrokratický kolotoč. Dnes je už, našťastie, situácia iná. Zásadné zmeny nastali v roku 2022. Všetko to začína už v pôrodnici, v ktorej vaše dieťatko privediete na svet.

Rodný list dieťatka vydáva matrika, pod ktorú spadáte. Po rodný list si môžete zájsť osobne, či už vy alebo váš partner, alebo využiť možnosť zaslania poštou. Avšak, pozor. Urobiť tak môže čerstvá mamička, ale pokojne aj otecko, a to na príslušnej matrike ešte počas vášho pobytu v pôrodnici. Rodný list je zvyčajne k dispozícii na vyzdvihnutie už do 2 pracovných dní od narodenia bábätká.

Dieťatko sa totiž automaticky stáva poistencom tej istej zdravotnej poisťovne ako jeho matka. Zdravotný preukaz vášho bábätka si v priebehu pár dní nájdete vo vašej poštovej schránke. Ak ale nechcete, aby dieťatko malo rovnakú zdravotnú poisťovňu ako vy, môžete ho do 60 dní od dňa narodenia prehlásiť do vami vybranej poisťovne.

Pokiaľ ste porodili na Slovensku, novorodeniatko získava rovnaký trvalý pobyt, aký máte zapísaný v občianskom preukaze aj vy. Nemusíte teda hneď absolvovať návštevu úradu, keďže príslušná matrika oznámi túto skutočnosť za vás. Obecný či mestský úrad však skôr či neskôr budete musieť navštíviť, a to kvôli nahláseniu nového člena domácnosti pre platenie poplatku za odvoz odpadu.

V prípade, že ste rodili v zahraničí, nezabudnite dieťatko prihlásiť na trvalý pobyt na príslušnej ohlasovni u nás na Slovensku.

Veľkým krokom vpred je aj zrušenie povinnosti doručenia kópie rodného listu do Sociálnej poisťovne. Nie je teda potrebné nahlasovať ani ukončenie poberania tehotenskej dávky. Ešte do apríla minulého roku bolo potrebné o príspevok žiadať. Dnes ho už dostanete vyplatený automaticky, pokiaľ sú splnené všetky zákonom stanovené povinnosti.

Aktuálna výška tzv. kočíkovného je 829,86 eur pri dieťatku z prvého až štvrtého pôrodu a 151,37 eur pokiaľ ide o piate dieťa.

Do troch dní od prepustenia z pôrodnice by ste mali dieťatko nahlásiť do evidencie pediatra, ktorého ste si sami vybrali ešte pred pôrodom.

O prídavok na dieťa je naďalej potrebné požiadať. Pokiaľ vám nevznikol nárok na materské, nezabudnite na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o rodičovský príspevok.

tags: #v #ktorych #statoch #je #dieta #po