Václav Klement sa narodil v piatok 16. októbra 1868 vo Velvarech. Bol český podnikateľ, priemyselník a automobilový priekopník, spoluzakladateľ súčasnej automobilky ŠKODA AUTO. Okrem strategického smerovania značky sa zaslúžil o jej expanziu na domácom trhu i v zahraničí. Skromný a pracovitý V. Klement platil za mimoriadne schopného, náročného manažéra so širokým rozhľadom, ale tiež za úspešného pretekára a veľkorysého mecenáša.
Václav Klement vzišiel z chudobných pomerov a na svoj pôvod nezabudol. Časť svojho majetku daroval na dobročinné účely. Ešte za svojho života založil v Mladej Boleslavi sirotčinec, ktorý finančne podporoval a vo svojom odkaze pamätal okrem rôznych spolkov na podporu mladoboleslavských a velvarských študentov.
Po absolvovaní päťročnej obecnej školy nastúpil do učenia na knihkupca. V tej dobe sa nadchol pre jazdné bicykle. Zrejme v roku 1883 nastúpil Klement ako pomocník v mladoboleslavskom kníhkupectve, ktoré o osem rokov neskôr odkúpil. V roku 1894 si Klement ako technický nadšenec kúpil jazdný bicykel značky Germania od drážďanskej firmy Seidl & Naumann. Bicykel sa mu však skoro po zakúpení pokazil, preto Klement napísal firemnej pobočke do Ústí nad Labem list so žiadosťou o opravu. Firma mu na jeho český list odpovedala veľmi stručne v tom zmysle, že ak požaduje odpoveď, musí zákazník používať „pre nás zrozumiteľný jazyk“ (t. j. nemčinu). V tom momente vzniká v Klementovej hlave myšlienka pustiť sa do výroby bicyklov doma v Čechách.
S turnovským mechanikom Václavom Laurinom sa Klement dohodol na založení spoločného podniku pre opravy a neskôr výrobu jazdných bicyklov. Svoje začiatky uľahčil aj fakt, že Václav Laurin, vyučený strojný zámočník, bol spolumajiteľom opravovne velocipédov, ale jeho spoločník firmu práve opustil a Laurin by ju sám neutiahol. V decembri 1895 zahájila v Mladej Boleslavi „Na Hejtmance“, v Benátskej ulici č.p. 149/III, činnosť prízemná dielňa o ploche 120 m2. Počiatky boli krušné, ale už v roku 1898 mala firma novú továreň a 40 ľudí. Tým bol položený základ budúcej prosperujúcej automobilovej firmy. Obaja do nej vložili to najlepšie, čo vedeli. Václav Laurin mal nevšedný technický talent, sršal nápadmi a najradšej trávil čas v dielni. Václav Klement bol veľmi zdatný ekonóm, obchodník a tiež výborný rečník.
Už na jar 1896 odštartovala vo firme Laurin & Klement produkcia bicyklov Slavia, veľmi kreatívny a agilný Václav Klement mal na starosti hlavne obchodné záležitosti.
Václav Klement bol vizionárom, držal prst na tepu doby a spoločnosť L&K pod jeho vedením patrila - aj v svetovom meradle - k priekopníkom moderne koncipovaných „motorových dvojkolesiek“. V roku 1898 priviezol z Paríža motorovú dvojkolku bratov Wernerovcov a po dlhých skúškach a pokusoch obaja spoločníci dospeli k záveru, že sú schopní vyrobiť stroj technicky dokonalejší. Ich prvý motocykel si mohli záujemcovia kúpiť v roku 1899 a čoskoro pribudli ďalšie modely. 18. novembra 1899 Klement na Bubenskej dráhe v Prahe predstavil prvé dva modely motocyklov Slavia. Osobne ich prezentoval aj v zahraničí, sám motocykle skvele ovládal, patril k úspešným pretekárom. Pripomeňme jeho víťazstvo v najväčších pretekoch motorových vozidiel v Rakúsko-Uhorsku, do vrchu Exelberg pri Viedni dňa 11. mája 1902.
Klement bol zároveň manažérom úspešného mladoboleslavského tímu, spolupracovníka Václava Vondřicha doviedol k víťazstvám. Rozvíjajúca sa firma potrebovala samozrejme kapitál na rozšírenie výroby a teda peniaze od bánk. Vtedy sa prejavil obchodný talent Václava Klementa a jeho predvídavosť, keď pre propagáciu a reklamu zvolil účasť v diaľkových pretekoch. V rokoch 1903-4 sa továreň zúčastnila 64 pretekov, v ktorých získala celkom 115 cien. Vyvrcholením pretekovej činnosti bolo víťazstvo na majstrovstvách sveta Coupe Internationale vo Francúzsku v roku 1905, kedy jazdcom bol neskôr slávny Václav Vondřich. Po týchto úspechoch začínajú značke L&K veriť aj bankári.
Produkcia motocyklov firmy L&K už prevyšovala jazdné bicykle, ktorých výroba bola v marci 1905 ukončená. Bolo treba uvoľniť výrobné kapacity, na popud V. Klementa sa totiž intenzívne pracovalo na vývoji automobilu vlastnej konštrukcie, predstavenom na konci roka 1905. Po skúsenostiach s jednostopými vozidlami pristúpili podnikatelia k vývoju prvého automobilu. V roku 1906 sa na trhu objavil dvojmiestny automobil Voituretta s dvojvalcovým motorom. Neskôr pribudol štvorvalec, továreň sa rozrastala a jej vozidlá aj vďaka medzinárodným pretekom získavali vo svete obrovské renomé.
Napriek silnému vlasteneckému cíteniu Václav Klement z výrazných osobností cieľavedome budoval úspešný medzinárodný tím. Angažoval napríklad špičkového nemeckého konštruktéra a pretekára ing. Ottu Hieronima. Rok na to získava továreň do služieb známeho pretekára O. Hieronymusa, ktorý sa uplatňuje aj v konštrukcii a výsledkom je v roku 1909 prvý letecký motor vyrobený v Rakúsko-Uhorsku. Pod vedením V. Klementa sa mladoboleslavská automobilka stala jednotkou v rámci rakúsko-uhorskej monarchie a úspešne sa etablovala na desiatkach zahraničných trhov. Laurin a Klement vyrábali potom aj rôzne úžitkové vozidlá, autobusy, traktory a motorové pluhy. V roku 1907 bol podnik premenený na akciovú spoločnosť a Klement sa stal jej generálnym radcom.
Do úspešného rozvoja továrne zasiahla nešťastne 1. svetová vojna. Bolo nutné plniť vojenské zákazky a nebol čas na vývoj, čo sa prejavilo hneď v prvých povojnových rokoch. Mladoboleslavskí priemyselníci sa museli začať obzerať po strategickom partnerovi. Stala sa ním plzeňská Škodovka. V roku 1925 došlo k úplnému zlúčeniu oboch firiem, Václav Klement sa stal členom správnej rady a aj naďalej tu uplatňoval svoje obchodné nadanie.
V rokoch prvej svetovej vojny sa mu podarilo vyreklamovať späť do továrne väčšinu zamestnancov, ktorí boli odvedení na vojnu. Po prvej svetovej vojne čelil V. Klement strate tradičných exportných trhov aj rozpadu monarchie, okrem iného lukratívnou produkciou leteckých motorov.
Stabilizáciu a ďalší rozvoj firmy po ničivom požiari mladoboleslavskej továrne z leta 1924 sa v roku 1925 podarilo zabezpečiť vstupom silného strategického partnera, plzenskej spoločnosti Škoda. Generálny radca Klement potom predovšetkým analyzoval trendy vo svetovom automobilovom priemysle. Poznatky a kontakty získané v roku 1927 počas jeho študijnej cesty do USA významne napomohli k vybudovaniu moderne riešenej mladoboleslavskej továrne s pásovou výrobou, ale odrážali sa aj v modernom vedení propagácie.
Václav Klement zomrel 13. augusta 1938 v Mladej Boleslavi a bol pochovaný na tunajšom Starom cintoríne. Svojho spoločníka v podnikaní a predovšetkým blízkeho priateľa Václava Laurina prežil o takmer osem rokov.
Václav Žalman vo svojom článku v Ročenke Mestskej sporiteľne vo Velvarech z r. 1938 napísal: „S Václavom Klementom odišiel český priemyselný selfmademan starej gardy. Príznačné boli jeho začiatky: vo vrecku nič, v srdci odvahu a tvrdú vôľu a v hlave, v pravej českej tvrdej palici, plno činorodých myšlienok“.
Generálny riaditeľ Klement bol všeobecne rešpektovanou osobnosťou, platil za osobne skromného, zároveň na seba aj svojich spolupracovníkov veľmi náročného manažéra, súčasne so silným sociálnym cítením.