Teplotné rozpatie u novorodencov: Ako rozpoznať a zvládnuť horúčku

Normálna telesná teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Je to teplota, ktorá sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek „zdravý“. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od tzv. diurnálneho (denného) cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Je potrebné si uvedomiť, že na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná.

Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine...) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.

Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť.

Čo sa považuje za zvýšenú teplotu a horúčku?

• Zvýšená teplota (subfebrília): Telesná teplota v rozmedzí 37 - 38°C.
• Horúčka: Telesná teplota vyššia ako 38°C.

V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol.

Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok.

Ako spoznať, že vaše dieťa má horúčku

Niekedy sa ochorenie u dieťaťa začne prejavovať iným markantnejším príznakom než horúčkou - vyskytnú sa bolesti rôznych častí tela, kašeľ, vracanie, hnačka, vyrážky, opuchy alebo mnohé iné. Vtedy je rodič takéhoto dieťaťa v pohotovosti a cielene mu odmeria telesnú teplotu. Sú však prípady, najmä u najmenších detí, kedy hneď pri nástupe ochorenia ešte nie je nápadne vidieť, že dieťa má horúčku. Treba si všímať zmeny v jeho správaní - či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické. Má chuť prijímať stravu? U niektorých detí je viditeľná triaška tela a koncové časti končatín môžu byť paradoxne aj studené. Neskôr sa zvykne objaviť začervenanie na tvári, na dotyk môže byť trup alebo čelo dieťaťa horúce. So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep a dýchanie.

Faktory ovplyvňujúce telesnú teplotu

Pri vzniku samotnej horúčky sa na jej vzniku uplatňuje nastavenie centrálneho termostatu v hypotalame na vyššiu teplotu. Pri vonkajších faktoroch, ako je spomínaná vyššia teplota okolitého prostredia dieťaťa - či už je to teplota vody, v ktorej sa kúpe alebo v miestnosti, kde sa nachádza, eventuálne pri nadmernom obliekaní môže dôjsť ku tzv. hypertermii, teda k prehriatiu organizmu. Problém je teda v tom, že sa teplo v organizme nadmerne kumuluje, jeho odvod je znížený, a tak je narušená teplotná rovnováha. V týchto prípadoch môžeme namerať u dieťaťa vyššiu teplotu.

Pri meraní teploty u dieťatka je potrebné poznať fakt, že najpresnejšie hodnoty je možné získať z rektálneho merania.

Spôsoby merania telesnej teploty u detí:

• Rektálne meranie: Najpresnejšie koreluje s teplotou telesného jadra. Odporúča sa do 2 rokov života, ale aj vo vyšších vekových kategóriách. Pri tomto meraní je potrebné od výsledku odrátať 0,5°C.
• Axilárne meranie (pod pazuchou): Vhodné u starších detí.
• Aurikulárne/tympanálne meranie (v uchu): Rýchle, neinvazívne, určené na orientačné meranie.
• Bezkontaktné meranie: Rýchle, neinvazívne, určené na orientačné meranie.

Dôležité upozornenia:

• Ortuťové teplomery sa v súčasnosti neodporúča používať pre riziká spojené s toxickými účinkami ortuti.
• Digitálne bezkontaktné teplomery poskytujú len orientačnú informáciu.
• Presnejšie meranie zabezpečí digitálny kontaktný teplomer.

Ako postupovať pri zvýšenej teplote a horúčke

Ak nameriame hodnotu telesnej teploty, ktorá spadá do kategórie tzv. zvýšenej teploty, treba stav dieťaťa naďalej sledovať a meranie telesnej teploty s krátkym odstupom času zopakovať. V prípade prekročenia hranice pre horúčku zahájime opatrenia na jej zníženie. Na to používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie.

Fyzikálne metódy:

• Časté a nárazové vetranie izby, aby okolitá teplota prostredia bola v rozmedzí 19 - 20°C.
• Dieťa prikryjeme len tenkou prikrývkou a oblečieme mu ľahký vzdušný odev.
• Sprchovanie je vhodné pre staršie deti. Používame na to vlažnú vodu, lebo tá studená by mu stav mohla zhoršiť.
• Menšie deti môžeme obmývať vlhkou špongiou vo vaničke s vodou o teplote 29 - 32°C približne 10 - 30 minút a pri izbovej teplote 24°C.
• Vhodné sú pri teplote prekračujúcej 38,5 °C ochladzujúce zábaly. Uterák alebo inú tkaninu namočte do vlažnej (nie studenej) vody, vyžmýkajte a omotajte okolo trupu dieťaťa, pričom ruky a nohy ponechajte bez zábalu. Dieťa prikryte tenkou suchou plachtou maximálne na 10 až 15 minút. Zábal možno podľa potreby zopakovať 2 - 3-krát. Zábaly nerobte u detí, ktoré majú studené končatiny.

Lieková terapia:

Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Je dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne!

• Paracetamol: Dávkovanie 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne).
• Ibuprofen: Dávkovanie 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín (max. 4x denne). Nepodáva sa deťom mladším ako 3 mesiace.

Najnebezpečnejšia je teplota nad 40°C, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Záchranku treba volať pri horúčke len v určitých prípadoch. Najprv stačí pokúsiť sa znížiť teplotu pomocou fyzikálnych metód a liekovej terapie. V prípade, že nastane situácia, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým.

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak dieťa:

• Má menej ako 3 mesiace a horúčku.
• Horúčka prevýši 39°C u detí vo veku 3-6 mesiacov.
• Prejavuje náznaky dehydratácie (letargia, suché sliznice, málo moču, zrýchlené dýchanie, kožná riasa sa nevracia do pôvodnej polohy).
• Trpí kŕčmi.
• Má nemiznúce vyrážky.
• Horúčka neustupuje ani po piatich dňoch.
• Odmieta piť a je letargické.
• Je nepokojné, ochabuje, sliní, napína telo, dostáva kŕče.

Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára.

Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími odbornými zdravotníckymi spoločnosťami vypracovalo prehľadný štandardný postup s názvom ,,Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy. Obsahuje všetky základné a mnohé ďalšie praktické informácie pre rodičov, aby vedeli správne zareagovať v prípade horúčky u svojich detí.

tags: #velky #rozpatie #telesnej #teploty #novorodenec