Doc. PhDr. PaedDr. Viera Simočková, PhD., je osobnosťou, ktorá významne prispela k rozvoju pôrodnej asistencie a starostlivosti o tehotné ženy a novorodencov. Jej rozsiahla publikačná činnosť a účasť na projektoch svedčia o hlbokom záujme o oblasť pôrodníctva a gynekológie, pričom jej práca je úzko spätá s Ružomberkom, kde pôsobí na Katolíckej univerzite.
Odborná a publikačná činnosť Viery Simočkovej
Viera Simočková je autorkou a spoluautorkou viacerých kľúčových publikácií, ktoré pokrývajú široké spektrum tém z oblasti pôrodníctva, ošetrovateľstva a zdravotnej legislatívy. Medzi jej významné práce patria:
- Asistovaná reprodukcia cez prizmu súčasnej legislatívy (2019) - Publikácia skúma právne aspekty asistovanej reprodukcie.
- Vplyv skin to skin metódy na zmeny telesnej teploty u novorodencov (2017) - Práca sa venuje dôležitosti kontaktu kože na kožu medzi matkou a novorodencom.
- Vplyv skin to skin metódy na popôrodnú adaptáciu novorodenca (2019) - Ďalšia štúdia o benefitoch skin-to-skin kontaktu pre novorodencov.
- Plusy a mínusy biotechnológii z pohľadu pôrodnej asistencie (2018) - Príspevok o moderných biotechnológiách v pôrodníctve.
- Gynekologicko-pôrodnícke ošetrovateľstvo (2011) a Edukácia v gynekologicko-pôrodníckom ošetrovateľstve (2013) - Učebnice, ktoré pokrývajú základy odboru.
- Pôrodná asistencia 1: Tehotenstvo (2014) - Základná príručka pre študentov a prax.
- Ošetrovateľstvo v gynekológii a pôrodníctve (2022) - Najnovšia publikácia zameraná na ošetrovateľskú starostlivosť.
Jej publikácie sa často objavujú v odborných časopisoch ako "Sestra", "Zdravotnícke noviny" či "Ošetrovateľský obzor", kde sa venuje aktuálnym témam, legislatívnym zmenám a inovatívnym prístupom v starostlivosti o ženy a deti.
Účasť na projektoch a výskume
Viera Simočková sa aktívne zapájala do výskumných a vzdelávacích projektov. Bola členkou riešiteľského tímu projektu "Vzdelanie a rekvalifikácia nezamestnaných žien s prednostným zameraním na ženy rómskeho etnika, na získanie vedomostí a zručností v oblasti zdravotnej starostlivosti (SOP-ĽZ 2005/2.2./01/055)." Taktiež sa podieľala na projekte "Ošetrovateľský slovník" (KEGA č. 3/5132/07).
Jej výskumné aktivity zahŕňajú aj štúdie o:
- Vplyve skin to skin metódy na popôrodnú adaptáciu novorodenca.
- Potrebe edukácie dojčiacich matiek.
- Samovyšetrovaní prsníkov ako prevencii ochorení prsnej žľazy.
- Faktoroch ovplyvňujúcich dojčenie.
- Postojoch rodičiek k prítomnosti otca pri pôrode.
Historický kontext pôrodnej asistencie
Prvé písomné zmienky o pôrodných asistentkách siahajú do staroveku. Za najstaršiu príručku pre pôrodné baby sa považuje „Kniha pre babice“ od Herofila z Alexandrie (3. st. pred n. l.). Soranos z Efezu (98-138) popísal vlastnosti ideálnej pôrodnej asistentky, medzi ktoré patrili dobrá pamäť, pracovitosť, vytrvalosť, mravnosť, zdravé zmysly, silná konštitúcia, dlhé a jemné prsty s krátko ostrihanými nechtami. Požadoval teoretické a praktické vzdelanie, skúsenosť vo všetkých oblastiach lekárskeho umenia, nie príliš mladý vek, vlastné pôrody, slušnosť, mlčanlivosť a absenciu poverčivosti.
Pôrodné babice radili ženám počas tehotenstva, pomáhali pri pôrode a mali vedomosti o liekoch na potláčanie i vyvolávanie pôrodných bolestí. V starých civilizáciách (Egypt, India, Čína) poskytovali pomoc predovšetkým staršie skúsené ženy. Anglický výraz "midwife" znamená "spoluzena", latinský "cummater", francúzsky "sage-femme" znamená "múdra žena". V antickom Grécku sa pôrodná babica nazývala "maia" a umenie pôrodných babíc "maieutike techne". Antickí Gréci si povolanie pôrodných babíc vysoko vážili.
V antickom Ríme platilo pravidlo „haec ars viros dedecet“ - toto umenie neprislúcha mužom. Anglická pôrodná asistentka Jane Sharp (17. storočie) zaujímala kritický postoj k mužom pri pôrode. Významným historickým medzníkom je univerzitné vzdelávanie pôrodných babíc v Čechách na Univerzite Karlovej v 17. storočí, kde sa v roku 1687 zachovali záznamy o 16 pôrodných babiciach s titulom Magistri artis obstetriciae.
V priebehu 17.-18. storočia sa postavenie pôrodných asistentiek v spoločnosti oslabilo aj v dôsledku zvýšeného záujmu mužov - lekárov o pôrodníctvo.
Pôrodná asistencia na Slovensku
Na Slovensku sa prvé informácie o starostlivosti o ženu pri pôrode zachovali zo stredoveku, pričom rodičky boli odkázané na laickú pomoc skúsenejších žien. Inštitucionalizované vzdelávanie pôrodných báb bolo prvýkrát zavedené na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity v roku 1770, no po jej presťahovaní do Budína v roku 1777 sa vzdelávanie ukončilo. V roku 1873 sa v Bratislave otvorila škola pre baby pod vedením MUDr. Jána Ambro, ktorý propagoval modernú koncepciu pôrodníckej čistoty a vydal učebnicu „Kniha o pôrodníctve pre baby“.
V tomto období existovali dva typy pôrodných báb: "ceduľové" (po dvojmesačnom kurze a úspešnej skúške) a "diplomované" (po päťmesačnom univerzitnom kurze). Po prvej svetovej vojne fungovali na Slovensku štyri školy pre pôrodné asistentky (Nitra, Rimavská Sobota, Košice, Bratislava). Podľa zákona č. 236/1922 Zb. bola každá obec povinná zabezpečiť bezplatnú pomoc pôrodnej asistentky pre chudobné rodičky. Väčšina pôrodov sa uskutočňovala v domácnostiach, čo viedlo k vysokej úmrtnosti matiek. Ústavná starostlivosť sa rozšírila až od roku 1938.
V roku 1948 prešli zdravotnícke školy pod Ministerstvo zdravotníctva a vznikol nový študijný odbor "ženská sestra". Komplexná reforma zdravotníckeho školstva nastala v roku 1992. V súčasnosti kompetenčne spadá starostlivosť o ženu, matku a dieťa pod pôrodnú asistenciu, pričom zdravotnícky profesionál sa označuje ako pôrodná asistentka.
Medzinárodný rozmer pôrodnej asistencie
Zdravotná politika Slovenska vychádza z medzinárodných dokumentov WHO. Združenie pôrodných asistentiek celosvetovo reprezentuje Medzinárodná konfederácia pôrodných asistentiek (ICM), založená v roku 1919, ktorá od roku 1991 oslavuje 5. mája Medzinárodný deň pôrodných asistentiek. Významnou organizáciou je aj Európska asociácia pôrodných asistentiek (EMA).
Profesia pôrodnej asistentky je v Európskej únii zaradená medzi päť regulovaných zdravotníckych povolaní so študijnými programami kompatibilnými s EÚ, študované štandardne formou bakalárskeho študijného programu.
Publikácia "Úcta k životu očami študentov zdravotníckych odborov" (2017) a ďalšie práce Viery Simočkovej ukazujú jej záujem o etické a morálne aspekty zdravotnej starostlivosti, vrátane problematiky rómskej komunity v ošetrovateľstve a výhrady svedomia v zdravotníctve.
Práca Viery Simočkovej, predovšetkým v kontexte jej pôsobenia v Ružomberku, predstavuje cenný prínos pre oblasť pôrodníctva a starostlivosti o tehotenstvo, ktorý je založený na odborných znalostiach, výskume a dlhoročných skúsenostiach.
tags: #viera #simockova #porodnictvo #1 #tehotenstvo #ruzomberok