Psychomotorický vývin dieťaťa predškolského veku

Predškolské obdobie, ktoré trvá od 3 do 6 rokov, predstavuje významnú etapu vo vývoji dieťaťa. V tomto období dieťa prechádza prudkým rozvojom v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania.

Telesný a pohybový vývin

V predškolskom veku dieťa ročne priberie 3-5 kg a narastie 5-10 cm. Zlepšuje sa osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorá je nevyhnutná pre osvojenie si písania a grafomotoriky. Činnosť centrálneho nervového systému (CNS) a vnútorných orgánov sa zdokonaľuje, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú koordinovanejšie a dieťa má väčšiu silu. Dôležitá je chrbtica, jej tvar a funkcia.

V predškolskom veku si deti začínajú uvedomovať, ako sa správa ich telo v rôznych polohách. S rastom tela sa ťažisko posúva smerom dole do trupu. Výsledkom toho je lepšia rovnováha tela, ktorá dieťaťu umožňuje získať nové zručnosti, ktoré zapájajú väčšie svalové skupiny.

Hrubá motorika zahŕňa pohyby väčších svalov paže, nohy a trupu. Ide o činnosti, ktoré zahŕňajú: chôdzu, beh, skákanie cez švihadlo, skákanie, hádzanie, šplh a pod. V oblasti hrubej motoriky sa deti zdokonaľujú vo vození sa na trojkolke, sánkovaní, lezení na stromy a preliezky. 3-ročné dieťa ešte neovláda koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu a jeho trup nie je celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.

Synchronizované pohyby veľkých svalových skupín sú výsledkom tzv. bilaterálnej integrácie - schopnosti koordinovať obe polovice tela zároveň.

• Symetrická bilaterálna integrácia - obe polovice tela sú zapojené do vykonávania zrkadlových pohybov.
• Recipročná bilaterálna integrácia - obe polovice tela sa zúčastňujú na pohyboch v opačnom smere.
• Asymetrická bilaterálna integrácia - každá časť tela hrá rolu pri vykonávaní komplexných pohybov.

Dôležitou zručnosťou je aj prekročenie „stredovej čiary“ (geometrický stred tela) - táto zručnosť zahŕňa schopnosť pohnúť rukou alebo nohou do poľa pôsobnosti opačnej končatiny.

Opýtali sme sa odborníčky, prečo a v čom nedostatočne rozvinutá hrubá motorika ovplyvňuje jemnú motoriku ruky. Mgr. Liliana Šimečková vysvetľuje: „Hrubá motorika je rozvíjaná pohybmi trupu, horných a dolných končatín a pohybmi hlavy. Pokiaľ nie sú dostatočne uvoľnené horné končatiny, tak pohyb zostáva spastický a svaly sú v neustálom napätí. Výsledkom toho je veľmi silný prítlak na písaciu plochu, kŕčovité držanie písadla, bolesti ruky. To sa následne prenáša do samotného aktu písania.“

Jemná motorika

Rozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, skladajú skladačky a hlavolamy.

Kognitívny vývin

Vnímanie

Zdokonaľuje sa citlivosť zmyslových orgánov. Hmatom dieťa rozlišuje zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom identifikuje rôzne zdroje zvuku. Vnímanie dieťaťa závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, teda globálnosť a nevšímanie si detailov. Vnímanie času je nedokonalé, dieťa "meria čas" prostredníctvom udalostí a javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je orientované na prítomnosť a časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú pevný obsah. Nedostatočná je aj orientácia v priestore a v smere vľavo a vpravo.

Pozornosť

Pozornosť dieťaťa je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná a neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústrediť a úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup do školy.

Pamäť

Pamäť je na začiatku obdobia neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, pretože dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach.

Fantázia

Fantázia je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia nahrádza nedostatky logického vnímania sveta a dejov fantáziou. Fantázia závisí od citov detí a je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia oživuje predmety a pripisuje im ľudské vlastnosti.

Myslenie

Myslenie dieťaťa je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma. V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:

1. Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
2. Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“

Charakteristiky myslenia:

• Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety a svet je preňho taký, ako sa javí.
• Prezentizmus: myslenie je viazané na prítomnosť a na aktuálnu podobu.
• Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba.
• Absolutizmus: myslenie je statické a ťažko sa mení.
• Magickosť: dopĺňanie predstáv a myslenia fantáziou.

Slovná zásoba a reč

Slovná zásoba dieťaťa sa výrazne rozširuje. V 3. roku má dieťa približne 300 slov a na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.

Citový a sociálny vývin

Citový vývin

Citový život dieťaťa je bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú prudké a rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy. Citová výchova by mala dieťaťu dávať veľa podnetov na rozvoj citov, uspokojovať jeho citové potreby, poskytnúť mu citovú istotu, viesť ho k ovládaniu negatívnych citov a pozitívne ho oceňovať a hodnotiť.

Sociálny vývin

Sociálny vývin dieťaťa je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole (MŠ). Dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je dôležité, aby navštevovalo kolektív v MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy (ZŠ).

Činnosti a výchova dieťaťa v rodine

Najviac času zaberá dieťaťu hra. Hrá sa samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami a kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať a je viac samostatné. V MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má voľnejší režim.

Hlavné formy aktivity detí

Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami a robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť a rozvíjať fantáziu.

Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:

• Myslenia
• Disciplíny a sebaovládania
• Manuálnych zručností
• Tvorivosti

Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Troj- a štvorročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činnosti. V päť- a šesťroku je potrebných viac takýchto hier.

Typy hier:

• Samotárska hra: dieťa sa hrá samo s hračkami, bokom od všetkého diania.
• Súbežná hra: dieťa sa hrá samo, ale teší sa, keď sú nablízku aj iné deti.
• Asociatívna hra: dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
• Kooperatívna hra: deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.

Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ

Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:

• Telesné zdravie: týka sa organizmu a normálnej činnosti telesných orgánov.
• Duševné zdravie: predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.

Starostlivosť rodičov má zahŕňať:

• Starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
• Starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenie, slovná zásoba, zručnosti.
• Starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
• Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
• Starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.

Problémy správania detí

Problémy správania detí sa vysvetľujú rôznymi teóriami:

• Pudová teória: hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
• Teória sociálneho učenia: hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.

Najčastejšie poruchy správania u detí:

• Hyperaktivita
• Nepozornosť
• Impulzívnosť
• Uzavretosť
• Používanie vulgárnych výrazov
• Zlosť, krik, hnev, plač, odmietanie, vydieranie a záchvaty zlosti.

Obdobie vzdoru

Prvé obdobie vzdoru, ktorého zvládnutie predstavuje pre rodiča výzvu, prináša so sebou aj takéto prejavy. Vzdorovité správanie sa skôr či neskôr objaví u každého dieťaťa, pričom priebeh tohto obdobia je veľmi individuálny. Najnáročnejšie je zvoliť vo vypätých situáciách vhodnú reakciu.

Čo je to obdobie vzdoru?

Dieťa kričí, je plačlivé, dotknuté, urazené alebo sa prejaví hysterickým záchvatom kriku a plaču. Za týmto procesom sa skrývajú fyzické, hormonálne, psychologické, emocionálne a sociálne faktory. Dieťaťom lomcujú emócie, rozvíja sa jeho charakter a temperament. Dieťa sa snaží presadiť svoje argumenty, pričom si neuvedomuje pocity seba ani svojho okolia. Nechce rešpektovať pravidlá, občas odmieta lásku rodiča, reaguje impulzívne a svoje neuspokojenie nedokáže vyjadriť inak ako hnevom a vzdorom.

Toto obdobie, ktorému sa hovorí aj prvá puberta, možno očakávať najčastejšie okolo veku 2. - 3. rokov. Tento časový rámec je však individuálny u každého dieťaťa. U niektorých detí sa vzdorovité správanie objavuje neskôr, napríklad v predškolskom veku. Trvanie a intenzita môžu byť dieťa od dieťaťa iné.

Ako prekonať obdobie vzdoru?

Žiadny zázračný recept neexistuje. Fyzické tresty, ignorancia, nervózny krik ani vyhrážky nie sú výchovným nástrojom. Vzdorovité prejavy totiž nie sú znakom nevychovanosti, ale neschopnosti dieťaťa uvedomovať si svoje emócie.

Účinné techniky:

• Zachovať chladnú hlavu a nereagovať hnevom na vzdor dieťaťa.
• Pokojne vysvetliť veci v čase, keď prvotný záchvat odznie.
• Identifikovať a pomenovať pocity dieťaťa.
• Neodopierať dieťaťu lásku.
• Byť vhodným vzorom správania.
• Pochváliť dieťa, keď sa upokojí.
• Ponúknuť alternatívu, ak dieťa trvá na svojom.
• Stanoviť hranice a nedovoliť, aby silnými emóciami dosiahlo svoje.
• Poskytnúť silné objatie.
• Nezosmiešňovať dieťa a nehovoriť mu, že je horšie ako ostatné deti.
• Odpútať pozornosť dieťaťa, ak rozumné argumenty nefungujú.

Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom.

Obdobie vzdoru očami odborníkov

Odborníci majú na obdobie vzdoru rôzne názory, niektorí dokonca tvrdia, že neexistuje. Počas tejto zložitej životnej fázy sa v duši dieťaťa dejú zmeny. Dieťa by rado robilo všetko samo, avšak potom, ako zistí, že na to jeho fyzické či psychické sily nestačia, prichádza frustrácia, ktorá často vyústi do hnevu alebo dokonca agresie.

Čo sa deje v duši dieťaťa?

„Citový život batoliat je charakteristický veľkou spontánnosťou, intenzitou, krátkou trvácnosťou a značnou premenlivosťou emócií. Emócie batoľaťa sú veľmi labilné a sú sprevádzané mnohými afektmi a správaním, ktoré rodičov niekedy naozaj zaskočí, či už je to hnev, krik, hryzenie, kopanie, bitie alebo hádzanie sa o zem,“ vraví psychologička Mgr. Obdobie vzdoru je kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa a odráža jeho rastúcu túžbu po nezávislosti a sebaučení.

Ako zvládnuť obdobie vzdoru?

• Zachovať pokoj a trpezlivosť.
• Poskytnúť dieťaťu pocit bezpečia a stability.
• Pozitívne posilňovať a chváliť za dobré správanie.
• Aktívne počúvať a prejavovať empatiu.
• Odviesť pozornosť dieťaťa inou činnosťou alebo hrou.
• Vytvoriť predvídateľné denné rutiny.
• Nechať dieťa vyjadriť svoje pocity.
• Vyhýbať sa fyzickým trestom.
• Nájsť si čas pre seba a relaxovať.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak dieťa vykazuje agresívne správanie, má trvalé problémy s disciplínou alebo existujú obavy o jeho psychické zdravie, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka.

Obdobie vzdoru je nevyhnutnou súčasťou vývinu dieťaťa, ktorá prináša rad výziev, ale aj príležitostí pre rast a učenie. Správnym prístupom, trpezlivosťou a podporou môžeme dieťaťu pomôcť toto obdobie prekonať a vyjsť z neho silnejšie a sebavedomejšie.

tags: #psychomotoricky #vyvin #dietata #predskolskeho #veku