Cena Nadácie Tatra banky za umenie vzdáva úctu umelcom a ich tvorivosti už od roku 1996.
V štvrtok 12. februára 2026 boli počas slávnostného odovzdávania vyhlásení laureáti 30. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Ocenenie, ako aj symbol pocty, ktorú laureáti získali, je umelecké dielo udelené v kategórii Hlavná cena a Mladý tvorca. Obe ceny špeciálne pre túto príležitosť vytvoril slovenský vizuálny umelec Kristián Németh.
Udeľuje sa renomovanému tvorcovi nad 35 rokov a mladému tvorcovi do 35 rokov. Ocenenia sú udeľované za konkrétny umelecký počin v období 1. 9. 2024 - 31. 8. 2025. Doteraz sme udelili ocenenie tvorcom 131 diel v kategórii Hlavná cena a tvorcom 97 diel v kategórii Mladý tvorca. Cena Nadácie Tatra banky za umenie získalo od jej vzniku v roku 1996 aktuálne vyše 230 osobností.
Ocenenie sa udeľuje v šiestich kategóriách - audiovizuálna tvorba, divadlo, dizajn, hudba, literatúra a výtvarné umenie. Porota vyberá v každej kategórii držiteľa Hlavnej ceny pre renomovaného tvorcu nad 35 rokov a Mladého tvorcu pre umelca do 35 rokov. Ocenené diela a ich tvorcov už 5. krát predstavil na svojich stránkach TABLOID, ktorý stelesňuje nadčasovú kombináciu knihy a magazínu.
Laureáti v jednotlivých kategóriách
Audiovizuálna tvorba
Tereza Nvotová je filmová režisérka a scenáristka. Vo svojej tvorbe má tri hrané filmy a viacero medzinárodne úspešných dokumentárnych titulov. Film Otec, inšpirovaný skutočnými udalosťami, sleduje osud milujúceho otca, ktorého život sa po jedinej tragickej chybe zásadne rozpadá. Film je snímaný v dlhých záberoch, ktoré divákovi umožňujú zostať s hlavnou postavou a intenzívnejšie prežívať jej vnútorný zápas. Postupné odhaľovanie hlbších psychologických príčin tragédie otvára krehkú cestu k zmiereniu a kladie otázku, či je možné prekonať aj takéto zásadné zlyhanie.
Milan Ondrík je slovenský divadelný a filmový herec. Vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a od roku 2011 je členom umeleckého súboru Činohry Slovenského národného divadla. V psychologickej dráme Otec stvárnil muža, ktorý sa vyrovnáva s náhlou stratou dieťaťa. Podľa herca má film viesť divákov k empatii, súcitu a akejsi spolupatričnosti.
Daniela Meressa Rusnoková je dokumentaristka zameraná na sociálne témy, menšiny a subjektívne rozprávanie. Vyštudovala dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave, ktoré absolvovala filmom O Soni a jej rodine, ktorý získal niekoľko ocenení. Film Šedá zóna ukazuje príbeh narodenia predčasne narodeného rizikového dieťaťa v šedej zóne, jeho vývin a zložité zaradenie do života. Prihovára sa publiku s touto neľahkou životnou i lekársko-etickou témou citlivým jazykom cez vnímanie matky, ktorá svoje dieťa so znevýhodnením miluje a želá si preň dôstojné miesto v spoločnosti a nádejnú budúcnosť. Film mal severoamerickú premiéru na Doc Forthnight 2025 v Museum of Modern Art - MoMA v New Yorku.
Rebeka Bizubová absolvovala bakalárske štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici filmom Na začiatku konca, ktorý získal hlavnú cenu na festivale Pocity a premietal sa na viacerých medzinárodných festivaloch. Krátky dokumentárny film Spoveď otvára tému sexuálneho obťažovania v cirkvi. Je výpoveďou o osobnej traume. Režisérka sa obzerá späť na svet pred traumou a sama hľadá odpovede na otázky, či sa z nej dokáže dostať a či nájde odvahu o tom povedať svojim rodičom.
Divadlo
Sláva Daubnerová je režisérka, autorka a performerka pôsobiaca v oblasti divadla a opery. Vďaka svojmu estetickému jazyku si postupne vybudovala renomé a získala viaceré prestížne ocenenia, medzi inými Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v roku 2013 v kategórii Divadlo - Mladý tvorca za koncept, réžiu a performanciu divadelného sóla Untitled a v roku 2017 v kategórii Divadlo - Hlavná cena za réžiu, scenár a herecký výkon v inscenácii Masterpiece.
DAVID PAŠKA ZA RÉŽIU TROCH INSCENÁCIÍ V SEZÓNE 2024/2025 V ŠTYROCH DIVADLÁCH: INSCENÁCIA TATARKA V SLOVENSKOM NÁRODNOM DIVADLE, INSCENÁCIA THE BLOODY SONNETS V DIVADLE P. O. Dávid Paška vyštudoval divadelnú réžiu na Max Reinhardt Seminar - Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Od ukončenia štúdia sa naplno venuje inscenovaniu modernej, autorskej a klasickej drámy na medzinárodnej úrovni. Divadelný projekt Tatarka, opierajúci sa o časť literárnej tvorby Dominika Tatarku, vytvára obraz niekoľkých epoch/momentov minulého storočia Európy a zároveň sprostredkováva spoveď jedinca v čase masového a demagogického myslenia. Expresívna javisková báseň The Bloody Sonnets vychádza z Krvavých sonetov P.O. Hviezdoslava v anglickom preklade Johna Minahaneho. Inscenácia silnými scénickými prostriedkami reflektuje hrôzy vojny, rozpad ideálov a naliehavý pacifistický apel presahujúci historický kontext prvej svetovej vojny. Autorská inscenácia Negatívy snehu je medzinárodná koprodukcia, ktorá vznikla pri príležitosti 80. výročia konca II. svetovej vojny.
Júlia Rázusová je divadelná režisérka pôsobiaca na Slovensku a v Českej republike. Vyštudovala réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a absolvovala študijný pobyt na Rose Bruford College v Londýne. V súčasnosti je doktorandkou na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Jej tvorba sa vyznačuje fyzickým a experimentálnym divadlom s výrazným autorským rukopisom. Inscenácia Outcast vychádza z memoárov Stefana Zweiga Svet včerajška, v ktorej autor sprostredkováva obraz starej Európy. Herečky Gabriela Marcinková a Anna Jakab Rakovská tvoria v inscenácii denník súčasných Európaniek cez svoje osobné príbehy, ktoré sa prelínajú s dobovým svedectvom Zweiga.
Lukáš Brutovský sa v inscenácii Jak jeleň budeš si tam chodiť odvážne konfrontuje s mýtom slovenského literárneho kánonu. Z pôvodnej predlohy, básnickej skladby P.O.Hviezdoslava Hájnikova žena, vytrháva jednotlivé motívy a fragmenty, aby ich zasadil do aktuálneho kontextu. Ján Dobrík je slovenský divadelný a filmový herec. Po absolvovaní štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil 13. sezón v Mestskom divadle Žilina. Aktuálne je už piatu sezónu členom Slovenského komorného divadla v Martine. Libreto pre jeleňa, troch performerov a zbor žien. Radikálny performatívny rituál, ktorý prepisuje klasiku do jazyka dneška.
Dizajn
Ondrej Jób vyštudoval vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a dizajn písma (Type and Media) na Kráľovskej akadémii umení v Haagu v Holandsku. Zameriava sa na tvorbu komerčných a zákazkových písiem, digitalizáciu historických typov písma a nápisov, branding a lettering. Okrem toho sa venuje výskumným projektom a vývoju softvéru v oblasti typografie a dizajnu písma.
Zed Icons je digitálny font - súbor 2 000 ikon. Štylisticky vychádza z amerických piktogramov DOT a piktogramov medzinárodnej normy ISO 7001. Projekt ich rozvíja a dopĺňa pre potreby 21. storočia, s cieľom zvýšiť inkluzívnosť a flexibilitu použitia. Každá ikona bola navrhnutá v ôsmich variantoch ako variabilné písmo, čo umožňuje dynamicky prispôsobovať jej hrúbku, optickú veľkosť či úroveň zaoblenia podľa rôznych kontextov. Zed Icons publikovala holandská písmolejáreň Typotheque ako súčasť veľkej písmovej rodiny Zed.
Karolína Kučerová je česko-slovenská výtvarníčka, ktorá sa zameriava najmä na keramiku a sklo. Týmito médiami skúma vzťah medzi tvorcom a materiálom, ako aj témy zraniteľnosti a empatie. Bakalársky titul získala na UMPRUM v Prahe, kde absolvovala aj semester v sklárskom ateliéri. Kolekcia EMBRACE je osobnou výpoveďou o hľadaní rovnováhy v neistote a o tom, ako sa vnútorný stav tvorcu premieta do práce s materiálom. Dizajnérka v nej rozvíja svoj dlhodobý záujem o hlboký vzťah medzi tvorcom a hmotou, ktorý nazýva materiálová empatia. Skúma, ako môže hlina niesť emócie, napätie a jemnosť, ak jej autor dovolí spoluutvárať výsledok.
Mia Čopíková absolvovala doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je dizajnérkou šperku, ktorá namiesto diamantov brúsi predsudky. Vychádza z remesla, no s vedeckou zvedavosťou a umeleckou iróniou ho premieňa na experiment. Mineral Error je súbor šperkov, objektov a pozorovaní, v ktorom sa spája geológia, dizajn, kultúrna archeológia a ekologické vedomie. Dizajnérkiným cieľom bolo prehodnotiť zaužívané predstavy o tom, čo je v šperku cenné. Nejde o kolekciu šperkov v klasickom zmysle - skôr o mapu omylov, z ktorých vznikol nový druh krásy.
Hudba
FVCK_KVLT je hudobný projekt Denisa Banga, ktorý hýbe slovenskou scénou naprieč žánrami už od albumu Zabijem sa!. Pozornosť médií a fanúšikov si projekt získal tesne po vydaní albumu Cigán, za ktorý získal dve ocenenia Radio_Head Awards. V roku 2025 vyšiel štvrtý štúdiový album Mŕtva revolúcia, s ktorým zoskupenie absolvovalo turné po Slovensku a Českej republike. FVCK_KVLT je známy svojou žánrovou pestrosťou, angažovanými a priamočiaro úprimnými textami a energickými živými vystúpeniami. Koncept albumu zastrešuje Manifest Mŕtvej revolúcie. K dlhoročnej vízii Denisa Banga sa Mŕtva revolúcia približuje viac než predchádzajúce projekty.
Eva Šušková je slovenská operná speváčka a hudobná pedagogička. Ako sólistka pôsobila doma aj v zahraničí, naštudovala viaceré operné postavy. Je autorkou a spoluautorkou umeleckých projektov s výrazným autorským rukopisom. Systematicky sa venuje hudobnému vzdelávaniu detí. Dielo Milana Adamčiaka voľne osciluje v umeleckých svetoch. Konkrétna poézia z rokov 1964 - 1972, zozbieraná Michalom Murinom v zbierke Milan Adamčiak / ARCHÍV III, sa stala predlohou projektu Konštelácie / Permutácie. Hudobnú podobu jej dáva Eva Šušková, ktorú inšpirovali Adamčiakove grafické partitúry a zvuková estetika Meredith Monk. Počujeme vokálnu skrumáž v symbióze so zvukom violončela, ktoré sprítomňuje Milana Adamčiaka - okrem iného aj v personalizovanom hudobnom kryptograme - A-D-A-C-A.
Adela Mede je slovensko-maďarská hudobníčka a speváčka. Študovala populárnu hudbu na Goldsmiths College v Londýne. Jakub Smiček je slovenský hudobník a akordeonista, ktorý študoval akordeón a kompozíciu na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Intermediálny výstavný projekt Ešte predtým, ako to povieš neprebieha v tradičnom výstavnom formáte. Vytvára situáciu zdieľanej citlivosti a prostredie, ktoré nie je úplne usporiadané. So zapojením náhody a performatívnej poézie sa tak pohybuje na pomedzí inštalácie, priestorovej a zvukovej krajiny, telesného gesta a neviditeľnej choreografie pripravenej aj pre divácke telo. Výstavný projekt je zároveň partitúrou spolupráce.
Literatúra
Márius Kopcsay je slovenský spisovateľ, scenárista a publicista. Pôsobil a spolupracoval so slovenskými a českými periodikami a viacerými televíziami. Do literatúry vstúpil vďaka prvému ročníku súťaže Poviedka 96, ktorú organizoval vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Román Dedo Lužko vytvára sugestívny obraz spoločnosti v krízovom procese, normalizačnom i dnešnom, pričom naznačuje, že ľudské dejiny sú samy osebe dlhotrvajúcou krízou a nekončiacim konfliktom. V diele pristupuje Kopcsay k minulosti cez pamäť jednej rodiny, pričom dôsledne mapuje podstatnú časť 20. storočia a do diania zapája viacero dobovo príznakových postáv a historických udalostí. Dej príbehu sa odvíja v dvoch časových rovinách. Protagonistom tej z minulosti je Rudolf Lužko, čiže titulný Dedo Lužko, pre vnuka Dedoluško, v produktívnom veku, kapitán pohraničnej stráže.
Viliam Nádaskay je básnik, literárny vedec a prekladateľ. Aktuálne pôsobí na Ústave slovenskej literatúry SAV, kde sa venuje výskumu poézie a literárnej kultúry. Ústrednou témou zbierky je deficitnosť sveta a jeho narastajúca nezmyselnosť, nevyhnutnosť úniku či odchodu. Tretia kniha Viliama Nádaskaya Strmhlav, sliepňajúc pozostáva z viacerých stavebných kameňov: z elegickej skladby, pretkanej básňami o povahe písania, tematickými textami, ktorých ústredným motívom je rez, a prozaizovanými textami-exemplami.
Výtvarné umenie
Štefan Papčo je slovenský sochár a vizuálny umelec. Vyštudoval ateliér Socha a priestor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu, inštalácii a novým médiám. Kombinuje tradičné aj inovatívne materiály a pohybuje sa medzi figuratívnymi a abstraktno-symbolickými formami. Socha Imricha Karvaša - prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, výnimočného ekonóma, štátnika a hrdinu protifašistického odboja, vznikala niekoľko mesiacov medzi Ružomberkom a Bratislavou. Je vysoká 5 metrov, váži 13 ton a vytvorená je tradičnou technikou štiepenia žuly - materiálu tvrdého, neúprosného, no zároveň nesúceho v sebe vnútornú silu. Dielo nie je len umeleckou formou.
Juraj Gábor je slovenský vizuálny umelec. Vo svojej tvorbe sa venuje kresbe a veľkorozmerným inštaláciám reagujúcim na prostredie, pričom skúma vzťah medzi človekom, priestorom a abstrakciou.
Simona Gottierová je slovenská vizuálna umelkyňa. Vo svojej tvorbe spája inštaláciu, performanciu, kresbu, písanie a materiálový výskum.
