Vlado Černý: Cesta umelca od športu k divadelným doskám

Vlado Černý je výrazná osobnosť slovenského herectva, ktorej životná cesta je plná zaujímavých zvratov a úspechov. Od detských rolí cez vrcholový šport až po riaditeľovanie divadla, jeho kariéra je svedectvom talentu, vytrvalosti a lásky k umeniu.

Detstvo a športové začiatky

Vlado Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Vyrastal u svojej babky a dedka, keďže rodičia žili prevažne v Prahe. Jeho rodičia boli športovci - otec bol päťbojár a mama plavkyňa, čo ovplyvnilo aj jeho detstvo. Vlado sa začal venovať modernému päťboju, ktorý robil vrcholovo a zúčastnil sa aj dvoch majstrovstiev sveta. Jeho stará mama, ochotníčka, ho však viedla aj k umeniu. Svoju cestu k herectvu nedávno v rozhovore opísal takto: „ Bol som úspešný juniorský päťbojár. Ale ešte ako desaťročný som rozbil kameňom nejaké okno a veľmi vysoký pán sa za mnou rozbehol a chytil ma. Namiesto výprasku ma pozval na konkurz do filmu Jánošík. Bol to totiž režisér, národný umelec Paľo Bielik. Absolvoval som konkurz a úlohu malého Jura Jánošíka som dostal.“

Osudové stretnutie s filmom

Herecká kariéra Vlada Černého sa začala vďaka náhode. Redakcia televízie ho obsadila do krátkometrážneho filmu Havko. Azda najväčším impulzom bol moment, keď ako chlapec rozbil okno režisérovi Paľovi Bielikovi. Namiesto trestu ho Bielik pozval na konkurz filmu Jánošík (1962), kde získal rolu malého Jurka Jánošíka. Za účinkovanie vo filme Jánošík (1962) získal svoj prvý honorár, za ktorý si kúpil bicykel zn. Favorit. Filmovanie bolo pre neho veľmi zaujímavé, hravé, veľmi sa mu to páčilo. Stretol sa s vynikajúcimi hercami - Andrej Bagar, Jozef Kroner, Viliam Záborský, ktorí neskôr veľmi ovplyvnili jeho život a jeho rozhodnutie stať sa hercom. Po debute u Paľa Bielika hral vo viacerých filmoch. Pri nakrúcaní strávili herci najviac času vo vinohradoch, v ambulancii doktora Buranovského (Vlado Černý) a v obývačke Ivana Dolinského (Emil Horváth).

Rozhodovanie medzi športom a herectvom

Po Jánošíkovi nasledovalo niekoľko menších filmových rolí, no Vlado Černý sa naďalej venoval modernému päťboju. Definitívne rozhodnutie stať sa hercom urobil po prijatí na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) však nedokončil na prvýkrát, lebo už v prvom ročníku ho vyhodil profesor Karol Legéň Zachar za nakrúcanie filmu, čo bolo počas štúdia zakázané. Hneď v prvom ročníku ho však zo školy vyhodil profesor Karol L. Zachar, nakoľko nedodržal nariadenie, že počas štúdia nesmie ako študent účinkovať vo filmoch.

Návrat na VŠMU a divadelné začiatky

Napriek vylúčeniu z VŠMU sa Vlado Černý naďalej stretával s profesorom Zacharom, ktorý ho po zranení Olda Hlaváčka požiadal, aby ho zastúpil v hre Herodes a Herodias. Zachar ho takisto pozval aj na opätovné pohovory na VŠMU, ktorými úspešne prešiel. Ešte pred ukončením štúdia herectva hral v Poetickom súbore Novej scény (1974 - 1981), v sezóne 1975 - 1976 bol členom hereckého súboru v Revue Bratislava a potom bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval i na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze. Táto originálna bratislavská divadelná scéna sa od roku 1990 zmenila na súčasné Divadlo Astorka Korzo 90 a Vlado Černý je od roku 1995 jej riaditeľom a súčasne externým hercom. V divadelných kreáciách sa zameriava na výraznú kresbu typu a charakteru, prevažne s tendenciou ku komediálnemu umocneniu či karikatúre a je mu blízka poetika groteskného realizmu. Často ukázal zložitejší a mnohoznačnejší výraz. Po roku 1990 sa stal hercom Divadla Astorka Korzo '90, ktorého je riaditeľom od roku 1995 a súčasne aj externým hercom. V divadelných kreáciách sa zameriava na výraznú kresbu typu a charakteru, prevažne s tendenciou ku komediálnemu umocneniu či karikatúre a je mu blízka poetika groteskného realizmu.

Divadelné úspechy a ocenenia

Počas svojej divadelnej kariéry stvárnil Vlado Černý množstvo postáv v hrách svetovej klasiky i súčasnej drámy. Spolupracoval s významnými režisérmi ako Pietor, Strnisko, Luther, Lasica, Nvota a Polák. Za svoje divadelné herectvo bol ocenený v roku 2009 Výročnou cenou literárneho fondu za vynikajúce stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého v hre Tolstoj a peniaze. Za svoje divadelné herectvo boj aj ocenený, v roku 2009 získal Výročnú cenu literárneho fondu za vynikajúce stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého (Jan Novák: TOLSTOJ A PENIAZE).

Filmové a televízne role

Vlado Černý bol obsadený aj do mnohých filmov a televíznych inscenácií. Ako dvadsaťročný si zahral menšie role pastierov vo filmoch Nevesta hôľ (1971) a Bačova žena (1972). Vo filme Rok má šesť dní (1976) bol motorkár a vo filme Zlatá réva (1977) bol mladým traktoristom. V roku 1982 si zahral v rozprávke Popolvár najväčší na svete, kde stvárnil princa Pravoslava. V Sladkých starostiach (1984) stvárnil rolu Puca Baráneka, kde oprášil svoje skúsenosti z päťboja a opäť si vo filme zajazdil na koni. V roku 1985 bol vojakom vo filme Kára plná bolesti. V poviedkovej televíznej inscenácii Z môjho denníka (1995) si zahral násilného zlodeja a v roku 2002 bol otcom ústrednej postavy Viery vo filme Perníková věž. V roku 2009 spoluprodukoval film Nedodržaný sľub, v ktorom si aj sám zahral a bola to rola doktora Féhera. V roku 2012 bol Vlado Černý opäť obsadený do roly doktora v seriáli Búrlivé víno. V posledných rokoch to bolo pár menej úspešných filmov aj u českých susedov. V televízii hral v známych tituloch ako Straty a nálezy, Sváko Ragan, Tisícročná včela či Kára plná bolesti aj v seriáloch Pod povrchom, Búrlivé víno alebo Doktori, po nich ešte Hotel, Sestričky, Kriminálka Kraj či Večne mladí. V seriáli Búrlivé víno zasa hrá chlipného lekára, no prekvapujúco s dobrým srdcom. Doktor Buranovský je skrátka originál, ktorý nemá široko-ďaleko konkurenta. „Buran začal v seriáli ako dajaký úchylný doktorko, no postupne sa z neho stáva fajn človek. Naozaj veľmi zaujímavá postavička. Viac však prezrádzať nemôžem, no myslím si, že Buranovský môže divákov pobaviť." Sympatický herec sa od začiatku kariéry musel zmieriť s tým, že jeho tvár nie je predurčená na roly láskyplných romantikov, ale skôr na rôzne typy gaunerov, rebelov či chrapúňov, do ktorých ho rôzni režiséri začali obsadzovať. Výnimkou nebol ani seriál Pod povrchom, kde hral tyrana, násilníka a alkoholika Petra tak presvedčivo, že sa mnohí začali pýtať, či Vlado nie je taký zloduch aj v súkromnom živote. V seriáli Búrlivé víno zasa hrá chlipného lekára, no prekvapujúco s dobrým srdcom. Doktor Buranovský je skrátka originál, ktorý nemá široko-ďaleko konkurenta. „Buran začal v seriáli ako dajaký úchylný doktorko, no postupne sa z neho stáva fajn človek. Naozaj veľmi zaujímavá postavička. Viac však prezrádzať nemôžem, no myslím si, že Buranovský môže divákov pobaviť."

Osobný život

Z osobného života možno prezradiť, že je druhýkrát ženatý. Prvé manželstvo stroskotalo práve kvôli Vladovmu bohémskemu životu, ktorému sa v dnešnej dobe skôr vyhýba. Terajšou manželkou je Iveta Černá, s ktorou vychováva jej dve deti z prvého manželstva. S Ivetou sa zoznámil v roku 2003 na bratislavskom kúpalisku, keď ju chcel dohodiť svojmu kamarátovi. Dnes je šťastný, že prejavila záujem práve o neho a je mu v živote veľkou oporou, s ktorou má aj veľa spoločného. Okrem Ivetiných detí má aj svojho vlastného syna z prvého manželstva, no o tohto skoro prišiel, lebo ako dieťa mal rakovinu. No dnes je z neho živý a zdravý muž, ktorý má už vyše tridsať rokov. „Môj syn Juraj si vyskúšal aj niečo z herectva. Zahral si prváčika vo filme Keď príde september a išlo mu to veľmi dobre. Viedol som ho aj k športu a na svoj vek vynikajúco plával, až kým vážne neochorel. Našťastie, boj nad veľmi ťažkým ochorením vyhral a dnes je z neho zdravý mladý muž,“ spomína na ťažké chvíle Vlado. „Syn je dodnes nerád, keď sa vraciam k tomu, že bol v detstve vážne chorý. Mal rakovinu, keď mal osem, no dnes je z neho zdravý tridsaťpäťročný človek,“ zaspomínal si na náročné obdobie z minulosti hrdina seriálu Búrlivé víno. So svojím jediným potomkom si prežil veľké trápenie. „Bolo to, samozrejme, veľmi náročné obdobie a samotná liečba trvala ďalších osem rokov. Musel som s ním chodiť po lekároch, na chemoterapie a vtedy išla práca úplne prirodzene bokom. Našťastie sa z toho dostal,“ priznal hrdý tatko. Zároveň priznáva, že v tom čase pre synovu chorobu odmietal akúkoľvek hereckú prácu. „Chcel som byť stále pri ňom. Vedel som, že ma potrebuje. Denne sme s prvou manželkou chodili do nemocnice a keď som tam vídal malých pacientov a ich utrápených rodičov, môj prístup k životu sa zmenil,“ konštatuje Vlado Černý a verí, že spolu s druhou manželkou Ivetou sa dočká aj nejakého vnúčaťa. Súčasnú partnerku Ivetu si nevie vynachváliť. „Chvalabohu, že som sa s ňou oženil. Kde by som bol teraz bez nej?! Potrebujem kontrolu a Ivetka ma udržuje v určitých hraniciach. Určite však nie je generál,“ poodhaľuje herec vzťah s atraktívnou blondínkou. Iveta je aj Vladov domáci kritik. Sledovala seriál Pod povrchom a teraz si nedá ujsť ani jednu časť Búrlivého vína. Väčšinou manžela z profesionálneho hľadiska chváli, ale niekedy sa pozastaví nad tým, akých hulvátov dokáže stvárniť. Neraz sú to však aj postavy lekárov. Súvis so synovou chorobou však nevidí. „Viete, som navyše z lekárskej rodiny. Medicína však nikdy nebola pre mňa. Myslím, že ani to, že som pred rokmi deň čo deň trávil v nemocnici so synom na onkológii, nemá s mojimi rolami lekárov súvis,“ dodal napokon s úsmevom Vlado Černý, ktorý sa vraj v role svojského lekára Buranovského absolútne našiel.

Záľuby a relax

Vlado Černý svoj voľný čas rád využije na šport, ku ktorému má od mala veľmi blízko a vždy pri ňom dobre zrelaxuje. Rád sa venuje aj svojim dvom koňom, ku ktorým sa snaží pritiahnuť aj svoju polovičku. Okrem koní majú aj psa - pitbulla, ktorého dostali do daru. Vlado rád relaxuje aj pri hubárčení na Záhorí či dobrej knihe, ktorú však nie vždy dočíta dokonca. Udržiava sa v dobrej mentálnej aj fyzickej kondícii, cvičí, jazdí na koni, chodí plávať, bicykluje a dokonca v posledných rokoch začal pravidelne hrávať s jednou partičkou hokej.

Rodinná tragédia: Príbeh brata Vladimíra Černáka

Život Vlada Černého, brata neslávne známeho Mikuláša Černáka, bol krátky, no intenzívny a plný udalostí. Jeho príbeh je príbehom vzostupu a pádu, násilia a smrti, ktorý sa odohrával na pozadí divokých 90. rokov na Slovensku. Rané začiatky a kriminálna kariéra Vladimír Černák sa narodil 12. januára 1971. Podobne ako jeho starší brat Mikuláš, aj on sa zaplietol do kriminálnej činnosti. Spolu začínali a spoločne budovali svoju pozíciu v podsvetí. Hoci bol o päť rokov mladší, niektorí ho považovali za ešte brutálnejšieho a nebezpečnejšieho ako Mikuláša. Osudná autonehoda Život Vladimíra Černáka tragicky ukončila autonehoda 24. augusta 1996. K nehode došlo pri obci Bystrá smerom na Tále v Nízkych Tatrách. Vladimír šoféroval svoje luxusné BMW, keď z nezistených príčin vyletel z cesty a narazil do stromu. Spolu s ním v aute zahynul aj Vítko Chládek, narodený 19. apríla 1969. Obaja muži na mieste podľahli zraneniam. Pamätník pri ceste Na mieste nehody, pri hlavnej ceste smerom na Tále, stojí okázalý čierny pomník s podobizňou Vladimíra Černáka. Na pomníku je vyrytá fotografia Vladimíra Černáka s dátumom narodenia a meno Vítka Chládeka s dátumom narodenia s nápisom: "Na tomto mieste 24.8.1996 vyhasli dva mladé životy." Pomník sa skladá z dvoch dosiek. Na druhej doske je vytesaná podobizeň Vladimíra Černáka a nápis: "Život i nás si mal rád, teraz tichý je náš dom, tak veľmi nám chýbaš v ňom. Spíš večným snom, tmavý hrob Ti je domovom. Nič viac Ti už nemôžeme dať, len kyticu kvetov na hrob a s láskou spomínať." Pochovaný je v Telgárte. Kontroverzné príhody a násilná povaha Bezpečnostný analytik Milan Žitný sa domnieval, že ak by Vladimírov život nebol taký krátky, mohol byť ešte brutálnejším zločincom ako jeho brat Mikuláš. V súvislosti s Vladimírom spomína na príhodu z Bratislavy, kde Vladimír prehral zápas v pretláčaní rukou s Tutim, známou bratislavskou postavou z podsvetia. Tuti sa po výhre začal posmievať stredoslovákom, čo rozzúrilo Mikuláša Černáka, ktorý chcel Tutiho na mieste zabiť. Milan Reichel a Miro Sýkora vtedy Černáka upokojovali, no Černák im vynadal, že Tuti robí bordel a púta na seba pozornosť. Krátko na to bol Tuti aj so svojím bratom zavraždený. Vražda v Telgárte a likvidácia svedka Vladimír Černák bol údajne hlavným aktérom bitky, ktorá spustila vraždenie spájané s menom Černák. V roku 1993 sa v pohostinstve Femina v Telgárte k Vladimírovi a Jánovi Handulovi prisadol podnikateľ Milan Schwarzbacher. Po krátkej hádke došlo k bitke a vražde Schwarzbachera. Vladimíra aj s Handulom síce zadržali policajti a obvinili ich z vraždy, ale k ich odsúdeniu nakoniec nedošlo. Mikuláš Černák totiž dal zlikvidovať svedka masakru, krčmára Miroslava Vlčeka, aby tak ochránil svojho brata. Vladimír Černák - mohol byť horší ako jeho brat Vladimír Černák mal našliapnuté stať sa bosom všetkých bosov skôr ako Mikuláš. Aj keď bol o päť rokov mladší, bol to práve on, kto z bratskej dvojice vraždil. Po tomto skutku gang černákovcov silnel zo dňa na deň a počet ich obetí sa ráta na desiatky. Aj keď Vladimíra Černáka nikdy za žiadnu vraždu neodsúdili, v podsvetí bolo všeobecne známe, že sa neštítil ničoho.

tags: #vlado #cierny #nemanzelske #dieta