Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa.
Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti.
Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. adaptačných ťažkostí, ktoré môžu naznačovať vývinovú poruchu.
Príprava dieťaťa na nástup do škôlky či školy
Pri povahovo úzkostnejších deťoch odporúča psychologička Petra Arslan Šinková rodičom, aby sa pred začiatkom školského roka išli spolu prejsť okolo školy alebo si pozreli stránku školy či fotku novej učiteľky. Zároveň je podľa nej legitímne v prvý deň školy ísť s dieťaťom, držať ho za ruku a pozrieť sa napríklad na nových spolužiakov.
„Je pravdepodobné, že čím viac tých vecí vie dieťa predvídať, vie, čo ho čaká, tým je menšie riziko, že sa bude v úzkostných stavoch nachádzať dlho,“ dodala psychologička s tým, že dieťaťu nie je správne hovoriť veľa informácií naraz.
Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?
- Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Komunikujte s učiteľmi. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa. Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské školy a jasle nevznikli pre potreby detí, a tak by sme k nim mali aj pristupovať.
Riziká a výzvy spojené s pobytom v jasliach a škôlkach
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí rodičia potrebujú pre svoje deti profesionálnu starostlivosť mimo domova, či už ide o jasle, škôlku alebo iný typ dennej starostlivosti. Psychoanalytička Erica Komisar vyhlásila, že je to pre deti dlhodobo škodlivé a deti, ktoré od najútlejšieho veku trávia čas u „cudzích“ opatrovníkov, môžu neskôr trpieť agresivitou či problémami s pripútaním k rodičovi.
Na takéto radikálne vyjadrenia reagovalo viacero odborníkov, ktorí s Komisar nesúhlasia - upozorňujú, že jej reč je prehnaná a zbytočne zastrašujúca. Je pravda, že nižšia kvalita služieb (napr. vysoký počet detí na jedného opatrovníka, neskúsený personál) môže zvýšiť stres u detí. Odborníci zdôrazňujú, že deti si môžu vytvoriť zdravý vzťah s rodičmi aj s opatrovateľmi. Kľúčová je schopnosť rodiča (a tiež opatrovateľa) byť vnímavý, láskyplný a reagovať na potreby dieťaťa. To, že je dieťa časť dňa mimo domova, automaticky neznamená, že stratí úzky vzťah s mamou či otcom.
Psychológovia vyzývajú rodičov, aby sa nenechali zmiasť a zastrašiť vyjadreniami, ktoré zveličene označujú starostlivosť mimo domova za jednoznačne škodlivú. „Takes a village to raise a child“ - v preklade „na výchovu dieťaťa je často potrebná celá komunita“ - je motto, ktoré platí aj dnes. V konečnom dôsledku je najdôležitejšie, aby ste si ako rodič vytvorili pokojný, milujúci domov a venovali dieťaťu pozornosť, keď ste spolu. Kvalita spoločných chvíľ je v tomto prípade kľúčová. Takže ak pracujete, chodíte do školy alebo jednoducho potrebujete čas, ktorý vám jasle alebo škôlka uľahčia, nie je dôvod na pocit viny.
Adaptačné ťažkosti a možné psychické poruchy
Pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou, nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje.
Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma.
Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
Moje dieťa je ADHD - S. Bugošová
Separačná úzkosť a rola rodiča
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť „zrelý“ aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy.
V anamnéze niekedy vypátrame „obojstrannú“ traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie.
„Vyplačte sa na káve s kamarátkou alebo na sedení s psychoterapeutom. Nie ráno v škôlke. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú,“ uviedla psychologička Petra Arslan Šinková.
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať.
Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový.
Vzťahy s vrstovníkmi a rozvoj dieťaťa
Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale aj množstvo výziev.
Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností.
Kedy je vhodný čas na nástup do škôlky?
Uznávaný český pedagóg Jiří Halda zastáva názor, že polročné či ročné deti by sa nemali umiestňovať do žiadnych inštitúcií, pretože „úplne necitlivo pretŕhame ich absolútnu telesnú a citovú závislosť na mame“. Vhodný čas na nástup do materskej školy je limitovaný emočnou a sociálnou pripravenosťou dieťaťa s prihliadnutím na to, že kvalita emočného vývoja dominuje nad tým sociálnym.
Dieťa by malo poznať cestu do škôlky. Ak je to možné, mala by mama s otcom a s dieťaťom cestu do materskej školy opakovane peši absolvovať - tam, kam cestu poznáme, sa menej bojíme. Aby sa dieťa cítilo sebaisté, potrebuje sa cítiť nielen emočne sýte, ale tiež potrebuje mať istotu, že sa bez mamy zaobíde - tým myslím samostatnosť v sebaobsluhe. Dieťa by malo byť schopné sa samo obliecť a prezliecť, obuť a prezuť, najesť sa, vysmrkať a utrieť si zadoček.
MUDr. Jozef Marec, primár detského oddelenia, je presvedčený, že „odloženie“ detí do jaslí sa nejakým spôsobom prejaví na neskoršom vzťahu k rodičom. Odporúča, aby deti do 3 rokov zostali doma. Okolo 3. roku života sa dieťa začína pomaly odpútavať od absolútnej citovej závislosti na blízkej osobe. Začína objavovať, skúmať svet okolo seba, začína sa zaujímať o iné deti a nadväzovať s nimi sociálne kontakty.
Psychologička Petra Arslan Šinková uvádza, že v priemere sa väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky. Ak však dieťa vykazuje známky nezrelosti, ako je napríklad úzkosť pri odlúčení, odporúča rodičom, aby zvážili odklad nástupu do škôlky.
Detský lekár MUDr. Jozef Marec pripomína, že puto dieťaťa k matke nie je dané automaticky biologicky, dokonca ho nezaručí ani bonding či dojčenie - to silné puto sa totiž vytvára práve tým, kto a ako je s dieťaťom v jeho kľúčovom období. A ak chceme kontakt aj s inými deťmi, stačí zájsť do parku či na ihriská.
Je však dôležité si uvedomiť, že nie všetky zariadenia majú rovnakú kvalitu. Rodičia by sa mali informovať o kvalite poskytovaných služieb, skúsenostiach personálu a celkovej atmosfére v zariadení. V prípade pochybností je vždy lepšie poradiť sa s odborníkom - psychológom alebo špeciálnym pedagógom.