Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť môže byť plnená v naturálnej alebo peňažnej forme, a to buď dobrovoľne, alebo na základe rozhodnutia súdu. Je však dôležité vedieť, kedy táto povinnosť končí a aké sú pravidlá pre jej prípadné zrušenie.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone o rodine. Podľa neho majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine explicitne určuje, že vyživovacia povinnosť trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku.
Dôležité je pochopiť pojmy "úplne a trvale". Nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa, ako aj jeho majetkové pomery.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť má tzv. obnoviteľný charakter. To znamená, že ak dieťa prestane byť schopné sa samo živiť, napríklad kvôli strate zamestnania alebo iným okolnostiam, vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť.
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na vysokej škole, no nepodarí sa mu dostať a je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, stáva sa schopným samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Avšak, ak dieťa po určitom čase prestane pracovať a opäť sa stane neschopným sa živiť, vyživovacia povinnosť sa môže obnoviť.
Štúdium a vyživovacia povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania. Počas obdobia štúdia, teda kým dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemalo považovať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, pokiaľ nejde o racionálnu prípravu na budúce povolanie. Súd musí posúdiť, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či škola má zodpovedajúcu kvalitu a či štúdium zvyšuje šance dieťaťa na uplatnenie na trhu práce.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy treba vziať schopnosti a nadanie dieťaťa, no zároveň nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti.
Plnoletosť a zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká automaticky dovŕšením plnoletosti (18 rokov) alebo dokonca veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V prípade, ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu a či zvyšuje šance dieťaťa na uplatnenie na trhu práce. Dôležité je tiež, či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne. Napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak máte vedomosť o tom, že Vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte právo požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti. Najprv je vhodné pokúsiť sa dohodnúť na zrušení výživného, ideálne písomne.
Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, povinný rodič má problém zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. Odporúča sa písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate o predloženie potvrdenia o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Táto písomná výzva má význam aj vo vzťahu k náhrade trov konania na súde.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. Ak súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže zrušiť vyživovaciu povinnosť.
Náhradné výživné
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné, má oprávnená osoba nárok na náhradné výživné.
Vrátenie už vyplateného výživného
V prípade, že dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného súdom z dôvodu zmeny pomerov za uplynulé obdobie, môže vzniknúť povinnosť vrátenia už vyplateného výživného.
Zákon výslovne ustanovuje, že ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Toto ustanovenie rieši situáciu, keď ide o výživné pre dieťa, ktoré je maloleté a navyše, takéto výživné bolo spotrebované.
Ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté, súd neskúma, či ide o výživné spotrebované alebo nie. V takomto prípade vznikne nárok na vrátenie výživného.
Proces rozhoduje. Nie sľuby.
V prípade, ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, ale len čiastočne, rodičia sú povinní zabezpečiť mu napríklad bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie.
Je dôležité poznamenať, že ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Kľúčové body:
- Vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
- Nie je viazaná na konkrétny vek dieťaťa.
- Štúdium dieťaťa predlžuje vyživovaciu povinnosť.
- V prípade plnoletých detí je pri zrušení výživného dôležité posúdiť ich reálnu schopnosť samostatne sa živiť.
- Možnosť zrušenia vyživovacej povinnosti po dohode alebo súdnym rozhodnutím.
- Náhradné výživné slúži ako záchranná sieť v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti.
- Vrátenie výživného je možné len v špecifických prípadoch, najmä pri plnoletých deťoch.