Ako vychovať dieťa s problémovým správaním

Mnohí, ktorí pracujú s deťmi, často hovoria o tom, že sa stupňuje problémové správanie a agresivita. Odborníci už dlhú dobu hľadajú všetky možné i nemožné cesty, ktoré by pomohli deťom nájsť pokoj a vyrovnanosť. Názory sú rôzne. Viaceré výskumy však jednoznačne potvrdzujú, že len skutočný citlivý záujem o dieťa, reálny pohľad naň, harmonické rodinné vzťahy, nekonečné úprimné rozhovory spojené so sebareflexiou a každodenné objatia sú tým najlepším liekom pre malé deti i deti v puberte.

Detský psychológ nedávno rozprával príbeh o jednom chlapcovi. Ten, keď mal desať rokov, vďaka svojmu správaniu sa zaradil do kategórie ťažko zvládnuteľných detí. Návštevy u psychológov či u špeciálnych pedagógov nepomáhali. Zúfalstvo sa v celej rodine prehlbovalo. Problémy sa stupňovali a z prostredia školy sa preniesli aj do sporov medzi deťmi v susedstve či na ulici. Matka tohto chlapca raz pozerala z okna na hrajúce sa deti. Strhla sa bitka. Jasne videla, že pôvodcom nebol jej syn, ale susedov. Sused aj ona zbehli na ulicu. Sused hneď začal kričať na jej syna. Inokedy by ho vzala za ruku a pokorne ho odtiahla domov, veď bola predsa zvyknutá, že všetko zlé robí vždy jej syn. Ale vtedy si ho prvýkrát pred všetkými zastala. A ešte ho na záver objala a povedala, že mu verí, že nebol pôvodcom bitky. Až po rokoch si uvedomila, že stačilo jedno objatie a viera v jeho dobro. Netvrdí, že v určitom čase bol jej syn problémový, veď spoločne proti jeho „problémovosti“ bojovali, ale neskôr, keď sa už aj túžil polepšiť, akoby sa vždy niečo neprávom na neho nalepilo. Ľudia si akoby zvykli pripisovať vinu práve jemu.

Vinu za stupňujúce sa problémy s deťmi väčšinou pripisujeme spoločnosti, médiám a škole. No niekedy sa korene agresivity a arogancie ukrývajú v rodine. Nevhodné pôsobenie rodičov na deti spôsobuje ich neadekvátne správanie.

Príčiny problémového správania

Problémy v správaní detí môžu byť prejavom nevyriešených stresových skúseností dieťaťa alebo náročného rodinného prostredia. Toxický stres vzniká pri dlhodobej a intenzívnej aktivácii stresovej reakcie, keď dieťa nemá k dispozícii dospelého, ktorý by mu poskytol bezpečie a oporu. ACE, teda nepriaznivé detské skúsenosti, zahŕňajú zneužívanie, zanedbávanie, rodinnú dysfunkciu, násilie v domácnosti, rozvody či psychiatrické ťažkosti rodičov. Spájajú sa s problémami s koncentráciou, sebareguláciou, agresiou a školským neúspechom.

Správanie môže navonok pôsobiť ako „problematický charakter“. Často ide o provokácie, ktoré pretrvávajú a časom sa prehlbujú. Bežné sú aj problémy s poruchou pozornosti. Potrebujú prostredie, kde je jasné, čo sa od nich očakáva, a zároveň istotu, že sa môžu zveriť, keď to budú potrebovať. Dôležitá je prítomnosť dospelého, ktorý vie načúvať, a atmosféra postavená na empatii a prijatí. Agresia, utiahnutosť, poruchy koncentrácie alebo iné prejavy správania, ktoré sa vymykajú norme, často nevychádzajú z „problematického charakteru“. Odborné prístupy aj prax ukazujú, že tieto prejavy sú spôsobom, akým dieťa volá po bezpečnom, predvídateľnom a podporujúcom prostredí.

Problémové správanie má rôzne podoby. Môže zahŕňať bitie, kopanie alebo hryzenie, ťahanie za vlasy, tlačenie alebo nadávanie. Aj keď sú agresívne výbuchy u detí bežné, pochopenie možných príčin a vedomie, ako s nimi zaobchádzať, môže byť náročné. Ako rodič alebo opatrovateľ môžete zažiť rôzne pocity, keď vaše dieťa prejavuje agresiu, od prekvapenia až po pocit hanby. Je to úplne normálne. Tento článok sa zaoberá rôznymi častými príčinami, prečo deti môžu prejavovať agresívne správanie. Môžu biť, kopať alebo hrýzť, aby zistili, čo sa stane. Deti sa môžu učiť správať sa agresívne pozorovaním iných. Niekedy môžu mať rodičia názory, ktoré neúmyselne podporujú agresívne správanie, ako napríklad „Deti potrebujú vypustiť energiu a agresiu. Keď sa deti naučia používať agresívne správanie na dosiahnutie toho, čo chcú, môže byť pre nich ťažké naučiť sa lepšie spôsoby riešenia problémov.

Najčastejšie príčiny porúch správania u detí

Poruchy správania majú zložité príčiny, ktoré sú často kombináciou genetických, environmentálnych a psychologických faktorov:

1. Genetické faktory: Genetika môže hrať významnú úlohu v sklone k poruchám správania. Ak rodičia alebo blízki príbuzní mali nejaké ochorenie, ako sú ADHD alebo poruchy správania, dieťa môže zdediť určité predispozície. Tieto faktory nemusia nutne určovať budúci vývoj, ale zvyšujú riziko.
2. Traumatické zážitky: Udalosti ako strata rodiča, fyzické alebo emocionálne zanedbávanie, alebo často sa opakujúce konflikty v rodine môžu spôsobiť dlhodobú psychologickú záťaž na duševné zdravie dieťaťa. Tieto traumy môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa regulovať svoje emócie a správanie.
3. Poruchy v ranom vývoji: Problémy, ktoré vznikli počas tehotenstva, ako napríklad nedostatočná výživa matky alebo vystavenie toxickým látkam môžu ovplyvniť vývin mozgu. Podobne aj komplikácie pri pôrode, napríklad nedostatok kyslíka, ktoré malo bábätko po narodení môžu mať negatívny dopad na neurologický vývoj dieťaťa.
4. Zanedbané prostredie a výchova: Deti, ktoré vyrastajú v chaotickom prostredí bez jasných pravidiel a hraníc, môžu mať problémy so sebakontrolou a disciplínou. Rovnako dôležité je, aby deti mali pozitívne vzory, ktoré im ukazujú, ako riešiť konflikty a vyjadrovať emócie zdravým spôsobom.

Typy rodinného prostredia a ich vplyv na dieťa

Existuje teória amerického psychológa Urieho Bronfenbrennera, ktorá vysvetľuje, ako prostredie okolo nás ovplyvňuje vývin človeka. Nazýva sa ekologická systémová teória. Správanie dieťaťa ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá. Ak ho chceme pochopiť v celom kontexte, nemôžeme tieto vplyvy vynechať. Dieťa formuje viacero faktorov.

• 1. Prísne pravidlá bez vysvetlenia: Ak v rodine fungujú prísne pravidlá bez vysvetlenia, dieťa sa učí poslúchať, nie rozumieť. Očakáva sa, že bude robiť to, čo má, bez otázok a vyjednávania. Keď urobí chybu, prichádza trest. Navonok môže pôsobiť poslušne, no vnútri často prežíva napätie. Objaví sa môže hnev, agresia alebo naopak plachosť a strach.
• 2. Jasné hranice a blízkosť: V tomto prístupe má dieťa jasné hranice, no zároveň cíti blízkosť a bezpečie. Vie, čo sa od neho očakáva a rozumie aj dôvodom, prečo pravidlá existujú. Disciplína tu neslúži na trestanie, ale na učenie. Dieťa má priestor vyjadriť svoj názor a byť súčasťou rodinných rozhodnutí.
• 3. Láskavá atmosféra s chýbajúcimi hranicami: Atmosféra v rodine býva láskavá a prijímajúca, no hranice sú veľmi slabé alebo chýbajú. Dieťa má veľkú slobodu, no málo usmernenia. Môže mať problém s odkladaním uspokojenia, ťažko znáša frustráciu a reaguje impulzívne. Často sa objavuje chaotický režim dňa, neskoré zaspávanie, nadmerný čas pri obrazovkách či vyhýbanie sa povinnostiam.
• 4. Emocionálna chladnosť a minimálna komunikácia: V takomto prostredí dieťa síce dostáva to základné, no chýba mu emocionálna blízkosť. Kontakt, záujem aj komunikácia sú minimálne. Dieťa sa tak učí spoliehať samo na seba, čo môže navonok pôsobiť ako odolnosť. V skutočnosti však často bojuje s emóciami, nevie, ako si pýtať pomoc a má problém vytvárať blízke vzťahy.

Nevhodné rodičovské správanie

Spôsob, akým k výchove pristupujeme, sa často odráža v tom, ako dieťa vnímame. Vidíme to najmä na jeho správaní, ktoré môže pôsobiť rušivo, nepochopiteľne alebo náročne. Neraz ho preto rýchlo označíme ako „problémové“. Keď sa správanie dieťaťa začne opakovane vymykať tomu, čo považujeme za bežné, často ho rýchlo označíme ako problémové. Niekedy ubližuje iným deťom, vysmieva sa im alebo sa dostáva do konfliktov doma aj v škole. Ak sa takéto správanie objavuje opakovane a dlhodobo, hovoríme o poruchách správania.

V každodennom živote to môže znamenať neustále hádky s dospelými, vedomé porušovanie dohôd, ničenie vecí alebo agresiu bez zjavného dôvodu. Antisociálne správanie ide ešte o krok ďalej. Prejavuje sa dlhodobým nerešpektovaním pravidiel, nezáujmom o dôsledky vlastného správania a opakovaným ubližovaním druhým.

7 typov nevhodného rodičovského správania

1. Svojmu dieťaťu nič nezakazujte: Niektorí rodičia sú presvedčení o tom, že dieťa už od narodenia má všetko hneď vidieť, počuť a vnímať okolo seba. A tak im dovolia pozerať televízne stanice pre dospelých, na internete môžu otvárať stránky, ktoré sa im zapáčia, môžu počúvať rozhovory plné vulgarizmov, zúčastňujú sa dospeláckych stretnutí, na ktorých tečie alkohol prúdom a rozprávajú sa vulgárne vtipy. Títo rodičia žijú v presvedčení, že informácie nie je potrebné selektovať, deti ich môžu absorbovať plnými dúškami.
2. Dávajte dieťaťu všetko, čo len chce: V materialistickom svete sú reklamou ľudia vedení k tomu, že naozaj všetko potrebujú. A veria aj tomu, že deti toho potrebujú najviac. A tak sa vo veľkom nakupuje. Často aj úplné zbytočnosti. Veď čo na tom. Deti u susedov najnovší model hračky majú tiež. Deti si veľmi ľahko zvyknú, že môžu veľa vecí mať a berú to potom ako samozrejmosť. Nemusia po ničom túžiť, snažiť sa, bojovať. A tak sa postupne vytráca radosť z očakávania či radosť z prijímania. Nastupuje zlosť, otupenosť, arogancia, agresia alebo apatia. Keď dieťaťu hneď všetko dáte, nemá sa na čo tešiť.
3. Robte všetko za svoje dieťa: Poriaďte za neho izbu, napíšte mu projekt aj čitateľský denník, vymeňte mu knihy v školskej taške. Takto dieťa získa dojem, že nie je za nič zodpovedné.
4. Nikdy mu nehovorte, že robí niečo zle: Prehnane a neodôvodnene ho chváľte. A ešte preháňajte pred celou rozvetvenou rodinou. Dieťa tak nadobudne pocit, že je neomylné. Čo už na tom, že si v živote nebude vedieť stanoviť reálne ciele a hranice? Čo na tom, že si nebude vedieť reálne vybrať strednú či vysokú školu a potom adekvátne zamestnanie?
5. Neuznávajte žiadne duchovné hodnoty: Žite len materialisticky, venujte sa hlavne nakupovaniu, navštevujte kiná, v ktorých hrajú len komerčné filmy, reštaurácie, zábavné parky. Zaoberajte sa len módnymi novinkami, komerčnou hudbou a bulvárnymi časopismi. Veď predsa divadlá, knihy a galérie nie sú nič pre vás.
6. Rozprávajte sa minimálne a neprejavujte city: Na čo prejavovať city? Veď ak chcete pripraviť dieťa na život, musí byť hlavne drsné a priebojné. Tak, na čo strácať čas na objatia, sebapoznávanie, sebareflexiu, formovanie empatie, altruizmu a prosociálnosti? A ak sa už s dieťaťom rozprávať, tak hlavne o tom, kde majú aké zľavy na značkové veci, čo sa uvarí na večeru alebo poprípade ako sa dopracovať k tomu, ako byť krásnou modelkou, ktorá zarobí veľa peňazí.
7. Nevnímajte svoje dieťa reálne: A hlavne nezabudnite na to, že vaše dieťa nikdy nič zlé neurobilo. A ak sa aj niečo v škole zomlelo, vaše dieťa je v tom určite nevinne. Nezisťujte si objektívne informácie, verte len svojmu dieťaťu. A nezabudnite sa na iných sťažovať tak, aby to dieťa videlo a počulo.

Ako pomôcť dieťaťu s problémovým správaním

Keď sa správanie dieťaťa začne opakovane vymykať tomu, čo považujeme za bežné, často ho rýchlo označíme ako problémové. Niekedy ubližuje iným deťom, vysmieva sa im alebo sa dostáva do konfliktov doma aj v škole. Ak sa takéto správanie objavuje opakovane a dlhodobo, hovoríme o poruchách správania.

Agresívne správanie u detí sa môže objaviť, keď sa učia, ako zvládať silné emócie, komunikovať svoje potreby a vychádzať s ostatnými. Deti môžu reagovať agresívne, keď sa snažia vyjadriť svoje pocity hnevu alebo frustrácie.

Praktické tipy pre rodičov

• Stanovte jasné pravidlá a očakávania: Deti nemajú prirodzenú sebakontrolu, preto ich naučte vyjadrovať svoje pocity slovami a nie fyzickými prejavmi. Namiesto vyhrážok im ukážte alternatívy správania a chváľte ich, keď sa správajú správne.
• Dohliadajte na konflikty medzi deťmi: Zakročte, ak sa situácia stáva fyzicky násilnou. Naučte svoje dieťa používať slová namiesto násilia na urovnávanie sporov.
• Rozptýlenie a časové limity: Rozptýlenie môže pomôcť, ale vyhnite sa podplácaniu. Časové limity používajte len ako poslednú možnosť a vždy buďte konzistentní vo svojom prístupe.
• Buďte vzorom: Váš vlastný pokojný prístup môže slúžiť ako vzor pre vaše dieťa.
• Využívajte bežné situácie na učenie o emóciách: Hovorte o pocitoch a uznajte ich - „Vyzeráš nahnevane. Je to preto, že si myslíš, že to nebolo spravodlivé?“. Hovorte o tom, že každý má niekedy silné emócie, ako je hnev, strach a smútok, najmä keď nemôžu mať to, čo chcú. Dajte im vedieť, že ťažké, nepríjemné pocity sú normálne a je v poriadku cítiť sa rozrušene alebo nahnevane, ale nie je v poriadku kričať alebo ubližovať niekomu.
• Navrhnite spôsoby upokojenia: Navrhnite im, ako sa môžu upokojiť, keď sa objavia silné pocity. Keď sú všetci pokojní a uvoľnení, porozprávajte sa so svojím dieťaťom a vytvorte niekoľko jednoduchých pravidiel na spolužitie s ostatnými.
• Stanovte pravidlá v pozitívnom štýle: Zamerajte sa na to, čo by mali deti robiť, namiesto toho, čo by nemali robiť. Pre malé deti ako sú predškoláci, môžu byť pravidlá formulované ako „Skúste sa rozprávať s druhým s úctou“. Pre staršie deti by pravidlá mohli byť „Buďte rešpektujúci,“ „Počúvajte ostatných,“ a „Keď sa cítite nahnevaní, zastavte sa a zhlboka dýchajte pred tým, než zareagujete.“
• Oceňujte pozitívne správanie: Deti môžu byť zmätené, keď vidia svojich rodičov robiť veci, ktoré im boli zakázané. Riešenie náročného správania môže často vyzerať ako neustále opravovanie dieťaťa alebo nepretržité očakávanie ďalších problémov. Je však dôležité pamätať na to, že deti sa najlepšie rozvíjajú prostredníctvom pozitívnej spätnej väzby. Preto sa zamerajte na oceňovanie správania, ktoré chcete vidieť častejšie. Keď vaše dieťa prejavuje rešpekt, zdieľa alebo spolupracuje, využite príležitosť na pochvalu. Čím konkrétnejšia je vaša pochvala, tým lepšie pomáha deťom pochopiť, čo robia správne, a zvyšuje pravdepodobnosť, že toto správanie zopakujú. Napríklad, keď sa dieťa pekne rozdelí so súrodencom, môžete povedať: „Skvele si sa podelil s bratom! Som na teba hrdý.“
• Modelujte zvládanie emócií: Deti sledujú a učia sa, ako zvládať silné emócie od dôležitých dospelých vo svojom živote. Môžeme im pomôcť naučiť sa zvládať svoje emócie a riešiť problémy pokojne tým, že budeme sami modelovať toto správanie. Napríklad si predstavte, že prídete domov po náročnom dni v práci. Stále ste podráždení a vaše dieťa chce ísť do parku, ale vy na neho vybuchnete. Čo by ste mohli povedať potom? „Prepáč, že som na teba vybuchol. Mal som naozaj dlhý deň v práci a cítim sa frustrovaný, ale to nie je ospravedlnenie na to, aby som si to na tebe vybil. Dovoľ mi, aby som si na pár minút sadol s čajom a upokojil sa. Tak čo keby si si zatiaľ dokončil domácu úlohu a potom si pôjdeme napríklad zahrať na ihrisko futbal? Súhlasíš?“
• Zachovajte pokoj: Vyrovnávanie sa s agresívnym správaním dieťaťa môže byť skutočnou výzvou. Je v poriadku cítiť sa frustrovane alebo nahnevane. Ale rozzúriť sa alebo kričať môže situáciu ešte viac zhoršiť. Snažte sa zamerať sa na to, aby ste zostali pokojní. Vedome sa snažiť zachovať pokoj môže upokojiť situáciu a zároveň poskytnúť dieťaťu pozitívny vzor. Zhlboka sa nadýchnite a dajte si chvíľu na „reset“ predtým, než zareagujete.
• Vyhýbajte sa porovnávaniu s inými deťmi: Rodičia mávajú často pocit, že ak budú porovnávať svoje dieťa s jeho bezproblémovým súrodencom, dieťa sa začne správať lepšie. Faktom však je, že táto stratégia vôbec nefunguje. Porovnávanie bolí. Za akýchkoľvek podmienok, v akomkoľvek veku.
• Snažte sa porozumieť uhlu pohľadu vášho dieťaťa: Už ste asi počuli o tom, že deti zvyknú vyvádzať a správať sa neposlušne práve preto, lebo chcú, aby o nich rodičia a iní dospelí javili záujem. Aby si ich všimli a venovali im pozornosť. Do tohto cyklu správania dieťaťa skúste vstúpiť skôr, ako začne robiť veci, ktoré vám prekážajú. Opýtajte sa svojho dieťaťa, čo sa deje, čo mu vadí, čo prežíva alebo čo by chcelo. Snažte sa zistiť jeho pohľad na vec, vidieť situáciu jeho očami.
• Zdôraznite vo vašej rodine láskavosť: To, že sa jedno dieťa vo vašej rodiny dostáva častejšie do problémov ako iné neznamená, že jeho súrodenci do problému nie sú nejakým spôsobom zapojení. V praxi sa však stáva to, že súrodenci sa vzdajú svojho podielu viny na probléme, pretože vedia, že si to odnesie ich „problémový súrodenec“. Práve toto správanie ostatných detí v rodine ešte podporuje problémovému dieťaťu jeho pozíciu čiernej ovce rodiny. Tým, že budete v rodine podporovať a šíriť láskavosť a prijatie zabezpečíte, že sa deštruktívne vzorce správania u detí zmenia. Môžete sa napríklad porozprávať s ostatnými deťmi o tom, čím si asi ich problémový súrodenec prechádza a ako by ste mu všetci vedeli spoločne pomôcť. Tým tiež zabezpečíte, aby sa všetci v rodine navzájom rešpektovali a pomáhali si.
• Poskytnite dieťaťu viac dotykov: Autorka označuje práve dotyk ako najlepšiu možnú stratégiu, ako pomôcť a zároveň komunikovať s dieťaťom s problematickým správaním. Vo svojich prácach sa zvykne odvolávať aj na výskumy prinášajúce dôkazy, že deti, ktoré sa veľa dotýkajú so svojimi rodičmi, sú menej agresívne.
• Poukážte na dobré správanie dieťaťa: Veľmi dobrou stratégiou je upozorňovať na momenty, kedy sa dieťa správalo dobre, správne, kedy neurobilo nič, čo by sa dalo označiť ako problematické. Zaujímavé je tiež vytvoriť pre dieťa nové podnety, rôzne situácie či úlohy, v ktorých by mohlo ukázať iné správanie. Bolo by to niečo, v čom by mohlo uspieť. Dieťa nemôže konať nejakým spôsobom bez toho, aby si to nevyskúšalo na vlastnej koži.
• Zápisníček s pochvalami: Vytvorte vášmu dieťaťu zápisník, ktorý bude slúžiť ako niečo pozitívne. Ako motivácia, ako pochvala. Každý deň do zošita zapíšte niečo pozitívne, čo platí o vašom dieťati. Nemusíte dieťaťu presne povedať, o čo ide. Nemusíte mu vravieť, čo do zošita píšete a prečo to robíte. Jednoducho tam zapíšte niečo pozitívne a nechajte zošit položený niekde v domácnosti, aby si ho vaše dieťa všimlo. Detská zvedavosť bude natoľko silná, že bude chcieť vedieť, čo sa v zošite nachádza. Alebo mu pokojne povedzte, nech si zošit občas prečíta. Keď si bude čítať pozitívne veci o sebe, bude ho to motivovať k lepšiemu správaniu a zároveň sa bude budovať jeho pozitívny sebaobraz.

Je užitočné urobiť čokoľvek preto, aby sa vaše dieťa cítilo milované a šťastné. Každý sme iný, jednému sa darí viac a inému zase menej. Ak je vaše dieťa neposedné, stále niekde lieta a vždy niečo vyvedie, snažte sa ho akceptovať také, aké je. Poprípade s využitím vyššie uvedených typov mu môžete pomôcť, aby sa naučilo reagovať viac primerane či zodpovedne.

Varovné signály, ktoré by ste nemali ignorovať

Každé dieťa niekedy prejavuje vzdor. Niektoré prejavy však môžu signalizovať potrebu odborného zásahu:

• Extrémna agresivita: Opakované ubližovanie ostatným, či už fyzicky alebo slovne.
• Hyperaktivita a nepozornosť: Dieťa sa nedokáže sústrediť na ľahké úlohy, neustále je v pohybe.
• Sociálna izolácia: Vyhýbanie sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou.
• Impulzívne správanie: Dieťa koná bez premyslenia, čo často vedie k problémom.

Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD).

Psychológ Thomas Gordon, nasledovník Rogersa, veľmi správne zdôrazňuje, že kategória nevhodného správanie je veľmi subjektívna. Aj preto Gordon používa radšej pojmy prijateľné a neprijateľné správanie. Na vyjadrenie svojich hraníc rovnocenným spôsobom slúžia ja-výroky a opisný jazyk. Zároveň je dôležité vyhnúť sa hodnoteniu, ktoré dieťa označkuje, zahanbí, či zhodí. Popri porozumení sám sebe a tomu, kde mám hranice je rovnako dôležité aj porozumenie dieťaťu, jeho emóciám a potrebám. Za týmto účelom používame u maličkých detí, ktoré ešte nevedia rozprávať, najmä pozorovanie a metódu pokus - omyl. Alfred Adler a následne Rudolf Dreikurs rozpracovali teóriu cieľov nevhodného správania, ktorá vysvetľuje, ako takéto správanie vzniká. Tvrdia, že väčšinu času deti nemajú náhľad na svoje správanie, robia veci automaticky, neuvedomovane. Ako prvé je podstatné uvedomenie, že človek je tvor spoločenský. Podľa adlerovcov je základnou motiváciou človeka patriť do spoločnosti - mať svoje miesto, byť prijímaný. To zahŕňa 4 zložky: byť súčasťou vzťahov, byť dôležitý, byť schopný a taktiež môcť robiť chyby a učiť sa z nich. Avšak ak si svoje miesto nevieme nájsť prijateľným spôsobom, prechádzame do menej vhodných spôsobov správania a snažíme sa nájsť si miesto nevhodným spôsobom. Každý z nás je rád, keď mu niekto iný venuje svoju plnú pozornosť, čas, príjemné slovo. Možno s výnimkou niektorých introvertov :). Túžba po samostatnosti, sloboda rozhodovania sa, pocit sily, schopnosti sú taktiež univerzálne ľudské potreby. Typické oblasti, v ktorých nastáva boj o moc sú napríklad toaletný tréning, jedlo, ukladanie sa do postele či písanie domácich úloh. V škole ide najmä o neplnenie si povinností či drzosť. Hádky, krik, neférovosť, fyzické násilie, či vylúčenie dieťaťa zo skupiny - toto všetko môže dieťa vnímať ako ublíženie, zranenie. Je to pre neho znamením, že nie je dostatočne dôležité, aby sme sa k nemu správali s rešpektom, cíti sa menejcenne. Tento typ správania býva niekedy priehliadaný, pretože nie je tak vypuklý ako predošlé typy správania. Avšak práve sem spadajú deti, ktoré sú už najviac odradené a najviac pochybujú o svojej sebahodnote. Tieto deti často označkujeme ako hlúpe, či lenivé, napriek tomu, že v skutočnosti sú len hlboko odradené a stratili vieru vo svoje schopnosti. Pri každom nevhodnom správaní je dôležité vedieť si zachovať odstup, no zároveň budovať s deťmi vrelé vzťahy. Je to ťažká práca, a preto je nesmierne dôležitá psychohygiena a sebarozvoj nás dospelých.

Disciplinovanie detí môže byť náročné, ale existujú efektívne prístupy, ktoré môžu pomôcť zlepšiť správanie vášho dieťaťa. Výchova a porozumenie dieťaťu sú kľúčové.

tags: #vrati #dieta #s #tym #ze #s