Výpočet dátumu narodenia v arabskom kalendári je zaujímavou témou, ktorá spája historické koncepcie s modernými potrebami. Hoci v texte nie sú priamo uvedené informácie o výpočte dátumu narodenia v arabskom kalendári, môžeme sa zamerať na historický kontext a význam arabského kalendára v súvislosti s islamskou vierou a históriou.
Arabský kalendár, známy aj ako islamský kalendár, je lunárny kalendár používaný v mnohých moslimských krajinách na určovanie náboženských sviatkov a obradov. Jeho počiatok sa datuje od Hidžry, migrácie proroka Mohameda z Mekky do Mediny v roku 622 nášho letopočtu. Tento kalendár má 12 mesiacov a jeho dĺžka je približne 354 dní, čo znamená, že sa postupne posúva voči gregoriánskemu kalendáru.
Prorok Mohamed a vznik islamu
Ústrednou postavou vzniku islamu je prorok Mohamed (asi 570 - 8. jún 632), zakladateľ a prvý organizátor islamu. Moslimovia ho považujú za posledného proroka islamu a posledný krok zjavovania monoteistického náboženstva. Jeho život a učenie sú základom islamskej viery a kultúry.
Mohamed sa narodil do zámožnej rodiny v Mekke. Počas meditácie v jaskyni Hirá blízko Mekky mal okolo roku 610 videnie Archanjela Gabriela, ktorý mu prikázal zapamätať si a recitovať verše, ktoré neskôr tvorili Korán. Gabriel sa mu mal zjaviť, pretože si ho Alah (Boh) vybral ako posledného proroka pre ľudstvo.
Mohamed bol úspešným náboženským i politickým vodcom. Jeho učenie o striktnom monoteizme a predvídaní Súdneho dňa pre hriešnikov a neveriacich modloslužobníkov získavalo stúpencov, napriek tomu, že väčšina jeho učenie spočiatku zamietala.
Hidžra a založenie moslimskej komunity
V roku 622 bol Mohamed nútený k úteku z Mekky, čo je známe ako Hidžra. Usadil sa so svojimi stúpencami v meste "Jatrib", dnes známom ako Medina. Toto podujatie sa stalo počiatkom islamského kalendára.
V Medine sa Mohamed stal vodcom prvej otvorenej moslimskej komunity. Navrhol dokument, známy ako "Medinská konštitúcia" (cca. 622 - 623), ktorý vyložil pravidlá spolunažívania rôznych frakcií, vrátane Židov a iných "Národov Knihy". Títo mohli zachovať svoje náboženstvo výmenou za zaplatenie poplatku. Tento systém predurčil ďalšie vzťahy medzi moslimami a neveriacimi a stal sa základom budúcej stability moslimských kalifátov.
Konflikty a expanzia
Vzťahy medzi Mekkou a Medinou sa rýchlo zhoršovali, čo viedlo k bitke pri Badre (624), kde moslimovia zvíťazili. Toto víťazstvo upevnilo Mohamedovu pozíciu. Následovali ďalšie konflikty, vrátane bitky pri Uhude (625) a obrannej Priekopovej vojny (627).
V roku 628 sa Mohamed vydal na púť do Mekky a bola uzatvorená dohoda v Al-Hudajbíji. V roku 630 Mohamed pochodoval na Mekku s obrovskou armádou. Mekkčania sa poddali bez boja, čo Mohamed odmenil všeobecnou amnestiu. Väčšina Mekkčanov konvertovala na islam a Mohamed zničil modly v Kábe. Kapitulácia Mekky priviedla väčšinu arabského sveta pod Mohamedovu autoritu.
Do svojej smrti v roku 632 Mohamed ustanovil svoju vládu nad celým Arabským polostrovom. Pod vedením Mohamedových nástupcov sa Islamská ríša rozšírila do Palestíny, Sýrie, Mezopotámie, Perzie, Egypta, Severnej Afriky a Španielska.
Zdroje informácií o Mohamedovi
Nám dostupné zdroje o Mohamedovi sú predovšetkým Korán, biografie zvané síra a zbierky hadít (hadís). Korán síce nie je Mohamedovým životopisom, napriek tomu poskytuje niektoré informácie o jeho živote. Najstaršími zachovanými životopismi sú Život Božieho apoštola od Ibn Isháka a Mohamedov životopis od Al-Wákidího.
Niektorí skeptickí bádatelia majú pochybnosti o pravdivosti týchto zdrojov, najmä zbierok hadít. Ich argumentom je, že v dobe, keď boli zozbierané ústne tradície, boli moslimské komunity roztrieštené na rivalské sekty a rôzne myšlienkové školy. Moslimskí a rovnako aj nemoslimskí bádatelia súhlasia, že v zbierkach hadít je veľa neautentických tradícií.
Prvá manželka Chadídža a rodina
Od roku 595 do 619 mal Mohamed iba jednu manželku - Chadídžu. Chadídža bola Mohamedova prvá manželka a matka jediného dieťaťa, ktoré ho prežilo, dcéry Fátimy. Po jej smrti sa oženil s Áišou a ďalej s Hafsou. Neskôr sa oženil ešte s ďalšími manželkami, celkom s jedenástimi.
Manželstvo s Áišou je dnes často kritizované, pretože podľa tradičných zdrojov mala v čase svadby iba deväť rokov. V tomto veku s ňou mal taktiež pohlavný styk.
Nástupníctvo
Mohamed zomrel okolo poludnia v pondelok 8. júna 632 v Medine. Mal 63 rokov. Podľa šiítskeho islamu mal Mohamed určiť svojho nevlastného syna Alího za svojho nástupcu. Väčšina sunnitov toto spochybňuje a vraví, že komunita slobodne zvolila Abú Bakra, ktorý sa stal novým vodcom (kalifom).
Mohameda prežila jedine jeho dcéra Fátima a jej deti. Šiiti veria, že Fátimin manžel Alí a jeho nasledovníci sú jediní legitímni vodcovia viery, zatiaľ čo sunniti tento názor odmietajú.