Mať doma dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je v mnohých ohľadoch náročné. Vyžaduje si zvláštnu starostlivosť, omnoho viac pozornosti, trpezlivosti a rodičia sú vystavení veľkej záťaži. Tu sa však problémy nekončia. Tie skutočné začínajú až v kontakte s okolím, ktoré nerozumie, nevie a často ani nechce vedieť. Susedia, okoloidúci, známi, ale i rodina si trúfajú na diagnostické uzávery bez akýchkoľvek znalostí.
Vaše dieťa sa radí medzi deti so ŠVVP, ak má niektoré z nasledovných problémov: mentálne, sluchové, zrakové, telesné postihnutie, trpí dlhodobým telesným ochorením, má narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia, pozornosti alebo správania, je hluchoslepé, diagnostikovali mu autizmus alebo inú závažnú vývinovú poruchu, prípadne trpí viacnásobným postihnutím. Deti so ŠVVP sú aj tie s nadaním alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Poradenské zariadenie vykoná potrebnú diagnostiku, napíše správu pre školu, kde zhodnotí a konkretizuje špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ak také sú). V časti odporúčania navrhne ďalšie kroky, ako postupovať vo vzdelávaní. Celé to znie dobre, až kým to nezačneme zažívať v praxi.
Mám skúsenosť najmä s deťmi so sluchovým postihnutím, ktoré sa v našej škole posledné roky vzdelávajú spolu s deťmi s vývinovými poruchami učenia. Pričom u detí so ŠVVP často neostaneme pri jednej diagnóze, ale trápi ich viacero problémov zároveň. Tak sa stalo, že mám skúsenosti aj s deťmi s poruchami pozornosti, správania či s deťmi trpiacimi dlhodobým telesným ochorením. Aká je teda moja skúsenosť?
Zdá sa mi, že deti so zjavným postihnutím, ako je zrakové, sluchové či telesné, školský systém dokáže akceptovať. Problémy sa môžu vyskytnúť, ale nepripadá mi to také horúce. Kde náš školský systém zlyháva vo veľkej miere, je práca s deťmi s poruchami učenia, pozornosti a správania. Na bežnom poriadku je neznalosť a nepripravenosť pedagógov a vychovávateľov. Čo najčastejšie zlyháva je vôbec akceptovanie toho, že dieťa má problémy a mnoho z nich je mimo jeho vôľovú kontrolu.
Azda je to tým, že poruchu pozornosti nevidíme. Nie je ani to vozíček, ani slepecká palička, čo by bili do očí. To, čo vidíme, je nedisciplinované, roztržité, impulzívne, neporiadne, nedôsledné, podráždené, konfliktné až agresívne dieťa. Čiastočnú pravdu majú aj tí, ktorí hovoria, že to je výchovou. Áno, takýto výsledok sa dá dosiahnuť aj nesprávnymi výchovnými postupmi. Často táto úvaha zvedie „diagnostikov“ od katedry, ktorí presne vedia, čo je vo veci. Za seba môžem povedať, že čím dlhšie v tejto oblasti pracujem, tým som opatrnejšia na závery. To, že sa rodičia rozvádzajú, matka je labilná, ešte neznamená, že zapríčinili problémy svojho dieťaťa. Neviem povedať, v akom pomere fungovanie centrálnej nervovej sústavy a nevhodná výchova viedli k takémuto výsledku. A ono to môže byť pokojne aj naopak.
Vyčerpávajúca starostlivosť o dieťa so ŠVVP, ktorá sa často ťahá už od počatia, kladie zvýšené nároky na partnerov. Ich vzťah proste túto záťaž nemusí uniesť. Psycho matka bola psycho už pred narodením dieťaťa, alebo jednoducho tie tlaky spôsobili, že milá a spoločenská slečna sa postupne zmenila na vyčerpanú a neurotickú pani?
Preto apelujem na zamestnancov školských inštitúcií a rodičov zdravých detí, ak neviete pomôcť, neublížte. Opakovane sa stretávam s názormi učiteľov, že oni čítať vyšetrenia nejakých psychológov nebudú a nemusia. Všetky poruchy sú sprostosti a novodobé výmysly. Deti kedysi poruchy nemali a dobre bolo. Deti sú a vždy boli iba tie šikovné a hlúpe, resp. vychované a nevychované. Prosím vás, aké tam poruchy! Poradňa si spraví svoju prácu, výsledky dostane škola, ale nie vždy to zafunguje, ako má. Česť a nehynúca chvála školám, kde to funguje tak, ako má. Nie je vzácnosť, že proces niekde zlyhá. Je na rodičovi, aby si ustriehol, ako sa podarilo pretaviť výsledky vyšetrení do vyučovacieho procesu.
Viem, že nemáte čas a kapacitu orientovať sa vo vyhláškach a zákonoch. Podľa zákona 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch § 5 odsek 2 je pedagogický a odborný zamestnanec povinný rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, žiaka s ohľadom na jeho možnosti. Argumenty školy sú často v rovine, že poradňa len odporúča a škola sa tým nemusí riadiť. Omyl! Škola sa viaže zákonom, ktorý je nad všetky poradne a odporúčania. Povinnosťou školy je zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa v súlade s jeho zdravotným stavom.
Riaditeľ školy, kde dieťa patrí podľa bydliska, musí prijať a vzdelávať dieťa so ŠVVP. Nemôže ho odmietnuť a zároveň musí zabezpečiť podmienky na jeho vzdelávanie. Ak nastane situácia, keď riaditeľ nevie, nemôže zabezpečiť vhodné podmienky pre vzdelávanie dieťaťa so ŠVVP, resp. vzdelávanie formou integrácie nie je na prospech žiakovi alebo jeho spolužiakov, môže navrhnúť inú formu vzdelávania, a to napríklad špeciálnu školu, resp. špeciálnu triedu na inej škole. Môže sa stať, že rodič túto zmenu neodsúhlasí. No musíme pamätať, že aj rodič je viazaný zákonom. Konkrétne je to zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí, že rodič je povinný chrániť záujmy dieťaťa tak, aby mu zabezpečil všestranný rozvoj. Pre nerešpektovanie odporúčaní na voľbu formy vzdelávania sa môžu rodičia dostať do rozporu s týmto zákonom. Vo vyhrotených situáciách, keď ani jedna strana nechce ustúpiť, o ďalšom vzdelávaní dieťaťa rozhodne súd (§ 29 ods.
Ak dieťa nie je v stave postupovať tak ako ostatné deti, vypracuje sa preň individuálny vzdelávací plán, ktorý upravuje: výchovno-vzdelávací proces, konkrétne úpravu prostredia triedy, učebných postupov čiže využívaných metód, obsahu čiže učebných osnov a plánov a množstva jednotlivých úloh, cvičení. Malo by sa v ňom nachádzať aj špecifikovanie špeciálnych kompenzačných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok, personálne zabezpečenie (asistent, špeciálny pedagóg, logopéd atď.) a tiež postup pri hodnotení žiaka.
Ak chcete detailnejšie poznať záväzné nariadenia, ktorými sa riadia školy, vyhľadajte si dokument štátnej školskej inšpekcie Školská integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v špeciálnych triedach.
Možno ako rodič neviete, že od septembra 2015 nie je počet integrovaných žiakov v triede obmedzený. Kedysi to boli maximálne traja žiaci a na každého integrovaného žiaka sa znížil celkový počet žiakov v triede. Toto už neplatí a môže sa stať, že v triede je aj osem integrovaných žiakov pri celkovom plnom počte detí, čo je pre prvý ročník 22, druhý až štvrtý ročník 25 a pre druhý stupeň 29 žiakov. Nikto nemusí byť odborník, aby pochopil, že za týchto podmienok je individuálny prístup na základe vytvoreného individuálneho plánu číročistou ilúziou.
Podľa mňa ani celkové zníženie počtu žiakov na triedu neumožňuje, pri našom typickom frontálnom vyučovaní, individualizovať vzdelávanie. Len tak na dotvorenie obrazu mi nedávno jedna učiteľka opísala svoju situáciu. Má v triede 14 žiakov a z toho 8 integrovaných: 1 s ľahkou mentálnou retardáciou, 1 so stredne ťažkou mentálnou retardáciou, 1 je nedoslýchavý, 1 s tzv. praktickou hluchotou, 1 s narušenou komunikačnou schopnosťou a 3 s ADHD (porucha pozornosti). Toto nebude nejaký výnimočný prípad. Obávam sa, že je to celkom bežná situácia. Nie je priaznivá pre tzv. intaktné deti, deti so ŠVVP, ani pre učiteľov. Frustrovaní bývajú všetci zúčastnení.
Školstvo smeruje k ešte väčšej inklúzii, kde sa plánuje integrovať všetky deti s ľahkou mentálnou retardáciou do bežných škôl. Tiež predpokladám, že detí so ŠVVP bude stále viac, lebo… Neponúkam výpočet všetkých rizikových faktorov, ale ponúkam niekoľko. Zdravotný stav obyvateľov vplyvom znečistenia životného prostredia, zlého životného štýlu (a iných faktorov), zvyšujúci sa vek rodičov prináša do hry slabú fyzickú kondíciu, čo sa často podpíše pod nechcené genetické mutácie, nepriaznivý priebeh tehotenstva, komplikácie počas pôrodu. Nezanedbateľný je, paradoxne, pokrok medicíny, keď sa zachránia rizikové tehotenstvá a patologickí novorodenci, ktorí by v minulosti nemali šancu. Za rizikový faktor sa považuje aj umelé oplodnenie. Nemalý vplyv majú rôzne civilizačné vynálezy, ktoré obmedzujú prirodzený pohyb dieťaťa v ranom a predškolskom veku.
Z môjho pohľadu je na neuverenie, že nedávne úpravy ohľadom praviel integrácie a zvyšujúce sa množstvo detí so ŠVVP nezalarmovali pracovníkov školstva. Zo svojej skúsenosti viem, že zatiaľ sa vyčerpávame bojmi medzi zúčastnenými skupinami, deti, rodičia, učitelia, poradenskí pracovníci, školskí špeciálni pedagógovia a psychológovia. Všetci hľadáme vinníka, kto môže za kumulujúce sa problémy. Všetci by chceli, aby tí druhí urobili viac. Rodičia si zanadávajú na sociálnych sieťach, učitelia v zborovniach a všetci čakáme. Sme unavení, aby sme iniciovali zmenu, sme bez motivácie, bez časovej kapacity, čakáme na vodcu zmeny, zatiaľ čo naše deti nadobúdajú odpor k učeniu.
Ak máte chuť, pridajte svoje podnety napríklad na stránku zlepsujemeskolstvo.sk.
Chorobnosť v školách a škôlkach
Prečo sa stalo normou, že do škôlky chodia choré, a nie zdravé deti? Prečo to učiteľky tolerujú? Prečo učiteľka povie počas spánku: Buďte ticho, Janka je chorá a spí. Prečo nedvihne telefón a nezavolá rodičov, aby prišli po dieťa? Je možné sa niekde sťažovať, napr. na hygiene alebo RÚVZ? Sú predsa zodpovední za vykonanie ranného filtra, ale očividne to nedodržiavajú, ak tam vedome nechávajú choré deti. V kuse sa totiž točíme v kolotoči chorôb, a už mám na to nervy, v škôlke mi dcéra vydrží max 5 dní a dookola je chorá, už mi je jej ľúto.
Kľudne nech sa vyjadria aj učiteľky, ak tu nejaké sú, prečo je tak vo veľkom tolerované choré dieťa v kolektíve. Má 4,5 roka. Plánujem to s učiteľkami riešiť a aj s riaditeľkou, lebo toto nie je podľa mňa normálne mať tam choré deti a neriešiť to. Jedná sa o štátnu škôlku.
Ak sa vaše dieťa často vracia zo škôlky alebo školy s kašľom, bolesťami hrdla alebo inými ochoreniami, a zdá sa, že tento cyklus sa opakuje, vedzte, že nie ste jedinými rodičmi, ktorí sa obávajú o zdravie svojich detí. Deti môžu často trpieť rôznymi infekciami a chorobami, čo spôsobuje dojem, že sú “stále choré“. Je však normálne, že deti po nástupe do školy a škôlky môžu byť choré častejšie.
Príčiny častej chorobnosti detí v kolektívoch:
- Kontakt s mnohými deťmi: Deti v školách a škôlkach sú v tesnom kontakte s mnohými inými deťmi, čo zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekcií.
- Rozvoj imunitného systému: Imunitný systém detí sa ešte stále vyvíja a nie je tak silný a odolný voči infekciám ako u dospelých, preto môžu byť náchylnejšie na infekcie. Všetko toto je súčasťou procesu, ktorým telo získava odolnosť voči rôznym patogénom. Najzraniteľnejší imunitný systém je najmä u novorodencov a malých detí, pretože je v procese vývoja. Každý človek sa narodí s vrodenou časťou imunitného systému a zvyšok získava postupne po kontakte s rôznymi infekciami a po ich prekonaní.
- Vývojové riziká: Niektoré choroby, ktoré sú časté u detí, sú súčasťou normálneho vývoja.
Je dôležité, aby školy, škôlky a rodičia robili opatrenia na minimalizáciu rizika prenosu infekcií, ako je zlepšenie hygieny, časté umývanie rúk, očkovanie a vedenie detí k tomu, aby si nepožičiavali osobné veci. Jedným z najefektívnejších opatrení na zastavenie šírenia choroby je nechať choré dieťa doma a neposielať ho do kolektívu.
Najčastejšie ochorenia u detí v školách a škôlkach:
- Infekcie horných dýchacích ciest: Tieto choroby sa prenášajú kvapôčkovou cestou, čo znamená, že sa ľahko šíri medzi deťmi pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní a zdieľaní spoločných predmetov. Komplikáciou týchto ochorení môže byť zápal stredného ucha. Je dôležité naučiť deti správne fúkať nos, aby sa predišlo zatekaniu hlienov a zhoršeniu infekcie.
- Zápal priedušiek: Patrí medzi ochorenia dolných dýchacích ciest.
- Ovčie kiahne: Vírusová infekcia, ktorá spôsobuje svrbivé vyrážky po celom tele.
- Choroba ruka-noha-ústa: Časté vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vyrážky na rukách, nohách a v ústach.
- Akútna hnačka: Časté vylučovanie tekutých stolíc, bežne sprevádzaná bolesťami brucha, nevoľnosťou a možno aj horúčkou. Ak má vaše dieťa akútnu hnačku, je dôležité zabezpečiť, aby pilo dostatočné množstvo vody, čím predídeme dehydratácii.
- Bakteriálne infekcie: Baktérie ako Escherichia coli (E. coli).
Podpora imunity u dieťaťa:
- Zdravá strava: Zabezpečte, aby dieťa dostávalo vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny a bielkoviny.
- Dostatok spánku: Uistite sa, že dieťa dostáva dostatok kvalitného spánku.
- Fyzická aktivita: Podporujte aktívny životný štýl u svojho dieťaťa.
- Správna hygiena: Učte dieťa správnej osobnej hygiene, ako je umývanie rúk.
- Očkovanie: Dodržiavajte odporúčaný očkovací harmonogram pre svoje dieťa.
- Stresový manažment: Pomáhajte dieťaťu zvládať stres.
- Vitamíny a doplnky: Konzultujte s lekárom akékoľvek podávanie vitamínov alebo doplnkov stravy dieťaťu.
- Pravidelné lekárske prehliadky: Choďte na pravidelné lekárske prehliadky a sledujte zdravie dieťaťa.
Covid-19, vyvolaný koronavírusom SARS-CoV-2, zmenil životy ľudí po celom svete. Pandémia ovplyvnila aj vzdelávací systém a spôsob, ako sa deti vzdelávajú. Napriek tomu, že takmer všetko sa vrátilo k normálu, jednou z otázok, ktoré sa stále riešia, je, ako sa vírus šíri medzi deťmi v školských kolektívoch. COVID-19 je stále aktuálnym zdravotným problémom a šírenie vírusu je stále možné aj v budúcnosti. Rozsiahla očkovacia kampaň vo viacerých krajinách pomohla zvýšiť hladinu očkovania a vytvoriť určitú úroveň imunity voči vírusu. Taktiež nové varianty vírusu môžu mať vplyv na šírenie a závažnosť ochorenia.
Ako sa šíria a kontrolujú patogény | Zdravie | Biológia | FuseSchool
Najmladšie deti do šiestich rokov patria v každotýždenných štatistikách akútnych respiračných ochorení a chrípky medzi najčastejšie choré. "Dôvodom je však nielen ich imunita, ale aj fakt, na ktorý čoraz častejšie sťažnosťami upozorňujú rodičia malých detí Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Sťažujú sa hlavne na to, že niektorí rodičia nosia do jaslí či materských škôlok svoje deti s kašľom, výtokom z nosa naznačujúcim prebiehajúce ochorenie, ale aj so zvýšenou telesnou teplotou, čím ohrozujú celý kolektív ostatných zdravých detí," upozornila hovorkyňa úradu Mária Tolnayová.
O umiestňovaní detí v predškolských zariadeniach z hľadiska ich zdravotnej spôsobilosti hovorí aj zákon, podľa ktorého tu môže byť umiestnené len dieťa, ktoré je na to zdravotne spôsobilé. "V predškolskom zariadení môže byť umiestnené dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenie. Tieto skutočnosti potvrdzuje vo vyhlásení nie staršom ako jeden deň zákonný zástupca dieťaťa a predkladá ho pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní," ozrejmila Katarína Slotová z banskobystrického RÚVZ.
Že zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do kolektívneho zariadenia musí každý deň zisťovať zodpovedná osoba, a to v rámci výkonu tzv. ranného filtra prijímaných detí. Pri podozrení na ochorenie je pracovník predškolského zariadenia oprávnený a podľa zákona povinný prijať dieťa len na základe vyjadrenia lekára, že dieťa môže navštevovať kolektívne zariadenie. Zároveň je prevádzkovateľ zariadenia povinný zabezpečiť izoláciu chorého dieťaťa od ostatných detí, ak sa u dieťaťa počas dňa prejavili príznaky akútneho, prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zákonného zástupcu dieťaťa.
Okrem toho má každé kolektívne zariadenie pre deti predškolského veku vypracovaný a regionálnym hygienikom schválený prevádzkový poriadok, kde sú uvedené aj zásady prijímania dieťaťa do zariadenia. Ak sa zistí u dieťaťa podozrenie na ochorenie v priebehu dňa, je zákonný zástupca dieťaťa okamžite o tejto skutočnosti informovaný a povinný dieťa zo zariadenia bezodkladne prevziať. Ak dieťa neostane v domácom ošetrení, môže byť do zariadenia opäť prijaté len na základe vyjadrenia lekára, že dieťa môže navštevovať kolektívne zariadenie.
„Najviac sa na chorobnosť sťažujú rodičia trojročných detí, ktoré začali navštevovať kolektívne zariadenie. Dieťa totiž v predškolskom veku ešte nemá vybudovaný v plnom rozsahu imunitný systém, jeho obranyschopnosť sa stále buduje. Bežné detské choroby patria k životu a do istej miery pomáhajú budovať a posilňovať zložitý mechanizmus imunitného systému," priblížila Slotová. Ako ďalej dodala, dieťaťu, ktorého imunitný systém je zdravý a silný, chýba už len aby bol vycvičený, aby možnú nákazu zvládlo bez vážnych príznakov. Imunitná obrana sa postupne vybuduje, zdokonalí a chorobnosť postupne klesne u detí, ktoré nemajú imunitnú poruchu.
Chrípkovú sezónu v týchto dňoch pociťujú pediatri, ale aj školy a škôlky. Najhoršia situácia je podľa Úradu verejného zdravotníctva v Bratislavskom kraji. V Trenčianskom kraji pre chorobnosť zatvorili 18 školských zariadení. Minulý týždeň stúpla chorobnosť na Slovensku o takmer päť percent. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) je najviac chorých v Bratislavskom kraji. Najrozšírenejšie sú vírusové infekcie. „Sú rovnako choré malé deti, ale aj mladiství a dospelí. Predpokladáme, že do vianočných sviatkov sa to nezmení,“ dodáva lekárka pre deti a dorast Andrea Černianska.
Stúpajúcej chorobnosti sa v relácii Správy z regiónov venovala redaktorka Martina Jančiarová: Vysoká chorobnosť zasahuje aj do výučby. Podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva najviac školských zariadení museli zavrieť v Trenčianskom kraji. V obci Košeca zatvoria základnú aj materskú školu a žiaci sa vrátia až na nový rok.
„V materskej škole je chorá už polovica detí, ktoré zostali doma. Trend zvyšujúcej sa chorobnosti aj v základnej škole sa potvrdil. Tam už máme problém aj s chorobnosťou pedagógov,“ vysvetľuje starosta obce Košeca Radomír Brtáň.
Prerušenie výučby škola zvažuje, keď je chorých viac ako 20 percent detí. Do kolektívu by ich rodičia posielať nemali. „Treba si prestaviť, ako by im padlo, keby ich dieťa bolo v triede s takým chorým dieťaťom, aké by tam oni doniesli. To niekedy stačí,“ objasňuje predsedníčka Rady pre rozvoj materských škôl Michaela Vargová.
Lekári upozorňujú, že najmä mladší žiaci môžu ochorieť aj 10-krát do roka. „Počas jedného mesiaca je normálne, prirodzené a fyziologické mať aj dve choroby. Je to o tom, že my očkujeme deti na veľa ochorení. Ďalších x ochorení, či vírusových alebo bakteriálnych však musí to dieťa prekonať, aby si urobilo imunitu,“ dodáva Černianska.
V prípade, že dieťa ochorie, má rodič nárok zostať s ním doma a požiadať o ošetrovné.
Zákonné a praktické aspekty školskej integrácie:
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Ako sa deti integrujú?
U dieťaťa, kde je problém hlbší, vážnejší, sa okrem vyššie spomenutého „papiera“ s odporúčaniami zvažuje aj integrácia. V preklade to teda znamená, že dieťa musí prejsť testovaním v CPPPaP. Ak odborní pracovníci usúdia, že dieťatku by integrácia a individuálny výchovno-vzdelávací plán prospeli, začne sa spracovanie dokumentácie. Žiadosť o integráciu podáva rodič, resp. zákonný zástupca dieťaťa riaditeľovi školy. Ten by mal posúdiť možnosti školy a konzultovať podanú žiadosť v pedagogickej rade školy. Škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP.
Podľa §13 vyhlášky MŠ SR 320/2008 Z.z. o základnej škole takýto žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Do jednej triedy sa spolu s ostatnými žiakmi zaraďujú z dôvodu zvýšenej náročnosti organizácie vyučovacej hodiny a prípravy príslušnej dokumentácie najviac traja žiaci so zdravotným znevýhodnením.
Kedy sa najčastejšie ohlasujú rodičia, či školy, že s dieťatkom je zrejme nejaký problém? V ktorom ročníku sa obvykle uzatvárajú poruchy učenia?
Pri závažnejších ťažkostiach (zvyčajne grafomotorických) už v prvom štvrťroku prvého ročníka ZŠ, druhá várka prváčikov je po prvom polroku a posledná várka je tretí štvrťrok. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada prvý ročník sa deti učia, druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme závažné poruchy (už v prvom ročníku) pri rečových ťažkostiach - oneskorený vývin reči, ťažšie zrozumiteľná reč.
Je možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napr. na konci šk. dochádzky - v 8 - 9 ročníku? Ak hej, tak prečo? Je to možné, treba prepátrať po príčinách, teda, čo je na pozadí, že prišli tak neskoro. Môže za tým byť postoj rodiča (úspešný, výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu), ďalej dieťa pri ľahšej forme sa naučilo zvládať svoje ťažkosti, vedelo ich doposiaľ vykompenzovať a zrazu narazilo na svoj strop. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu - veď neprepadá…
Načo je dobrý „len papier“, aká je tvoja skúsenosť v tomto smere?
Tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý - ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok. Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť. Aby papier bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi (ktorý nemusí byť odborník), skrátka vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg - špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie. Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania.
Niekedy sa však sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Tu vidím riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom, skrátka si to ujasniť, veci pomenovať tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať. Čo potrebuje dieťa a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť.
K problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí na Slovensku existuje niekoľko pedagogických dokumentov, zvlášť pre poruchy učenia existuje Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia. Ku konkrétnym odporúčaniam uvádzaným v správach či usmerneniach pre rodičov a pedagógov sa dostaneme v ďalšom článku.
Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. (§ 59 ods. 1).
V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace.
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až g) školského zákona. Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem.
O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa.
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 1.
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia PO JEHO PRIJATÍ do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) alebo b) školského zákona. Ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou podľa § 11 ods. 9 písm. a) predkladá jeho zákonný zástupca. (§108 ods. 1).
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporúčania praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až g) školského zákona. V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.
Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) školského zákona.
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov.