Otázka potratov je zložitá a emocionálne nabitá téma, ktorá sa dotýka etických, morálnych, náboženských a osobných presvedčení. V kontexte mladých žien je táto problematika ešte citlivejšia, pretože sa spája s otázkami sexuálnej výchovy, antikoncepcie, dospievania a budúcnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o výskume a štatistikách potratov u mladých žien, ako aj preskúmať rôzne aspekty tejto problematiky.
Umelé prerušenie tehotenstva vlani podstúpilo na Slovensku 5 201 žien, čo predstavovalo 1,6 percentný medziročný pokles. Najviac ich zaznamenali v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najmenej v Prešovskom kraji. Zdravotnícke zariadenia Slovenskej republiky nahlásili v minulom roku 11 241 potratov, z toho 254 sa týkalo žien, ktoré nemali trvalý pobyt v SR. Oproti predchádzajúcemu roku 2022 (11 526 potratov) klesol počet potratov o 2,5 %.
V roku 2023 bolo hlásených 10 987 potratov žien s trvalým pobytom v SR s medziročným poklesom o 2,3 %, avšak pri porovnaní s rokom 1997 (27 798 potratov) klesol ich počet až o 60,5 %. Všeobecná miera potratovosti klesla v roku 2023 na hodnotu 9,0 potratov na 1 000 žien v reprodukčnom veku (15 - 49-rokov), čo je zároveň najnižšia hodnota od roku 1997 (19,4/1 000). U žien s trvalým pobytom v SR bolo hlásených 5 077 spontánnych potratov. Takmer 41 % spontánnych potratov bolo hlásených u bezdetných žien.
V minulom roku bolo v zdravotníckych zariadeniach vykonaných 5 201 umelých prerušení tehotenstva (UPT) u žien s trvalým pobytom v SR, čo bolo o 1,6 % menej ako v roku 2022. Podľa územia trvalého pobytu ženy bolo najviac umelých prerušení tehotenstva vykonaných v zdravotníckych zariadeniach Banskobystrického (6,4 UPT na 1 000 žien v reprodukčnom veku daného kraja) a Nitrianskeho kraja (5,2/1 000), najmenej ich bolo v Prešovskom kraji (2,9/1 000).
Podľa posledných celosvetových štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každoročne otehotnie na svete približne 210 miliónov žien. Z týchto tehotenstiev asi 135 miliónov skončí pôrodom živonarodeného dieťaťa. Podľa WHO štatistík v Európe končí umelým potratom asi 30 percent tehotenstiev.
V roku 2013 bolo na Slovensku evidovaných 7999 umelých potratov, čo je o 444 menej ako v roku 2012. Na druhej strane, počet spontánnych potratov je z roka na rok vyšší. V roku 2013 sme zaznamenali nárast o 76 spontánnych potratov a celkovo sa ich počet vyšplhal na 5248. O 344 medziročne vzrástol aj počet iných potratov (celkovo 2750), kde sú započítané napríklad tzv. zamĺknuté potraty.
Potraty na Slovensku: Štatistiky a legislatíva
Interrupcia je umelé prerušenie tehotenstva. Obvykle sa robí na požiadanie matky u gynekológa do 12. týždňa tehotenstva. Zo zdravotnej indikácie sa môže interrupcia robiť do 22. tt. Počet potratov na Slovensku klesá, v roku 2015 ich bolo 7004. 43,54% slovenských potratov je u 30-39 ročných žien. Vyše 48% interrupcií na Slovensku bolo u žien, ktoré už majú viac ako 2 deti. Preto nemôžme tvrdiť, že na Slovensku sú potraty podstupované najmä u mladých bezdetných žien a dievčat.
Potrat na žiadosť ženy je na Slovensku legálny, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak vykonaniu potratu nebránia zdravotné dôvody na strane ženy. Okrem toho náš zákon (Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva) pozná aj potrat z tzv. zdravotných dôvodov, ktorý je taktiež možné vykonať počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Kým potrat na žiadosť si žena platí sama, potrat zo zdravotných dôvodov je hradený zo zdravotného poistenia. V prípadoch ohrozenia života matky, ťažkého poškodenia plodu alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, je v zmysle Vyhlášky č. 74/1986 Zb. možné potrat uskutočniť bez ohľadu na trvanie tehotenstva. V praxi sa u nás umelé potraty realizujú maximálne do 24. týždňa tehotenstva.
V roku 2009 sa podarilo dosiahnuť určité zlepšenia právneho stavu, najmä v oblasti informovaného súhlasu. Pred zákrokom musí byť žena najskôr informovaná o povahe zákroku, fyzických a psychických rizikách, aktuálnom vývojovom štádiu embrya/plodu a o alternatívach k umelému potratu. V prípade potratu na žiadosť sa zaviedla 48 hodinová lehota na premyslenie.
Otázka ochrany života je riešená aj v Ústave SR, ktorá v Čl. 15 ods. 1 hovorí: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Napriek tomu, že naša ústava považuje za človeka už človeka pred narodením, ústavný súd dospel (v pomere hlasov 7:6) v roku 2007 k záveru, že nenarodené deti nemajú právo na život, a že potrat je právom ženy. Predpisy umožňujúce umelý potrat teda zostali naďalej účinné.
Príčiny a súvislosti
Spontánny potrat je udalosť, ktorá vedie k strate plodu pred 20. týždňom tehotenstva. Asi 10 až 20 percent počatí sa končí potratom. Ich skutočný počet je však pravdepodobne vyšší, pretože k mnohým dochádza veľmi skoro v tehotenstve, ešte predtým, ako žena zistí, že čaká dieťa. Podľa niektorých autorov sa potratom končí až 40 percent všetkých koncepcií (počatí). Spravidla nastane počas prvého trimestra, čiže počas prvých troch mesiacov tehotenstva.
Za rok 2021 bolo nahlásených 11 719 potratov žien s trvalým pobytom na Slovensku, z toho 6 167 spontánnych. Príčin spontánnych potratov je mnoho, no k väčšine z nich dôjde pre nesprávny vývoj plodu. Asi 50 percent je spojených s chromozomálnymi abnormalitami, čiže extra alebo chýbajúcimi chromozómami. V niektorých prípadoch môže zdravotný stav matky komplikovať aj úspešné zdravé tehotenstvo. Rizikovým faktorom, ktorý je v dnešnom svete čoraz bežnejší, je aj zrelší vek. Ženy vo veku 35 rokov majú o 20 percent vyššie riziko potratu ako mladé rodičky. Vo veku 40 rokov sa riziko zvyšuje už dvojnásobne, a to na 40 percent. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu. Ženy, ktoré počas tehotenstva fajčia, majú väčšie riziko potratu ako nefajčiarky. Systematický prehľad 98 štúdií (na vzorke 80-tisíc žien) zistil, že akékoľvek aktívne fajčenie bolo spojené so zvýšeným rizikom potratu.
Ektopické, alebo mimomaternicové tehotenstvo, je priamym ohrozením života matky, keďže sa plod vyvíja mimo maternice a môže spôsobiť krvácanie v brušnej dutine. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča ženám počkať minimálne šesť mesiacov po tom, čo si prešli spontánnym potratom alebo umelým prerušením tehotenstva, kým znova otehotnejú, aby sa predišlo komplikáciám pri ďalšom tehotenstve. Štúdia vedcov, ktorú publikovali v odbornom časopise PLoS Medicine, analyzovala počas ôsmich rokov (2008 - 2016) dokopy 72-tisíc počatí. V porovnaní s odporúčaným odkladom mali deti žien, ktoré otehotneli do pol roka od potratu, nižšie riziko nízkej pôrodnej hmotnosti alebo dĺžky.
Antikoncepcia a jej vplyv
Antikoncepcia je často vnímaná ako riešenie na predchádzanie neželaným tehotenstvám. Diskusia na tému antikoncepcie je polarizujúca a mnohí mladí ľudia sa nechcú vzdať predstavy, že si reguláciu plodnosti formou antikoncepcie ponechajú vo svojich rukách. Je však dôležité si uvedomiť, že žiadna forma antikoncepcie nie je stopercentná.
Výskum profesora Jamesa Trussela z Princetonskej univerzity skúmal účinnosť antikoncepcie. Pri dokonalom užívaní hormonálnej antikoncepcie by počas prvého roka malo otehotnieť len 0,3 percenta žien, pri skutočnom (typickom) užívaní ich otehotnie až 9 percent. Kondóm je na tom ešte horšie, pretože pri jeho dokonalom používaní za prvý rok otehotnejú 2 percentá žien, ale pri typickom používaní je to až 18 percent žien.
Antikoncepcia môže vytvárať v mysli ľudí dojem, že sa správajú zodpovedne, a preto ak otehotnejú, majú väčší sklon ísť na potrat, ako keby antikoncepciu vôbec nepoužili. Ľudia vďaka antikoncepcii získajú pocit bezpečia, že ich tabletka ochráni, a následne sú ochotní sa rizikovému správaniu vystaviť na dlhé roky.
Orálna antikoncepcia zvyšuje riziko psychických problémov, zvlášť depresie. Zo štúdie na takmer pol milióna žien z Dánska vyplýva, že u užívateliek hormonálnej antikoncepcie je dvojnásobne zvýšené riziko pokusu o samovraždu a trojnásobne zvýšené riziko spáchania samovraždy. Hormonálna antikoncepcia spôsobuje trombózu a rôzne srdcovo-cievne ochorenia vrátane infarktu, ale aj mozgovú príhodu, čo má neraz za následok smrť mladých žien a dospievajúcich dievčat. Hormonálna antikoncepcia ovplyvňuje rakovinu, niektoré formy zmierňuje, iné vyvoláva. Dieťa je tak vystavené dávkam syntetických hormónov a zvyšuje sa u neho riziko vrodených vývinových chýb a rakoviny.
Hormonálna antikoncepcia tiež narúša plodnosť ženy. Ženy dlhodobo užívajúce antikoncepciu majú zníženú hrúbku sliznice maternice, ktorá je dôležitá pre uhniezdenie embrya. Pri užívaní antikoncepcie sa tiež zmenšuje objem vaječníkov. Antikoncepcia však môže spôsobiť neplodnosť aj imunologickými mechanizmami. Syntetické hormóny sa v prírode rozkladajú oveľa pomalšie ako prírodné hormóny. A tieto syntetické hormóny sa dostávajú do riek aj spodných vôd, kde vplývajú na iné živé organizmy.
Sexuálna výchova a jej dopady
V poslednom období vyvolala na Slovensku polemiky téma zavádzania sexuálnej výchovy na školy. Vo svete existuje niekoľko modelov sexuálnej výchovy. Na Slovensku nemáme jednotnú definíciu a ani náplň predmetu.
Regionálna kancelária WHO pre Európu vydala Štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Podľa spomínaných štandardov zdôrazňuje, že sexualita je v strede ľudského bytia a nie je obmedzená na vekové skupiny, úzko súvisí s pohlavím a pohlavnou identitou, zahŕňa rôzne sexuálne orientácie a je to oveľa širší pojem ako reprodukcia. Ak má byť dosiahnuté a udržiavané sexuálne zdravie, musia byť podľa týchto štandardov rešpektované, chránené a napĺňané sexuálne práva osôb. Jedným z výstupov sexuálnej výchovy je rešpektovať sexuálnu rozmanitosť a pohlavnú odlišnosť a byť si vedomý pohlavnej identity a rodových rolí.
Podľa tohto dokumentu majú deti získať vedomosti, ako rozpoznať sexuálne prenosné ochorenia, ale tým by sa predsa v prvom rade malo predchádzať. Existujú nezávislé štúdie, ktoré by potvrdili, že zavedenie sexuálnej výchovy predstavuje benefit väčší ako riziko?
Postoje a hnutia
Planned Parenthood je organizácia, ktorá funguje na celosvetovej úrovni. Ich hlavným poslaním nie je byť potratovým priemyslom ale zlepšovať úroveň sexuálnej osvety na celosvetovej úrovni. Informujú a učia ľudí o tom, ako sa správne chrániť pred pohlavnými chorobami aj neželaným tehotenstvom. V prípade tehotných žien/dievčat pomáhajú pri tom, ako sa postaviť k tehotenstvu, vysvetlia čo to obnáša a poukážu na možnosti, ktoré majú tieto dievčatá, jednou z ktorých je aj legálne prevedená interrupcia.
Pro-life hnutie rozpráva o tom, že potrat je vražda, že matky/rodičia majú na rukách krv ich nenarodených detí. Existuje slovenský projekt Zachráňme životy, ktorý pomáha matkám/rodinám v zlej situácii aj po pôrode.
Podľa výskumu Priscilly Colemanovej 58,3 % žien šlo na potrat preto, aby vyhoveli iným ľuďom, 73,8 % nepovažovalo svoje rozhodnutie za úplne slobodné bez čo i len slabého nátlaku okolia, 28,4 % šlo na potrat zo strachu, že stratia svojho partnera, ak na potrat nepôjdu. Potrat je násilie na žene.
Historický kontext
Nie vždy bolo dieťa pre ženu vítaným. Dôvodov pre odmietanie tehotenstva mohlo byť v minulosti viacero - neusporiadané rodinné vzťahy, nesúlad medzi partnermi, slabé sociálne zabezpečenie alebo tlak spoločenských konvencií. Etnografia pozná množstvo ľudových antikoncepčných a abortívnych praktík. Ženy, v snahe premôcť prírodu, vynašli najrozmanitejšie metódy ochrany pred počatím i spôsoby prerušenia ťarchavosti.
V prvom rade treba uviesť prirodzenú formu antikoncepcie - využívanie neplodných dní ženy. Ľudia už dávnejšie vedeli, že niekoľko dní pred menštruáciou a niekoľko dní po nej je malá pravdepodobnosť, že žena otehotnie. Rovnako je to i s obdobím po pôrode, keď žena dojčí svoje dieťa. Ďalším zo spôsobov predchádzania gravidite bol prerušovaný pohlavný styk.
Popri racionálnych formách antikoncepcie zaznamenávame vo vedomostiach starších ľudí tiež magické formy - iracionálne. Známou praktikou, zachytenou vo viacerých slovenských regiónoch, je vhodenie uzatvorenej zámky do studne so želaním podobného uzatvorenia lona dotyčnej. Rovnako mala pochodiť žena, ak tesne pred sobášom zakopala porisko sekery do zeme, urobila si na svadobnom oblečení nejaký uzlík, v kostole si prekrížila alebo prisadla prsty.
Ak bolo podozrenie, že žena otehotnela, robili sa výplachy pošvy rôznymi kvapalinami - slanou vodou, alpou, alkoholom. Potrat mali vyvolať i sedacie kúpele v horúcej vode, pitie odvarov z bylín toxických pre plod (istého druhu borievky, tisu...), nešetrné stískanie brucha, tlačenie naň, dvíhanie ťažkých predmetov, skákanie z výšky.
Keď sa nepodarilo dieťa usmrtiť v ranom štádiu jeho prenatálneho vývoja, ostala už len možnosť násilného prerušenia ťarchavosti - interrupcia. Uskutočňovali ju staršie ženy, v gynekológii nevzdelané. Málokedy sa na to podujala vyškolená pôrodná babica. Tá by riskovala, že príde o svoje osvedčenie. Keďže ženy z nenarodených detí robili „anjelikov“, nazývali ich anjeličkárkami. Ich činnosť bola tabuizovaná, lebo vykonanie potratu trestala svetská i cirkevná moc. Klientkami anjeličkárok bývali najčastejšie prespanky - slobodné dievky, ktoré otehotneli nezosobášené, viacdetné ženy alebo ženy z regiónov, kde bola rozšírená jednodetnosť. Netreba pripomínať, že zákrok robili úplne amatérsky, v nevyhovujúcich hygienických podmienkach. Následky takto vykonanej interrupcie bývali katastrofálne - celoživotné zdravotné ťažkosti, krvácanie, neplodnosť. Raritou nebola ani smrť ženy, potenciálnej matky, pri zákroku alebo krátko po ňom.
