Strašidelné obrázky môžu mať na rôznych ľudí rôzne účinky. Niektorí ľudia majú radi jemné vystrašenie, ale iní nie. Strašidelné obrázky môžu deti vystrašiť, spôsobiť im nepokoj alebo dokonca dlhodobé následky, ako sú nočné mory.
Účinky sa líšia v závislosti od diváka a jeho veku. Keď deti (alebo dospievajúci či dospelí) vidia takéto obrázky, môžu byť vystrašené, nepokojné alebo dokonca mať nočné mory.
Môže byť tiež desivé vidieť vystrašené postavy. Keď sa naplno ponoríte do filmu alebo televízneho seriálu, začnete s postavami súcitiť. Keď sa vžijete do situácie niekoho iného, môžete tiež začať cítiť to, čo cíti on. Preto ak sa postava vo filme - človek, zviera alebo dokonca fantazijná bytosť - bojí alebo trpí bolesťou, empatia môže spôsobiť, že tieto emócie budú cítiť aj deti.
Dôležité je aj to, nakoľko je niečo uveriteľné alebo rozpoznateľné: ľudí najviac desia veci, ktoré by sa mohli stať aj „v reálnom živote“. Napríklad: strašidelné scény v budove školy alebo na pláži, prípadne vrah, ktorý vyzerá, akoby mohol byť váš sused. Ak je niečo zjavne nereálne alebo sa to nemôže stať v realite, je jednoduchšie sa od toho dištancovať. Budete sa menej báť.
Pre malé deti je to náročnejšie, pretože ešte stále majú problém rozlíšiť realitu od fantázie. Môžu ich vystrašiť aj veci, ktoré sú zjavne nereálne.
Strach z tmy u detí
Strach z tmy trápi nejedno dieťa a aj jeho rodičov. Je to bežné u detí predškolského veku. Strach z tmy je u detí veľmi častý a prirodzený.
Noc, respektíve tma bola vo vývoji ľudstva nebezpečná. Náš hlavný zmysel - zrak, ktorý nás bežne informuje o tom, čo sa deje okolo nás, v tme nemôže pracovať. Stávame sa tak oveľa zraniteľnejší a prirodzene reagujeme väčším pocitom ohrozenia. Keď spal pračlovek v jaskyni, podobný strach ho chránil, pretože ho udržiaval v strehu, keby sa blížil nejaký predátor.
U detí hrá rolu aj to, že majú veľkú fantáziu a potme si predstavujú najrôznejšie strašidlá či zloduchov. Na to nepotrebujete televíziu, stačí napríklad náhodne vypočutý rozhovor, niečo, čo dieťa videlo a nerozumelo tomu. Pokiaľ chodí syn do škôlky, veľa informácií si odovzdajú deti medzi sebou. Deti zároveň v tme prisudzujú významy tvarom a obrysom.
Dôležité je brať strach dieťaťa vážne, neposmievať sa mu, neapelovať na to, že už je veľké a malo by to zvládnuť. Pokiaľ sa správame takto necitlivo, dieťa sa neprestane báť, len sa bude cítiť samo a tým sa jeho strach prehĺbi.
Ak má dieťa strach, nedokáže spokojne zaspať ani tvrdo spať, pretože jeho mozog neustále vyhodnocuje, aká je miera nebezpečenstva (tak trochu sa zase ocitá v tej jaskyni). Malé dieťa má tiež nižšiu schopnosť regulovať emócie, pokiaľ sa hnevá, je vystrašené a podobne. Potrebuje rodičov alebo inú bezpečnú dospelú osobu, ktorá mu pomôže sa utíšiť.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach
Rozhodne je v poriadku, že sa u synčeka striedate a počkáte, až kým zaspí. Keby ste chceli, aby zaspával sám, no on by na to ešte nebol pripravený, mohla by sa situácia zhoršiť.
Zároveň môžete po dohode s ním skúsiť malé „otužovanie“, postupne sa od postele posúvať ďalej, potom byť napríklad za otvorenými dverami, neskôr ich nechať otvorené a prísť k nemu, až keď vás zavolá a podobne.
Ak vás potrebuje držať za ruku, môžete sa skúsiť držať len za pršteky, potom ruku posunúť a mať ju vedľa jeho ručičky, až ju napokon celkom odtiahnuť.
Môžete tiež vyskúšať (a asi ste to už urobili) nechať svietiť nočnú lampičku, púšťať relaxačnú hudbu či iné podnety, ktoré synovi dodajú pocit bezpečia.
Ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, skúste to zopakovať o pár týždňov. Každé dieťa má individuálne tempo vývoja a nemá cenu to príliš vyhrocovať, pretože pokiaľ to budete skúšať „nasilu“, pre dieťa to môže byť traumatizujúce a potom sa z bežného uspávania môže stať skutočný problém.
10 tipov pre rodičov úzkostlivých detí | Inštitút detskej mysle
tags: #vystrasene #dieta #obrazok