Niektoré ženy si už počas tehotenstva uvedomujú, že pôrod je významnou udalosťou, ktorá si vyžaduje zodpovedný prístup. „Nemala som ani poňatie o tom, ako je moje prvé dieťa Griffin poskladaný v mojom bruchu. Vedela som len, že musí byť hlavičkou dole. Neznamenalo to, že by som tehotenstvo a pôrod podceňovala. Chodila som aj na rôzne odporúčané vyšetrenia, cvičila, žila zdravo. Potom prišiel pôrod - dvadsaťsedem hodín hrôzy. Príšerne ma bolel chrbát. Griffin sa zasekol, trvalo štyri hodiny, kým ho dostali von. Nič také som už nechcela nikdy zažiť. Preto som sa začala zaujímať o to, aká je ideálna pozícia dieťaťa v matkinom bruchu a čo všetko sa pre to dá urobiť. A pri tejto príležitosti som narazila na Belly Mapping,“ zdôverila sa na svojich stránkach Mama Natural Genevieve Howland.
Poloha pozdĺžna záhlavím nestačí
Priekopníčkou metódy Belly Mapping je Američanka Gail Tullyová. Odporúča matkám nielen zmapovať si v závere tehotenstva, akú polohu má ich bábätko v maternici, ale ponúka aj sériu cvičení, ktorými sa dá bábätku pomôcť, aby zaujalo ideálnu polohu a postavenie. V deväťdesiatich piatich percentách prípadov je plod v polohe pozdĺžnej záhlavím, teda vhodnej pre prirodzený pôrod. Veľmi však záleží aj na tom, ako je v maternici natočený.
Môže byť chrbtom k matkinej chrbtici a tvárou smerovať k bruchu (postavenie zadné, teda posteriórne), alebo je bábätko čelom k matkinej chrbtici (postavenie predné, anteriórne). Predné postavenie je optimálne, teda úplne najideálnejšie je ľavé predné, ktoré sa vyskytuje v šesťdesiatich až šesťdesiatich piatich percentách tehotenstva. Chrbátik bábätka smeruje k ľavej prednej strane maternice, prirodzený pôrod prebieha bez komplikácií a býva najmenej bolestivý. Hlavička prechádza najjednoduchšími pôrodnými cestami.
Zadné postavenie pôsobí pri pôrode problémy. Pôrod býva obvykle dlhší, sprevádzaný hlavne bolesťami v krížoch. Preto je dôležité, aby žena v prvej a druhej dobe pôrodnej dokázala pomôcť svojmu telu, uľaviť si od bolesti napríklad na všetkých štyroch, prípadne krúžením v bokoch či na balóne.
Maľujte prstami i fixkou
V Amerike existujú kreatívne dielne, kde pod vedením duly alebo pôrodnej asistentky sa ženy učia zmapovať polohu obyvateľa svojho brucha najskôr pohmatom a následne výsledok zakresliť. Belly Mapping je však možný i doma, chce to iba bedlivo si všímať to, ako sa bábätko prejavuje. Pusťte sa do toho tak v siedmom, ôsmom mesiaci tehotenstva. Ideálne je po tridsiatom týždni a čoskoro po lekárskej prehliadke, keď sa dozviete, kde má dieťa hlavičku.
Ako na to:
- Pátrajte po hlavičke Najprv si na bruchu nakreslite dve na seba kolmé čiary, ktoré sa pretnú nad pupkom. Následne si prehmatajte panvovú oblasť - najlepšie v ľahu. Snažte sa nájsť hlavičku. Na pohmat pripomína malú guľu s pravidelnými kontúrami. Ak sa bábätko ešte neotočilo hlavou dole alebo je napríklad koncom panvovým, tak pri pohmate nie sú kontúry hlavičky také zreteľné. Hlavičku potom zakreslite ako bod.
- So srdiečkom pomôže odborník Na lokalizovanie srdiečka plodu je najlepší klasický stetoskop alebo fonendoskop. Keď je bábätko v prednom postavení, ozvy sú najlepšie počuť na jeho chrbte, na krivke chrbtice bábätka, v úrovni kúsok pod matkiným pupkom. Chrbtica bábätka sa dá ľahko nahmatať, teda ak je ňou otočené von. Ak ju nenahmatáte, bábätko je pravdepodobne chrbátikom obrátené dovnútra matkinho brucha. Matka cíti pod prstami mäkké nezreteľné tvary, napríklad končatiny, prípadne bok dieťaťa. Srdce zakreslite ako bod na krivku chrbátika dieťaťa.
- Kdeže je ten zadoček? Stále je ťažké si pozíciu bábätka predstaviť. Na to poslúži práve hračka. Upravte ju do pozície, v ktorej dieťa pravdepodobne je, podľa toho, kde ste lokalizovali hlavičku a chrbátik. Pomôže to predstavivosti a tiež pri hľadaní ďalšieho dôležitého bodu - zadočka. Je oblý a guľatý, na pohmat môže pripomínať hlavičku. Namaľujte si ho ako bod na brucho.
- Nohy a ruky usilovne pracujú Bábätko má zvyčajne ruky a nohy blízko hlavičky, akoby si chcelo cucať prsty. Ak sa pozorne „započúvate“ do svojho tela, pocítite v oblasti panvy jemné pohyby rúk bábätka, akési mierne vlnenie. Pohyby nôh sú znateľnejšie. Bábätko dokáže poriadne kopnúť, cítime aj jeho kolená. Samozrejme, neopakuje pohyby strojovo, pohybuje sa rôzne, ale po istej dobe, a keď sa sústredíte, v tom môžete nájsť určitý poriadok a súvislosti. Ak cítite malé údery smerujúce dopredu a po oboch stranách brucha, bábätko bude pravdepodobne v zadnom postavení. Ak pociťujete, že smerujú skôr dovnútra, akoby pod rebrá a viac do strany, ide zrejme o predné postavenie - bábätko je ideálne chrbtom k matkinmu vyklenutému bruchu. Aj nohy nakreslite na svoju mapu.
Teraz znovu použite bábiku. Priložte ju k bruchu a podľa nej si pozíciu bábätka zakreslite. Ešte jasnejšie vám to bude, keď si pozriete toto video:
Discover the Belly Mapping® Method: Understanding Baby’s Position Before Birth
Niektoré výtvarne zdatné ženy môžu dokonca stvoriť originálny obrázok. Maľovanie s detičkami nie je len o umeleckom vyjadrovaní sa. Je aj o jemnej motorike, schopnosti koncentrácie, trpezlivosti, spoznávaní farieb a ich kombinácií, spoznávaní kompozície a perspektívy a zachytávaní sveta do 2D či 3D priestoru, rozvíjaní fantázie, predstavivosti, ale aj geometrických znalostí.
Dobrý učiteľ vie, aké projekty pre deti na výtvarnú výchovu nachystať, aby dieťa napredovalo. Vy však školu môžete v tomto predbehnúť. Tu je 13 obľúbených školských výtvarných projektov pre deti, ktoré si môžete už teraz doma s detičkami zrealizovať.
Keď naša dcérka začala prvýkrát maľovať, boli to len samé machule a čiary a väčšina farby aj tak skončila mimo papiera. Moja intuícia však hovorila, aby som ju v jej vyjadrovaní sa pomocou maľovania podporovala, pretože k tomu siaha od zhruba roka a pol sama z vlastnej vôle. Bola to jediná činnosť, ktorá ju neprestala baviť ani v zložitom období ťažkých tantrumov či hyperaktivity a jediná, pri ktorej sa dokázala dlhý čas koncentrovať. Túto aktivitu ako hobby nám kvitovala aj psychologička.
V súčasnosti som tomu šťastná, pretože cez maľovanie nám dcérka ukázala, ako rozumie svetu - okrem iného nás prekvapila porozumením perspektívy a kompozície, následnosti deja, rozkladania obrazov a skladania častí do celku. Cez maľovanie sa dostala k písmenkám a číslam, porozumeniu teplej a chladnej, dokonca vytváraniu rozprávok a samotnej animácie, ktorú na animovaných rozprávkach obdivovala. Cez maľovanie vyjadrila túžbu po učení a poznávaní.
Každé dieťa to má inak - niektoré na to potrebujú lego, kocky, robotiku, počítače, dokonca pečenie alebo jednoducho pohyb. Či už vaše dieťa je alebo nie je výtvarný typ, cez rôzne projekty ho dokážete vzdelávať alebo pritiahnuť k témam, ktoré mu v škole či škôlke robili problémy. Pretože k problémom sa dá pristupovať z rôznych uhlov, a vy môžete nájsť ten správny pre vaše dieťa.