História Slovákov v Amerike je bohatá a plná príbehov o odvahe, ambíciách a úspechoch. Tieto údaje nám poslal jeden z prvých aktívnych prispievateľov portálu Jozef Janek zo Spojených štátov amerických s poznámkou, že výskum je v procese. A s prosbou, aby mu čitatelia láskavo prepáčili, ak niektoré údaje nie sú v tomto čase kompletné. Chronológiu Slovákov v Amerike sme sa rozhodli zverejniť aj ako podnet na osobné pátrania alebo študijné skúmania života predkov, ktorí odchádzali zo Slovenska do Ameriky či do iných končín sveta a svojimi skutkami a prácou si zaslúžili aj pozornosť súčasníkov.
Prví Slováci v Amerike a ich prínos
Medzi prvými, ktorí sa zapísali do histórie Ameriky, patril aj Andrej Jelík, ktorý opustil Slovensko, aby sa vyhol vojenskej službe. Móric Beňovský, po pobyte na ostrove Madagaskar, kde bol aj kráľom, sa stretol s americkým ambasádorom Benjaminom Franklinom v Paríži a neskôr v Londýne. Tam obdržal od neho odporúčajúci list a prišiel do Ameriky. Motivovaný ideou slobody sa pridal na stranu amerických revolučných vojsk, bojoval pri obkľučovaní mesta Savannah v štáte Georgia pod velením poľského generála Pulaskeho a jeho jazdeckého regimentu. V roku 1786 bol knieža Beňovský zabitý na ostrove Madagaskar, kde bojoval proti Francúzskej armáde.
Ján Ladislav Polerecký, Slovák šľachtického pôvodu, bol profesionálnym vojakom. Ako dôstojník elitnej husárskej jednotky na čele s veliteľom Duc de Lauzunom a generálom Rochambeaunom bojoval po boku generála Georga Washingtona v revolučnej vojne proti britskej koloniálnej armáde. Major Polerecký bol na čele 300-člennej skupiny jazdcov zvanej Modrí husári.
V meste Mexiko City pôsobil slovenský misionár jezuita Konschar zo Štiavnice. Ked raz spovedal, do spovedeľnice vstúpil neznámy človek a začal po slovensky: „Spovedám sa vyznávam sa“. Bol to údajne slovenský olejkár z Turca, ktorý povedal spovedníkovi, že „… chtel y ten nowy swet spatriti“. Cesta loďou vtedy trvala dva mesiace.
Bratia Komandovci, výborní drotári z Vyšného Rovného od Trenčína, prišli do mesta Philadelphia v štáte Pennsylvánia, kde si založili prosperujúci obchod s drôtenými výrobkami. Janko Olejník z Kľušova pri Bardejove, zo župy Šarišskej, ušiel z Rakúsko-uhorskej armády. Žil v meste New York, kde bol náčelníkom polície. Juro Grúnik, drotár z Vyšného Rovného pri Trenčíne, na svojich potulkách precestoval Ameriku od San Francisca až po Buenos Aires, kde založil prosperujúci obchod s drôtenými výrobkami. Obchod existuje do dnešných dní, kde ho spravujú jeho potomkovia.
Slováci v boji za slobodu a počas občianskej vojny
Zemplínsky Slovák žijúci v Chicagu Gejza Michalovič dňa 4. februára toho roku poslal list prezidentovi Abrahámovi Lincolnovi, v ktorom ho žiada, aby mu udelil autoritu a povolenie zorganizovať v Chicagu vojenskú skupinu dobrovoľníkov z novoprišlých emigrantov čisto len slovanského pôvodu, ktorej chcel dať meno Lincoln Riflemen of Slavonic origin (Lincolnovi strelci slovanského pôvodu). Skupina dobrovoľníkov mala bojovať po boku Lincolnových vojsk v občianskej vojne. Lincoln tejto žiadosti Michalovičovi s poďakovaním vyhovel (list je uložený v archíve kongresovej knižnice). Podobný prípad sa stal aj v New Yorku, keď Lincolnovu výzvu z roku 1861 o žiadosti dobrovoľníkov zobral na vedomie aj Slovák menom F. Werther, vysoko vzdelaný prominentný podnikateľ a aktívny v slovenskom kultúrnom a spolkovom živote tiež v New Yorku. Spolu s niekoľkými desiatkami Slovákov z tamojšej okolice sa pripojili k Lincolnovým vojskám. Po revolúcii roku 1848 pricestoval do Ameriky Samuel Figuly, ktorý tiež bojoval po boku Lincolnovej armády. Študoval medicínu na univerzite v St. Louis. Po štúdiách začas pracoval ako lekár. Bol aj členom z jednej výpravy na severný pól. Aktívne sa zúčastňoval na vedeckej kultivácii bavlny a tabaku v štáte Virginia. Čestné občianstvo USA mu bolo udelené už v roku 1868.
Budovanie komunít a spolkov
Martin Chalan, vynikajúci slovenský drotár z Vyšného Rovného od Trenčína, prišiel do New Yorku. Často cestoval, navštívil skoro všetky americké veľké mestá z New Yorku do Chicaga, St. Louis až po Tichý oceán. Daniel Šustek, známy slovenský cestovateľ, prebrázdil Áziu, Afriku, Perziu, Palestínu a celú Európu. Do Ameriky prišiel z Bejrútu. Na čas sa usadil v New Yorku. Pracoval ako stolár vo fabrike v Chicagu. Bol vynikajúci stolársky majster. Za zarobené peniaze si kúpil roku 1877 v štáte Iowa 80 akrov zeme, na ktorej plánoval zriadiť čisto slovenskú kolóniu podobnú ako Slováktown v štáte Arkansas. Zo svojich ciest svetom si pravidelne písal svoje zážitky a posielal ich do slovenských novín a časopisov na Slovensku aj v Amerike. Kópie celej jeho zbierky sú uložené v Jankolovej knižnici a v Slovenskom archíve pri kláštore v meste Danville v štáte Pennsylvánia.
Vytvorila sa početná slovenská kolónia v meste Streator v štáte Illinois. Prichádzali sem nezamestnaní baníci z mesta Plymouth a Shenandoah z Pennsylvánie s nádejou, že tam nájdu prácu. Okrem nich sem prichádzali hlavne zo Spiša veľké skupiny malých roľníkov a remeselníkov, hlavne tkáčov plátna, ktorým mechanizácia na Slovensku zobrala zdroj živobytia. Už v tomto roku mesto Cleveland, Ohio malo najväčšiu slovenskú kolóniu v Spojených štátoch amerických, a tak je to aj dnes.
Andrej Dzuriš bol prvý baník, ktorý bol zabitý v banskom nešťastí a oficiálne zaregistrovaný do kroniky banských katastrof. Mnoho slovenských rodín hlavne z východného Slovenska začalo prichádzať do mesta Youngstown, kde mali možnosť dostať zamestnanie v oceliarňach US Steel.
Janko Slovenský a jeho bratanec Július Wolf prišli v novembri toho roku do Ameriky. Obidvaja boli vyštudovaní učitelia, ale keďže neovládali angličtinu, za čas pracovali spolu v Pennsylvánskych baniach. Slovenský Zemplín počas týchto rokov stratil vyše 8 500 obyvateľov.
Migrácia a prvé osady
Presne 18. januára prví Slováci prišli do mesta Bethlehem v štáte Pennsylvánia. Po 28-dňovej unavujúcej plavbe cez oceán loď konečne pristála vo Philadelphii 27. decembra 1879, kde všetci boli uzavretí do karantény. Po prepustení sa bez centa pustila peši do neznáma. Cesta ich viedla cez husté lesy a otvorené priestranstvá po veľkej zime z kuframi na chrbte. Keď prišli do mesta Trenton v New Jersey, obyvatelia ich zahnali so zbraňami v rukách mysliac si, že sú to Indiáni. Naši ľudia v tom čase boli oblečení v slovenských krojoch, no Trentončania to nepochopili. Až v Bethleheme boli prijatí slušným spôsobom. Väčšina obyvateľov mesta boli starí Moravania, ktorí sem došli už dávno predtým.
Prvé štatistiky hovoria, že 18. júla roku 1880 bol prvý slovenský krst v kaplnke Svätého Vincenta v meste Latrobe v štáte Pennsylvánia, kňazom bol otec Placid Piltz. Do Ameriky prišiel kňaz otec Hušovský. 15. marca pricestoval Štefan Furdek ako mladý seminarista do Clevelandu. 1. júla ho biskup Gilmour vysvätil za kňaza. Hneď bol nasadený ako administrátor na českú faru Svätého Václava v Clevelande. Od 1. apríla 1883 až do svojej smrti 18. januára 1915 otec Furdek spravoval faru slovenskej osady Panny Márie Lurdskej, ktorú on sám založil. Bol vynikajúcim vodcom amerických Slovákov, pracoval na roli národa dedičnej v Amerike aj na Slovensku. Za túto činnosť si vyslúžil titul najznámejšieho Slováka v Amerike.
Boje proti asimilácii a budovanie národnej identity
Maďarská vláda posiela do Ameriky prvého maďarónskeho kňaza, ktorý mal pôsobiť medzi Slovákmi. Jeho úlohou, okrem kňazskej bolo rozbíjať národné orientované slovenské organizácie a spolky. Slováci v New Yorku si založili svoj lokálny spolok pod menom The first Slovak health Benefit Society (Prvý slovenský v chorobe podporujúci spolok). Slováci v meste Passaic založili spolok Sv. Štefana I. kráľa Uhorska. V Clevelande, Ohio bol založený Podporný rímsko-katolicky spolok Sv. Luteránsky pastor Cyril Droppa oficiálne založil prvú slovenskú luteránsku osadu v meste Streator, v štáte Illinois.
30. Do Spojených štátov pricestoval maďarónsky kňaz Kossalko Jožka, rodák z Veľkého Šariša. Agent Budapešti, ktorého úlohou bolo potláčať slovenský národný život a slovenské povedomie, ktoré sa v Amerike rozširovalo príliš rýchlo a práve to znervózňovalo vládu v Budapešti. Kossalko za svoju protislovenskú činnosť má v histórii amerických Slovákov najnegatívnejšie miesto. Do Ameriky prišiel z Nemecka Krištof L. Orbach, ktorý sa naučil výborne po slovensky. Bol redaktorom rozličných slovenských periodík. Jeho úlohou bolo rozoštvávať slovenskú komunitu. Vo svojich príspevkoch provokoval Slovákov a vyvolával konflikty, ktoré končili súdnym procesom.
V meste Hazleton v Pennsylvánii 6. decembra toho roku v kostole Sv. Jozefa a 8. decembra v kostole Sv. V meste Plymount, Pennsylvánia, bola založená slovenská osada Sv. 21.oktobra vyšlo v Pittsburghu prvé číslo prvých slovenských novín Amerikansko-Szlovenszke Noviny. Začal ich vydávať Janko Slovenský za finančnej podpory jeho bratranca Júliusa Wolfa (obaja pochádzali z Krompách). Vychádzali (do príchodu Rovnianka) vo východoslovenskom nárečí. Slováci v meste Plymount v Pennsylvánii si založili spolok bratstva Sv. V Scranton, Pennsylvánia, založili spolok bratstva Sv. Stefan Hurajt z dediny Lipovec zo župy Šarišskej sa najprv usadil v meste Leisenring, Illinois. Na trhu sa objavila 120-stranová kniha Janka Slovenského pod názvom Amerikánsky Tlumač (The Slovak Interpreter). Bol to anglicko-šarišský slovník, ktorý sa za krátku dobu stal najpredávanejšou knihou na trhu. Zohral veľkú úlohu, nakoľko dopomáhal slovenským emigrantom osvojiť si tunajšiu reč.
V Bayonne v New Jersey, si Slováci založili podporný spolok Princa Rudolfa (bol to mentálne postihnutý syn panovníka Franza Jozefa). Po smrti tamojšieho maďarónskeho farára Adzimu (pochádzal z Veľkého Šariša) sa Slováci v Bayonne premenovali na Spolok Sv. Prvý spolok zdravotnej podpory Spolok Sv. Prvý spolok amerických Slovákov, ktorý bol pomenovaný Spolok Sv. V meste Mc Keesport, Pennsylvánia, si tamojší Slováci založili Spolok Sv. V máji toho roku v meste Streator, Illinois, začal Edo Schwartz-Markovic za finančnej podpory farára tamojšej slovenskej osady otca Gellhofa vydávať noviny Nová vlasť.
6. septembra pricestoval do Spojených štátov Peter Rovnianek. V meste Nanticoke, Pennsylvánia, si Slováci založili rímsko-katolícku slovenskú osadu Sv. Slováci v meste Braddock, Pennsylvánia, si založili spolok zdravotného poistenia. Peter Víťazoslav Rovnianek prerušil teologické štúdiá v Clevelande a prijal v Pittsburghu pozíciu hlavného redaktora Amerikansko - Szloveszkych Novinkoch, ktorými prispel k zdokonaleniu jeho národných a kultúrnych záujmov.
Maďarónsky kontroverzný kňaz Kossalko Jožka 1. februára začal vydávať noviny Zastava. Boli písané v maďarónskom duchu. Vzhľadom na národnú slovenskú orientáciu prisťahovalcov sa noviny neuchytili medzi Slovákmi. V marci toho roku sa objavili na trhu ďalšie maďarónske noviny. Rev. Ignác Jaškovič v meste Hazleton Pennsylvánia vydával Katolícke noviny. Aj napriek tomu, že Jaškovič bol Slovák, po slovensky nevedel dobre, preto si musel za plateného pomocníka zobrať Eda Schwartza-Markoviča. 21. decembra 1898 Anton S. Ambrose, 24-ročný Slovák narodený v dedine Kobyly pri Bardejove, začal v meste Plymount, Pennsylvánia, vydávať noviny Slovák v Amerike. Vznikli na troskách skrachovanej Kossalkovej Zástavy (Ambrose ju kúpil od Kossalku aj so sadzačom veľmi lacno).
Súčasnosť: Slovak PRO a nové generácie
Sála na druhom poschodí výškovej budovy v strede Manhattanu je preplnená, niektorí ľudia si nemajú kam sadnúť. V utorok sa tu konal pilotný samit Slovak PRO. Ide o organizáciu, ktorá združuje najúspešnejších a najtalentovanejších Slovákov z New Yorku a okolia, ale aj z celej Ameriky. Okolo štvrtej prichádza čestný hosť, na ktorého sa čaká najviac: slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. „Sú to ľudia, ktorí vynikajú, majú svetové úspechy v rôznych odboroch, či ide o biznis, vedu, či akademickú sféru. Som rada, že nestrácajú záujem o Slovensko.“
Počas diskusie s prezidentkou stojí nenápadne v rohu Oto Raček. Sám prišiel do Ameriky študovať pred 30 rokmi z rodného Popradu spolu s bratmi. „Cieľom Slovak PRO je prepájať ľudí, nájsť spoločnú reč, ako môžeme pomôcť na Slovensku aj v Amerike. Chceme, aby sa Slovensku darilo lepšie, chceme odovzdávať svoje profesionálne znalosti. Chceme, aby doma došlo k zmenám, aby ľudia mali chuť vrátiť sa na Slovensko. Momentálne to tak nie je.“
Sám od seba vytiahne tému návratu šikovných ľudí z USA na Slovensko. „Ľudia nad tým rozmýšľajú stále. Keď sa nás minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský (ktorý sa tiež zúčastnil na samite - pozn. red.) opýtal, čo by mala urobiť vláda, aby sa ľudia začali vracať, naša odpoveď bola, že by sa v prvom rade mal zmeniť justičný systém. Aby boli odsúdení ľudia, ktorí krajinu okrádajú.“ Raček pozná príbehy Slovákov, ktorí sa vrátili z USA domov a sú úspešní. Pozná však aj takých, ktorí mali zlú skúsenosť. Ľudia sa podľa neho vracajú domov kvôli rodinám. „Srdcom sme stále Slováci. Ja som z Popradu, z Vysokých Tatier.“ Pred voľbami sa nebojí komentovať ani politiku. „Sme šokovaní z toho, že Smer je na prvom mieste v prieskumoch,“ vraví.
Traja z organizátorov: zľava riaditeľ Slovak PRO Vladimír Lackovič, generálny konzul SR v New Yorku Milan Vrbovský a Oto Raček, ktorý Slovak PRO v roku 2001 spoluzakladal. Slovak PRO momentálne vedie Vladimír Lackovič, ktorý debatu s prezidentkou moderuje. On sám prišiel do Ameriky ako 15-ročný z Nitry. „Robili sme reklamné kampane a software pre top klientov ako I Love NY, Empire State Building, NFL alebo NBC. Firmu som pred dvoma rokmi predal, lebo som sa chcel posunúť ďalej.“ Lackovič vymenúva úspešných ľudí, ktorí sem dnes prišli. Je tu Peter Vereš, astronóm z Harvardu, ktorý hľadá asteroidy a kométy. Postaršia dáma vo svetlých šatách je profesorka Ivica Labuda. Aj Lackovič hovorí, že premýšľa nad návratom, keďže má doma rodinu. „Dva mesiace som robil u prezidentky v rámci školy. Bola to akási skúška v tom, ako to doma funguje. Manželka je Američanka, ale chceme bývať na Slovensku, hlavne kvôli rodine.“
„Ja o tom nerád takto hovorím. Je potrebné mať k tomu lepší prístup. Slovenská občianska spoločnosť je dlhodobo testovaná, ale vďaka tomu je dobrá, vie sa vzchopiť.“ Dodáva, že nedávno bol spoluorganizátorom kampane Srdcom doma, ktorá propagovala voľby zo zahraničia. „Spolupracovali sme s rôznymi organizáciami, vedeli, čo robia.“ Zuzana Čaputová s profesorkou Ivicou Labuda (v strede) a spoluorganizátorkou samitu Kristínou Sojákovou.
New York | Destinace svět - Newyorské čtvrtě | SK
Do New Yorku na stretnutie neprišli len Slováci z tohto veľkomesta a okolia, ale aj zo západného pobrežia Spojených štátov, zo Sillicon Valley. Do San Francisca prišiel prvýkrát v roku 2001. „Pracujem v inováciách a to je ideálne miesto na to, čo robím,“ hovorí Peter Gajdoš, ktorý je partnerom vo firme Fifth Wall. Podľa neho je na Slovensku dosť nápadov v otázkach klimatických technológií. „Som do toho zapojený. Slovenská vláda má určité podporné schémy, obrovský problém je však privátny kapitál od bánk, penzijných fondov, poisťovní či slovenských milionárov. V USA je to jednoduchšie. Ako hovorí, penzijné fondy tu investujú do startupov a inovácií.
Ako hovorí, v Sillicon Valley pracuje obrovské množstvo ľudí zo Slovenska. „Po New Yorku je tu zrejme druhá najväčšia slovenská komunita. Sú tu stovky ľudí, ktorí pracujú v špičkových firmách od Google cez Apple po Meta, v startupoch, majú vlastné startupy.“ Dodáva, že je medzi nimi veľa úžasných príbehov. „Určite ste počuli príbeh Martina Viechu, ktorý si prešiel úžasnú cestu a je jedným z hlavných ľudí v Tesle. Sú tam úžasné príbehy. S tým súhlasí aj Lackovič. „Slovensko má obrovský potenciál v tom, že v Spojených štátoch žijú experti, odborníci, ľudia, ktorí sú talentovaní a úspešní, ktorí nezanevreli na Slovensko, chcú využiť svoju expertízu a pomôcť Slovensku. To neznamená, že sa musia vracať domov, ale môžu byť prospešní aj zo zahraničia. Tým, že budú podporovať študentov, vedcov či umelcov.“
Ocenenia a uznanie
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini udelil pri príležitosti 33. výročia vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania 22 osobnostiam za ich mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry, športu, umenia, spoločenského života a šírenia dobrého mena Slovenska doma i v zahraničí. Osobitne nás teší, že medzi ocenenými sú aj Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sa dlhodobo a systematicky podieľajú na pozitívnej prezentácii Slovenskej republiky vo svete. Ocenenými Slovákmi zo zahraničia sú Pavel Babka (Kovačica, Srbsko), Jozef Sabovčík (Salt Lake City, USA) a Eva Umlauf (Mníchov, Nemecko). Pavel Babka (1955) je dlhoročným propagátorom insitnej tvorby vojvodinských Slovákov a zakladateľom Galérie Babka v Kovačici, ktorá je významným centrom kovačického umenia. Výrazne sa zaslúžil o medzinárodné uznanie tohto jedinečného fenoménu, ktorý bol v decembri 2024 zapísaný na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Bol mu udelený Rad Bieleho dvojkríža III.
Vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy bolo udelené aj Slovákovi žijúcemu v USA, Jozefovi Sabovčíkovi (1963). Legendárny slovenský krasokorčuliar, olympijský medailista a dvojnásobný majster Európy patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetového krasokorčuľovania. Rad Ľudovíta Štúra III. triedy bol udelený Eve Umlauf (1942). Pani Umlauf je lekárka, psychoterapeutka a preživšia holokaustu, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu, uchovávaniu historickej pamäte a práci s traumou.
Od všestranného Milana Rastislava Štefánika, cez vedúcu osobnosť ženského hnutia Elenu Maróthy-Šoltésovú, po vojnového hrdinu Jozefa Gabčíka. Kto ale formuje tvár Slovenska dnes? Magazín Forbes v spolupráci s think tankom Braintrust, investičnou spoločnosťou IPM a Globsecom zostavil zoznam sto žijúcich Slovákov zo všetkých oblastí života, ktorí našu krajinu v pozitívnom zviditeľňujú, výrazne sa pričinili o jej rozvoj alebo dosiahli prevratné a najmä inšpiratívne úspechy vo sfére, ktorej sa venujú.
Najvyššie vyznamenanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Slovákom, ktorí šíria dobré meno svojej vlasti vo svete. Toto vyznamenanie sa viac nenachádza vo vnútorných aktoch MZVEZ SR. 2014: Dr. Návrhy môžete podávať na sekretariát ÚSŽZ so zdôvodnením dvakrát v priebehu kalendárneho roka, a to k 1. januáru a k 30. FS Spiš z Novej Belej, Poľsko - 75. doc. Nadácia Národný Pamätník Slovenského Vysťahovalectva (NNPSV) okolo Dňa zahraničných Slovákov, 4. júla, odovzdáva Pamätnú medailu Štefana B. Manželia Monika a Daniel Compagnonovci z Francúzska, významní predstavitelia Slovákov vo Francúzsku, osobitne v meste Meudon, kde sa zaslúžili o postavenie sochy M. R. Milan Činčura, dlhoročný slovenský diplomat a aktivista v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Manželia Miňovci sú známi ako vynikajúci nositelia a propagátori slovenskej kultúry v zahraničí. Nadja Gyllenhammer, pôvodom z Brezna, stála pri zrode Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa so sídlom v Štokholme, ktorá je šíriteľom slovenskej kultúry vo Švédsku. Členom tohto spolku bol aj známy švédsky básnik a spisovateľ Tomas Tranströmer, ktorý v roku 2011 získal Nobelovu cenu za literatúru. Michal Spevák z Báčskeho Petrovca je známou osobnosťou vojvodinských Slovákov. Cena Ondreja Štefanka sa od roku 2009 udeľuje každoročne pri príležitosti výročia narodenia Ondreja Štefanka (18. Prosím, podeľte sa oň s nami. Zaradíme ho na túto stránku.
Štefan Boleslav Roman, úspešný kanadský veľkopodnikateľ, významná osobnosť zahraničných Slovákov, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, zomrel 23. Slovenská pošta 16. apríla 2021 vydala poštovú známku „100. výročie narodenia Štefana Romana“, s nominálnou hodnotou 1,00 €. Motívom poštovej známky je podľa hovorkyne pošty Ivety Dorčákovej podobizeň zakladateľa Svetového kongresu Slovákov Štefana Romana. "Životná púť 16-ročného chlapca z dediny na východnom Slovensku do sveta priemyselných, politických, cirkevných a kultúrnych dejateľov sa stala legendou," uviedol pre Slovensku poštu PhDr. "Ekonomické zázemie i medzinárodné styky mu neskôr umožnili predstaviť svetu tzv. slovenskú otázku. V roku 1970 zvolal do New Yorku zástupcov slovenských krajanských organizácií z celého sveta, kde sa dohodli na založení spoločnej reprezentácie v zápase o štátnu samostatnosť a demokraciu na Slovensku. Svetový kongres Slovákov definitívne ustanovili v roku 1971 v kanadskom Toronte. Š. B. Roman bol jeho predsedom od založenia až do smrti v roku 1988," konštatoval Chovanec. Štefan B. Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 30 známkami. Štefan B. Súčasne s poštovou známkou vychádza obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 16. 4. 2021 a domicilom mesta Trebišov. Na FDC je javorový list s motívom slovenskej hory Jastrabej veže. Motívom FDC pečiatky je ikona s motívom hlavy Krista z východoslovenského regiónu. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je akad. mal Karol Felix. Autorom líniovej rozkresby poštovej známky a rytiny FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik. Obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 16. 4. 2021.
