Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom po dovŕšení plnoletosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností zakotvených v slovenskej legislatíve. Táto povinnosť však nekončí automaticky s dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Zákon o rodine stanovuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí dovtedy, kým nie sú schopné samy sa živiť. Posúdenie tejto schopnosti je individuálne a závisí od mnohých faktorov.

Kedy dieťa nie je schopné samo sa živiť?

Za schopnosť dieťaťa samo sa živiť sa vo všeobecnosti považuje situácia, kedy je dieťa z vlastných príjmov stabilne schopné uhrádzať svoje opodstatnené životné náklady. Určité príležitostné príjmy preto nie sú postačujúce.

Pri posudzovaní schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sa zohľadňuje:

• Či sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (napríklad denné štúdium na vysokej škole).
• Zdravotný stav dieťaťa, ktorý mu neumožňuje pracovať alebo podnikať.
• Iné vážne okolnosti, ktoré mu bránia zabezpečiť si obživu.

Nie je rozhodujúci ani vek dieťaťa, ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť.

Vyživovacia povinnosť a štúdium

Po skončení povinnej školskej dochádzky - maximálne však do dovŕšenia 25 rokov veku - sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. V zmysle § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Právna teória i prax sa zhodujú na tom, že vyživovacia povinnosť rodiča voči jeho plnoletému dieťaťu, ktoré stále študuje, zaniká až vtedy, keď dieťa úspešne ukončí vysokú školu v určitom študijnom programe (t. j. dosiahne najvyšší možný stupeň vzdelania v určitom odbore - typicky magister, inžinier, doktor medicíny), za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia).

Ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere relevantné.

V prípade, ak by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začal o nejaký čas znovu študovať.

Príležitostná práca počas štúdia

Ak študent popri dennom štúdiu pracuje, jeho vyživovacia povinnosť nemusí automaticky zaniknúť. Dôležité je, či jeho príjem z práce postačuje na pokrytie jeho životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť rodiča by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená. Príležitostná alebo nízko platená práca spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti.

Ukončenie vyživovacej povinnosti

Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. Ak bola výživná povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

V návrhu je potrebné stručne a jasne uviesť, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiada sa o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti súdom:

• Ak syn ukončil štúdium na strednej škole a ne pokračuje v ďalšom štúdiu, a zároveň u neho nenastali okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu alebo iné vážne okolnosti, ktoré by mu neumožňovali pracovať, prípadne podnikať alebo inak zabezpečovať svoju obživu, predpokladá sa skončenie vyživovacej povinnosti.
• Ak dieťa skončilo štúdium maturitou a už počas štúdia pracovalo, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je pravdepodobné, že je už schopné samostatne sa živiť. Ak nepokračuje v ďalšom vzdelávaní, vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť.
• Ak syn ukončil vysokoškolské štúdium a má vlastný príjem (napr. zo štipendia), ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť alebo byť znížená.

V prípade, ak by rodič mal pochybnosti, či je dieťa ešte odkázané na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.

Výživné pre plnoleté deti

Po dosiahnutí plnoletosti (18 rokov) sa situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet druhého rodiča, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Ak súd doteraz neupravil vyživovaciu povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu, môže ako plnoleté podať na súd návrh na úpravu vyživovacej povinnosti, aby súd zaviazal rodiča platiť výživné.

Dôležité ustanovenia zákona o rodine:

• § 62 ods. 1: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
• § 62 ods. 2: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
• § 65 ods. 3: Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

V prípade, ak dieťa poberá invalidný dôchodok alebo má iné zdravotné postihnutie, ktoré mu bráni samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj po dosiahnutí plnoletosti.

Nárok na výživné po 18. roku života

Po dovŕšení 18. roku života sa fyzická osoba stáva plnoletou, t. j. spôsobilou na právne úkony v plnom rozsahu. Od nadobudnutia plnoletosti v zásade platí, že osoba nepotrebuje zákonného zástupcu.

Ak maloleté dieťa bolo zverené súdnym rozhodnutím do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, právo byť informovaný o všetkých záležitostiach ohľadom dieťaťa patrí obom rodičom aj po rozvode. Osobná starostlivosť vykonávaná iba jedným z rodičov nemení nič na tom, že aj druhý rodič je stále zákonným zástupcom maloletého a má rovnaké právo podieľať sa na jeho výchove.

Po dosiahnutí plnoletosti však ustanovenie § 24 ods. 6 ZR (týkajúce sa pravidelného informovania sa o maloletej osobe) už nie je možné použiť.

Možnosť obrátiť sa na súd:

• Existuje možnosť obrátiť sa na súd, aby uložil tzv. preferenčnému rodičovi výslovnú povinnosť informovať rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého.
• Ak súd doteraz neupravil vyživovaciu povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu, môže ako plnoletý podať na súd návrh na úpravu vyživovacej povinnosti.

Dôležité upozornenie: Pokiaľ vám platenie výživného bolo určené rozhodnutím súdu, ste povinný výživné v zmysle súdneho rozhodnutia uhrádzať až pokiaľ by nedošlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti súdom.

Tabuľka výšky výživného (orientačná)

Pri výpočte výživného sa vychádza z čistého mesačného príjmu rodiča, pričom sa zohľadní vek oprávneného dieťaťa a počet vyživovacích povinností rodiča. Napríklad, ak má otec dve deti a vy máte 20 rokov, pričom jeho príjem je 1.500,- EUR mesačne netto, potom by vám z jeho výplaty patrilo výživné vo výške 20 %, t. j. 300,- EUR.

Poznámka: Uvedené percentá sú orientačné a slúžia len na ilustráciu. Súd pri určení výšky výživného prihliada na všetky relevantné okolnosti prípadu.

tags: #vyzivne #na #plnolete #dieta #ucastnici #konania