Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nemožno však paušálne určiť, kedy môžeme hovoriť o schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť; závisí to od individuálnych okolností každého prípadu.
V rozhodovacej praxi sa však ustálilo, že vysokoškolské štúdium dieťaťa sa považuje za sústavnú prípravu na jeho budúce povolanie. Práve kvôli časovej náročnosti vysokoškolského štúdia sa dieťa nie je schopné samostatne živiť.
Právne rámce a súdna prax
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7CdoR/5/2023 zo dňa 27.04.2023, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. R 66/2023, sa zaoberalo otázkou zániku vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, ktorá zmenila študijný odbor.
Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére a vrátenia už vyplateného výživného. Jeho argumentom bolo, že dcéra po približne dvoch rokoch štúdia medicíny prestúpila na inú vysokú školu na štúdium medicíny, čím podľa neho prestala spĺňať podmienky na vyživovanie.
Prvostupňový súd navrhovateľovi čiastočne vyhovel zrušením vyživovacej povinnosti, avšak konanie v časti o vrátenie výživného zastavil. Odvolací súd sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil a vyslovil názor, že nebola preukázaná opakovaná zmena študijných odborov zapríčinená ľahkovážnym prístupom.
Odvolací súd zdôraznil, že štúdium ošetrovateľstva, ktoré dcéra absolvovala, jej pomohlo pripraviť sa na štúdium medicíny, nakoľko tieto odbory spolu súvisia. Právny názor odvolacieho súdu však autorka článku považuje za nedostatočný, pretože si nemyslí, že sankcionovaný zrušením vyživovacej povinnosti by mal byť výlučne ľahkovážny prístup študenta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu. Dovolací súd argumentoval, že rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a sú povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj obživy v odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie.
Výklad pojmu "sústavná príprava na povolanie"
Podľa Pavelkovej vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania (magister). Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania.
Autorka článku sa však stavia k tomuto názoru kriticky. Myslí si, že ak dieťa úspešne absolvuje prvostupňové štúdium a rozhodne sa zmeniť študijný odbor, nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť, pretože sa mohlo zamestnať vo vyštudovanom odbore.
Zákon o rodine nehovorí o tom, či sa dieťa je s prihliadnutím na jeho časové a iné možnosti schopné v aktuálnej fáze života samostatne živiť, ale či objektívne má schopnosť samostatne sa živiť. Ak je dieťa schopné sa zamestnať a živiť, ale rozhodne sa nepokračovať v štúdiu a zvyšovaní kvalifikácie, nastáva zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.
Táto situácia by mala byť posudzovaná individuálne, pričom súdy by mali skúmať ďalšie okolnosti prípadu, nie sa len opierať o ľahkovážny prístup študenta alebo o príbuznosť študijných odborov.
Denné štúdium a jeho špecifiká
Denné štúdium na vysokej škole sa vo všeobecnosti považuje za sústavnú prípravu na povolanie, čo znamená, že dieťa nie je schopné sa samo živiť. To platí aj v prípade, ak dieťa popri štúdiu pracuje na brigáde.
Pri externom štúdiu by sa však malo vychádzať z toho, že existuje objektívna schopnosť samostatne sa živiť, čo by malo vo všeobecnosti za následok zánik vyživovacej povinnosti.
Výživné a štúdium v rôznych stupňoch
Ukončením druhého stupňa vysokoškolského štúdia (magisterské, inžinierske štúdium) sa spravidla končí vyživovacia povinnosť rodiča. Doktorandské štúdium už zvyčajne nezakladá nárok na výživné.
V prípade, ak dieťa po ukončení prvého stupňa štúdia (bakalárske) pokračuje v druhom stupni v tom istom odbore, ide o legitímnu sústavnú prípravu na povolanie.
Ak však dieťa po ukončení prvého stupňa štúdia zmení študijný odbor a rozhodne sa študovať iný program, súdy by mali posudzovať, či toto štúdium je naozaj sústavnou prípravou na povolanie, alebo či ide o štúdium účelové.
Posledné výdychy socializmu (1989)
Výživné a pracovná aktivita dieťaťa
Nárok na výživné nezaniká automaticky tým, že dieťa brigáduje. Nie je rozhodujúce, či sa dieťa živí samo, ale či má objektívnu schopnosť sa živiť.
Ak dieťa pracuje na plný úväzok a jeho príjem je dostatočný na pokrytie životných nákladov, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť alebo byť primerane znížená.
V prípade, ak dieťa pracuje na dohodu alebo brigáduje, ale jeho príjem nie je dostatočný na pokrytie všetkých nákladov, vyživovacia povinnosť rodiča zvyčajne trvá.
Výživné a študenti s postihnutím
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu aj po dosiahnutí plnoletosti, v prípade ak nie je schopné samostatne sa živiť z dôvodu zdravotného postihnutia.
Nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ovplyvňuje schopnosť dieťaťa zabezpečiť si prostriedky na živobytie, je dôvodom na pokračovanie nároku na výživné aj po dovŕšení plnoletosti.
Praktické rady a možnosti
V prípade pochybností o trvaní vyživovacej povinnosti alebo o schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, je možné podať návrh na súd na zrušenie alebo zmenu výživného.
Vo vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je dôležité brať do úvahy individuálne okolnosti každého prípadu a riadiť sa platnou legislatívou a súdnou praxou.
| Študijný stupeň | Predpokladaná schopnosť samostatne sa živiť | Trvanie vyživovacej povinnosti |
|---|---|---|
| Bakalársky (1. stupeň) | Závisí od odboru a možnosti uplatnenia | Môže trvať, ak dieťa pokračuje v štúdiu |
| Magisterský/Inžiniersky (2. stupeň) | Spravidla nie je schopné | Zvyčajne do ukončenia štúdia |
| Doktorandský (3. stupeň) | Spravidla nie je schopné | Zriedka, skôr výnimočné prípady |
V prípade, že chcete získať konkrétne rady pre Vašu situáciu, odporúčame obrátiť sa na právneho zástupcu.