Dieťa od momentu svojho počatia nevníma iba mamu a otca. Cíti predovšetkým „TO“ krásne a nežné medzi nimi, ktoré ich spája. „TO“ krásne a nežné, čo priťahuje rodičov k sebe, priťahuje aj ich deti. Dieťa potrebuje mamu aj otca, ale to najdôležitejšie, čo potrebuje, je cítiť ich vzťah. Deti sú pokojné a tešia sa, ak rodičia spolu rozumne komunikujú, akceptujú sa, ak majú možnosť vnímať ich objatia, ich tanec. Dáva im to istotu, pocit bezpečia, spoznávajú a cítia lásku. Učia sa mať rád, a s týmito emóciami dokážu prijať aj konflikty rodičov, ktoré sú súčasťou života rodiny. Duša ide vždy za láskou! Tak je to v partnerskom vzťahu, ale aj vo vzťahu rodič a dieťa.
Čo cítia deti žijúce v citovom prázdne? Ako majú precítiť a poznať lásku? V takomto prostredí deti nevedia, čo majú cítiť a žijú obrnené voči neláske a potom v živote nedokážu cítiť ani lásku. Paradoxne to môže začať narodením dieťaťa. Sú to práve matky, ktoré sa tak sústredia na dieťa, že zabúdajú na to, že sú aj manželky, milenky a ženy. Rodičovský vzťah začína mať prevahu nad manželským, resp. partnerským vzťahom. Prioritu má ale vždy manželský vzťah, bol prvý a dieťa sa narodilo z tohto intímneho vzťahu a jeho silu potrebuje cítiť celé svoje detstvo.
Matky sa snažia obetavo dávať lásku svojim deťom. Problémom sa stáva ich preťaženosť, ktorá vplýva aj na ich sexualitu, a tým aj partnerstvo. Rizikom je pohltenie ženskosti materskou energiou, ktorá je nevyhnutná v období prvých troch rokov dieťaťa. To je cesta ako byť zmyselnou, zaujímavou, cítiť sa krásne a sebaisto aj v partnerskom vzťahu. Možno by ste mi povedali - v bežnom živote sa to ťažko realizuje. Nech už prežívate akokoľvek zložité obdobie zastavte sa, alebo spomaľte. Ak to neurobíte vy, môžu vás zastaviť zdravotné problémy. Zastaviť vás môžu deti, ktoré trpia, ak vidia matku unavenú, bezradnú, možno depresívnu. Ak muž nenájde v matke ženu, ktorú si vzal, môže ju hľadať inde.
V čase, keď matka vyživuje dieťa, je pre ňu dôležitý partner a otec dieťaťa, ten je jej oporou svojou láskou i hmotným zabezpečovaním. Základ je v jeho sile, odvahe, priebojnosti, rozhodnosti, schopnosti riskovať. Je dôležité, aby spočiatku otec akceptoval citové sústredenie matky na dieťa. Muž musí dávať žene, práve v tomto období svoju lásku, aby sa mu po určitej dobe vrátila naspäť ako žena. On musí v nej vidieť aj ženu, ktorú si bral.
Vplyv raného detstva a vzťahovej väzby
Výchova začína už počas tehotenstva. Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy - či ich bude vnímať ako príjemné, ako niečo, čo je zdrojom potešenia, alebo či si nebude vedieť vzťahy vytvárať a udržať z dlhodobého hľadiska.
Vzory pre vytváranie vzťahov začínajú už pri vytváraní vzťahu s matkou - už počas tehotenstva a následne potom počas prvých mesiacov a rokov života. Pre dieťa je mimoriadne dôležité, aby sa vytvárala takzvaná vzťahová väzba, ktorá po pôrode pochádza z množstva faktorov ako napríklad z kontaktu koža na kožu po pôrode, z dojčenia, z toho, či je dieťa nosené a či spí spoločne s rodičmi. Pre vytvorenie vzťahovej väzby je kľúčový fyzický kontakt koža na kožu s matkou po pôrode, dojčenie, nosenie a spoločné spanie.
Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín a takisto receptorov, ktoré sa v mozgu dieťaťa vytvoria počas tehotenstva a bezprostredne po pôrode. Pôrod je obdobie, keď má človek jedinečnú možnosť vytvoriť si oxytocínové receptory - tieto sú dôležité, pretože neskôr aj keby človek mal v tele množstvo oxytocínu, ktorý je dôležitý pre vytváranie vzťahov, ak človek nemá dostatok receptorov, nevníma vzťahy ako niečo príjemné a má problém udržať si dlhodobé vzťahy.
Často sa hovorí, že deti z detských domovov to majú v dospelosti také ťažké preto, že im v detstve chýbali vzory rodičov. Tieto vzory im samozrejme chýbajú, ale zároveň im chýba fyzický kontakt s rodičmi. Malé dieťa strávi fyzickým kontaktom s matkou celé tehotenstvo a potom v ranom detstve je rozhodujúce, ako dlho je vo fyzickom kontakte s rodičom - ako často je v náručí. Ak si uvedomíme, že dojčenie má potenciál trvať roky, pochopíme, že počas tohto dlhého obdobia dieťa automaticky strávi celé mesiace dojčením a zároveň s tým intenzívnym fyzickým kontaktom s matkou a pri každom jednom dojčení zažíva znova vyplavovanie množstva oxytocínu a toto je mimoriadne dôležité pre vytváranie a posilňovanie vzťahovej väzby, pre posilňovanie pocitu, že potreby dieťaťa napĺňajú ľudia a nie veci. Aj preto je dojčenie také dôležité.
Sociálne zručnosti človeka sa odvíjajú z veľkej časti práve od toho, akú interakciu s matkou malo dieťa v detstve, a do veľkej miery na toto vplýva množstvo času, ktoré dieťa strávilo v kontakte s matkou pri dojčení, nosení, spoločnom spaní.
Citlivé obdobie pre začiatok vzťahovej výchovy - „zlatá hodinka po pôrode“
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý, to, čo sa stane v prvých hodinách bezprostredne po pôrode. Tento čas je veľmi citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky. Pretože na rozdiel od matky, ktorá vie, že bábätko leží vedľa v postieľke na pôrodnej sále, bábätko vníma, že matka s ním je vtedy, keď má priamy kontakt koža na kožu a potrebuje cítiť matku čuchom.
Z hľadiska vzťahovej väzby - ak sa kontakt koža na kožu po pôrode uskutoční, matka sa môže spolu s bábätkom vzájomne spoznávať. A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu. Vo výchove sa často hovorí o rôznych stratégiách, napríklad: keď sa udeje takéto správanie dieťaťa, má nasledovať takáto reakcia rodiča. Existuje však aj iná výchova než výchova založená na stratégiách a návodoch zvonka. Funguje dokonalé poznanie dieťaťa. Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch. Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší. Oni sami budú najväčší experti vo výchove svojho dieťaťa.
Kontakt koža na kožu po pôrode ovplyvňuje dieťa a matku z dlhodobého hľadiska
Fyzický kontakt s matkou dokáže dieťaťu zmierniť bolesť, dokáže dieťa zahriať alebo naopak podľa potreby znížiť teplotu, zlepšiť imunitu - deti, ktoré zažijú „zlatú hodinku“ kontaktu koža na kožu s matkou, majú ešte v 6. mesiacoch lepšiu imunitu. Tento kontakt môže potom pokračovať dojčením a nosením, ktorým poznáva bábätko svet z bezpečia náručia rodičov. Bábätká takto spoznávajú svet bezpečným spôsobom, pretože sú s ľuďmi, ktorým dôverujú. Výchovným nástrojom je aj spoločné spanie, pretože rodičmi sme aj v noci, a ak rodičia spia spolu s dieťaťom, trávia s ním ešte čas navyše veľmi fyzickým spôsobom a tým pádom ho ešte lepšie poznajú.
Dojčenie a jeho význam
Aj keď matka nemôže dojčiť, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo. Niekedy by chceli poznať vysvetlenie, ale neveria, že by sa so svojimi skutočnými pocitmi mohli niekomu zveriť. V drvivej väčšine prípadov do tejto kategórie spadajú matky, ktoré veľmi dojčiť chceli, a na svojej ceste za dojčením narazili na toľko prekážok, že tieto problémy nedokázali riešiť, mali to veľmi ťažké a náročné, a preto sa s tým pochopiteľne veľmi ťažko vyrovnávajú.
To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku. Môže im pomôcť stretnúť sa s poradkyňou pri dojčení ešte pred tým, než budú mať napríklad druhé dieťatko, aby sa poradkyni mohli zveriť so svojimi pocitmi, aby mohli pochopiť, čo sa vlastne stalo, a prejsť stratégie, ako sa v budúcnosti vyhnúť, aby sa toto nezopakovalo. Pretože situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné. Je síce pravda, že to, s čím sa matky pri dojčení stretávajú, môže byť veľmi rozmanité, ale väčšinou ide o nasledovné situácie:
- Bábätko, ktoré sa neprisáva alebo odmieta dojčenie
- Bábätko, ktoré nevypije dosť mlieka, nepriberá alebo ktoré je dokrmované umelým mliekom
- Matka, ktorá má bolestivé bradavky alebo prsia
- Bábätko, ktoré veľmi plače
- Matka alebo bábätko sú choré
- Matka, ktorá potrebuje užívať lieky či podstúpiť diagnostiku alebo liečbu.
Je dobré vedieť, že poradkyňa pri dojčení vám dokáže v týchto situáciách poradiť a pomôcť tak, aby dojčenie mohlo pokračovať.
Vzťahová väzba a separačná úzkosť
Dôvodom plaču a prejavom separačnej úzkosti vám pomôžu porozumieť zákonitosti vzťahovej väzby. „Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. Vzťahová väzba, trvalé a hlboké emocionálne puto, sa u dieťaťa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam.
„Dieťa vás sleduje a udržuje si s vami blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádzate a keď sa vzdialite, nasleduje krik, plač alebo volanie. Už v prvých týždňoch pozorujeme, že dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu. Psychologička vysvetľuje: „Ako matka svojmu dieťatku prirodzene poskytujete rôzne podnety. Napríklad pri dojčení je vaša tvár vo vzdialenosti 18 - 20 centimetrov od tváre bábätka, a presne na takúto vzdialenosť novorodeniatko najlepšie vidí. Keď držíte bábätko v náručí, umožňujete mu okrem fyzického kontaktu aj možnosť priamo skúmať vašu tvár. Reakcia dojčaťa zameraná na vás vedie k tomu, aby ste sa mu ešte viac prihovárali a venovali a tým mu zase vy pomáhate ďalej sa rozvíjať. Napríklad vtedy, keď dieťatko začne prejavovať záujem o váš hlas a vy vidíte, že na vás reaguje, začnete sa s ním rozprávať alebo mu spievať ešte viac.
Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. „Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Ak je dieťa nepokojné, keď ste preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s vami vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u vás. Vzťahové väzby k ďalším osobám si deti zvyčajne vytvoria v období od desať mesiacov do roka a pol, kedy sú už samostatnejšie. „Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne. Dieťa si zvyčajne vzťahovú väzbu tvorí s viacerými osobami. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku.
Väzba na hračku alebo podobný objekt
Psychologička radí: „Väzba na hračku alebo podobný objekt nie je nič nezvyčajné a vytvorí sa preto, že ju dieťatko potrebuje. Pre prípad, že dieťa svoj obľúbený predmet stratí alebo len zapatroší, je praktické mať po ruke jeho kópiu, keďže jeho strata môže byť stresujúca nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Väzba na predmet sa môže vyskytnúť aj v situácii, keď má dieťa k matke vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu.
Ako zvládnuť odlúčenie od dieťaťa
Otázka: Je v poriadku, keď moje dieťa plače, keď od neho odchádzam, lebo si potrebujem odskočiť k lekárovi? Ako mu mám jeho úzkosť uľahčiť?
Mária Majetićová: V období vytvárania vzťahovej väzby je normálne, že bábätko pri matkinom odchode protestuje, má to tak byť. Neznamená to však, že sa mama nesmie od bábätka ani pohnúť. Pre dieťa je to citlivé obdobie, takže keď mama odchádza, napríklad k lekárovi, je dobré, keď dieťa zostáva s otcom alebo s babičkou, teda inou blízkou osobou, ktorá ho ľúbi. Odporúčam, aby sa mamina prišla krátko rozlúčiť a povedať bábätku, že sa vráti. Plaču sa netreba báť, je pri ňom otec alebo babka, ktorí ho utíšia a pomôžu mu zvládnuť stresovú situáciu.
Mária Majetićová: Dieťa by malo byť s inou blízkou osobou, ktorá jemnocitne reaguje na jeho podnety. Možno je to vo vašom prípade otec dieťaťa alebo babka.
Mária Majetićová: V takom prípade je pre dieťa najlepšie, keď sa oň počas vašej neprítomnosti stará osoba, ku ktorej má druhú najsilnejšiu vzťahovú väzbu. Ak sa vzťahová väzba ešte nevytvorila, je pre dieťa najlepšie byť s inou blízkou osobou, ktorá dokáže adekvátne a láskavo reagovať na jeho podnety.
Rola matky: Od symbiózy k samostatnosti
Dnešná spoločnosť je nepochybne zložitejšia ako spoločnosť spred niekoľkých desaťročí, a preto možno predpokladať, že aj rola matky je o čosi komplexnejšia. Podľa britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta (1896 - 1971) možno matku považovať za „dostatočne dobrú“: pri narodení dieťa neexistuje ako jednotlivec, ale je súčasťou páru a je zrastené s vonkajšou realitou, pretože si neuvedomuje hranice medzi vnútrom a vonkajškom (symbiotický vzťah). Stručne povedané, všadeprítomná matka, ktorá pozná všetky odpovede skôr, ako dieťa položí otázky, všemocná, pretože má na všetko dosah - a keď sa jej niečo vymkne spod kontroly, cíti sa vinná - nie je dobrou matkou. Dokonalé matky vytvárajú choré deti.
Zrkadlový pohľad, ktorý je potrebný na začiatku života novorodenca, sa mení na „okno do sveta“. Ale potom sa zrkadlo rozbije, musí sa rozbiť. A zo zrkadla sa stáva okno. Matka sa otvára a berie dieťa so sebou: dovoľuje mu objavovať svet, zažívať svoju jedinečnosť, poznávať svojím telom, bez sprostredkovania. Dieťa vkladá predmety do úst, počúva, hýbe sa, padá, nachádza v sebe silu vstať, pýta sa… Dieťa môže kráčať samo bez toho, aby mu v tom dospelý bránil: nové cesty sú priateľstvá, šport, hygienické a stravovacie návyky, školské povinnosti.
Ako byť dostatočne dobrou matkou?
- Byť vždy nablízku: v prvých mesiacoch života dieťaťa ide o fyzickú a emocionálnu prítomnosť, zaručenie starostlivosti o zdravie a čistotu dieťaťa, kŕmenie. Dieťa potrebuje cítiť, že je tu niekto, kto ho chráni a stará sa oň.
- Byť prítomná vo vnútri: v nasledujúcich rokoch sa dieťa naučí zostať aj bez fyzickej prítomnosti matky, pretože si o nej vytvorí trvalý mentálny obraz.
- Byť v úzadí: vo veku 8 - 10 rokov je potrebné, aby sa matka ako všemocná postava, ktorá vie vyriešiť všetky problémy, postupne vytratila a zostala v úzadí. Áno, pretože matka nie je len tá, ktorá dieťa porodí, naučí ho chodiť, prijíma a chráni ho, ale aj tá, ktorá ho v istej chvíli nechá ísť.
Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo s matkou, keby sa nejakým zvláštnym procesom rozhodla, že dieťa, ktoré nosí, neporodí v čase, ktorý má stanovený. Ak matka nedovolí dieťaťu vzdialiť sa, ak mu neumožní odstup a nie je schopná vymaniť sa zo symbiózy, je to cesta k smrti. Z psychologického, nie fyzického hľadiska to vedie k zániku vzťahu. Niektoré matky si svoje deti vo veku 8 až 10 rokov ešte stále držia tesne pripútané. Tieto deti v škole fungujú veľmi dobre, napríklad sa dobre správajú a sú vždy zdvorilé, ale chýba im sebadôvera, potrebujú uznanie dospelých, majú problémy vo vzťahoch s rovesníkmi a boja sa, že nesplnia očakávania rodičov.
Byť matkou je dnes veľmi namáhavé, ale rozhodne krásne a fascinujúce. Vzorom matiek je Mária, matka krásnej Lásky, ktorá sa nedala odradiť tvárou v tvár nesmiernej úlohe vychovávať Božie dieťa. Prosme ju o ochranu a pomoc.