Fenomenálne deti najčastejšie excelujú v oblasti matematiky a hudby, pretože tieto disciplíny si nevyžadujú životné skúsenosti. Napríklad Zerah Colburn za štyri sekundy vypočítal, koľko minút má štyridsaťosem rokov. Niektoré zázračné deti sa napriek všeobecným tvrdeniam o tom, že to nie je možné, preslávili aj v literatúre. Nadpriemerne inteligentné deti však na každom kroku nesprevádza iba aplauz a úspech. Obrovské nadanie má aj odvrátenú stránku. Nehovoriac o tých, ktoré predčasne zomreli. Hoci väčšina zázračných detí po krátkom a strmom rozlete upadla do zabudnutia, mladí hudobní géniovia ‒ neraz potomkovia významných hudobných rodín ‒ boli na tom o niečo lepšie.
Určite najznámejším bol Rakúšan Wolfgang Amadeus Mozart (1756 - 1791). Podľa niektorých hudobných odborníkov bol práve on najvýznamnejším skladateľom všetkých čias. Wolfgang Amadeus Mozart (* 27. január 1756, Salzburg - † 5. december 1791, Viedeň), pokrstený ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart bol rakúsky klasicistický hudobný skladateľ. Jeho diela mali veľký vplyv na vývoj európskej hudby.
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartovcov. Jeho otec, Leopold, je opisovaný ako bezcitný človek, dychtivý využiť zázračné dary svojho syna. Mozart sa v troch rokoch sa naučil hrať na čembalo, v štyroch hral na husle a o rok neskôr komponoval vlastné drobné skladby. Mozart mal spolu šesť súrodencov, avšak dospelosti sa dožili iba dve z detí - samotný Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra Maria Anna, prezývaná Nannerl. Práve Nannerl je mimoriadne zaujímavou osobou v živote rakúskeho hudobného klenotu W. A. Súrodenci Wolfgang a Nannerl prežili svoje detstvo na cestách. Jazdili po koncertných turné po celej Európe a zväčša boli predstavovaní ako zázračné deti. Dokonca sa to viac hovorilo o Nannerl, než o Wolfgangovi. Poslucháčmi totiž bola považovaná za ešte lepšiu hudobníčku.
Plody Amadeovho talentu na seba nenechali dlho čakať. Mozart prvýkrát očaril Salzburg už ako trojročný. V štyroch rokoch si dokázal zapamätať každú notu v každom sóle koncertov, ktoré počul a páčili sa mu. Keď mal šesť rokov, spolu s otcom a so sestrou Máriou Annou (ktorá bola tiež už ako osemročná klavírnou virtuózkou) sa vydali na dlhé turné po Európe. Koncertovali korunovaným hlavám a aristokracii vo viacerých krajinách. V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po Taliansku. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe.
Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku 1777 s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Do Salzburgu sa Mozart vrátil v januári 1779 na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a divadlo v Mníchove. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby.
Napriek nezvyčajnému nadaniu mu otec nedokázal zaistiť miesto primerané jeho úrovni a talentu. Dvadsaťpäťročný Mozart sa preto v roku 1781 o to pokúsil sám. Odišiel zo Salzburgu do Viedne a o rok neskôr sa oženil so speváčkou Constanze Weberovou. Sobáš si vyžiadal svoju obeť na jeho skromných financiách. Viedeň sa stala jeho novým domovom, kde sa zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej nemčiny. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel Zaida a oceňovaná opera Únos zo Serailu (Entführung aus dem Serail). V roku 1782 sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda.
Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. V roku 1785 Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi 1786 a 1790 vznikli Mozartove najslávnejšie opery Don Giovanni a Figarova svadba, ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian Lorenzo da Ponte. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v Prahe v Stavovskom divadle, kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy.
Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. Po smrti Jozefa II. v roku 1790 jeho brat a nástupca Leopold II., reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol Antonio Salieri, s názvom Così fan tutte (Také sú všetky).
Podľa romantickej fabulácie 19. storočia bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo.
V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu Così fan tutte vo Frankfurte nad Mohanom a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel Čarovná flauta (Die Zauberflöte), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Za svoj krátky život napísal 54 symfónií, 24 opier, veľa vokálnych skladieb, koncertov a iných diel.
Mozart - dokument o najväčšom zázračnom dieťati v dejinách
V zime v roku 1791 sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a 5. decembra zomrel. Jeho posledné dielo je Rekviem. Zanechal jedno nedokončené dielo - requiem in d minor. Zomrel 35-ročný vo Viedni v úplnej biede. Je pochovaný v spoločnom hrobe viedenskej chudoby. Hudobný génius napriek všetkým úspechom, ktoré počas života zažil, bol pochovaný do hrobu 3. triedy. Hrob 3. triedy je podľa pohrebného poriadku vydaného cisárom Jozefom tým najjednoduchším a najlacnejším. Smútočné obecenstvo nejde k hrobu. To je zvyk. Veď uloženie mŕtveho do hrobu je úlohou hrobára, nie? Pred smrťou pracoval ako o dušu. Mal zákazku, ktorú mu sprostredkoval jeden známy. Aj napriek vysokým teplotám sa Mozart nevzdal. Jeho smrť prišla v skorých ranných hodinách. Skonal v posteli vo svojom byte v Rauhensteigergasse 8 vo Viedni. Príčina smrti bola konštatovaná ako „prudká miliária sprevádzaná vysokými teplotami“. Prudká miliária však nedáva odpoveď na otázku, z čoho vlastne teploty a choroba vznikla. Jedna z nich zakladá na tom, že Mozart mohol byť otrávený jedom. Sám sa totiž pri jazde na koči mal vyjadriť, že už nepotrvá dlho a bude niekým otrávený.
Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Keďže tvorba Wolfganga Amadea Mozarta je veľmi rozsiahla, bolo potrebné ju tematicky a časovo zoradiť. Je známe, že už počas svojho života si Mozart podrobne viedol záznam o všetkých dielach, ktoré skomponoval. Na orientáciu v jeho dielach sa používa tzv. Köchelov zoznam (Köchelverzeichnis, KV). Tento súpis všetkých zdokumentovaných diel W. A. Mozart.
Kdyby se hrály jedna za druhou, zněly by nepřetržitě 9 dní a nocí, což je 220 hodin. Postupem času už nebyl Mozart ve Vídni tolik oblíben jako předtím, proto odjel do Prahy. Zjistil totiž, že v Praze stále ještě provolávají slávu jeho skladbám i mimo divadlo. Jeho hudba zněla i ve všech bohatých rodinách.
Ojedinelý portrét rakúskeho hudobného skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý ho zachytáva ako 13-ročného, predali za štyri milióny eur na dražbe aukčného domu Christie's v Paríži. Obraz zachytáva Mozarta, ako hrá na čembalo počas turné po Taliansku v januári 1770. Podľa Christie's sa Mozart a jeho otec zdržiavali v tom čase v meste Verona s popredným predstaviteľom Benátskej republiky Pietrom Lugiatim. Dielo je pripisované umelcovi z Verony. Portrét, vydražený v stredu na parížskej aukcii, púta pozornosť bádateľov, pretože zároveň zobrazuje kompletný notový záznam, ktorý je zachytený len na tomto obraze. Inkriminovaná partitúra je na obraze označená ako "molto allegro" (veľmi rýchlo) a v súčasnosti je svetovo známa ako "Allegro of Verona, KV72a in G Major".
Svoje by o tom vedela hovoriť aj rodina Mozartovcov. Ako všetky dievčatá, aj Nannerl dospela a stala sa z nej žena súca vydaja. V tom čase bolo pre takúto ženu priam nevhodné, aby sa živila hudbou. Ani samotný otec Leopold s kariérou hudobníčky nesúhlasil. Jeden z najväčších hudobných talentov bol tak napokon potlačený svojím mladším bratom a história si dnes pamätá iba nesmierny talent Wolfganga Amadea. Našťastie, svetu zostal aspoň nevídaný talent Wolfganga, i keď je určite veľká škoda, že sa tvorba Nannerl s ohľadom na vtedajšie pomery nedochovala. Odborníci zaoberajúci sa Wolfgangovým životom tvrdia, že aj z mnohých listov, ktoré si súrodenci napísali, je zjavné, že Wolfgang sa pri svojej tvorbe inšpiroval práve Nannerl. V Mozartovej dobe síce komponovali aj ženy, no tie patrili ku šľachte, od ktorej sa to priam očakávalo. Mozartovci však patrili iba k strednej triede a ženy bez šľachtického pôvodu hrajúce za peniaze boli spoločnosťou odsudzované rovnako ako prostitútky.
