Zákon o rodine je kľúčovým predpisom, ktorý upravuje vzťahy v rodine, vrátane vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a naopak. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako zákon definuje a upravuje starostlivosť o dieťa a súvisiace povinnosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Táto povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa, teda nezaniká dosiahnutím plnoletosti. Potvrdzuje to aj prax súdov.
Zákon o rodine ďalej upravuje, v akom rozsahu rodičia maloletého dieťaťa prispievajú na výživu dieťaťa. Prihliada sa pritom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Súčasne súd prihliada na to, v akom rozsahu sa rodič zúčastňuje na starostlivosti o dieťa. V tomto prípade je podstatné, či ide o striedavú starostlivosť, osobnú starostlivosť jedného rodiča, prípadne či rodičia žijú spolu.
Rozsah vyživovacej povinnosti v závislosti od formy starostlivosti
V predošlých dvoch prípadoch (striedavá osobná starostlivosť a osobná starostlivosť jedného rodiča) je vyživovacia povinnosť upravená odlišne.
- Striedavá osobná starostlivosť: V prípade striedavej osobnej starostlivosti rodičia prispievajú na výživu dieťaťa priamo.
- Osobná starostlivosť jedného rodiča: V prípade osobnej starostlivosti jedného rodiča súd určuje výživné, ktoré je nevyhnutné poskytovať na výdavky pre dieťa.
Dôležité upozornenie: "Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť."
V danom prípade súd upraví výšku sumy výživného na návrh. Všetky tieto aspekty súd posudzuje individuálne v závislosti od konkrétnych okolností prípadu.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Zákon o rodine upravuje aj vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Táto povinnosť vzniká za splnenia dvoch základných podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
- Dieťa je schopné samostatne sa živiť.
- Rodičia si túto povinnosť nemôžu zabezpečiť sami a potrebujú pomoc.
Ak rodičia nepotrebujú pomoc a majú dostatočný zdroj príjmu (z práce, dôchodku), nevzniká dieťaťu vyživovacia povinnosť k rodičom.
Rozsah vyživovacej povinnosti detí voči rodičom
V zmysle § 67 ods. 1 Zákona o rodine platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“
Odpoveď na otázku, ako sa má dieťa podieľať na výživnom, je teda posudzovaná individuálne. Ak by v budúcnosti došlo k situácii, že by jedno dieťa plnilo vyživovaciu povinnosť za svojho súrodenca, poprípade opačne, v zmysle § 79 ods. zákona o rodine sa k tomu pristupuje s prihliadnutím na všetky okolnosti.
Situácie týkajúce sa vyživovacej povinnosti detí k rodičom
- Potreba umiestnenia rodiča v domove dôchodcov: Ak matka potrebuje doplácať na pobyt v domove dôchodcov, a má vlastný byt, ktorý nechce predať, nie je na predaj bytu potrebný súhlas detí. Pokiaľ nie je rodič schopný uskutočniť právny úkon (napr. predaj bytu) z dôvodu zdravotného stavu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd by v takomto prípade ustanovil opatrovníka, ktorý by ju mohol zastupovať.
- Finančná situácia rodiča a súrodenecké povinnosti: Ak je otec na dôchodku v nepriaznivej finančnej situácii a jeden zo súrodencov nejaví záujem pomôcť, druhý súrodenec, ktorý má nižší príjem, sa môže domáhať spravodlivého podielu na výživnom od druhého súrodenca. Súd pri určovaní výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného (rodiča), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných (detí).
Podľa odbornej právnej literatúry: „Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného.“
Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v § 154-157 Civilného mimosporového poriadku. Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.
Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičom, ak predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.
Manželstvo a rodina v kontexte Zákona o rodine
Zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Práva a povinnosti manželov
- O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
- O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
- Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
Rozvod a starostlivosť o maloleté deti
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Boj o deti (diskusná TV relácia o striedavej osobnej starostlivosti) po rozvode - rozchode
Ďalšie formy starostlivosti o dieťa
Zákon o rodine upravuje aj ďalšie formy starostlivosti o dieťa, ako je náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa ďalšie predpoklady. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá spĺňa stanovené predpoklady a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti.
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
V prípade, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.