Zamestnanie rodičov s postihnutým dieťaťom: Výzvy, podpora a príležitosti

Je prirodzené, že všetci rodičia chcú mať zdravé, normálne, ak nie priamo „perfektné“ deti. Mnoho rodičov má dokonca vopred utvorenú predstavu o tom, ako má ich dieťa vyzerať a čím sa má v budúcnosti stať, a to často krát ešte skôr, než sa im dieťa narodí. Významnú rolu tu zohráva aj spoločenské prostredie, pretože i ono má dosť určitú predstavu o „správnom“ dieťati. V súčasnosti, viac ako kedykoľvek predtým, sa vysoká inteligencia a príjemný zovňajšok - popri vždy cenenom zdraví - preferujú ako spoločensky významné hodnoty.

Postihnuté deti, žiaľ, mnohokrát tieto kritériá nespĺňajú. Sú touto skutočnosťou často stigmatizované a následne izolované, pričom stigma a izolácia sa dotýkajú celej rodiny. Čím viac sa dieťa odlišuje od spoločensky uznávaných noriem, tým väčšia je diskreditácia rodiny nielen z pohľadu spoločenského okolia, ale nezriedka aj v očiach samotných jej príslušníkov.

Cesta k práci s postihnutými deťmi a deťmi s rizikovým vývojom

Práca s deťmi s postihnutím je pre mnohých poslaním. Erika Tichá, ktorá sa venuje tejto oblasti, uvádza, že jej mama bola učiteľka v materskej škole, čo ju prirodzene viedlo k pedagogike. Ona sama sa rozhodla študovať špeciálnu a liečebnú pedagogiku, pretože v Lučenci učila tancovať deti so sluchovým postihnutím, čo bola pre ňu významná skúsenosť. Nevie si predstaviť, že by robila niečo iné. Má svoju prácu rada a je vďačná za možnosť stretávať rodiny, spolu s nimi prekonávať prekážky a tešiť sa z malých úspechov.

Iná osobná asistentka opisuje svoju cestu k práci s postihnutým dieťaťom. Zo začiatku nemala ani tušenie, čo práca osobnej asistentky obnáša. Postupne sa však všetko naučila a hoci sú asistencie občas náročné, svojich klientov má rada. Po mesiaci v práci jej bola ponúknutá asistencia s hyperaktívnym autistickým chlapcom. Aj keď mala obavy, napokon súhlasila a stretla sa s rodinou. Pamätá si, že prvé stretnutie bolo príjemné, no stále cítila strach, zároveň sa však tešila na starostlivosť o chlapčeka. Zistila, že nekomunikuje a je ťažko postihnutý, o autizme predtým nič nevedela. Napriek tomu si Marka obľúbila a tešila sa na spoločné chvíle.

Náročnosť práce a podpora rodín

Práca s deťmi s postihnutím, a zvlášť s hyperaktívnymi, dáva zabrať. Asistentka opisuje, že práca s Marekom bola náročná, ako keby mala na starosti desať detí. Postupne si však zvykla na všetko a Marek na ňu, rovnako aj jeho rodičia a ona si rozumeli a pomáhali si. Marek má občas striedavé nálady, dokáže sa nahnevať a škriabať, ale na druhej strane vie byť zlatý a vyjadriť lásku. Po čase si zvykla byť jeho osobnou asistentkou a s jeho rodičmi vychádza dobre. Je spokojná a oni tiež, vychádzajú si v ústrety.

Erika Tichá uvádza, že je to práca, v ktorej sa dáva aj prijíma. Osudy rodín, ktoré stretáva, nie sú ľahké. Ak sa narodí dieťa s postihnutím, zmení to celkovú atmosféru v rodine. Mnohé rodiny vnímajú svoju situáciu ako ťažkú len dovtedy, kým sa na ňu nezačnú pozerať inak. Je len na sile rodiny a jej okolia, ako sa s novou situáciou vyrovnajú. Sú takí, ktorí to vzdajú, a naopak, iné rodiny ich neľahký osud spojí a posilní.

Prácu si neraz nosí aj domov, pretože má veľa povinností, ktoré nestihne v centre. Snaží sa však prinášať domov seba a všetko silné a pozitívne, čo jej skúsenosť a poznanie rodín dáva. Ak by ju práca pohltila do tej miery, že by sa nedokázala odosobniť a vyjsť z roly poradcu, nemohla by byť rodinám nápomocná.

Centrá včasnej intervencie a ich úloha

Centrá včasnej intervencie zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore rodín s deťmi so zdravotným postihnutím alebo s rizikovým vývinom. Vznikli s cieľom poskytovať odbornú pomoc už od raného veku dieťaťa. V Českej republike existuje 47 takýchto zariadení, pričom štát financuje až 80 % nákladov. Na Slovensku fungujú len tri - v Bratislave, Žiline a Prešove, pričom štvrté centrum vzniká v Banskej Bystrici.

Centrum včasnej intervencie v Bratislave vzniklo v roku 2014 a služby rodinám poskytuje od apríla predchádzajúceho roka. Momentálne poskytuje službu včasnej intervencie 40 rodinám s deťmi vo veku od narodenia do siedmich rokov, prednostne však prijímajú deti raného veku do troch rokov. Ideálne je, keď rodina vyhľadá centrum s čo najmenším dieťatkom.

Pomoc sa orientuje na rodinu a rodičov v ich domácom prostredí počas pravidelných stretnutí s tímom poradcov. Rodičia hľadajú odpovede na otázky týkajúce sa starostlivosti o dieťa, jeho stimulácie, ale aj vzťahov a života s okolím. Ak sú v rodine ďalšie deti, rozprávajú sa aj s nimi a snažia sa ich zapojiť do života so súrodencom s postihnutím.

Služby centra sú bezplatné, no rodičia prispievajú na cestovné náklady vo výške 10 eur, nakoľko poskytujú podporu v domácom prostredí v rámci celého Bratislavského kraja.

Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím

Vytváranie pracovných príležitostí pre ľudí s mentálnym postihnutím je dlhodobou výzvou. Iveta Mišová, ktorá sa dlhé roky venuje tejto problematike, spolu s kolegami založila sociálny podnik a rehabilitačné centrum Bivio. Ich cieľom je pripravovať ľudí s mentálnym postihnutím na prácu a zároveň ich zamestnávať.

Vznik Bivia nebol ľahký. Museli zohnať financie, zrekonštruovať starú školu a získať podporu od dánskych nadácií. Ľudia s mentálnym postihnutím majú na trhu práce ťažšiu pozíciu v konkurencii so zdravými jedincom. Aj keď sa mnohé činnosti dokážu naučiť, nie každý zamestnávateľ má trpezlivosť zaúčať ich dostatočne dlhý čas. Vzdelávací systém ich tiež nie vždy dostatočne pripraví na voľné pozície.

Bivio vytvorilo tréningové pracovisko - hotel rodinného typu, reštauráciu a práčovňu. Peniaze získavajú na to, aby mohli ďalej vzdelávať ľudí s mentálnym postihnutím. Všetky zarobené peniaze sa vracajú späť do Bivia, klienti neplatia školné, len poplatok za poskytnuté sociálne služby.

V Biviu sa klienti pripravujú na zamestnanie počas dvoch rokov. Každý nový klient by mal prejsť všetkými prevádzkami a postupne sa zaúčať na rôzne práce. V rámci reštaurácie robia pomocné práce v kuchyni, pomocných čašníkov, v hoteli sa zaúčajú za chyžné, upratovačov a potom príde na rad práčovňa. Väčšinou ide o práce, ktoré sa dajú vykonávať kdekoľvek.

Podpora zamestnávateľov a legislatíva

Firmy sa nemusia báť zamestnávať ľudí s mentálnym postihnutím. Sú to verní zamestnanci, ktorí nemajú fluktuáciu, sú vďační, kamarátski a dávajú veľa lásky. Okrem toho, keď zamestnávateľ vytvorí chránené pracovisko, môže dostať príspevok z úradu práce. Je však potrebné si dopredu naštudovať legislatívu a požiadavky, ktoré musí firma splniť.

Zákonník práce je nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť získať súhlas úradu práce pred podaním výpovede zamestnancovi so zdravotným postihnutím, je výpoveď neplatná. Zamestnanec sa môže obrátiť na súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Mnohé firmy už dnes aktívne zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením. Spoločnosť Curaden zamestnáva na svojich maloobchodných prevádzkach ľudí s autizmom alebo Downovým syndrómom, ktorých nazývajú „výnimočnými kolegami“. V Tescu zamestnávajú stovky ľudí so zdravotným znevýhodnením na rôznych pozíciách. VÚB banka zamestnáva ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia, vrátane neurodivergentných mladých ľudí na IT úseku.

V týchto procesoch zohráva významnú úlohu mediátor - či už je ním rodič, vychovávateľ alebo pracovný kouč. Dôležitá je aj príprava personalizovaného postupu v spolupráci s koučom pre každého zamestnanca. Spoločnosti tiež vytvárajú inkluzívne pracovné prostredie, ktoré zohľadňuje individuálne potreby zamestnancov, napríklad úpravami pracoviska.

Výzvy a rezervy

Napriek pokroku v oblasti zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, stále existujú výzvy. Jednou z nich je nedostatok odborníkov a dlhé čakacie doby na diagnostiku. Regionálny nedostatok špecializovaných tried v rámci základných škôl a komplikácie s pridelením pedagogických asistentov sú tiež problémom.

Veľké rezervy vidieť aj v celkovej komunikácii s verejnosťou a v spolupráci v rámci komunít. Nie všade sú ľudia naklonení podporovanému bývaniu alebo inklúzii. Je dôležité pracovať s verejnosťou a budovať porozumenie a akceptáciu.

Pri zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím je dôležité uvedomiť si, že nie každý človek so zdravotným znevýhodnením je vhodný pre otvorený trh práce. Rozhodujúce je zvládanie aktivít denného života potrebných pre prácu a správanie počas výkonu práce.

Pre zamestnávateľov je tiež novou skúsenosťou komunikácia s rodičom osoby so zdravotným znevýhodnením. Je výhodou, ak má kolektív alebo aspoň tímlíder skúsenosť s takýmto kolegom či kolegyňou. Je potrebné počítať s dlhším pracovným začlenením a s tým, že si to bude vyžadovať extra čas iných kolegov, čo môže ovplyvniť výkonnosť celého tímu.

tags: #zamestnanie #rodicov #ktory #maju #postihnute #dieta