Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má významné postavenie bez ohľadu na to, či rodičia žijú v manželstve alebo nie. Nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká.
Základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie, je schopnosť samostatne sa živiť. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať na oboch stranách. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výživnom alebo schválenú dohodu o výživnom. Pri zmene rozhodnutia o výživnom prihliadne súd na správanie dieťaťa k rodičom a na to, ako rodičia dbajú o svoje dieťa. Ak dieťa bezdôvodne neplní povinnosti voči rodičom, ktoré mu ukladá zákon, alebo ak zámerne koná v rozpore s dobrými mravmi, môže súd výživné znížiť alebo zrušiť.
Dôvody na zamietnutie návrhu na zníženie výživného
Existuje niekoľko dôvodov, prečo súd môže zamietnuť návrh na zníženie výživného na plnoleté dieťa:
- Dieťa stále nie je schopné samo sa živiť: Ak dieťa pokračuje v štúdiu, má zdravotné problémy alebo iné objektívne prekážky, ktoré mu bránia v zamestnaní, súd môže návrh zamietnuť.
- Zmena pomerov nie je závažná: Ak zmena pomerov na strane povinného rodiča nie je dostatočne závažná, súd môže návrh zamietnuť.
- Návrh je v rozpore s dobrými mravmi: Ak by zníženie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd môže návrh zamietnuť.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživné trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného:
- Vyživovacia povinnosť je určené súdnym rozhodnutím - v tomto prípade je potrebné podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Vyživovacia povinnosť nie je určené súdnym rozhodnutím - v tomto prípade vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona.
Je veľmi dôležité, či plnoleté dieťa navštevuje ešte školu alebo nie. Pokiaľ dieťa už nenavštevuje školu a je zamestnané, príp. poberá nejaké dávky (je evidované na Úrade práce, soc. dávky), potom je možné, aby súd návrh na zníženie alebo zrušenie výživného zamietol, ak dieťa preukáže, že aj napriek týmto okolnostiam nie je schopné samo sa živiť.
Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07.
Proces podávania návrhu na zrušenie alebo zníženie výživného
Ak rodič chce požiadať o zrušenie alebo zníženie výživného, musí podať návrh na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa.
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j.
- Návrh odôvodnite najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.
- Prílohy: rodný list dieťaťa, potvrdenie o príjme dieťaťa, potvrdenie o ukončení štúdia, lekárske správy (ak sú relevantné).
Súd následne vyzve dieťa na vyjadrenie a nariadi pojednávanie. Na pojednávaní súd skúma všetky okolnosti prípadu a rozhodne, či sú splnené podmienky na zrušenie alebo zníženie výživného.
5 spôsobov, ako znížiť výživné na dieťa, ak nemáte starostlivosť
V prípade, ak súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti, táto strata účinnosti nastáva odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Je dôležité si uvedomiť, že súd pri rozhodovaní o zrušení alebo znížení výživného zohľadňuje všetky okolnosti prípadu a riadi sa zákonom o rodine a súdnou praxou. Dôležité je preukázať, že nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Súd tiež skúma, či je dieťa skutočne schopné samostatne sa živiť a či si plní svoje povinnosti.