Fenomenálne deti najčastejšie excelujú v oblasti matematiky a hudby, pretože tieto disciplíny si nevyžadujú životné skúsenosti. Napríklad Zerah Colburn za štyri sekundy vypočítal, koľko minút má štyridsaťosem rokov. Niektoré zázračné deti sa napriek všeobecným tvrdeniam o tom, že to nie je možné, preslávili aj v literatúre. Nadpriemerne inteligentné deti však na každom kroku nesprevádza iba aplauz a úspech. Obrovské nadanie má aj odvrátenú stránku. Nehovoriac o tých, ktoré predčasne zomreli. Hoci väčšina zázračných detí po krátkom a strmom rozlete upadla do zabudnutia, mladí hudobní géniovia ‒ neraz potomkovia významných hudobných rodín ‒ boli na tom o niečo lepšie.
Určite najznámejším bol Rakúšan Wolfgang Amadeus Mozart (1756 - 1791). Podľa niektorých hudobných odborníkov bol práve on najvýznamnejším skladateľom všetkých čias. Wolfgang Amadeus Mozart (* 27. január 1756, Salzburg - † 5. december 1791, Viedeň), pokrstený ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart bol rakúsky klasicistický hudobný skladateľ. Jeho diela mali veľký vplyv na vývoj európskej hudby.
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Marie Mozartovcov. Jeho otec, Leopold, je opisovaný ako bezcitný človek, dychtivý využiť zázračné dary svojho syna. Mozart mal spolu šesť súrodencov, avšak dospelosti sa dožili iba dve z detí - samotný Wolfgang a jeho o päť rokov staršia sestra Maria Anna, prezývaná Nannerl. Práve Nannerl je mimoriadne zaujímavou osobou v živote rakúskeho hudobného klenotu W. A. Súrodenci Wolfgang a Nannerl prežili svoje detstvo na cestách. Jazdili po koncertných turné po celej Európe a zväčša boli predstavovaní ako zázračné deti. Dokonca sa to viac hovorilo o Nannerl, než o Wolfgangovi. Poslucháčmi totiž bola považovaná za ešte lepšiu hudobníčku.
Mozart sa v troch rokoch sa naučil hrať na čembalo, v štyroch hral na husle a o rok neskôr komponoval vlastné drobné skladby. Plody Amadeovho talentu na seba nenechali dlho čakať. Mozart prvýkrát očaril Salzburg už ako trojročný. V štyroch rokoch si dokázal zapamätať každú notu v každom sóle koncertov, ktoré počul a páčili sa mu. Keď mal šesť rokov, spolu s otcom a so sestrou Máriou Annou (ktorá bola tiež už ako osemročná klavírnou virtuózkou) sa vydali na dlhé turné po Európe. Koncertovali korunovaným hlavám a aristokracii vo viacerých krajinách.
V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po Taliansku. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe.
Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Nejakú dobu strávil Mozart v rodnom Salzburgu, ale čoskoro bol prepustený zo služby a odišiel na jeseň v roku 1777 s matkou na ďalšie turné po Európe. Prešiel niekoľko nemeckých miest a keď sa mu nepodarilo získať miesto v Mannheime, odcestoval aj s matkou do Paríža. Do Salzburgu sa Mozart vrátil v januári 1779 na miesto organistu. Počas dvoch rokov pôsobenia v Salzburgu skomponoval okrem zvyčajných skladieb súvisiacich so službou pri dvore takisto niekoľko opier pre kočovné divadelné spoločnosti a divadlo v Mníchove. Mozart život v Salzburgu zle znášal. Ako arcibiskupov poddaný sa usiloval o prepustenie zo služby.
Napriek nezvyčajnému nadaniu mu otec nedokázal zaistiť miesto primerané jeho úrovni a talentu. Dvadsaťpäťročný Mozart sa preto v roku 1781 o to pokúsil sám. Odišiel zo Salzburgu do Viedne a o rok neskôr sa oženil so speváčkou Constanze Weberovou. Sobáš si vyžiadal svoju obeť na jeho skromných financiách. Viedeň sa stala jeho novým domovom, kde sa zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej nemčiny. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel Zaida a oceňovaná opera Únos zo Serailu (Entführung aus dem Serail). V roku 1782 sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda.
Počas prvých dvoch rokov vo Viedni dosiahol Mozart vrchol svojej tvorby, čo sa prejavilo aj na jeho príjmoch. Po pôrode jeho prvého dieťaťa Raimunda, ktorý však zomrel niekoľko mesiacov po narodení, Mozart odišiel so svojou manželkou do Salzburgu, aby ju predstavil otcovi a sestre. K uzmiereniu však nedošlo. Dva roky po narodení druhého dieťaťa Carla Thomasa, ktorý sa dožil dospelosti, porodila Konstance ďalšieho syna. V roku 1785 Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi 1786 a 1790 vznikli Mozartove najslávnejšie opery Don Giovanni a Figarova svadba, ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian Lorenzo da Ponte. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v Prahe v Stavovskom divadle, kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy.
Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. Po smrti Jozefa II. v roku 1790 jeho brat a nástupca Leopold II., reorganizoval dvorný život, ale Mozarta sa to nedotklo. Náročné pre neho ale bolo financovať Konstancino liečenie v kúpeľoch Baden. V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol Antonio Salieri, s názvom Così fan tutte (Také sú všetky).
Podľa romantickej fabulácie 19. storočia bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo.
V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu Così fan tutte vo Frankfurte nad Mohanom a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel Čarovná flauta (Die Zauberflöte), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Za svoj krátky život napísal 54 symfónií, 24 opier, veľa vokálnych skladieb, koncertov a iných diel.
Keby sa všetky Mozartove diela hrali jedna za druhou, zneli by nepretržite 9 dní a nocí, čo je 220 hodín. Postupom času už nebol Mozart vo Viedni toľko obľúbený ako predtým, preto odjel do Prahy. Zistil totiž, že v Prahe stále ešte provolávajú slávu jeho skladbám i mimo divadlo. Jeho hudba znela aj vo všetkých bohatých rodinách.
V zime v roku 1791 sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a 5. decembra zomrel. Jeho posledné dielo je Rekviem. Zanechal jedno nedokončené dielo - requiem in d minor. Zomrel 35-ročný vo Viedni v úplnej biede. Je pochovaný v spoločnom hrobe viedenskej chudoby. Hudobný génius napriek všetkým úspechom, ktoré počas života zažil, bol pochovaný do hrobu 3. triedy. Hrob 3. triedy je podľa pohrebného poriadku vydaného cisárom Jozefom tým najjednoduchším a najlacnejším. Smútočné obecenstvo nejde k hrobu. To je zvyk. Veď uloženie mŕtveho do hrobu je úlohou hrobára, nie? Pred smrťou pracoval ako o dušu. Mal zákazku, ktorú mu sprostredkoval jeden známy. Aj napriek vysokým teplotám sa Mozart nevzdal. Jeho smrť prišla v skorých ranných hodinách. Skonal v posteli vo svojom byte v Rauhensteigergasse 8 vo Viedni. Príčina smrti bola konštatovaná ako „prudká miliária sprevádzaná vysokými teplotami“. Prudká miliária však nedáva odpoveď na otázku, z čoho vlastne teploty a choroba vznikla. Jedna z nich zakladá na tom, že Mozart mohol byť otrávený jedom. Sám sa totiž pri jazde na koči mal vyjadriť, že už nepotrvá dlho a bude niekým otrávený.
Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom, vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém. Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Keďže tvorba Wolfganga Amadea Mozarta je veľmi rozsiahla, bolo potrebné ju tematicky a časovo zoradiť. Je známe, že už počas svojho života si Mozart podrobne viedol záznam o všetkých dielach, ktoré skomponoval. Na orientáciu v jeho dielach sa používa tzv. Köchelov zoznam (Köchelverzeichnis, KV). Tento súpis všetkých zdokumentovaných diel W. A. Mozart.
Ojedinelý portrét rakúskeho hudobného skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý ho zachytáva ako 13-ročného, predali za štyri milióny eur na dražbe aukčného domu Christie's v Paríži. Obraz zachytáva Mozarta, ako hrá na čembalo počas turné po Taliansku v januári 1770. Podľa Christie's sa Mozart a jeho otec zdržiavali v tom čase v meste Verona s popredným predstaviteľom Benátskej republiky Pietrom Lugiatim. Dielo je pripisované umelcovi z Verony. Portrét, vydražený v stredu na parížskej aukcii, púta pozornosť bádateľov, pretože zároveň zobrazuje kompletný notový záznam, ktorý je zachytený len na tomto obraze. Inkriminovaná partitúra je na obraze označená ako "molto allegro" (veľmi rýchlo) a v súčasnosti je svetovo známa ako "Allegro of Verona, KV72a in G Major".
Svoje by o tom vedela hovoriť aj rodina Mozartovcov. Ako všetky dievčatá, aj Nannerl dospela a stala sa z nej žena súca vydaja. V tom čase bolo pre takúto ženu priam nevhodné, aby sa živila hudbou. Ani samotný otec Leopold s kariérou hudobníčky nesúhlasil. Jeden z najväčších hudobných talentov bol tak napokon potlačený svojím mladším bratom a história si dnes pamätá iba nesmierny talent Wolfganga Amadea. Našťastie, svetu zostal aspoň nevídaný talent Wolfganga, i keď je určite veľká škoda, že sa tvorba Nannerl s ohľadom na vtedajšie pomery nedochovala. Odborníci zaoberajúci sa Wolfgangovým životom tvrdia, že aj z mnohých listov, ktoré si súrodenci napísali, je zjavné, že Wolfgang sa pri svojej tvorbe inšpiroval práve Nannerl. V Mozartovej dobe síce komponovali aj ženy, no tie patrili ku šľachte, od ktorej sa to priam očakávalo.
Narodil sa v Salzburgu v Rakúsku do rodiny Leopolda a Anny Marie ako jeden zo siedmich detí. (Iba Wolfgang a staršia sestra Maria Anna sa dožili plnoletosti. Otec Leopold bol hudobník a preto nebolo divu, že mladý Wolfgang inklinoval k hudbe už vo veľmi mladom veku. V roku 1962 absolvuje svoj prvý klavírny koncert v nemeckom Mníchove. V roku 1764 komponuje Symfóniu č.1 C dur. V roku 1770 navštevuje Taliansko a uvádza tu svoje nové dielo Mitridate re di Ponto (Pontský kráľ). V roku 1773 sa v jeho rodnom meste Salzburgu stáva koncertným majstrom. V roku 1777 sa zoznamuje s Constanze Weberovou (v tom čase mala iba pätnásť rokov). V roku 1781 uvádza v Prahe operu Le Nozze di Figaro (Figarova svadba), ktorá zožala veľký úspech. Wolfgang a Constanze sa dňa 4.augusta 1782 v kostole sv. Štefana v o Viedni zosobášili. Z ich vzťahu vzišlo dovedna šesť detí, avšak iba dve deti (Franz Xaver a jeho brat Karl Thomas) prežili do dospelosti. Dňa 5. decembra 1791 Wolfgang Amadeus Mozart v Prahe zomiera. Príčina smrti nie je jasná a dodnes sa o tom vedú dohady a špekulácie. Pochovaný je na cintoríne St. Po jeho smrti sa manželka Constanze venovala propagácii manželovho hudobného posolstva a organizovala koncerty na jeho počesť. Mozart za svoj pomerne krátky život, skomponoval a vytvoril mnoho diel. Pre ich melodický a harmonický súzvuk resp.
Hudobný génius sa narodil 27. januára 1756 v osem hodín večer v Salcburku na Getreidegasse 9. Následujúci deň bol pokrstený v salzburskom dóme celým menom Joannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus. Hovorilo sa mu však Wolferl, Wolfgang alebo Woferl. Bol siedmym a druhým preživším dieťaťom svojich rodičov, nemeckého skladateľa z Augsburgu Leopolda Mozarta a jeho matky Leopold Mozartovej. Manželka Anna-Maria Mozartová, rodená Pertlová, zo St.Gilgen am Wolfgangsee. Jeho staršia sestra Marie Anna, známa ako „Nannerl“, sa narodila v roku 1751 a zomrela vo veku 78 rokov. Zostávajúcich päť súrodencov zomrelo počas prvého roka života. Prvé lekcie hry na klavír a husle dostal spolu so svojou o päť rokov staršou sestrou večtyřech rokoch. Jeho otec deti tiež učil všeobecnému vzdelaniu. Mozartove husle z detstva dlho vlastnila jeho sestra Maria-Anna a dnes sú k vidieniu v salzburskom Mozarthausu. Naposledy sa na husle hralo v apríli 2018 počas rakúskej štátnej návštevy Čínskej ľudovej republiky v rámci štátneho banketu. Mozartov talent pre hru na klavír a husle bol zrejmý. V roku 1762 nasledovalo prvé koncertné turné a vystúpenie s jeho sestrou Nannerl. Na programe bol Mníchov a Pasov, nasledovala Viedeň. Tam mali byť obaja súrodenci predstavení cisárskemu dvoru. Mozartovi bolo šesť rokov, keď 13. októbra 1762 spolu s Mariou Annou okúzlili cisársku rodinu v Zrkadlovej sále zámku Schönbrunn. Podľa jednej anekdoty si všetky deti po koncerte spoločne zahrali v Zrkadlovej sále zámku Schönbrunn. Mozart uklzsol, malá arcivojvodkyňa Maria-Antoinetta ho prichytila a oznámila mu, že až vyrastie, vezme si ju za ženu. V živote však vždycky všetko dopadne inak, než sa plánovalo. Za svoj výkon Wolferl a Nannerl obdržali 100 zlatých dukátov, 450 guldenov a drahocenné vyšívané, odložené šaty detí Márie Terézie. V tej dobe bolo zvykom dávať vyradené oblečenie cisárových detí ich podriadeným. Čo sa dialo v Mozartovej kariére ďalej? Následovala koncertné turné po celej Európe, kým nebol úplne vyčerpaný. Každý chcel vidieť zázračné dieťa zo Salcburku. Prvá zastávka bol Mníchov, Paríž, Londýn, Brusel a Amsterdam. Obzvlášť úspešné boli turné po Taliansku v rokoch 1771-72. V Európe vtedy zúrili kiahne a Mozart bol nimi tiež postihnutý, o čom svedčia jazvy. V roku 1772 bol Mozart v Salcburku povýšený novým kniežacím arcibiskupom Hieronymom Franzom Josebom von Colloredo na koncertného majstra salzburského dvorného orchestra. Chcel úspešného hudobníka v Salcburku udržať, čo trvalo len niekoľko rokov. Mozart naďalej jazdil na koncertné turné a hľadal lepšie uplatnenie v susedných krajinách. Skúšal v Mníchove a Augsburgu. Prácu nedostal, ale jeho pobyt bol napriek tomu osudový, pretože sa v Mníchove zoznámil s rodinou Weberových a ich štyrmi dcérami. Najprv sa zamiloval do najstaršej dcéry Aloisie a po rokoch sa oženil s najmladšou Constanze. Na otcovo naliehanie odišiel v roku 1778 do Paríža, ale prácu nenašiel. Namiesto toho mu zomrela matka, ktorá cestovala s ním. Pre Mozarta, ktorému vtedy bolo 22 rokov, to bola veľká tragédia. O niekoľko mesiacov neskôr sa vrátil do Salcburku, kde bol menovaný dvorným organistom. To však netrvalo dlho, pretože slobodomyseľného Mozarta to ťahalo zo Salcburku cez Mníchov do Viedne. V roku 1781 arcibiskupovi stačilo, že sa Mozart, hoci oficiálne v jeho službách, do Salcburku nevrátil. Prepustil ho zo svojich služieb prostredníctvom grófskeho emisára, kniežacieho arcibiskupského šéfkuchára Karla Jozefa Márie grófa Arca, ktorý mu udelil slávny „kopanec do nohy“, či priamo povedané takzvaný „kopanec do zadku“. Táto udalosť odštartovala Mozartovu nezávislosť na slobodnom umelcovi vo Viedni. Oficiálne sa vzdal svojho salzburského miesta a začal žiť na “viedenskej slobode“. Dával hodiny klavíra a huslí a vystupoval na koncertoch. Teraz začala najproduktívnejšia a najtvorenejšia fáza jeho života, a to ako súkromná, tak profesionálna. Dňa 4. augusta 1782 sa v katedrále svätého Štefana oženil s Constanze Weberovou. Mali spolu šesť detí, z ktorých sa dospelosti dožili iba dvaja synovia. V rokoch 1784-87 žil s rodinou v Mozartovom dome, jedinom mieste, ktoré sa zachovalo a ktoré je možné dodnes navštíviť. Ostatných asi 16 miest, kde Mozart vo Viedni žil, je väčšinou označených iba pamätnou tabuľou. Mozartovi sa v týchto rokoch finančne veľmi darilo. Dobre zarábal, ale tiež veľa utrácal. Niektoré skladby boli úspešné, iné menej. Jeho otec a mecenáš Leopold Mozart zomrel v roku 1787. Vďaka mnohým Mozartovým listom otcovi je Mozartov život dobre zdokumentovaný. Na jeseň roku 1791 Mozart ochorel „hietzigen Frieselfieber“ a počas niekoľkých týždňov zomrel. Zomrel tesne pred svojimi 36. narodeninami 5. decembra 1791, čo pripomína pamätná tabuľa na mieste jeho úmrtia na adrese Rauhensteingasse 8. Bol uprostred práce na „Requiem“, ktoré dokončil jeho žiak Franz Xaver Süßmayer. O jeho náhlej a nečakanej smrti sa viedli početné špekulácie. Podozrenie padlo na syfilis, otravu, následky početných púšťaní krvi atď. Špekulácie pokračujú dodnes, ale nič sa nepodarilo preukázať. Mozart bol vysvätený v katedrále svätého Štefana a pochovaný do spoločného šachtového hrobu na cintoríne svätého Marxa. Bolo to v súlade s reformou Jozefa II., ktorá ukladala viac osôb do jedného hrobu, aby sa ušetrili náklady. Nezomrel teda schudobnený, ako sa často predpokladalo. Presné miesto bohužiaľ nebolo označené, a tak sa dnes uprostred cintorína svätého Marxa nachádza pomník, ktorý približnú polohu označuje. Na viedenskom ústrednom cintoríne v háji hudobníkov sa nachádza Mozartov čestný hrob. Žiadny iný skladateľ sa nestal tak svetovo presláveným ako Mozart. Keď sa povie skladateľ, väčšine ľudí sa ako prvé vybaví Mozart. Je zvečnený na bankovkách a minciach. Kto by nemiloval lahodné Mozartkugeln z čokolády, nugátu, pistácií a marcipánu? Vo Viedni sa s ním stretávame na mnohých miestach: v Mozartovom dome, jedinom zachovanom viedenskom sídle, pri Mozartovej soche v Burggarten, v kaviarni Mozart. Mozartgasse a Mozartplatz vo štvrtom viedenskom obvode Wieden boli pomenované po ňom. Uprostred námestia sa nachádza Papagenova kašna na pamiatku hlavnej postavy jeho hudobnej komédie „Kúzelná flauta“. Mozart sa v roku 1984 dostal do Hollywoodu. Jeho život bol sfilmovaný s Tomom Hulcom v úlohe Mozarta.
Kto bol Wolfgang Amadeus Mozart? Jeho životopis pre deti Od zázračného dieťaťa po hudobného génia
Základné informácie:
- Narodenie: 27. január 1756, Salzburg, Salzburské arcibiskupstvo
- Úmrtie: 5. december 1791, Viedeň
Wolfgang Amadeus Mozart, meno, ktoré rezonuje v každom kúte sveta, je synonymom pre hudobného génia. Jeho diela, skomponované pred viac ako 200 rokmi, sú dodnes základom klasickej hudby. Ale kto bol tento muž skutočne? Ako sa stal zázračným dieťaťom a aká bola jeho cesta k sláve a nesmrteľnosti? Tento článok sa pokúsi odhaliť fakty o Mozartovi a rozptýliť niektoré mýty, ktoré ho obklopujú.
Mozart sa dostal k hudbe už ako trojročný, keď sledoval, ako jeho otec Leopold učí jeho staršiu sestru hrať na klavír. O dva roky neskôr už skladal prvé skladby, ktoré Leopold Mozart zapisoval do Nannerl Notenbuch. Do piatich rokov Mozart vedel hrať na klavír, čembalo a husle ako profesionál. Už ako štvorročný sa naučil bezchybne hrať na klavír a husle. Mal absolútny hudobný sluch a ako šesťročný skomponoval svoj prvý koncert pre klavír. Jehoschopnosť sa rozvíjali s podporou otca Leopolda, ktorý bol tiež hudobníkom. Mozartova skorá genialita ho predurčila na úspešnú kariéru, ktorá však bola poznačená aj osobnými tragédiami a finančnými ťažkosťami.
Jeho talent bol taký výnimočný, že ho otec začal predstavovať na rôznych šľachtických dvoroch po celej Európe, vrátane dvora cisárovnej Márie Terézie. Mozart už v detstve a puberte absolvoval mnoho koncertov po celej Európe, kde svojim talentom ohromoval divákov. Zdalo sa, že pri tvorbe hudby a predstaveniach ani nemusí vynakladať nejakú zvláštnu snahu. Magické tóny sa z neho len tak hrnuli. Svojím talentom ohromoval divákov a získaval si uznanie vtedajšej spoločnosti. Počas obdobia, kedy pracoval ako dvorný hudobník, zložil päť husľových koncertov, ktoré sú zároveň jeho jedinými husľovými koncertmi.
Mozart napísal viac hudby vo svojej krátkej kariére ako mnohí ďalší skladatelia, ktorí žili oveľa dlhšie. Za svoj život skomponoval obrovské množstvo skladieb, opier či orchestrálnej hudby. Jeho diela sú dodnes obdivované a hrávané po celom svete. Medzi jeho najznámejšie diela patria opery ako Figarova svadba, Don Giovanni a Čarovná flauta, ako aj symfónie, koncerty a komorná hudba.
So svojou sestrou Mariou Annou mal Mozart veľmi blízky vzťah. Dokonca si vytvorili aj vlastný, tajný jazyk. O jeho osobnom živote sa vie, že bol bohémsky a napriek vysokým honorárom sa veľmi zadlžil. Zašlo to až tak ďaleko, že sa museli z pôvodného bytu vysťahovať a skončili v nedôstojnom príbytku s plesnivými stenami. Dobové dokumenty svedčia o opaku - o korektnom vzťahu a vzájomnom rešpekte oboch hudobných umelcov. Prvý spor medzi nimi nastal, keď obaja mali koncom roka 1781 záujem učiť hru na klavíri cisárovu neter princeznú Elizabeth. Jozef II. dal prednosť Salierimu, čo sa Mozarta dotklo. Urazený sa v liste sťažoval otcovi, že talianskych skladateľov na cisárskom dvore uprednostňujú pred ostatnými a „pre cisára neexistuje nikto iný, iba Salieri“. Počas desiatich rokov, v období od roku 1780 do roku 1790, keď obaja žili a tvorili vo Viedni, sa vzájomne pozitívne ovplyvňovali a vládla medzi nimi pozoruhodná spolupráca. Na tom, že Salieri nielenže poznal, ale aj obdivoval Mozartove diela, sa zhodli ich súčasníci a dokladajú to aj svedectvá Antoniových žiakov.
W. A. Mozart zomrel vo veku tridsaťpäť rokov, na vrchole svojej hudobnej sily, avšak úplne bez peňazí. Jeho smrť vo veku tridsaťpäť rokov bola šokom pre rodinu, priateľov i celý hudobný svet. O tom, že prišla nečakane, svedčí i jeho pohreb. Po jeho skone nenásledovalo žiadne veľkolepé lúčenie, ale jednoduchý obrad pripravený narýchlo. S vysvetlením, čo môže byť za predčasným úmrtím Wolfganga Amadea Mozarta, prišiel americký lekár Jan Hirschman. V článku z roku 2001 pre časopis Archives of Internal Medicine tvrdí, že horúčku pred jeho skonom zrejme spôsobili trichinely, parazity nachádzajúce sa v zle upravenom bravčovom mäse.
Zaujímavosti zo Života Mozarta:
- Pokrstený bol ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart a prezývali ho „Wolfie.“
- Mozartovi stačilo počuť akúkoľvek hudbu raz a vedel ju okamžite zapísať z pamäte do nôt, takto zapísal aj slávnu skladbu Miserere talianskeho skladateľa Gregoria Allegriho počas návštevy Ríma. O tri mesiace mu pápež za to udelil vyznamenanie Rytierskeho rádu Zlatej ostrohy.
- Ako štrnásťročný zložil operu Mitridate re di Ponto, ktorá mala premiéru v Miláne. O rok neskôr, v roku 1771, zložil ďalšiu operu Ascanio in Alba na objednávku cisárovnej Márii Terézii.
- Soundtrack k filmu Amadeus z roku 1984 sa stal najúspešnejším albumom klasickej hudby všetkých čias.
Kniha "Z Prešporku do Soľnohradu" od Roberta Hofrichtera a Petra Janovička pripomína prítomnosť už šesťročného W. A. Mozarta v Bratislave.