Dedenie nezaopatrnej plnoletej osoby po zosnulom exekúcia

Smrť fyzickej osoby je z hľadiska práva významnou skutočnosťou, ktorá má vplyv a právne dôsledky na osoby okolo poručiteľa - nebohého, ktorých nazývame dedičmi. Zákon pri dedení rozlišuje dva dedičské tituly (právne dôvody, resp. spôsoby) podľa ktorých je možné dediť. A to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy pokiaľ neexistuje platný závet. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý spĺňa všetky zákonné predpoklady, dedí sa podľa neho.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. Kto presne bude dedičom pri dedení zo zákona určujú 4 dedičské skupiny, ktoré upravuje § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Prvá dedičská skupina

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Najskôr sa však musí vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Taktiež je potrebné upozorniť na to, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými, a preto dedia všetky tieto deti. Ak v prvej skupine nededí niektoré dieťa poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. vnuci poručiteľa. V prípade, ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo) jeho dedičský podiel „prirastá“ k dedičskému podielu ostatných dedičov. Ak by išlo o opačnú situáciu, teda by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Nemôžu dediť viac, než bol dedičský podiel ich predka (dieťaťa poručiteľa).

Ilustrácia rodostromu s označenými dedičskými skupinami

Druhá dedičská skupina

V druhej dedičskej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, alebo ak potomkovia nededia. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom.

Tretia dedičská skupina

V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne. Aj medzi dedičmi tretej skupiny platí zásada akrescencie, t. j. prirastania podielu. V prípade ak nededí niektorý z týchto dedičov, prirastá jeho uvoľnený podiel ostatným dedičom tretej skupiny. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa).

Štvrtá dedičská skupina

Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. pra-synovci a pra-netere poručiteľa. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby.

Vydedenie a jeho dôsledky

Vydedenie je osobným úkonom poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu odobrať svojmu potomkovi právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. Poručiteľ môže vydediť len svojich potomkov, tzv. neopomenuteľných dedičov. Voči iným osobám vydedenie neprichádza do úvahy, pretože tie poručiteľ môže z dedenia vylúčiť tým, že na nich nebude pamätať v závete, ktorý zriadil. V prípade, ak chce poručiteľ potomkov vydediť, musí o tom spísať listinu o vydedení. Listina musí obsahovať presne špecifikovaný dôvod vydedenia a presnú identifikáciu potomka, ktorého chce poručiteľ vydediť. Listina o vydedení môže byť ako samostatná listina, alebo môže byť aj súčasťou závetu. Poručiteľ môže účinky vydedenia vztiahnuť aj na potomkov vydedeného dediča, pričom voči nim už nemusí platiť niektorý z dôvodov vydedenia.

Nakoľko potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia, poručiteľ na nich nesmie zabudnúť v závete, okrem prípadu, že ich z vyššie uvedených dôvodov vydedí. Zákon ustanovuje, že v závete musí poručiteľ svojim maloletým potomkom odkázať aspoň toľko, koľko je ich dedičský podiel pri dedení zo zákona a plnoletým potomkom aspoň jednu polovicu ich dedičského podielu zo zákona.

Odmietnutie dedičstva

Zákon dáva dedičovi možnosť rozhodnutia, či dedičstvo po poručiteľovi prijme alebo nie. Dedič tak môže dedičstvo odmietnuť, pričom odmietnutie dedičstva musí uskutočniť buď ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dedič musí dedičstvo odmietnuť bez akýchkoľvek výhrad alebo podmienok a môže ho odmietnuť až po smrti poručiteľa, za života poručiteľa to nie je možné. Odmietnuť dedičstvo môže tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu. Je potrebné upozorniť na to, že odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva, dedič nemôže odmietnuť len časť dedičstva, príp. Ak dedič platne odmietne dedičstvo, nastáva situácia, ako keby tento dedič v čase smrti poručiteľa neexistoval. Tým na jeho miesto nastupujú ďalší dedičia, ktorí by inak nededili, príp. uvoľnený podiel zdedia ostatní dedičia tej istej dedičskej skupiny.

Dedenie maloletými osobami a exekúcie

Ak dedičom maloletá osoba, jej majetok spravuje zákonný zástupca, teda spravidla jej matka alebo otec, až do jeho plnoletosti. V prípade, ak by sa majetok maloletého dediča dedil a zároveň by rodič, ktorý je zákonným zástupcom, mal exekúcie, môže to spôsobiť komplikácie. V takom prípade sa môže stať, že exekútor bude môcť siahnuť aj na majetok maloletého dediča, ak by bolo preukázané, že majetok bol prevedený na maloletého s cieľom obísť exekúciu.

Príkladom môže byť situácia, kedy rodič z dôvodu exekúcie prevedie svoj majetok na maloleté dieťa. V takom prípade, ak by sa preukázalo, že tento prevod bol urobený s cieľom poškodiť veriteľa, súd môže takéto konanie zrušiť a majetok vrátiť do pôvodného stavu, čím by sa stal opäť predmetom exekúcie.

V prípade, ak maloletý dedí majetok, na ktorý je vedená exekúcia, je potrebné riešiť situáciu individuálne s právnikom. Zákonný zástupca by mal v prvom rade konať v najlepšom záujme maloletého dediča. V niektorých prípadoch môže byť potrebné podať návrh na súd o zrušenie exekúcie alebo o vylúčenie majetku z exekúcie.

Príklad: Dobrý deň, chcela by som sa informovať, ako postupovať a či je vôbec možné v takejto situácii niečo urobiť. Môj syn zdedil po starej mame časť bytu, ktorá mala byť pôvodne moja. Môj syn je však z dôvodu exekúcie na môj majetok prevedený na otca. Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, vo veci vami položenej otázky uvádzame, že v dedičskom konaní ste sa zrejme vzdali svojho podielu na dedičstve v prospech vášho syna, ktorý ešte nie je plnoletý a to z dôvodu, že vy máte exekúcie. Musíme k tomu hneď uviesť, že to nebolo najlepšie riešenie, keďže ste v exekučnom konaní a teda dobrovoľne ste sa vzdali majetku. Uvádzame, že ak by ste chceli nehnuteľnosť predať, teda aj podiel syna na nehnuteľnosti, keďže syn nie je plnoletý, bude na predaj jeho podielu na nehnuteľnosti súhlas príslušného súdu. Pokiaľ ide o poslednú časť vašej otázky, usudzujeme, že ste sa vzdali podielu na dedičstve bezodplatne, a teda bez povinnosti dediča vyplatiť vám podiel na dedičstve. Ak je to tak, potom je možná len dohoda s dedičom synom, aby vám časť vyplatenej sumy po predaji previedol na váš účet.

Príklad: Dobrý deň, syn dedil auto po smrti manžela, ale je maloletý. Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, v zmysle § 28 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča na zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho majetku. To znamená, že rodič ako zákonný zástupca maloletého môže spravovať majetok dieťaťa, vrátane predaja majetku, avšak ak ide o významný majetok alebo majetok, ktorý nie je súčasťou bežného nakladania, je potrebné získať schválenie súdu. Takže, v prípade, že maloletý syn dedil auto, jeho zákonný zástupca - obvykle druhý z rodičov, môže požiadať súd o schválenie predaja auta, ak dokáže, že tento krok je v záujme dieťaťa.

Príklad: Dobrý deň, chcem sa spýtať, či mám nejaké právo na podiel z majetku, ktorý získal môj brat od nášho otca. Ja som v tom čase nemal dedičské právo, pretože som bol neplnoletý. Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, vo vašej otázke miešate dva inštitúty. A to inštitút darovania a inštitút dedenia. Ak dostal váš brat podiel na majetku od otca za jeho života darom, potom na tento nemáte žiadny nárok. Jediné, čo môžete žiadať po smrti otca je, že na dedičskom konaní budete navrhovať notárovi, aby započítal na dedičský podiel vášho brata, to čo tento dostal od otca za života. O túto časť sa potom dedičský podiel vášho brata poníži. Jedná sa o koláciu v rámci dedenia. Pokiaľ ide o darovanie, je vždy na vlastníkovi veci, komu čo daruje, jedine on je oprávnený rozhodnúť o tom, ako naloží so svojím majetkom. Ak váš otec zomrel a prebehlo dedičské konanie, ktorého ste vy neboli účastný z dôvodu vašej neplnoletosti, takýto postup by bol v rozpore so zákonom. Notár nemôže vynechať žiadne z detí poručiteľa, jedine že by poručiteľ zanechal závet, avšak aj v takomto prípade by ste vy ako neopomenuteľný dedič (deti poručiteľa sú v zmysle zákona neopomenuteľnými dedičmi) mali nárok domáhať sa dedičstva, pritom, nakoľko ste boli neplnoletý, musel by vám byť priznaný zákonný dedičský podiel z majetku vášho otca (t.j. taký istý podiel, na aký by ste mali nárok, ak by váš otec nezanechal závet). Ak by však váš otec závet nezanechal a dedilo sa podľa zákona, mali ste byť rovnako ako váš brat povolaný dediť. Ak ste neboli, môžete sa ako opomenutý dedič domáhať vydania dedičstva do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o dedičstve, a to žalobou podanou na súde.

Príklad: Dobrý deň, syn dedil auto po smrti manžela, ale je maloletý. Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, v zmysle § 28 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča na zastupovanie maloletého dieťaťa a správu jeho majetku. To znamená, že rodič ako zákonný zástupca maloletého môže spravovať majetok dieťaťa, vrátane predaja majetku, avšak ak ide o významný majetok alebo majetok, ktorý nie je súčasťou bežného nakladania, je potrebné získať schválenie súdu. Takže, v prípade, že maloletý syn dedil auto, jeho zákonný zástupca - obvykle druhý z rodičov, môže požiadať súd o schválenie predaja auta, ak dokáže, že tento krok je v záujme dieťaťa.

Príklad: Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o radu. Môj otec má sestru, ktorá je bezdetná a slobodná. V prípade dedičstva, keďže rodičia už nežijú, by dedičstvo mala prejsť na súrodencov. Súrodenci sú už dvaja po smrti. Dobrý deň, áno, je to tak ako uvádzate v otázke, čo vyplýva z ust. § 475 ods. 2 Obč. V prípade uvádzame, že v prípade, že dôjde k úmrtiu, dohoda dedičov v dedičskom konaní môže byť aj iná, než aký vyplýva z princípov zákonného dedenia, napr. Z otázky pre nás vyplýva, že sestra vášho otca ešte žije. Ak je slobodná a bezdetná, v zmysle práva nemá neopomenuteľných dedičov, ktorými sú výlučne deti či už maloleté alebo plnoleté, a preto môže spísať závet v prospech kohokoľvek.

Príklad: Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, aké možnosti dedičstva by mala stará mama mojej manželky v prípade mojej smrti. Žijeme vo spoločnej domácnosti, kde sme my, manželka, naša dcéra a stará mama. Vlastníkmi nehnuteľnosti sme spoluvlastnícky ja a moja manželka. Dobrý deň, v takomto prípade, ak by ste zomreli a zanechali by ste po sebe vašu manželku s dcérou, pričom by ste nezanechali žiaden závet, dedilo by sa podľa zákona, a síce podľa prvej dedičskej skupiny, v zmysle ktorej by dedičmi po vás boli vaša manželka s dcérou, dedili by rovným dielom.

Príklad: Dobrý deň, rada by som sa informovala. Moja babičkina sestra zomrela a za svojho života mi oznámila, že mi odkáže byt, v ktorom žila. Celá rodina o tom vedela a súhlasila. Pred svojou smrťou o tom informovala aj jednu zo svojich susediek v paneláku. Žiaľ, nemám darovaciu zmluvu. Avšak, túto susedku mám ako svedkyňu, rovnako ako môjho brata, že mi tento byt odkázala ešte za svojho života. Ako svedkov mám aj dedičov (môjho otca a jeho sestry), aj keď by pred súdom pravdepodobne klamali. Aká je možnosť, že by som mohla získať toto dedičstvo súdnou cestou? Dobrý deň, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je jej predmetom nehnuteľnosť, preto, ak písomnú zmluvu nemáte, tak darovanie nie je platné. Je to tzv. Čo sa týka odkázania nehnuteľnosti, tak toto je možné urobiť iba prostredníctvom závetu. Ak je poručiteľkou teta Vašej babky, tak potom nepatríte k zákonným dedičom a jedinou možnosťou, v prípade, ak závet vyhotovený nebol, preto zostáva pokúsiť sa s dedičmi nejako dohodnúť a poukázať na prianie poručiteľky byt odkázať Vám.

Príklad: Môj strýko je vlastníkom nehnuteľností a pozemkov. Je slobodný a nemá deti. Mal troch súrodencov, no zo všetkých žije už iba jedna - sestra. Z druhého súrodenca má po ňom dcéru a z nášho otca sme traja bratia. Navyše so strýkom už približne tri roky žije bratranec, ktorý je synom tej žijúcej sestry. V prípade, že ak dôjde k úmrtiu strýka, následne pôjde o dedenie v 3. skupine dedičov /bezdetný, slobodný/, kde platí ust. "(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Poznámka : váš bratranec, ktorý žije so strýkom cca 3 roky nie je zákonným dedičom, lebo jeho matka - strýkova sestra ešte žije.

Príklad: Dobrý deň, prosím o právnu radu: Kto bude dediť, ak osoba je sama, žije sama, nikdy nebola v manželstve, nemala deti, už nemá rodičov, ale má tety a bratrancov? Ako by mala zanechať závet? Túži ho zanechať. Dobrý deň, keďže daná osoba nemá neopomenuteľných dedičov, ktorými sú len deti či už vlastné alebo osvojené, treba kontaktovať ktoréhokoľvek notára a spísať závet v prospech osoby, ktorú si sama zvolí. Nik nemôže napadnúť závet tejto osoby, lebo nemá neopomenuteľných dedičov.

Príklad: aké právo má na dedičský podiel žena, ktorá nie je manželka, ale starala sa o spoločnú domácnosť poručiteľa? Poručiteľ má dve deti mimo tohto vzťahu a jedno dieťa s partnerkou. Dobrý deň, v takomto prípade, ak má daná osoba tri deti, tak sa dedičstvo rozdelí medzi ne, nakoľko patria do prvej zákonnej dedičskej skupiny. Tejto situácií by sa dalo predísť jedine tak, že by daná osoba vyhotovila závet v ktorom by majetok prerozdelila inak, avšak aj v tomto smere je osoba viazaná, nakoľko deti poručiteľa patria k tzv. neopomenuteľným dedičom a museli by byť najprv vydedené.

Príklad: viac ako dva roky som intenzívne starala a pomáhala choré, bezdetné a slobodnej kamarátke a jej mame. Kamarátka napísala závet na mňa. Ozvala sa aj rodina po jej mame, brat, ktorý si nenárokuje nič, ale jeho dcéra by bola záujemcom o dedičstvo. Ak je to tak, potom ak spísala závet len na Vaše meno, dedičom ste potom Vy. Keďže Vaša kamarátka nemala deti, nemá ani tzv. neopomenuteľných dedičov. Jej brat a jeho dcéra nemôžu závet napadnúť len z dôvodu, že nie sú dedičmi, lebo nie sú neopomenuteľnými dedičmi.

Príklad: Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, umrel mi brat, ktorý bol slobodný a bezdetný, nezanechal závet, aspoň o tom ešte neviem, pretože neprebehlo dedičské konanie. Nežijú už ani rodičia, bratia zomreli, jeden bol bezdetný a po druhom žije jeho manželka s dvoma deťmi. Ja sama mám dve deti a manžela. Nikto z nás nežil s nebohým, zomrel nečakane, bol ešte samostatný. Ďakujem veľmi pekne za radu. Vzhľadom na uvedené potom budete dediť Vy spolu s ostatnými žijúcimi súrodencami a v prípade súrodencov, ktorí už nežijú, resp.

Príklad: Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, ako to je v prípade, keď kupujeme so sestrou byt, ktorý bude na každú z nás napísaný 1/2. Ak by sa niečo stalo jednej z nás, ako to je s dedičstvom? Kto by dedil? Za mňa môj syn a za ňu jej dcéra? Alebo by sestra dedila, keďže sme spolu kúpili byt? A ako by to bolo naopak? Ďakujem. V prípade úmrtia jednej z vás by zákonnými dedičmi príslušného podielu boli výlučne deti/dieťa tej z vás, ktorá by zomrela. Uvedené vyplýva z ust. § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Príklad: Dobrý deň, moja svokra odkázala dedičstvo môjmu manželovi. Dedičom bude môj neplnoletý 8-ročný syn. Otázka znie: Môže môj manžel, napriek tomu, že bol odkázaný od matky, disponovať s peniazmi? Prípadne môžem ja? Alebo nemáme žiadne práva a môže nimi disponovať len syn, keď dosiahne plnoletosť? Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, v zmysle ust. § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa sú jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Dokiaľ Váš syn nedosiahne plnoletosť, tak budete tento majetok spravovať Vy a on - obaja rodičia čo sa týka bežných úkonov.

Príklad: dnes sme mali prvé pojednávanie k dedičskému konaniu po mojom bývalom manželovi, s ktorým mám dve maloleté deti, 12 a 10-ročné. Notárka ma dopredu upozornila, že ich nemôžem zastupovať ako ich zákonný zástupca, tak sme prizvali aj moju mamu, aby bola v tejto veci zástupkyňou jedného z mojich detí. Môj bývalý manžel mal zo svojho prvého manželstva 27-ročného syna, ktorý má aj trvalý pobyt v dome môjho bývalého manžela a tam si teda pokojne žije, pričom komplikuje všetko, čo súvisí s dokladaním dokumentov k dedičskému konaniu. Dnes však nakoniec sa to konalo a jeho zastupovala advokátka, ktorá podala námietku voči tomu, aby som ja zastupovala svoje deti a žiadala, aby bol určený kolízny opatrovník. Majú na to pravo? Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, v prípade, ak hrozí stret záujmov vo vzťahu rodič a dieťa alebo medzi súrodencami zastúpenými tým istým rodičom, súd mu je povinný ustanoviť dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude pri konkrétnom právnom úkone zastupovať. Vzhľadom na to, ak by hrozil stret záujmov, vy by ste deti v tomto konaní vôbec nemali zastupovať, resp. ani jedno z detí.

Príklad: Môže závetom matka vylúčiť dcéru z dedenia svojho majetku? Dobrý deň, dedičské konanie po mojom otcovi už prebehlo a mama zdedila 3/4 domu a sestra 1/4, keďže sa nechcela vzdať svojho podielu. Chcel by som sa opýtať, ako by vyzeralo dedičské konanie v prípade, že by zomrela mama, a či je možné prostredníctvom závetu odkázať celý jej majetok mne a môjmu bratovi tak, aby naša sestra už nič nededila. Po smrti Vašej matky budete dediť jej časť, t.j. Vzhľadom na to, že Vaša sestra ako jej dcéra je neopomenuteľný dedič, muselo by dôjsť k jej vydedeniu zo strany Vašej matky. Podľa ustanovení § 469a, ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže potomka vydediť, ak tento v rozpore s dobrou mravnosťou neposkytol poručiteľovi ani jemu osoby, blízke poručiteľovi, patričnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch; ak o poručiteľa prejavuje trvalý neoprávnený záujem; ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Za predpokladu, že Vaša matka vydedí Vašu sestru a ustanoví v závete Vás a Vášho brata ako jediných dedičov, celý jej podiel (t.j. 3/4 domu) Vám pripadne.

Príklad: Patrí nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak je kúpená z dedičstva manželky? Ako môže manželka získať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, ak ju kupuje z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu, ktorý zdedila? V prípade, že kupuje predmetnú nehnuteľnosť výlučne z prostriedkov získaných z predaja bytu, ktorý ste zdedili, nebude táto nehnuteľnosť patriť do BSM. Podľa judikatúry pôjde o tzv. majetok nadobudnutý dedičstvom, ktorý nespadá do BSM. Ak však manželka chce mať istotu, že to nebude ani v budúcnosti napádané, tak môže urobiť zúženie BSM formou notárskej zápisnice. V zápisnici bude uvedené, že sa zužuje BSM ku konkrétnemu bytu.

Príklad: a chcete pomôcť? Dobrý deň. Potrebujem radu týkajúcu sa právneho poistenia. Vlastníme dom, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný. Jeho jediným vlastníkom je môj manžel, ktorý ho získal darovacou zmluvou od svojich rodičov. Na rekonštrukciu sme si vzali úver na dobu tridsať rokov. Keby sme sa rozviedli, nemala by som na dom nárok. Môžete mi poradiť, ako sa právne poistiť, aby v prípade rozvodu dom pripadol iba našim dvom deťom? Odpoveď advokáta na dedičské právo: Dobrý deň, výlučným vlastníkom rodinného domu je Váš manžel, preto on je jedinou osobou, ktorá môže s nehnuteľnosťou ľubovoľne nakladať a to bez Vás. Aby Váš manžel predišiel dedeniu rodinného domu v prospech iných potomkov, okrem Vašich dvoch synov, môže túto za života darovať. V takom prípade nebude v čase smrti jej vlastníkom a predmetná nehnuteľnosť nebude patriť do dedičstva. Nakladať s nehnuteľnosťou pre prípad smrti možno závetom. Zákon však obmedzuje poručiteľa nakladať s majetkom vo vzťahu k svojim potomkom ako neopomenuteľným dedičom. Aj týchto však možno vylúčiť z dedenia za splnenie podmienok vydedenia.

Príklad: Môže manžel závetom úplne vylúčiť deti z dedenia? So svojím manželom žijeme už 40 rokov. Máme spolu dve deti. Celý náš majetok je zapísaný na manžela, pretože dom, ktorý sme zdobili od jeho rodičov, sme predali. S tými peniazmi sme si kúpili auto a trojizbový byt, ktorý sme aj kompletné zariadili. Manželovi je približne 60 rokov, mne o rok menej. Naše deti si nadohromadili veľké dlhy a v prípade smrti môjho manžela by mohli zdediť časť nášho majetku. Keby sa to stalo, exekútor by mohol vstúpiť a vyplývali by z toho problémy. Chcela by som sa tejto situácii vyhnúť. Prosím, poraďte, ako zabezpečiť, aby som bola ja výhradnou dedičkou v prípade manželovej smrti a naše deti by zdedili majetok až po mojej smrti. O AutoroviJUDr. Peter Ficek, LL.M. je advokát špecializujúci sa na občianske právo, najmä na dedičské právo, neopomenuteľných dedičov, spory medzi dedičmi a napadnutie dedičstva. Je členom Slovenskej advokátskej komory. Svoje právne názory publikoval v médiách Forbes, Hospodárske noviny a Trend. Pod jeho vedením patrí Ficek&Partners medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.

Príklad: Dobrý deň, nedávno mi zomrel syn. Zanechal po sebe trojročného chlapčeka a s nevestou vôbec nevychádzame. Chcel by som zabrániť tomu, aby sa nevesta po mojej smrti dostala k môjmu majetku (nehnuteľnosti, hotovosť). Existuje spôsob, ako majetok zabezpečiť tak, aby ho do dovŕšenia plnoletosti vnuka spravoval niekto iný ako nevesta? Ak by ste zomreli bez závetu, Vašimi dedičmi by boli osoby určené zákonom, pričom vnuk by dedil v druhej dedičskej skupine, keďže jeho otec už nežije. Matka Vášho vnuka nie je zákonným dedičom po Vás, lebo nie je Vašim potomkom. Ak by ste chceli, aby majetok po Vašej smrti pripadol priamo Vášmu vnukovi, môžete spísať závet, v ktorom určíte, že dedičom bude výlučne Váš vnuk. V takom prípade však treba myslieť na to, že ak je dedičom maloletý, jeho majetok spravuje zákonný zástupca, teda spravidla jeho matka (Vaša nevesta), až do jeho plnoletosti. Podľa platného práva nie je možné v závete určiť iného správcu majetku pre maloletého dediča namiesto jeho zákonného zástupcu. Občiansky zákonník takúto možnosť nepozná. Ak by ste v závete ustanovili správcu dedičstva pre maloletého, takáto klauzula by nemala právne účinky a majetok by aj tak spravovala matka ako zákonný zástupca. Existuje však možnosť zriadiť tzv. trust alebo zverenecký fond, avšak slovenské právo takýto inštitút nepozná. Niektoré osoby sa snažia riešiť túto situáciu darovacou zmluvou s odkladacou podmienkou alebo zriadením podielového spoluvlastníctva s inou osobou, ktorá by majetok spravovala, ale tieto riešenia sú právne komplikované a často nevedú k želanému výsledku, pretože zákonný zástupca má vždy rozhodujúce slovo pri správe majetku maloletého, vždy však musí požiadať o súhlas súdu na nakladanie s majetkom ak ide o maloletého. Ak by ste chceli, aby majetok spravovala iná osoba ako matka, jedinou možnosťou je, že by ste majetok majetok prevideli na zákalde darovacej zmluvy na inú osobu, ktorá by sa zaviazala, že ho po dovŕšení plnoletosti odovzdá Vášmu vnukovi.

Príklad: Dobrý deň, rada by som sa opýtala. Žijem sama s dcérkou, nemáme žiadnu rodinu a s partnerom, ktorý nemá u mňa trvalý pobyt. Ak by sa mi niečo stalo a moja dcéra, ktorá má 10 rokov, nie je plnoletá, kto by dedil môj majetok? Alebo čo by sa stalo s majetkom? Dobrý deň, celý Váš majetok by zdedila Vaša dcéra, aj keď nie je plnoletá. To, že nie je plnoletá ju nerobí nespôsobilou na dedenie. Kým by nadobudla plnoletosť, tak by jej majetok spravoval jej zákonný zástupca. V súčasnosti ste jej zákonným zástupcom Vy. V prípade, že by sa Vám niečo stalo a zároveň ak nemáte už vôbec žiadnu ďalšiu rodinu (ani starých rodičov, súrodencov...) súd by rozhodoval o jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že súd má povinnosť zo zákona pri náhradnej osobnej starostlivosti dieťa zveriť do osobnej starostlivosti príbuznému maloletého dieťaťa, súd by v prvom rade zisťoval, či žije nejaký príbuzný Vašej maloletej dcéry. V prípade, že by súd zistil, že už žiadny príbuzný nežije, tak by ju mohol zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti Vášmu partnerovi.

Schéma právnych krokov pri dedení nehnuteľnosti

Dôležitosť právneho poradenstva

Vzhľadom na komplexnosť dedičského práva a možnosť vzniku rôznych komplikácií, najmä v súvislosti s exekúciami a maloletými dedičmi, je vždy vhodné obrátiť sa na advokáta alebo právneho poradcu. Odborná pomoc vám môže pomôcť predísť mnohým problémom a zabezpečiť, aby dedičské konanie prebehlo hladko a v súlade so zákonom.

Ilustrácia právnika pri konzultácii

tags: #zdedi #nezaopatrene #plnolete #dieta #po #zosnulom