Ako odnaučiť dieťa spať v rodičovskej posteli

Spanie dieťaťa v rodičovskej posteli je bežný jav, ktorý má svojich zástancov aj odporcov. Hoci je spoločné spanie v niektorých kultúrach bežné a môže prinášať pocit bezpečia a blízkosti, v určitom veku môže byť žiaduce naučiť dieťa spať samostatne vo vlastnej posteli. Tento článok ponúka rady a tipy, ako postupne a citlivo odnaučiť dieťa od spania v rodičovskej posteli.

Pochopenie dôvodov spania v rodičovskej posteli

Deti majú rôzne dôvody, prečo preferujú spanie s rodičmi. Medzi najčastejšie patria:

• Pocit bezpečia: Dieťa sa cíti bezpečnejšie a istejšie v prítomnosti rodičov.
• Úzkosť z odlúčenia: Najmä v určitých vývojových obdobiach môže dieťa prežívať úzkosť z odlúčenia od rodičov.
• Nočné mory a strach: Zlé sny alebo strach z tmy môžu dieťa motivovať k hľadaniu útočiska v rodičovskej posteli.
• Zvyk: Ak dieťa dlhodobo spalo s rodičmi, stalo sa to pre neho zvykom a ťažko sa ho zbavuje.
• Potreba blízkosti: Deti potrebujú fyzickú blízkosť rodičov, najmä v noci, keď sa cítia zraniteľnejšie.

Problém nastal pred niekoľkými mesiacmi, keď sme boli v zahraničí na dovolenke. Tam ochorel, mal vysoké teploty, tak sme si ho vždy zobrali k sebe do postele. Od dovolenky nechce sám spať. Keď ho dáme do postieľky, je schopný aj „hodinu“ plakať až tak, že je úplne spotený, rozhorúčený, červený, že ho nakoniec do tej postele ku nám zoberieme. Nepomáha, ani keď pri postieľke sedíme a hladkáme ho, alebo čítame/spievame mu. Proste nechce zaspať a nezaspi až keď ho zoberieme do spálne ku nám a ležíme s ním. Prekladanie ho zo spálne do postieľky, keď zaspí, mi tiež nedáva z dlhodobého hľadiska zmysel.

Kedy začať s odvykaním od spania v rodičovskej posteli?

Neexistuje univerzálny vek, kedy je ideálne začať s odvykaním od spania v rodičovskej posteli. Záleží to od individuálnych potrieb dieťaťa, jeho temperamentu a rodinných zvyklostí. Všeobecne sa odporúča začať s týmto procesom, keď je dieťa dostatočne zrelé a samostatné, zvyčajne okolo 2-3 rokov. Podľa odborníka je to u každého dieťaťa individuálne, ale okolo roka by to už za výdatnej pomoci rodiča malo zvládnuť. To je možno pre mnohých rodičov ešte priskoro, ale môže to byť jedna z odpovedí na otázku, čo robiť, keď do rodiny príde čoskoro mladší súrodenec.

Príprava na zmenu

Pred samotným odvykaním je dôležité dieťa na zmenu pripraviť. To zahŕňa:

• Rozhovor s dieťaťom: Vysvetlite dieťaťu, prečo je dôležité, aby spalo vo vlastnej posteli. Používajte jednoduché a zrozumiteľné slová.
• Pozitívny prístup: Prezentujte spanie vo vlastnej posteli ako niečo pozitívne a príjemné.
• Vytvorenie príjemného prostredia: Zabezpečte, aby bola detská izba útulná a bezpečná. Použite obľúbené farby, motívy a hračky.
• Spoluúčasť dieťaťa: Nechajte dieťa, aby sa podieľalo na príprave jeho postele a izby. Môže si vybrať obliečky, vankúš alebo plyšovú hračku.

Metódy odvykania od spania v rodičovskej posteli

Existuje niekoľko metód, ktoré môžete použiť na odnaučenie dieťaťa od spania v rodičovskej posteli.

1. Postupný presun

Táto metóda spočíva v postupnom presúvaní dieťaťa do vlastnej postele.

• Začnite tým, že dieťa zaspáva vo vlastnej posteli: Uložte dieťa do jeho postele, kým je ešte bdelé. Zostaňte s ním, kým nezaspí.
• Postupne skracujte čas strávený pri dieťati: Každú noc skracujte čas, ktorý strávite pri dieťati, kým zaspí.
• Ak sa dieťa v noci zobudí, odveďte ho naspäť do jeho postele: Ak sa dieťa v noci zobudí a príde do vašej postele, pokojne ho odveďte naspäť do jeho postele. Uistite ho, že ste nablízku.

2. Metóda regulovaného plaču

Táto metóda spočíva v tom, že dieťa uložíte do postele, keď je bdelé, a necháte ho samé zaspať. Ak začne plakať, prídete ho upokojiť v pravidelných intervaloch.

• Uložte dieťa do postele, keď je bdelé: Pohlaďte dieťa, uistite ho, že ste nablízku, a odíďte z izby.
• Ak začne plakať, počkajte určitý čas, kým prídete: Prvú noc počkajte 1 minútu, potom 2 minúty, potom 3 minúty atď.
• Keď prídete, dieťa len upokojte slovne: Nehladkajte ho, neberte ho na ruky. Len mu povedzte, že ste nablízku, a odíďte.
• Postupne predlžujte intervaly: Každú noc predlžujte intervaly, kedy prídete dieťa upokojiť.

Táto metóda je kontroverzná a nie je vhodná pre všetky deti. Niektorí odborníci tvrdia, že môže spôsobiť traumu a úzkosť. Dôležité je zvážiť temperament dieťaťa a vlastné presvedčenie.

3. Spoločné zaspávanie a presun

Táto metóda kombinuje spoločné zaspávanie s presunom dieťaťa do vlastnej postele.

• Zaspávajte s dieťaťom v jeho izbe: Uložte dieťa do jeho postele a zaspávajte s ním.
• Po zaspatí sa preložte do vlastnej postele: Keď dieťa zaspí, opatrne sa preložte do vlastnej postele.
• Ak sa dieťa zobudí, vráťte sa k nemu: Ak sa dieťa v noci zobudí, vráťte sa k nemu a znova ho uspávajte v jeho posteli.

4. Motivačný systém

• Například, ak dieťa prespí celú noc vo vlastnej posteli, dostane ráno malú odmenu (nálepku, drobnú hračku).
• Používajte kalendár: Vytvorte kalendár, kde si dieťa bude zaznamenávať noci, ktoré prespalo vo vlastnej posteli.
• Chváľte a povzbudzujte: Chváľte dieťa za každý pokrok a povzbudzujte ho, aby pokračovalo.

Dôležité zásady

Pri odvykaní od spania v rodičovskej posteli je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

• Trpezlivosť: Buďte trpezliví a chápaví. Odvykanie môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov.
• Konzistentnosť: Dôsledne dodržiavajte zvolenú metódu.
• Láskavosť: Uistite dieťa, že ho ľúbite a že ste nablízku, aj keď nespí s vami v posteli.
• Empatia: Snažte sa pochopiť pocity dieťaťa a reagovať na ne citlivo.
• Flexibilita: Buďte pripravení prispôsobiť metódu potrebám dieťaťa.
• Rešpekt: Rešpektujte hranice dieťaťa a nenúťte ho do niečoho, na čo nie je pripravené.
• Podpora: Podporte sa navzájom s partnerom a buďte jednotní v prístupe.
• Vyhnite sa stresovým situáciám: Nezačínajte s odvykaním v období, keď je dieťa vystavené stresu (napríklad nástup do škôlky, sťahovanie).

Riešenie problémov

Počas odvykania sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, ako napríklad:

• Nočné budenie: Dieťa sa v noci často budí a dožaduje sa prítomnosti rodičov.
• Odmietanie spania vo vlastnej posteli: Dieťa odmieta ísť spať do svojej postele a protestuje.
• Regresia: Dieťa sa vráti k spaniu v rodičovskej posteli po tom, čo už nejaký čas spalo samostatne.

V takýchto prípadoch je dôležité:

• Zistiť príčinu problému: Čo spôsobilo, že sa dieťa začalo v noci budiť alebo odmieta spanie vo vlastnej posteli?
• Reagovať citlivo: Uistite dieťa, že ho ľúbite a že ste nablízku.
• Nezľaknúť sa: Regresia je bežná a neznamená, že ste zlyhali.
• Vrátiť sa k zvolenej metóde: Dôsledne pokračujte v zvolenej metóde odvykania.
• Hľadať pomoc: Ak si neviete rady, vyhľadajte pomoc odborníka (pediatra, psychológa).

Alternatívy k spaniu v rodičovskej posteli

Ak nechcete, aby dieťa spalo priamo vo vašej posteli, ale chcete mu dopriať blízkosť, môžete zvážiť alternatívy, ako napríklad:

• Postieľka pripojená k rodičovskej posteli: Táto postieľka sa pripája k rodičovskej posteli a umožňuje dieťaťu spať blízko rodičov, ale zároveň vo vlastnom priestore.
• Spoločná izba: Dieťa spí vo vlastnej posteli v rovnakej izbe ako rodičia.
• Spací vak: Používanie spacieho vaku môže dieťaťu poskytnúť pocit bezpečia a pohodlia.

Dôležitosť rutiny

Rutina pred spaním je dôležitá pre všetky deti, ale obzvlášť pre tie, ktoré sa učia spať samostatne. Rutina by mala byť relaxačná a upokojujúca a mala by sa opakovať každý večer.

Čoraz častejšie prevládajú názory, že dieťa potrebuje blízkosť rodičov i v školskom veku. Veková hranica podľa nich neexistuje. Rodičia by preto nemali tlačiť na dieťa ani ho nijako presviedčať, aby spalo vo vlastnej posteli, pokiaľ samo nechce.

Detský psychoterapeut a psychiater Peter Pöthe považuje názor, že dieťa sa má samo rozhodnúť, kedy opustí manželskú posteľ, za veľký omyl. „To nie je žiadna výchovná metóda, ale môže to byť, naopak, pohodlnosť rodičov, ktorí sa nechcú namáhať s možným odporom dieťaťa a nedávajú mu potrebné hranice, pretože majú fantáziu o tom, že deti samy nejako vyrastú,“ povedal pre Postoj. Vidí za tým skôr snahu rodičov pripútať si dieťa k sebe, aby bolo na nich naviazané, aby ich malo dieťa vždy rado, aby sa nehnevalo a aby dieťa nikdy nezažilo žiadne stresy. Takéto zdanlivo spokojné detstvo však môže priniesť nepríjemné následky v dospelosti. „Môže to byť jeden z faktorov, prečo takto ‚vychovávané‘ deti majú problémy so závislosťami. Nájdeme ich aj medzi obéznymi ‚dospelými chlapčekmi‘ závislými od počítačov alebo od alkoholu. Môže to byť aj preto, že neboli vystavené primeranej situácii, v ktorej museli zvládnuť separáciu a regulovať stres, alebo boli na druhej strane príliš stresované neprítomnosťou rodiča.“

Podľa odborníka rodič musí pomáhať dieťaťu, aby sa vyrovnalo s určitými vývojovými úlohami. Vďaka tomu dieťa rastie a posilňuje sa jeho osobnosť. A práve samostatné spanie je jednou z takýchto úloh. Ako už spomínal aj psychoterapeut, úloha rodiča je tu veľmi dôležitá. „Nie je to vôbec o tom, že by rodič nemal za dieťaťom v noci prísť alebo že by ho nemal uspávať. Je to o tom, že dieťa už má svoj priestor, že postupne dokáže noc vydržať bez rodičov a že začne vnímať, že je tam ešte aj otec, a začne chápať, že rodičia fungujú v dvojici, ku ktorej sa bude vzťahovať.“

Zrejme aj preto niektorí odborníci vnímajú spoločné spanie v manželskej posteli aj ako pohodlnosť rodičov. Je totiž jednoduchšie naplniť potrebu prítomnosti, keď dieťa leží niekoľko centimetrov od nás, ako keď musí rodič niekoľkokrát za noc reagovať na volanie dieťaťa vo vedľajšej izbe. Alebo vyhodnotiť, keď dieťa uprostred noci príde do postele k rodičom, či ho upokojíme a necháme si ho pri sebe do rána alebo sa už dokáže s nami vrátiť do izby a nanovo ho uspíme. Je to rodičovská úloha, ktorá nás stojí množstvo nocí s veľkým deficitom spánku.

Peter Pöthe upozorňuje na ešte jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré môže priniesť dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli. Táto skutočnosť totiž môže hlboko narušiť zdravé rodinné vzťahy, ktoré sú pre vývoj dieťaťa tak nesmierne dôležité. „V týchto prípadoch je porušená veľmi dôležitá vývojová potreba, aby dieťa začalo vnímať rodičov ako pár, ktorý je spolu bez neho. Je to veľmi dôležitý moment, pretože tieto deti sa ocitajú v role náhradníkov partnerov. Matky si uspokojujú citové potreby prostredníctvom detí v posteli, z ktorej je otec vystrčený alebo odišiel dobrovoľne.“ Okrem toho tým dáva matka v rodine signál, že dieťa je dôležitejšie ako otec. „Nehovorím teraz o zranených citoch otca, otcovia sa tej postele často aj dobrovoľne vzdávajú. Problém je, že dieťa dostáva falošný obraz toho, ako veľmi je dôležité.“ Vďaka tomuto falošnému obrazu nemá dieťa potrebu rásť, pretože je už pasované akoby za dospelého partnera matky. Podľa odborníka sa tento problém vzťahuje rovnako aj na dievčatá, ktoré zostanú na matkách silne naviazané a sú aj vo vyššom školskom veku veľmi úzkostlivé.

Psychiater upozorňuje, že by sme pri tejto téme nemali zabúdať ani na telesnú intimitu dieťaťa a jej hranice, ktoré starším deťom rodičia pri spoločnom spánku narúšajú.

Spoločné spanie s deťmi v jednej posteli je neoddeliteľnou súčasťou vzťahovej výchovy. Vzťahová výchova sa stala veľmi príťažlivou najmä pre dnešnú strednú generáciu, ktorá takto odpovedala na „studenú výchovu“ svojich rodičov. Aj preto sú pre odchovancov tejto výchovy chudobnej na prejavovanie emócií také príťažlivé princípy vzťahovej výchovy. Najdôležitejšie sú dojčenie na požiadanie do samoodstavenia, spoločné spanie, nosenie detí, emocionálne prepojenie. Jej filozofia je založená na návrate k akémusi prirodzenému rodičovstvu a my inštinktívne máme vedieť, ako veľmi našu prítomnosť, psychickú i fyzickú, dieťa potrebuje. A konať podľa nevedomých, ale i vedomých pokynov dieťaťa.

Na prvé počutie znie táto teória lákavo. Inštinktívne vieme, že dieťa v jeho prvých dňoch, týždňoch či mesiacoch na tomto svete potrebuje cítiť našu plnú prítomnosť, či už v podobe dojčenia, nosenia, alebo našej prítomnosti počas spánku.

Štúdie potvrdili, že deti spiace v jednej posteli s rodičom sa budia v noci častejšie. (Hysing 2015, Hayes 2001). Na základe Hysingovej štúdie (2015) sa väčšina detí budí 0 až 3krát vo veku 6.-18. mesiacov. Podobná štúdia Paavonen et al. zistila že približne 75% detí sa budí 3 krát.

Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.

Dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli môže narušiť intímny život rodičov a ich vzťah.

Peter Pöthe upozorňuje na ešte jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré môže priniesť dlhodobá prítomnosť dieťaťa v manželskej posteli: „V týchto prípadoch je porušená veľmi dôležitá vývojová potreba, aby dieťa začalo vnímať rodičov ako pár, ktorý je spolu bez neho. Je to veľmi dôležitý moment, pretože tieto deti sa ocitajú v role náhradníkov partnerov. Okrem toho tým dáva matka v rodine signál, že dieťa je dôležitejšie ako otec.“

tags: #ako #odnauciz #dieta #od #spania #v