Príchod dieťaťa do rodiny je významnou životnou zmenou, ktorá prináša radosť, ale aj nové výzvy. V tomto krehkom období sa partnerské vzťahy často dostávajú pod tlak. Niekedy sa stáva, že žena, frustrovaná z nedostatočnej podpory partnera alebo z pocitu osamelosti, začne využívať dieťa ako nástroj na manipuláciu alebo pomstu. Toto správanie môže mať vážne dôsledky nielen na vzťah rodičov, ale aj na emocionálny vývoj dieťaťa.
Keď sa žena stane mamou, jej život sa obráti naruby. Táto zmena však vo veľkej miere ovplyvní aj novopečeného otecka, celú domácnosť a takisto aj dynamiku partnerského vzťahu. Práve to posledné sa v niektorých vyhrotených prípadoch môže nepekne pokaziť.
Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj „povinné” rozhovory o svojich potrebách a túžbach. Bábätko je veľký dar, ale zároveň je aj previerkou partnerského vzťahu.
Dynamika vzťahu po príchode dieťaťa
Keď príde dieťa do rodiny, spočiatku sa celý jeho svet točí hlavne okolo matky. Je to dané biologicky - vzájomné prepojenie bábätka a mamičky je prirodzené a pre vývin dieťaťa žiadané. Toto obdobie však býva aj veľmi vyčerpávajúce, najmä ak sa pritrafia komplikácie ako ťažkosti s dojčením, zdravotné či psychické problémy a mnohé iné.
Je dôležité, aby ste príliš neprepadli splynutiu so svojím dieťaťom, inak sa môže stať, že sa na výchovu a svoj vzťah s dieťaťom nedokážete pozrieť s odstupom.
Pretože partnerský vzťah je založený na partnerstve, teda na rovnocennosti, je ideálnym vyvážením vzťahu matky a dieťaťa. S ním dokážete zvládnuť konflikty, nové situácie, nezhody, ale i pekné chvíle a nové výzvy. Môžete sa oňho oprieť, a takisto by ste mu mali dať najavo, že aj on sa stále môže spoľahnúť na vás.
Ako partnerka by ste si mali uvedomiť, že aj váš muž si musí zvykať na svoju novú rolu. Na druhej strane, v mnohých prípadoch sa stáva jediným živiteľom rodiny, čo je pre mnohých mužov veľký tlak. Pre muža môže byť ťažké vcítiť sa do role matky na plný úväzok. Zapojte ho preto čo najviac do starostlivosti o dieťatko a domácnosť. Nemusí ísť pritom len o deľbu prác. Zapojte ho do riešenia bežných problémov, umožnite mu pochopiť, ako veľmi sa váš život mení.
Otcovia, ktorí sa od útleho veku svojich detí zapájajú do rodičovských povinností rovnakou mierou ako matka, sú vo finále nielen šťastnejší, ale sú tiež úspešnejší ako rodičia. Majú väčší vplyv a rešpekt, pretože chápu, aké ťažké je mať doma malé dieťa. Takýto rešpekt je navyše prirodzený, a nie vynútený. Otec nemá byť len skala, ale najmä sprievodca životom svojich detí. Tak mu dovoľte, aby ním bol po svojom.
Prieskumy ukazujú, že po prvom roku života dieťaťa stúpa počet rozvodov. Na druhej strane sú aj v našej spoločnosti ešte stále živené mýty o tom, že keď sa vzťah pokazí, dieťa ho zachráni. Dieťa nie je lepidlo vzťahov. Keď to v partnerstve nefunguje, dieťa ho nezachráni. Myslieť si opak je chyba.
Tento mýtus pretrváva možno preto, že tomu chceme veriť. Je možné, že jeden z partnerov verí, že dieťa zamestná oboch a teda sa nebudú môcť fokusovať na to, čo je skutočným problémom. Bohužiaľ, dieťa naozaj nevyrieši problémy.
Príchod dieťaťa do rodiny je veľkou životnou zmenou a skúškou vzťahu. Dieťa je veľkou skúškou vzťahu, pretože je pochopiteľné, že už nebude takým istým, ako do narodenia dieťaťa. Už to nie je o slobode a pozornosti medzi partnermi. Do úvahy prichádza tretí človek, ktorý je úplne závislý od druhých ľudí - to si vyžaduje zmenu fungovania a veľa rešpektu.
Narodenie dieťaťa a jeho príchod do rodiny je nielen veľkou životnou zmenou, ale aj príležitosťou k osobnému rozvoju oboch rodičov od mladíckeho „ja“ k dospelému „my“. Malé bábätko si vyžaduje veľa starostlivosti a pozornosti a keď to nedostáva, vynúti si to krikom. U oboch rodičov tak ich vlastné potreby na istý čas idú bokom a menia sa priority.
Mnohé štatistiky a výskumy ukazujú, že pre páry nie je jednoduché ustáť narodenie svojho potomka a poriadne to s nimi zamáva. Je to hlavne preto, že je to veľmi výrazná zmena, kde pribúda k partnerskej/manželskej role aj rola rodičovská. Menia sa dovtedajšie vzorce správania a pozornosť prechádza z partnera na dieťa. Pre matku je všetko nové (hlavne pri prvom dieťati), nechce urobiť chybu, je veľmi opatrná, často aj unavená, nalaďuje sa na režim dieťatka. Ľahko sa stane, že zabudne byť aj partnerkou/manželkou a je viac mamou.
Ide o veľkú životnú zmenu, ktorá zasahuje osobnú, partnerskú i spoločenskú rovinu. Vo všeobecnosti sa ľudia ťažko prispôsobujú zmenám. Kým niekto sa prispôsobí rýchlo, druhému to zas nejaký čas trvá. A vo vzťahu sú dvaja rôzni ľudia s rôznymi potrebami a schopnosťou sa prispôsobiť. Malé dieťa si vyžaduje veľa pozornosti, ktorá sa musí niekde ubrať - často na úkor seba a svojho partnera. To ale robí vo vzťahu neplechu, vytráca sa aj pocit osobnej pohody. Vytúžené dieťatko sa narodí, endorfíny a radosť z jeho narodenia vystrieda nedostatok spánku a únava, ktorá sa podpíše aj pod vzťah partnerov.
Keď žena používa dieťa ako zbraň
Daniela svojho muža Jozefa spoznala na dedine, odkiaľ pochádzala, a rýchlo ju očaril. Netrvalo dlho a bola svadba. Krátko po sebe mali potom mladomanželia troch synov. Daniela od Jozefa prirodzene očakávala, že jej s nimi bude pomáhať, on však svoju energiu radšej míňal na iné mladé ženy. Daniela po rozvode žila len pre svojich troch chlapcov. Celkom zabudla na priateľstvá a koníčky. Poznala iba prácu, z ktorej nemala potešenie, a deti. Tie - na oplátku - žili iba pre matku. Dvaja z nich však ani v dospelosti neboli schopní sa od svojej mamy odsťahovať.
Príbeh Daniely zas hovorí, aký dopad môže mať, keď si matka na miesto partnera dosadí svoje deti. Takýto vzťah je nesmierne zaťažujúci aj pre ne - v budúcnosti môžu mať problém sa od matky odpútať a ona môže mať problém ich „pustiť“.
Prípad Jitky a Pavla: Komunikácia ako kľúč k riešeniu
Jitka je Pavlova druhá manželka. Jeho prvé manželstvo sa skončilo naťahovaním sa o peniaze a deti a Pavol mal pocit, že ženám sa nedá veriť. Keď sa im narodila dcérka Karolína, prišli problémy. Pre Jitku to bolo niečo nové - Karolínka bola jej prvé, vysnívané dieťa, na ktoré sa veľmi tešila. Ale pôrod i starostlivosť ju stáli veľa síl. Pre Pavla bola Karolínka už tretím dieťaťom a potreby Jitky vnímal skôr ako ďalšie ženské vrtochy. Jitkina frustrácia z toho, že Karolínka málo spí, bojuje s refluxom a kolikou, sa stupňovala. Mala pocit, že je na všetko sama, a svoje sklamanie z Pavla, ktorého predtým vnímala ako silného muža, sa prenášala aj do vzťahu s jej dcérou. Mala s ňou čoraz menej trpezlivosti a ako mama si neverila.
Jitka a Pavol vyhľadali odbornú pomoc u párovného terapeuta a až uňho začali obaja hovoriť o svojich potrebách, pocitoch a o nereálnych očakávaniach. Nielen preto, že Pavol jej s Karolínkou viac pomáhal, ale hlavne tým, že jej ako partnerke veril, podporoval ju, hoci nebola perfektná a dokonalá. Ona zase vnímala Pavla ako partnera, snažila sa počúvať aj jeho potreby a akceptovať jeho životnú situáciu.
Ako predchádzať problémom a posilniť vzťah
Čo robiť, aby vzťah neochladol a aby rodičovstvo nezabilo partnerstvo? Všetko je to o prerozdelení úloh a o tom, aby každý prevzal za výchovu dieťaťa zodpovednosť. Niekedy sa stáva, že muži vychádzajú z presvedčenia, že ich partnerky sú zodpovedné za výchovu dieťaťa a oni za zarábanie peňazí. Starostlivosť o dieťa je rovnako náročná ako práca a tak sú žena aj muž na rovnakej úrovni, čo sa týka výdaja mentálnej energie. To, že muž nosí výplatu, nemôže byť kritériom na to, aby mal väčšie právo si po práci oddýchnuť.
Po práci by bolo od partnera skvelé, keby sa opýtal partnerky, aký deň mala a či si nepotrebuje dať aspoň sprchu. Môže objednať jedlo (alebo ho uvariť) a pomasírovať partnerke nohy. Alebo ju môže jednoducho oceniť, ako to dnes zvládla a byť tu pre ňu, keď s ním chce zdieľať svoj deň.
Základom je komunikácia o tom, čo sa deje, ako sa partneri cítia, čo môžu spoločne urobiť pre to, aby im bolo ešte lepšie. Vzájomná podpora vychádzajúca z reality a nie z očakávania a predpokladov ako by to malo byť.
Malé bábätko prichádza na svet aj preto, aby nás viac ukotvilo do TU a TERAZ. Čím je dieťa staršie, tým je nezávislejšie (ak je vedené k nezávislosti). Tak sa vytvára časový priestor pre pár. Wellness, spoločný víkend iba pre rodičov a ich spoločné aktivity. Veľmi dôležitý je ich spoločný záujem. Spoločným záujmom sa nemyslí dieťa.
Tiež je dôležitý aj čas, ktorý partneri trávia osamote. Matka má vlastné aktivity a otec svoje. Toto podporuje osobnú skúsenosť a prináša aj podnety k rozhovorom. Pre vzťahy, ktoré ochladli je totiž typické, že sa partneri nemajú o čom rozprávať. Dôležité je vzájomné ocenenie, pochvala aj partnerská podpora.
Prehnané nároky kladie na novopečené matky široké či blízke okolie i spoločnosť. Dokonalá domácnosť, dieťa ako zo škatuľky, bio strava a najlepšie hračky sú tie s prvkami montessori. A to nie je všetko. Matky sa medzi sebou porovnávajú a keď majú nedajbože pár kíl navyše, depresia je na svete. Predstavy verzus realita.
Na to mám len jedno odporúčanie a síce, prestaňme sa porovnávať. Ak to robíme a neveríme, že robíme to najlepšie, čo vieme, tak je úplne jedno, čo nám kto povie, budeme z toho frustrované. Pokiaľ ide o dieťa, to nepotrebuje toľko hračiek, koľko trh ponúka - zahrá sa aj s krabicou od topánok. Pokiaľ ide o stravu, všetko by malo byť s mierou. Ak ide o pár kíl navyše, ide o to, kde ich mamička nabrala - môžu byť aj sexi. A ak pre ženu sexi nie sú, môže pre to niečo urobiť - ale iba ak jej ide o jej dobrý pocit. Som si istá, že ak je spokojná žena - matka, bude spokojné aj dieťa a okolie nebude mať výhrady.
Predstavy a očakávania sa vytvárajú len v myšlienkach matky. A svoje vlastné myšlienky môže matka zmeniť, aby sa jej žilo lepšie a bola spokojnejšia. Vždy má totiž na výber čo číta, čo sleduje a s kým sa stretáva, akým podnetom sa vystavuje.
Kompletný sprievodca prvým mesiacom vášho novorodenca – čo môžete očakávať
Skúste si najprv sami pre seba formulovať svoje potreby. Čo mi chýba? Čo by som potrebovala od partnera? Ako dieťa rastie, plánujte si akcie osamote - večeru, kino, wellness, túru, výlet...
Zvyčajne sa stáva, že muži po návrate z práce trávia čas v posilňovni alebo s kamarátmi. Dieťa vyzdvihnú iba vtedy, keď sú o to požiadaní, aj keď vedia, že partnerka to nestíha. Je otázne, či je možné od nich takéto správanie žiadať.
Ženy, milujte svoje deti, ale nezabudnite milovať aj manžela. Obývačka s plačúcimi deťmi a kričiacou manželkou nikdy nevyčarí na ich tvárach úsmev. Muž by mal byť oporou v chode domácnosti nielen finančne. Otec má byť nielen skala, ale najmä sprievodca životom svojich detí.
Príchod detí mení vzťah. Sú tu nové výzvy a problémy, ktoré treba riešiť. Nie je to vždy ľahké, ale je dôležité o ne bojovať.
Každý vzťah, ktorý má mať hodnotu sa podpisuje zmluvou. Zmluvou sa zaväzujete dodržať a splniť svoj sľub. Dvom je lepšie, ako samým a trom, nič len tak nerozdelí. V každom vzťahu sa sem tam pripletie problém.
Zaľúbenosť po čase vyprchá, to pozná asi každý. Dôležité je však budovať vzťah na porozumení, rešpekte a spoločných hodnotách. Keď je toto obojstranné, manželstvo je plnohodnotné a funkčné.
V manželstve má každý svoju úlohu. Muž by mal svoju manželku chrániť a starať sa o ňu. Každý človek má nejaké hodnoty.
Áno, potrebujeme aj peniaze. Ale peniaze vzťah nezachránia. Je dôležité investovať do vzťahu čas, energiu a pozornosť.
Dieťa je dar, ale nie je to záchrana vzťahu. Je to previerka vzťahu, ktorá ho môže posilniť, ale aj zničiť.
V každej rodine sú škriepky. Niekde menej, niekde viac. Dôležité je, ako problémy, nezhody budú riešiť a ako sa k nim postavia.
Dôležitá je úcta manželov. Muži by mali mať v úcte svoje ženy a ženy by mali mať v úcte svojich mužov. Ak si partneri nevážia jeden druhého, vzťah sa rozpadá.
Je dôležité nájsť si čas na každodenný rozhovor, aspoň krátky. Aj v manželstve s deťmi, čas na rozhovor sa dá urobiť.
Malé prejavy pozornosti, ako napríklad poslanie správy, že na neho myslíte, alebo spoločná večera, dokážu urobiť zázraky.
Nechajte občas postrážiť deti babičkám alebo si zaplaťte opatrovateľku. Potrebujete čas aj pre seba.
Vždy, keď sa objaví problém, je dôležité hovoriť o ňom. Ak sa problémy neriešia, zväčšujú sa a môžu viesť k vážnej kríze.
Niekedy je jednoduchšie povedať „Prepáč“ a zabudnúť. Ale v niektorých prípadoch je potrebné hovoriť o tom, čo sa stalo, aby sa to už neopakovalo.
Deti vnímajú, že sa rodičia nezhodnú. Aj keď nevedia presne, čo sa deje, cítia napätie v rodine. Je dôležité, aby rodičia komunikovali s deťmi o svojich problémoch primerane ich veku.
