Samostatnosť detí: Kedy a ako ich pustiť samé do školy

Všetci rodičia čelia rozhodnutiu, či už môžu nechať dieťa doma samé. Nechať dieťa bez dozoru by sme mali až vo chvíli, keď sme si istí, že by zvládlo možné krízové situácie. Či už si potrebujú odbehnúť len do obchodu na pár minút alebo na dlhšiu dobu, rodičia si vždy musia byť istí, že ich dieťa má zručnosti a je dostatočne vyspelé bezpečne zvládnuť situáciu. Dôvera, ktorej sa tak dieťaťu dostane, ak ostane doma samé, môže znamenať silný a pozitívny zážitok a môže tak zvýšiť dôveru dieťaťa a podporiť jeho nezávislosť a zodpovednosť. Keď sú však deti samy, môžu čeliť rôznym rizikám.

Od akého veku je možné nechať deti bez dozoru?

Národná kampaň SAFE KIDS vydala odporúčania, ktorými by sa mali riadiť rodičia, aby zabezpečili bezpečnosť svojich detí:

• Deti vo veku 8 rokov a mladšie by nemali byť nikdy doma samy.
• Deti vo veku od 9 do 11 rokov môžu byť po obmedzenú dobu doma samy, pokiaľ sú dostatočne zrelé a ak v prípade mimoriadnych udalostí dokážu prijať primerané bezpečnostné opatrenia. Nemali by však mať na starosti mladších súrodencov.
• Deti vo veku 12 a viac rokov dokážu zvládnuť dlhšie časové obdobia samostatne a môžu byť zodpovedné za mladších súrodencov iba v obmedzenom čase.

Čo by malo dieťa dokázať, aby mohlo zostať doma samo?

Aby dieťa mohlo doma zostať samo, malo by byť schopné:

• Zamknúť a odomknúť dvere.
• Používať telefón, vrátane vytočenia 112 a odkomunikovania, v akej situácií sa ocitlo.
• Vedieť kontaktovať rodičov, alebo iných príbuzných.
• Ovládať svoju adresu a telefónne číslo.
• V prípade núdze pomenovať dvoch zodpovedných dospelých (pokiaľ možno v blízkosti).
• Nájsť zásoby prvej pomoci a vedieť, ako zaobchádzať s drobnými poraneniami, popáleninami, či škrabancami.
• Vedieť, ako zvládnuť závažnejšie núdzové situácie.
• Vedieť, čo robiť v prípade silnej búrky a výpadku elektrickej energie.
• Dokázať si pripraviť niečo na jedenie.

Ako pripraviť dieťa na to, že ostane samé doma? Tipy pre rodičov, ako pripraviť dieťa na čas bez dozoru

Keď zistíte, že vaše dieťa je pripravené zostať doma samo, nasledujúce tipy vám môžu pomôcť pripraviť vaše dieťa:

• Skúšobná doba. Nechajte dieťa na krátky čas doma samo, kým vy zostanete v blízkosti domu.
• Hranie rolí.
• Stanovte pravidlá. Uistite sa, že vaše dieťa vie, čo je (a nie je) povolené, keď nie ste doma. Stanovte jasné limity na používanie televízie, počítačov a iných elektronických zariadení a internetu.
• Diskutujte o mimoriadnych udalostiach. Čo považuje dieťa za stav núdze? Čo považuje rodič za stav núdze?
• Volajte. Naučte svoje deti základy o požiarnej bezpečnosti. Vytvorte zoznam núdzových kontaktov.

Bezpečnostné pokyny, ktoré by mali deti ovládať

• Nikdy neotvárať dvere cudzím ľuďom. Pred otvorením dverí sa vždy musí spýtať na meno a pozrieť cez priezor vo dverách.
• Nikdy nepovedať cudzím ľuďom v telefóne alebo za dverami, že rodičia nie sú doma.
• Na sociálnych sieťach nespomínať, že sú samy doma.

V prípade nejasností si pozrite "Školský poriadok".

Samostatná cesta do školy: Kedy je to vhodné?

Škola sa začala a vy isto uvažujete, kedy bude vaše dieťa pripravené, aby do školy a zo školy išlo samostatne. Kedy mu dať túto nezávislosť? Veľa záleží od niekoľkých faktorov, my sme ich pre vás zhrnuli.

My ako deti verzus naše deti dnes

Možno sa niektorí z vás pýtajú, čo je toto za otázku? Veď my ako deti sme klasicky od prvej triedy kráčali do školy samé, veď našim rodičom začínala práca skoro, takže sme sami zamkýnali dom, samé si chystali desiate, kľúčik bezpečne schovali do tašiek. Následne sme sa po škole vrátili domov a ešte do tretej, štvrtej (xy-tej) čakali na rodičov, kým sa vrátia z práce. Niektorí z nás išli vyčkať na pracujúcich rodičov k babičkám, ktoré „varovali“ deti, kým sa nevrátia. A decká si stihli ešte aj dokončiť u babky domáce úlohy. Iní z nás mali starších súrodencov, ktorí ich sprevádzali od prvých dní prvej triedy do školy. Alebo ste jedným z tých detí, ktoré len prvý týždeň mama do školy odprevádzala.

Dnes sa situácia pre mnohých rodičov zmenila. Na dedinách, kde je cesta do školy jasná a pozostáva z niekoľkých odbočiek a prechodu cez cestu, sa to ešte dá a rodičia veľmi nad touto otázkou neuvažujú. No vo väčších mestách to je inak - škola vášho dieťaťa môže byť vzdialenejšia a vyžaduje si využívanie verejnej dopravy, prípadne vozenie dieťaťa osobným autom. Čo sa zase dedín týka, základná škola sa môže nachádzať v tej vedľajšej a tiež je potrebné dieťa naučiť, ktorý autobus využívať, ako používať kartičku prípadne platiť si za lístok mincami, alebo kde je vlaková stanica.

V akom veku by dieťa malo ísť samé do školy podľa odborníkov?

Nie je žiadne pravidlo, príručka, zákon, ktoré by rozhodovali o tom, kedy prvýkrát nechať ísť (alebo odkedy) dieťa do školy samotné. Všetko záleží na vás, rodičoch, vašom slobodnom rozhodnutí a, samozrejme, povolení. Existujú však odporúčania spoločne so zdôvodneniami, ktoré by vám mohli napovedať, na čo dbať a čo nezanedbať, keď sa budete rozhodovať.

Americká akadémia pediatrov a pediatričiek (APP) napríklad na svojich stránkach radí: „Deti sú zvyčajne pripravené chodiť do školy bez dozoru dospelého, keď sú v piatom ročníku, konkrétne okolo 10. roku veku. Mladšie deti bývajú impulzívnejšie a menej si dávajú pozor, čo sa týka dopravy.“ Podľa nej nemajú malé deti kognitívne, percepčné a behaviorálne schopnosti k samostatnému rozhodovaniu. Ako sa správať ako súčasť dopravnej premávky.“

Ide však len o všeobecné odporúčanie. Vaše dieťa môže byť už od prvého ročníka (6-8 rokov) pripravené, zrelé na cestu do školy bez vašej prítomnosti, iné sa na to nemusia cítiť ani v 10-11 rokoch. Záleží na osobnosti vášho dieťaťa aj povahy cesty do školy, ktorá môže byť skutočne zložitá a škola veľmi vzdialená. Vy ho poznáte najlepšie.

Aké otázky zodpovedať predtým, než sa rozhodnete pustiť dieťa samé do školy?

V zahraničí napríklad niektoré školy vo väčších mestách pripravili pre rodičov odporúčania, dokedy by mala dospelá osoba sprevádzať dieťa do školy a zo školy. Dôrazne odporúčajú, aby deti 1. a 2. ročníka nechodili do školy ani zo školy samotné, aby sa nepohybovali v priestoroch školy samotné pred ani po vyučovaní a to isté platí aj pre deti 3. a 4. ročníka.

Sprevádzať by ich mal zodpovedný dospelý, prípadne starší súrodenec. Vyššie ročníky už nechávajú na rozhodnutí rodičov. Čo sa mobilov týka, niektoré školy odporúčajú, aby ich dieťa malo pre potreby volania o pomoc, ale po príchode do školy ich odovzdalo triednemu učiteľovi.

Nezabúdajme, stále platí zákaz mobilov na školách, no na ceste zo školy a do školy ich mať pri sebe môžu.

Školy tiež odporúčajú rodičom, aby si položili niekoľko otázok, ktoré im môžu pomôcť pri lepšom rozhodovaní. Napr.:

1. Veríte svojmu dieťaťu? Že je schopné ísť rovno do školy a zo školy domov po dohodnutej bezpečnej trase?
2. Ako táto trasa vyzerá? Koľko je na nej prechodov cez cestu, hlavnú cestu, vedľajšie?
3. Veríte dieťaťu, že sa bude chovať zodpovedne a bezpečne, aj keď bude s kamarátom/kamarátkou? Že bude dbať na vlastnú bezpečnosť?
4. Vie vaše dieťa reagovať, ak by ho oslovil cudzí dospelý a požiadal ho napr. o pomoc?
5. Vie vaše dieťa, ako sa zachovať, keby samotné potrebovalo pomoc?

Ako dieťa pripraviť na cestu do školy?

Práve riziká a nástrahy na cestách môžu byť jedným z dôvodov, prečo sa obávate púšťať dieťa do školy samé, preto APP radí, aby ste si s dieťaťom cestu „natrénovali“:

1. Ako sa správať na cestách - si môžete s dieťaťom natrénovať na ihrisku, doma na dvore, alebo si len zopakovať, čo sa dieťa naučilo v škôlke (niektoré materské školy majú dopravné ihriská, deti sa už stretli s dopravným policajtom či policajtkou, ktorí im vysvetlili pravidlá správania sa na cestách) - niektorí rodičia to majú s deťmi už natrénované z trás do obchodov, na poštu, do kaderníctva, reštaurácie, na krúžok dieťaťa či keď vás sprevádzalo do práce - ak nie, nechajte deti, aby komentovali cestu a vysvetlili vám, čo treba robiť či nerobiť (zahráte si hru s výmenou rolí - vy ste dieťa a dieťa je dospelý) - naučte ho samostatne sa rozhodovať v rôznych situáciách, ktoré spoločne zažijete, a nezasahujte.
2. Keď prechádzate cez cestu, držte vaše dieťa za ruku a vysvetľujte mu pravidlá cestnej premávky. Cez cestu prechádzame cez prechod pre chodcov, poriadne sa musím rozhliadnuť, aby sme vedeli, či neprichádza auto nielen zľava, ale aj sprava.
3. Je dôležité sledovať aj svetelnú signalizáciu, semafory pre chodcov a na cestu vkročiť, až keď majú zelenú. Pozor, aj tak sa treba rozhliadať, či prichádzajúce autá zastavujú.
4. Pripomeňte deťom, že vodiči dieťa nemusia hneď zahliadnuť, keď sa približujú k prechodu pre chodcov.
5. Uvažujte aj o tom, či nemáte možnosť, aby vaše dieťa do školy chodilo s kamarátmi, kamarátkami - vo väčších skupinách.
6. Vyberajte si vždy trasu, ktorá je najbezpečnejšia (najkratšia nemusí byť najbezpečnejšia, nech sa deti vyhýbajú tmavým, neznámym uličkám, cestám bez chodníkov, neosvetleným oblastiam, vyberajte bezpečnejšie cesty, trasy s prechodmi, husto osídlené oblasti, trasy s obchodmi).
7. Nezabúdajte, aby vaše dieťa vodiči a vodičky lepšie videli, je potrebné im zabezpečiť napr. na školskej taške, vetrovke, topánkach reflexné prvky, prípadne jasné farebné znaky, ktoré budú dobre rozlíšiteľné v šere a z diaľky.

Myslite tiež na rizikové situácie. Ako napríklad prechádzať cez cestu, keď pred dieťaťom stojí autobus a dieťa ani vodič protiidúceho auta nevidia na seba nevidia. Aj toto sú totiž situácie, pri ktorých sa často dejú tragické nehody - keď dieťa vybehne spoza autobusu na cestu, ktorú chce prekročiť.

Rovnako naučte deti:

• počúvať - auto začujeme skôr, než ho uvidíme, najmä ak prechádzame cez cestu v zákrutách (nie slúchadlá v ušiach).
• neprechádzať cez cestu - ak si dieťa nie je isté.
• neprechádzať cez cestu - ak vidí blížiace sa auto - radšej nech vyčká - auto sa mu môže zdať vzdialené, no pohybovať sa môže veľmi rýchlo.
• pozor na motocyklistov, bicyklistky, kolobežkárov na cestách.
• neprechádzať cez cestu, ktorá je neprehľadná - pod kopcom, spoza autobusu, medzi zaparkovanými autami, v zákrutách - vodiči a vodičky deti potrebujú vidieť.

Čo by dieťa malo vedieť predtým, než ho pustíte samé

Aby mali rodičia dušu na mieste, určite pomôže, ak deti budú vedieť, ako sa správať mimo rodičovského domu a jeho bezpečia. Napríklad:

1. Vedieť povedať „nie“ cudzm, naučte dieťa, kto to je - cudzí človek, nenasledovať ich, nenastupovať k cudzím do auta, neprijímať od cudzích žiadne dary, ak ich cudzí človek požiada o pomoc - nech sa naučia osloviť iného dospelého (najlepšie rodiča s inými deťmi) - prípadne ich naučte bezpečné frázy, ako cudzieho odmietnuť: „nesmiem rozprávať s cudzími ľuďmi, toto nemám dovolené“ atď.
2. Vedieť požiadať o pomoc, utekať, kričať, ak ich obťažuje cudzí človek.
3. Naučte deti, že nie je bezpečné používať mobilný telefón, kým kráčajú do školy, prípadne prechádzajú cez cestu - mobil rozptyľuje pozornosť, takže dieťa nedáva pozor na cestu (je to to isté, akoby vodič/ka pozerali do mobilu počas riadenia).
4. Dieťa by sa nemalo báť spýtať sa na cestu.
5. Malo by tiež poznať svoju adresu, adresu školy, telefónne čísla na rodičov, ale aj políciu, hasičov či záchrannú službu.

Niektorí rodičia predtým, než nechali cestu do školy a zo školy úplne na dieťati, dieťa ešte tajne z určitej vzdialenosti sledovali. „Dcérka o tom nevedela, ale pre svoj pokoj na duši som ju tajne sledovala, ako sa správa na ceste do školy, a odišla som domov až keď do školy vstúpila,“ napísala nám Daniela - dcérka do školy chodila sama v priebehu prvého ročníka, nemala to od domu veľmi ďaleko.

Názory rodičov

Mama Elena, dedina v okrese Žilina: „Žijeme na dedine, cesta do školy znamená jeden prechod cez hlavnú cestu, ale bez prechodu pre chodcov, takže sme sa báli a stále bojíme. Aj keď u nás chodia už od druhej triedy deti do školy samé, keď majú starších súrodencov, tak aj skôr, my sme to prvýkrát urobili až vo štvrtej triede dcéry, keď mala 9 rokov. Za neustáleho poučovania, až si dáva pozor na autá a s nikým cudzím sa nerozpráva, neodpovedá, a aby sa vždy snažila ísť tak, že je niekto dospelý okolo. Naspäť zo školy je to jednoduchšie, väčšinou už sa stretnú jedným smerom viaceré deti, ale aj tak si vždy sledujeme čas, a keď dcéra dlhšie neprichádza, ideme jej oproti. Keď nie sme doma, dávame jej do školy (len do batohu, nesmú ho používať) mobil, má ho tiež až od štvrtej triedy, dovtedy sme fungovali na hodinkách kvôli krúžkom v minulých rokoch, na ktoré sa zo školy presúvala.“

Mama Petra, Bratislava: „My sme mali školu 5 minút od domu, bez hlavných ciest a prechodov. Sprevádzala som dcérku každý deň celý prvý stupeň školy, ráno som ju odviedla, potom som utekala na autobus do práce a poobede som si ju vyzdvihovala ako rodič z družiny, to sme tak mali v pravidlách školy. Sama chodila na MHD do školy, keď prešla na osemročné gymnázium do 6. triedy.“

Mama Mária, Žilina, deti na 1. stupni (6 a 9 rokov): „Nakoľko žijeme v meste, deti samé zatiaľ do školy nepúšťam, keďže chodia do školy mimo spádu a dosť ďaleko od miesta, kde bývame. Museli by ísť autobusom niekoľko zastávok a potom cez prechod cez hlavnú križovatku. Viem, že deti, ktoré chodia do školy na našom sídlisku, chodia bežne samé už aj ako prváci, keďže to majú dosť blízko. Ja musím deti do školy a zo školy vždy voziť a zatiaľ si ani neviem predstaviť, že by išli samé, uvidím, ako to bude, keď dcéra pôjde na druhý stupeň.“

Mnoho mamičiek sa zhoduje, že veľa záleží na povahe cesty do školy, alebo aj oblasti, v ktorej rodina býva - je iné pustiť dieťa samé v meste, iné na dedine. Iné je nechať dieťa kráčať do školy samé, pokiaľ nemusí prekračovať frekventovanú cestu a iné, pokiaľ má školu blízko domu.

Tu zverejňujeme niektoré z názorov mamičiek, nechajte sa inšpirovať. Na úvod ale jeden vtipný názor, predpokladáme, že otecka: „Keď samé ujde zo školy, je čas, aby sa tam vedelo aj samé vrátiť.“ Tu sú ďalšie príbehy mamičiek na otázku: „Maminky, v akom veku ste svoje dieťa prvýkrát pustili do školy samé? Aké boli vaše dôvody, že teraz už áno?“

„V dnešnej dobe budem deti voziť a chodiť po deti do školy minimálne do 15-tich : ))).“

„Ja toto nikdy nepochopím ... Syn má 9, vedel by aj sám ísť autobusom a aj cez prechody, ale neviem si predstaviť, že by som mu povedala, obleč sa a choď sám.. Dnešná doba je krutá, ľudia sú zákerní… Nikdy neviete, čo sa môže stať deťom a potom ... Nariekajte, že vám unášajú deti .…

„Každá mama ako uzná za vhodné, moja dcéra má 10 a stále s ňou chodíme do školy, bývame ďalej od školy a premávka je tu hrozná.“

„11r a 8r.. Školu máme cez jednu svetelnú križovatku, semafory nastavené tak, že autá majú zelenú súčasne s chodcami, takže nie, nepustím ich samých. To už policajti boli lepší, a to som si myslela, ako dobre sa križovatka vyriešila semaforom. Vlastne ešte nikdy som deti nepustila samé von bez prítomnosti dospelého.“

„Od druhej triedy… najskôr chodil s dedom… potom dedo chodil na tajno za ním a druhý polrok v 2. ročníku už chodil sám. A to nehovorím o tom, že sa sám ráno aj vypravuje. Treba učiť deti samostatnosti a nie im utierať zadok do 20, potom sú nepoužiteľné.“

„Od 5. ročníka chodila sama, školu mala v centre mesta, musela cestovať MHD a prejsť cez dve frekventované ulice. Možno by bola vedela ísť sama aj skôr, ale starí rodičia boli ochotní chodiť s ňou, keď bola na 1. stupni.“

„Od prvej triedy. Chodili busom a potom krížom cez centrum, čo je pešia zóna. Autobus im stál pred domom. Na tréningy tak od 10 rokov už rovno zo školy sami a rovnako tak domov. Deti, žijúce v najväčšom meste na Slovensku, sa v ňom musia vedieť aj orientovať. Nevidím dôvod voziť deti autom všade a už vôbec nie do školy na sídlisku, kde aj bývajú.“

„Syn má 7, odprevadím ho na prechod a ide potom už sám. Dôvod je, nech sa učí samostatnosti. Od 5 je dosť samostatný, spraví si raňajky, zohreje obed, osprchuje sa, chodí vynášať smeti a zoberie aj mladšieho 4-ročného brata von… Je to aj o tom, či vy mu veríte natoľko, aby išiel sám.“

„Od prvej triedy chodili samé.“

„Môj začal chodiť sám ku koncu prvého ročníka, do školy som ho vodila necelý mesiac, potom som mohla len na koniec ulice, za bránu školy som už nemohla ísť. Dôvod: on nie je trápny prvák, čo ho bude mama nosiť do školy. Podotýkam, že bol prvák, od druhej triedy chodí sám do školy aj zo školy...je spokojný a hlavne nie trápny, ako povedal on sám.“

„Dcéra 6r v novembri bude mať 7, nastúpila teraz do 1.ročníka a chodí sama autobusom do školy aj zo školy. Zastávku máme kúsok a chodia viaceré deti spolu aj tam aj späť.“

„Od piateho ročníka sama do školy, zo školy, aj na krúžky. Všade je dosť ľudí, naučili sme ju, ako sa má zachovať v podozrivých situáciách, čomu a komu sa vyhýbať, kam nechodiť. Svet je zlý, ale musia sa vedieť brániť, dávať si pozor a spoľahnúť na seba. Aj v 15 sa im môže niečo stať.“

„Náš syn už v prvom ročníku - 7r. prosil o to, ísť sám. Cesta cca. 25 min. na bicykli. Prešli sme si spolu zo párkrát a ku koncu škol. roka už išiel. Dodalo mu to sebavedomie a myslím, že to bol správny okamih.“

„Od druhého ročníka chodí do školy u nás v dedine, nejde cez žiadnu hlavnú cestu a čakajú sa so spolužiakmi, tak idú viacerí spolu.“

„Dcéra v 5 rokoch chodila do škôlky sama, škôlka to vyžadovala kvôli samostatnosti (nebolo to na Slovensku)...od prvého ročníka sme na Slovensku a od druhého dňa chodí sama do školy. Ona je odmalička veľmi samostatná a vždy bola hlavne veľmi opatrná, tak sa nebojím....čo keď vidím akého mám syna, mám pocit, že toho budem až do 9. ročníka vodiť do školy, síce má ešte len 2 roky.“

„V 1. triede ZŠ po polroku, mali sme pravidlá a nemala problém ich dodržať, veľmi bola hrdá, že môže ísť sama. Dnes je siedmačka a dodnes spomína, že aké to bolo super, že sa najprv trochu bála, ale že bola aj zvedavá, aké to bude, keď to ...

Rozhodnutie o zápise do školy a jeho následky

Dieťa sa do 1. ročníka základnej školy prihlasuje pre potreby plnenia povinnej školskej dochádzky. Voči rozhodnutiu o prijatí je možné podať odvolanie v zmysle zákona o správnom konaní. Riaditeľ základnej školy, do ktorej školského obvodu dieťa patrí podľa trvalého pobytu, je povinný dieťa prijať. Do 1. ročníka základnej školy sa prijímajú deti pre nasledujúci školský rok. Miesto a termín podávania žiadosti pre nasledujúci školský rok zverejní riaditeľ základnej školy po dohode so zriaďovateľom na budove základnej školy. Akceptujú iba žiadosti podané v určenom období, štandardne od 01.03. do 31.03. aktuálneho roka. Obaja rodičia musia súhlasiť so zápisom na uvedenú školu, hoci bolo dieťa zverené do starostlivosti iba jednému z rodičov.

Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré k 31. augustu nedovŕši šesť rokov veku, ak zákonný zástupca pri zápise predloží riaditeľovi školy súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Zákonný zástupca môže požiadať o prijatie dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole aj v prípade, ak dieťa nedovŕši k 31. augustu šesť rokov veku.

Riaditeľ spádovej školy má povinnosť prednostne prijať žiakov s trvalým pobytom v príslušnom školskom obvode. Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré v školskom roku 2022/2023 pokračuje v plnení povinného predprimárneho vzdelávania, prihlási svoje dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole a zúčastní sa zápisu v základnej škole nanovo.

V prípade, že zákonný zástupca nesúhlasí s obdržaným rozhodnutím riaditeľa školy, má právo podať odvolanie adresované škole v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak riaditeľ školy nezistí dôvody na zrušenie svojho rozhodnutia, postúpi odvolanie zriaďovateľovi školy, ktorý preskúma dôvody odvolania.

Zodpovednosť školy a rodičov po skončení vyučovania

V prípade, že dieťa nebolo prijaté do ŠKD a musí odísť zo školy samo, vznikajú obavy o jeho bezpečnosť. Niektorí rodičia sa pýtajú, či je normálne, že škola prenecháva zodpovednosť len preto, že dieťa nebolo prijaté do ŠKD. Je dôležité si uvedomiť, že škola nesie zodpovednosť za dieťa počas vyučovania a v ŠKD. Po skončení vyučovania, ak dieťa nie je v ŠKD, zodpovednosť prechádza na zákonného zástupcu.

Ak rodič nemôže prísť včas po dieťa, je potrebné sa s dieťaťom dohodnúť na mieste, kde bude čakať, napríklad pri vchode do školy alebo na vrátnici. Dieťa by malo mať pri sebe telefón s kontaktom na rodiča. V prípade, že dieťa nemôže čakať samo, je možné sa dohodnúť s učiteľkou alebo upratovačkou, aby naň dohliadli, pokiaľ nepríde rodič.

Je dôležité, aby si dieťa osvojilo pravidlá bezpečného správania sa mimo domova a školy. V prípade, že sa dieťa ocitne v nečakanej situácii, malo by vedieť, ako reagovať a na koho sa obrátiť o pomoc.

tags: #ziadost #ze #moze #dieta #chodit #same