Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať - napríklad prítomnosť rodiča, hojdanie, dojčenie alebo držanie za ruku. Tieto asociácie sú úplne prirodzené, no ak sa na ne dieťa príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri nočnom prebudení.
Samostatné zaspávanie je významným krokom v emocionálnom aj spánkovom vývine dieťaťa. Neznamená to, že dieťa nechávame samé bez opory, ale že mu pomáhame nadobudnúť istotu, že zaspávanie zvládne aj bez neustálej prítomnosti rodiča. Keď sa dieťa naučí zaspávať samé, jeho spánok sa postupne prehlbuje a predlžujú sa jednotlivé spánkové cykly. Kvalitnejší spánok má pozitívny vplyv na náladu dieťaťa, jeho schopnosť sústrediť sa aj na celkové fungovanie počas dňa. Rovnako dôležitý je aj oddych rodičov, ktorí získajú viac energie a trpezlivosti.
Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu. Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života, pričom veľkou pomôckou je pochopenie toho, koľko spánku dieťa v jednotlivých obdobiach skutočne potrebuje.
Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva. Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky. Veľkým pomocníkom môžu byť zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty. Rovnako je dôležité dbať na pohodlný matrac v postieľke a vhodnú teplotu v izbe, ideálne medzi 18 až 20 stupňov Celzia.
Okolo 12 až 18 mesiacov sa u detí často objavuje separačná úzkosť. Dieťa si viac uvedomuje neprítomnosť rodiča a zaspávanie môže byť náročnejšie. Práve v tomto období je dôležité vysvetľovanie, pokoj a jemné metódy. Ak chcete vedieť, ako naučiť dieťa spať v postieľke v tomto veku, kľúčom je dôvera a vytvorenie upokojujúceho večerného rituálu. Veľkou pomocou môžu byť aj uspávanky pre deti, ktoré dieťaťu dodajú pocit istoty a blízkosti a pomôžu mu lepšie zvládnuť odlúčenie pred spaním.
Metódy učenia samostatného zaspávania
Existuje viacero prístupov, ako naučiť dieťa zaspávať samé. Niektoré sú vhodné pre menšie deti, iné pre staršie. Pri týchto spôsoboch zaspávania je potrebné, aby vám vaše batoľa rozumelo a malo istý zmysel pre čas. Dôležité je aj to, aby ste boli trpezliví.
Metóda postupného odchodu
Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch. Vysvetlím vám to na príklade. Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí. Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút. Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte. Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ním ostanete ešte ďalších päť minút naviac. Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.
Pri tejto metóde rodič najskôr sedí pri posteli dieťaťa, kým nezaspí. Každé tri dni sa stolička posunie o kúsok ďalej od postieľky. Postupne sa rodič presúva až ku dverám a nakoniec z izby odchádza. Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu.
Metóda "Ja sa vrátim"
Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo bude väčšinu času plakať. Môžete to zmeniť ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“. Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite. Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte. Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili. Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie ako keď robíte nejaké rutinné činnosti. Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač. Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré. Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko. Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova. Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát. Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť. Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.
Metóda postupného vzďaľovania sa v izbe
Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch. Vysvetlím vám to na príklade. Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí. Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút. Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte. Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ním ostanete ešte ďalších päť minút naviac. Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.
Problém, ktorý má veľa detí v čase keď majú ísť do postele je, že nechcú ostať samotné. Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite. Berte túto metódu ako vašu výhodu. Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“ Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd. Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu. Vaše dieťatko tak získa prax v tom ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie. Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko. Zakaždým keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke. Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.
Motivačné tabuľky a spánková víla
Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Použite túto metódu ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko. Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažším cieľmi ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo. Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle… Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.
Kontrolovaný plač
Mnohí rodičia majú obavy z metód založených na plači. Je dôležité zdôrazniť, že kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie. Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii. Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu.
Dôležité prvky pri učení samostatného zaspávania
Jedným z najdôležitejších prvkov pri učení zaspávania je pravidelná večerná rutina. Opakujúca sa postupnosť činností pripravuje mozog dieťaťa na spánok a podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Rutina by mala byť pokojná, bez televízie a výrazných podnetov.
Dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Tlmené svetlo, ticho alebo jemné nočné osvetlenie pomáhajú dieťaťu naladiť sa na spánok.
Pri učení samostatného zaspávania môžu pomôcť aj vhodné pomôcky, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a istoty. Uspávacie hračky s jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti. Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.
Mojkáčik, obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt. Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty. Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce.
Spoločné čítanie pred spaním je krásny rituál, ktorý posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Príbehy pomáhajú dieťaťu upokojiť sa, spomaliť a pripraviť na spánok. Okrem toho rozvíjajú slovnú zásobu a fantáziu.
Kedy je čas, aby dieťa spalo samo?
Spanie s rodičmi v jednej miestnosti je samozrejmosťou pre takmer všetkých rodičov. Tí sa zároveň zhodujú v tom (a pediatri im dajú za pravdu) že v istom veku by už malo dieťa spať vo svojej vlastnej izbičke. Je prirodzené, že rodičia chcú mať svoje bábätko v noci v bezprostrednej blízkosti. Prináša to pokojný spánok nielen im, ale aj malému dieťatku. Najmä počas prvého roka života odporúčajú spanie v jednej miestnosti aj pediatri, pretože to výrazne pomáha znížiť riziko SIDS. Aj co-sleeping, teda spoločné spanie v jednej posteli, je v prípad dodržania všetkých pravidiel vhodné a môže byť pre celú rodinu pozitívnym zážitkom. Príde však čas, kedy by malo dieťatko spať vo svojej vlastnej izbičke. Jednoduchá odpoveď na túto otázku by znela asi nejako takto: “Keď je dieťa pripravené.” Skutočná odpoveď je však o niečo zložitejšia. Ako naučiť dieťa zaspávať samé a najmä kedy?
Vekové kategórie a samostatný spánok
- Batoľatá od 1 do 3 rokov. Deti v období batoľaťa si práve vyvíjajú pocit nezávislosti, s čím úzko súvisí aj samostatný spánok. Vytvorenie pravidelného režimu pred spaním a pohodlného prostredia na spanie môže tento prechod uľahčiť.
- Predškoláci od 3 do 5 rokov. V predškolskom veku je už väčšina detí schopných spať osamote.
- Školáci od 6 do 12 rokov. Áno, aj deti v mladšom školskom veku niekedy spia v jednej miestnosti s rodičmi. Ak cítite, že dieťa v tomto veku je už dostatočne veľké a samostatné na to, aby spalo vo vlastnej izbe, začnite pracovať na postupnom prechode a povzbudzujte dieťa k samostatnosti. Vyhnite sa však viacerým veľkým zmenám naraz.
Väčšina expertov na rodičovstvo spolu s pediatrami sa zhoduje v tom, že deti by malo vo svojej vlastnej posteli a spať od 2. roku života.
Ako naučiť 2-ročné dieťa zaspávať samé?
Zbavte sa rozptýlení. Detskú izbičku zariaďte iba tým najnutnejším nábytkom a doplnkami a uistite sa, že v nej nie je žiadny televízor, tablet, počítač či mobil. Aj dvojročné deti už vedia obsluhovať techniku a smartfón či tablet v dosahu by pre ne mohol byť lákadlom.
Vytvorte večernú rutinu. O večernej rutine a spánkovej hygiene sme už čo-to popísali a aj v prípade tejto veľkej zmeny platí, že je veľmi dôležitá. Vytvorte si s deťmi vlastnú večernú rutinu, ktorá by mala pozostávať z kúpeľa, prezlečenia do pyžamka, čistenia zubov a čítanej rozprávky na dobrú noc. Túto rutinu by ste mali dôsledne dodržiavať, aby dieťa vedelo, že je čas ísť do postele.
Postarajte sa o príjemné prostredie v izbičke. Dbajte o to, aby bol priestor vyčlenený na spanie príjemný a útulný. Vhodný matrac, mäkké, teplé obliečky a nočné svetielko dokážu zázraky. Uistite sa, že teplota v izbičke je tak akurát (21-22 stupňov) a prostredie je tiché. Chladná, tmavá a tichá miestnosť môže výrazne podporiť lepší spánok. Ak sa dieťatko bojí tmy, nechajte mu zasvietené nočné svetlo, ideálne také, ktoré sa po čase automaticky vypne. Dávajte však pozor na tiene, ktoré vrhá.
NeSKActionDabudnite na hračky. Je úplne prirodzené, že vo vlastnej posteli a v miestnosti bez rodičov chce mať dieťatko pri sebe niečo na upokojenie a navodenie pocitu bezpečia. Tejto úlohy sa dokonale zhostí obľúbená plyšová hračka, plyšový maznáčik, alebo deka. Ide o tzv. prechodový objekt.
Odíďte z detskej izbičky. Snažte sa opustiť detskú izbu skôr, ako dieťa zaspí. Aj keď sa to nezdá, podporíte tým jeho samostatnosť. Ideálne je odísť po prečítaní rozprávky so šťastným koncom a bozku na dobrú noc.
Buďte dôslední. Večernú rutinu spojenú so spánkovou hygienu treba dôsledne dodržiavať, pretože iba tak si deti uvedomia, že táto zmena je trvalá a neexistuje cesta späť, akokoľvek negatívne to môže znieť.
Ak sa vám zdá, že vaše dvojročné dieťatko ešte nie je pripravené na spánok vo vlastnej izbičke, je to v poriadku. Podľa pediatrov sú aj tri roky vhodným vekom na túto zmenu. Prechod z co-sleeping spania alebo zo spania v jednej miestnosti sa nestane zo dňa na deň a môže chvíľu trvať.
Nechajte svoje dieťa spať samo
Neexistuje univerzálna príručka na to, ako naučiť dieťa samé zaspávať. Vhodné je však uložiť dieťatko do vlastnej postele a zostať s ním v izbe aspoň nejaký čas. Tento postupný proces buduje dôveru a istotu dieťatka v jeho schopnosti spať osamote. Je dôležité tento proces neuponáhľať, pretože každé dieťa sa zmenám ako je táto prispôsobuje vlastným tempom. Postupom času môžete úplne opustiť izbu hneď po prečítaní rozprávky a nechať dieťa spať bez vašej prítomnosti.
Deti môžu zo spánku bez prítomnosti rodičov pociťovať úzkosť, preto im v prípade potreby poskytnite útechu a uistenie, že ste hneď vedľa. Snažte sa nerobiť z nočného strachu veľkú vedu a jemne deťom pripomeňte, že aj vo vlastnej posteli sú v bezpečí a ľúbite ich rovnako ako doteraz. Nezabudnite byť počas tejto veľkej zmeny trpezliví a pokojní. Nerozčuľujte sa, keď k vám dieťatko krátko po vašom odchode z detskej izbičky pricupitá a žiada si vašu prítomnosť. Neustále svojho drobca upokojujte a ak je to potrebné, skontrolujte všetky skrine, zásuvky a priestor pod posteľou, či tam náhodou nie sú strašidlá.
Lámete si hlavu nad tým, ako naučiť bábätko zaspávať samé a nie na rukách alebo v nosiči? Prečítajte si naše overené tipy a tripy od skúsených rodičov, ktoré vám môžu pomôcť. Mnohým rodičom sa však osvedčil spací vak, v ktorom sa dieťatko cíti bezpečne a v objatí. Kedysi bábätká bežne spali v pevne zavinutých perinkách, ktoré už dnes nie sú v móde, ale paradoxne vám môžu pomôcť s uspávaním bábätka. Overené je tiež ostať s bábätkom v miestnosti a robiť mu spoločnosť. Naplánujte si večerné aktivity tak, aby ste mohli čas večerného uspávania tráviť v spálni. Bábätko umyte, nakŕmte, prebaľte (opakujte, ak je to potrebné), uložte do postieľky a sadnite si do kresla v blízkosti postieľky alebo si ľahnite na posteľ. Prítomnosť rodiča pomáha aj vtedy, ak dieťa plače pri zaspávaní.