V dnešnej spoločnosti, kde sú rodičia vystavení mnohým kultúrnym vplyvom, je dôležité poskytnúť deťom primeranú prípravu na dospelý život, najmä v oblasti sexuality. Cirkev, vedomá si tejto rodinnej dimenzie vo výchove k láske a správnemu prežívaniu sexuality, ponúka základné pastoračné smernice, čerpajúce z Božieho slova a učenia Cirkvi. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty zrelosti a zodpovednosti v otcovstve a materstve, pričom zdôrazňuje dôležitosť celostného prístupu k výchove.
Výzvy pre súčasných rodičov
Rodičia dnes čelia mnohým ťažkostiam pri výchove detí k zodpovednému prežívaniu sexuality. V minulosti, hoci sa v rodine neposkytovala výslovne sexuálna výchova, všeobecná kultúra, založená na rešpektovaní základných hodnôt, objektívne pomáhala tieto hodnoty ochraňovať a zachovávať. Nedostatkom tradičných modelov bolo, že deti zostávali bez jednoznačných a pozitívnych poznatkov a rodičia zasa neboli pripravovaní poskytovať im primerané odpovede.
Súčasné prostredie je navyše poznačené nejasnosťou ohľadom pravdy o človeku a snahou brať sex na ľahkú váhu. Masmédiá často podávajú neosobné, neviazané a pesimistické informácie, bez zohľadňovania rozdielnych etáp vývoja detí a mládeže. Škola, ktorá prejavila ochotu zavádzať programy sexuálnej výchovy, to robila často bez ohľadu na rodinu a mnohokrát len s úmyslom informovať, čo viedlo k pokriveniu svedomia. Rodičia sa vzhľadom na náročnosť a nedostatočnú pripravenosť často vzdávajú svojej úlohy v tejto oblasti alebo sa snažia presunúť ju na iných.
Dôležitosť rodičovskej výchovy
Cirkev neustále tvrdí, že rodičia majú povinnosť i právo byť prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí. Rodičia darovaním života spolupracujú so stvoriteľskou Božou mocou a dostávajú dar novej zodpovednosti, zodpovednosti nielen živiť svoje deti a uspokojovať ich materiálne a kultúrne potreby, ale predovšetkým odovzdávať im žitú pravdu viery a vychovávať ich k láske k Bohu a k blížnemu. Toto je ich prvoradou povinnosťou v lone „domácej cirkvi“.
Zákon o rodine buduje určenia otcovstva na princípe zákonných domnienok. Prvá domnienka svedčí manželovi matky. Druhá domnienka otcovstva vychádza z určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Tretia domnienka je založená rozhodnutím súdu. Tento pojem vyjadruje, že domnienka nemusí reprezentovať, že otec zapísaný v rodnom liste je skutočným biologickým otcom maloletého dieťaťa.
Keďže ste s matkou dieťaťa neboli v manželskom zväzku, Vaše otcovstvo k dieťaťu mohlo byť určené buď podľa 2. domnienky otcovstva - súhlasným vyhlásením rodičov urobeným na matričnom úrade alebo na súde (či už v čase, keď bolo dieťa počaté ale ešte nenarodené alebo v čase po narodení dieťaťa) alebo podľa 3. domnienky otcovstva rozhodnutím súdu.
Za absencie Vášho súhlasu k určeniu otcovstva podľa druhej zákonnej domnienky prísť nemôže. V súlade s ustanovením § 94 ods. 1 Zákona o rodine môže muž, ktorý sa domnieva, že je otcom maloletého podať návrh na určenie otcovstva kedykoľvek, t. j. nie je limitovaný žiadnou zákonnou lehotou na podanie návrhu na určenie otcovstva.
Konanie o určenie otcovstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému. V konaní, v ktorom príde k určeniu otcovstva súd zároveň rozhodne o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov, zároveň určí výšku vyživovacej povinnosti a môže upraviť styk s maloletým dieťaťom.
Ohľadne Vašej otázky smerujúcej k tomu, že by ste sa vydali, pokiaľ by išlo o vzťah budúceho manžela k Vášmu dieťaťu, ten by si musel maloletého osvojiť, t. j. musel by prejsť osobitým súdnym procesom v súlade s ustanovením § 181 a nasl. Otcovstvo nie je len osobná, ale aj právna kategória.
Ak bolo Vaše otcovstvo určené na základe súhlasného vyhlásenia Vás a matky maloletého dieťaťa urobeného na súde alebo na matričnom úrade možno podať návrh na zapretie otcovstva len vtedy, ak je vylúčené, že by ste mohol byť otcom dieťaťa a súčasne len v lehote troch rokov odo dňa, kedy bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa - pričom ak toto súhlasné vyhlásenie bolo urobené predo dňom narodenia dieťaťa, lehota na zapretie otcovstva sa začína počítať odo dňa narodenia dieťaťa (§ 93 ods. 1 Zákona o rodine). Keďže vo Vašej otázke neuvádzate, či a kedy bolo urobené súhlasné vyhlásenie Vás a matky dieťaťa o tom, že ste otcom dieťaťa, nie je možné posúdiť, či Vám táto 3-ročná lehota od urobenia súhlasného vyhlásenia už uplynula alebo nie. Ak už uplynula, Vaše právo zaprieť otcovstvo už zaniklo. Ak táto lehota ešte neuplynula, je možné zaprieť otcovstvo, ak je vylúčené, aby ste boli otcom dieťaťa.
Súčasný zákon o rodine síce nešpecifikuje, z akého dôvodu by otcovtsvo mohlo byť vylúčené, komentáre ale dlhodobo uvádzajú dva dvôdovy: určený otec s matkou dieťaťa vôbec nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (to je doba od 180-teho do 300-tého dňa pred narodením dieťaťa) alebo určený otec s matkou dieťaťa v tejto dobe síce súložil, ale je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on (napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa). Hoci zákon uvádza, že len ak je vylúčené otcovstvo dieťaťa je možné zaprieť otcovstvo, konanie o zapretie otcovstva je konaním, v ktorom je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ak by teda v konaní bolo preukázané, že s určitosťou nie ste otcom dieťaťa (samozrejme na základe podaného návrhu v zákonnej lehote) súd určí, že zapísaný otec nie je otcom dieťaťa.
Ak bolo otcovstvo určené rozhodnutím súdu (teda podľa 3. domnienky), možno ho zaprieť len na základe návrhu podaného na súde do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení otcovstva (§ 93 ods. 2 Zákona o rodine). V tomto konaní bude súd opätovne skúmať, či je súdom určený muž otcom dieťaťa, pričom kľúčovým dôkazom bude znalecký posudok o genetickej príbuznosti.
Kľúčovým dôkazom je teda preukázanie pohlavného styku v rozhodnom období, nie automaticky genetický test. Genetické testovanie môže ale nemusí byť súčasťou dokazovania. Ak bol DNA test navrhnutý a nariadený súdom prvej inštancie a skutočné otcovstvo je predmetom sporu, jeho nevykonanie je vadou procesu a môže viesť k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 183/08-45 z 1. Hoci sa v rozhodnutí priamo nespomína vykonanie testu DNA, Ústavný súd upozorňuje na potrebu rešpektovať rodinné väzby a právo na súkromie. Inými slovami - ak existuje medzi dieťaťom a mužom silné rodinné prepojenie, prípadne spolu už dlhodobo žijú, nie je vždy vhodné vynucovať testy alebo zasahovať do ich súkromia. Test DNA nie je povinný v každom prípade. Ak je cieľom určiť biologického otca, súd test môže nariadiť - ale musí pritom zvažovať okolnosti prípadu, existujúce väzby a práva všetkých zúčastnených osôb.
Na návrh môže byť konanie o určenie otcovstva začaté aj v prospech dieťaťa - zvyčajne prostredníctvom jeho zákonného zástupcu alebo ustanoveného kolízneho opatrovníka (napr. v prípade, ak matka dieťaťa požiada o určenie otcovstva voči konkrétnemu mužovi). Dôležité je tiež zohľadniť, že zákon nedefinuje lehoty na podanie návrhu o určenie otcovstva, ale pri zapretí otcovstva existujú časové obmedzenia.
Láska ako základ ľudskej existencie
Človek, keďže je Božím obrazom, je stvorený pre lásku. Človek je teda schopný lásky vyššieho druhu: nie žiadostivej lásky, ktorá vidí všetko iba ako predmet na uspokojovanie vlastných žiadostí, ale lásky priateľskej a darujúcej sa, ktorá je schopná uznať a milovať ľudí ako takých. Je to láska, schopná veľkodušnosti na obraz Božej lásky; chce dobro druhého, lebo ho uznáva za hodného lásky. Je to láska, ktorá plodí spoločenstvo medzi ľuďmi, kde každý hľadí na dobro ostatných ako na vlastné. Každý človek je povolaný na priateľskú a darujúcu sa lásku. Láska k iným ho oslobodzuje aj od sklonov k sebectvu.
Sexualita ako dar a poslanie
Ľudská sexualita je teda dobro: vychádza z toho stvoreného daru, ktorý Boh videl ako „veľmi dobrý“, keď stvoril človeka na svoj obraz a podobu, keď „ich stvoril ako muža a ženu“ (Gn 1, 27). Sexualita ako spôsob vzťahu a otvorenosti k iným má za svoj vnútorný cieľ lásku, presnejšie lásku ako darovanie sa a prijímanie, ako dávať a prijímať. Vzťah medzi mužom a ženou je bytostne vzťahom lásky: „Sexualita, usmerňovaná, pozdvihovaná a doplňovaná láskou, stáva sa opravdivou ľudskou vlastnosťou“. Keď sa takáto láska uskutočňuje v manželstve, darovanie sa prostredníctvom tela predstavuje doplnenie a úplnosť daru; manželská láska sa tak stáva silou, ktorá obohacuje a spôsobuje osobný rast a súčasne prispieva k oživovaniu civilizácie lásky.
Sexualita je základnou zložkou osobnosti, jej spôsobom jestvovania, prejavovania sa, komunikovania s inými, cítenia, prejavovania a prežívania ľudskej lásky. Táto schopnosť lásky ako darovania sa má však svoje „vtelenie“ v zásnubnom charaktere tela, do ktorého je vpísaná mužskosť a ženskosť osoby.
Zrelé otcovstvo
Otcovstvo si dnes vyžaduje väčšiu osobnú angažovanosť muža a tiež užšiu spoluprácu muža a ženy, tak v období pred manželstvom, ako aj v manželskom a rodinnom živote. Otec musí totiž preukázať tieto vlastnosti: vnútornú vytrvalosť, sebadisciplínu a samostatnosť. Otcovstvo nie je len o dávaní, je tiež o obohacovaním seba. Zrelé otcovstvo sa narodí zo vzájomného pôsobenia medzi dieťaťom a otcom. Keď otec sprevádza svoje dieťa v jeho rozvoji, sám stojí pred možnosťou vlastného rastu, a to mu pomáha stavať sa zodpovednejším. Keď otec vychováva svoje deti, sám tiež býva vychovávaný z ich strany. Ak otcovia nevstupujú do vzťahu k svojim deťom, vzdávajú sa svojho hlbšieho ľudského a duchovného rastu. Otcovstvo by malo byť základnou skúsenosťou muža. Vďaka nemu môže totiž dosiahnuť plnú zrelosť svojho života aj v citovom a duchovnom rozmere. Muž sa stáva dospelým, keď prostredníctvom otcovstva opúšťa tak svojich rodičov, ako aj svoje vlastné detstvo. To však vyžaduje prekonávanie všetkých prejavov vlastnej nezrelosti - prekračovanie seba.
Otec má mať láskavé a vľúdne srdce, má mať však aj pokorné a dôverujúce srdce, ktoré by deťom umožnilo hocikedy sa na neho obrátiť a vytvoriť si s ním krásny otcovský vzťah. Dobrý otec by mal byť meradlom spravodlivého človeka, ktorý svoju rodinu obohacuje o všetky dobré dary.
Boh vkladá otca do rodiny, aby vzácnymi vlastnosťami svojej mužskosti „bol nablízku manželke, aby všetko zdieľali - radosti a bolesti, námahy a nádeje. A [aby] bol nablízku deťom pri ich raste: keď sa hrajú a keď sa venujú povinnostiam, keď sú bezstarostné a keď sú znepokojené, keď sa vyjadrujú a keď sú mĺkve, keď majú odvahu a keď majú strach, keď urobia chybný krok a keď znovu nájdu cestu; prítomný otec, vždy. Povedať prítomný neznamená to isté ako povedať kontrolór. Niektorí otcovia sa cítia zbytoční a nepotrební, ale pravda je, že „deti potrebujú otca, ktorý na nich čaká, keď sa vracajú od svojich neúspechov. Nie je dobre, keď deti zostávajú bez otcov, a tak prestávajú byť deťmi príliš skoro.
Postava otca pomáha vnímať limity skutočnosti a je charakteristická najmä orientáciou, otvorenosťou pre široký a bohatý svet výziev a pozvaním k námahe a bojovnosti. Otec s jasnou a šťastnou mužskou identitou - ten, ktorý vo svojom správaní k manželke spája náklonnosť a starostlivosť - je rovnako nenahraditeľný ako materinská opatera. Existujú flexibilné roly a úlohy, ktoré sa prispôsobujú konkrétnym okolnostiam každej rodiny, ale jasná a presne definovaná prítomnosť dvoch postáv, mužskej a ženskej, vytvára najvhodnejšie prostredie pre dozrievanie dieťaťa.
Úloha ženy
„Nikto nemôže byť otcom, len preto, že ním chce byť. Je to žena, ktorá robí muža otcom. A akým otcom je muž závisí od toho, aký vzťah má s manželkou. Ak muž dokáže vybudovať hlboký vzťah so ženou, to môže pomôcť vybudovať zrelé otcovstvo. Zamyslime sa nad takou vážnou vecou, že je to žena, ktorá rodí syna, či dcéru a materstvo tu bude vždy. Otcovstvo naopak závisí od dôvery.
Matka, ktorá chráni dieťa svojou nežnosťou a súcitom, pomáha mu, aby sa naučilo dôverovať; aby zažilo, že svet je dobré miesto, ktoré ho prijíma - a to umožňuje rozvíjať sebaúctu, ktorá podnecuje schopnosť intimity a empatie.
„Matky sú najsilnejšou protilátkou k šíreniu egoistického individualizmu. Bezpochyby, „spoločnosť bez matiek by bola neľudskou spoločnosťou, pretože matky vedia vždy, aj v tých najťažších okamihoch, svedčiť o nežnosti, oddanosti, morálnej sile. Matky často odovzdávajú aj najhlbší zmysel náboženskej praxe: v prvých modlitbách, v prvých gestách zbožnosti, ktoré sa dieťa naučí... Bez matiek nielenže by nebolo nových veriacich, ale viera by stratila značnú časť svojho jednoduchého a hlbokého tepla.
Výchova k čistote ako cesta k slobode
Počas formačného obdobia v puberte i v čase dospievania cnosť čistoty, spojená s miernosťou - jednou z hlavných cností, ktorú v krste milosť povzniesla a dala jej známku drahocennosti - sa z pohľadu vykúpenia nepovažuje za nejaký násilný postoj, ale, naopak, za čosi priehľadné a v danom čase za strážkyňu prijatého vzácneho a obsažného daru lásky, videného ako darovanie sa, uskutočňované v rámci zvláštneho povolania každého jednotlivca.
Výchova k čistote v rámci celkovej výchovy mladého človeka k uskutočňovaniu seba a k darovaniu seba zahrnuje prednostne spoluprácu rodičov aj pri výchove k ostatným cnostiam, ako miernosť, stálosť a rozvážnosť. Čistota ako cnosť nemôže jestvovať bez schopnosti zriekať sa, prinášať obety, vedieť čakať. Čistota je radostným prejavom toho, kto vie prežívať darovanie seba, oslobodený od každého egoistického otroctva.
Znaky pravej manželskej lásky
Láska prežívaná v manželstve obsahuje, ale aj prekračuje priateľstvo a uskutočňuje sa medzi mužom a ženou, ktorí sa sebe úplne darujú i vo svojej mužskosti a ženskosti a manželskou zmluvou zakladajú také spoločenstvo osôb, od ktorého Boh chce, aby sa jeho prostredníctvom ľudský život počal, narodil a rozvinul. Znak, ktorý odhaľuje pravosť manželskej lásky, je otvorenosť voči životu. Manželská láska, ktorá vedie manželov k vzájomnému poznaniu, sa nijako nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania sa, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi.
Podpora a povzbudenie pre rodičov
Provokačné výzvy, pochádzajúce zo súčasného zmýšľania a prostredia, nesmú rodičom odobrať odvahu. Rodičia nesmú v tomto svojom takom citlivom a náročnom povolaní strácať odvahu, ale dôverovať v podporu Boha Stvoriteľa a Krista Vykupiteľa a uvedomovať si, že Cirkev sa za nich modlí.
Otec a dcéra - ako byť pozitívnym mužským vzorom #4
Určenie materstva- Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Ak sa narodí v čase od uzavretia manželstva od uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva, považuje sa za otca manžel matky. Ak sa narodí dieťa žene znova vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel. Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že jeho manželke narodilo, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.